Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/309/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Ing. Z. R., bytom v P., Q. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. T.Zaleta, advokát, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky č. 25 proti žalovaným: 1. E.. D. B., bytom v P., Q. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgášova č. 3, 2. Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.6:2018 č.k. -223 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení vlastníctva žalovaného v druhom rade a vo výroku o trovách konania.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti určenia o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva a v časti určenia, že zmluva ostáva platná v časti, ktorá sa netýka nebytového priestoru č. XX a určil, že žalovaný v druhom rade je vlastníkom nebytového priestoru v suteréne bytového domu s.č.XXX, vchod č.XX na ulici Q. R. P. a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva žalovaného v druhom rade ohľadom nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXXX kat.územia J. E. ako nebytový priestor č. XX.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaní uzatvorili dňa 7.6.2013 zmluvu o prevode nebytového priestoru, na základe ktorej žalovaný v 2.rade previedol na žalovaného v prvom rade nebytový priestor, nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. Q. Č.. XX v Košiciach. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný v prvom rade je vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome na adrese Q. Č.. XX R. P. a žalobca je vlastníkom bytu, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. Q. Č.. XX R. P.. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaný v prvom rade nebol vlastníkom bytu, ani nebytového priestoru v bytovom dome na ul. Q. Č.. XX. Žalobca sa preto po späťvzatí časti návrhu domáhal určenia vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 12 v prospech žalovaného v druhom rade.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Súd vychádzal z názoru, že nesplnením ponukovej povinnosti zo strany žalovaného v druhom rade ako povinnej osoby voči žalobcovi ako subjektu disponujúceho práva na prednostný prevod nebytového priestoru došlo k porušeniu práva zakotveného v na základe čoho zmluva o prevode uzatvorená medzi žalovanými je neplatná minimálne v časti prevodu, týkajúceho sa predmetného nebytového priestoru, pričom zákon spája uvedené porušenie absolútnou neplatnosťou zmluvy. Právnym následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, týkajúceho sa nehnuteľnosti je navrátenie právnych pomerov k veci do stavu, predchádzajúceho pred prevodom; t.j. v danom prípade zostáva vlastníkom predmetného nebytového priestoru žalovaný v druhom rade. Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že žaloba o určenie, že žalovaný v 2.rade je vlastníkom nebytového priestoru č. 12 v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXX ako bytový dom Q. Č.. XX R. P. je dôvodná, preto žalobe v požadovanom nároku vyhovel.

5. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu v časti späť, preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 konanie v časti späťvzatia zastavil.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. majúc za to, že žalobca bol úspešný vo svojej podstate v celom rozsahu, preto mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní.

8. Žalovaný v prvom rade vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

9. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení vlastníckeho práva žalovaného v druhom rade. Podľa jeho názoru žiadne takéto určenie by reálne nijako nezmenilo, ani nezmení právne postavenie žalobcu ako nevlastníka spornej nehnuteľnosti. Žalobca nemá reálne prednostné právo na prevod nebytového priestoru, lebo toto právo má podľa zákonného poradia v prvom rade len a výlučne nájomca nebytového priestoru, ktorým v čase uzatvorenia zmluvy ani v súčasnosti žalobca nebol a nie je. Prenájom nebytového priestoru akéjkoľvek tretej osobe pritom žalobca nevie nijako ovplyvniť. Ani prípadné vyhovenie žaloby teda nemôže založiť priaznivejšie ovplyvnenie právneho postavenia žalobcu, čo zakladá absenciu naliehavého právneho záujmu na jeho strane a dôvod na zamietnutie jeho žaloby v celom rozsahu. Ďalej v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania. Z požadovaných troch žalobných petitov súd prvej inštancie vyhovel jednému žalobnému petitu a s ohľadom zostávajúcich dvoch petitov bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Žalobca mal teda úspech v pomere 1/3 a neúspech v pomere 2/3. V žiadnom prípade preto nemožno hovoriť o plnom úspechu žalobcu.

10. Žalovaný v druhom rade v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k predmetnému nebytovému priestoru, pretože rozhodnutím súdu sa jeho právne postavenie vôbec nezmení. Ak by sa aj stal vlastníkom predmetného nebytového priestoru, nemá žiadnu povinnosť previesť ho do vlastníctva žalobcu. Nárok na prednostný prevod nebytového priestoru by v takom prípade mali všetci vlastníci a nájomcovia bytov v dome. To by platilo len za predpokladu, že by neuzatvoril so žalovaným v prvom rade zmluvu o nájme nebytového priestoru. V prípade jej uzavretia práva na prednostný prevod bude mať žalovaný v prvom rade ako jeho nájomca. Namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom náhrady trov konania, nakoľko bol toho názoru, že žalobca nebol v konaní úspešný v celom rozsahu. Konanie v časti prvého, druhého petitu bolo zastavené z dôvodu späťvzatia zo strany žalobcu.

11. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru o naliehavosti právnemu záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva žalovaného v druhom rade, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak určil, že žalovaný v druhom rade je vlastníkom sporných nebytových priestorov. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

13. K odvolaniam žalovaných je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádzajú z názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v druhom rade.

14. Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. 16. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie podľa či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Aktívne legitimovaným na žalobu o určenie neplatnosti zmluvy je nielen účastník tejto zmluvy, ale každá osoba, na ktorej právne postavenie by deklarovanie tejto neplatnosti súdom mohlo mať priaznivý dopad. Toto priaznivé ovplyvnenie by malo spočívať v tom, že by jej zakladalo, či umožňovalo s poukazom na túto deklaráciu uplatniť vlastné (vynútiteľné) práva s predmetom neplatnej zmluvy súvisiace. Na druhej strane platí, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu sa v konaní o určenie tejto neplatnosti môže dovolať len ten, kto je v tomto konaní aktívne legitimovaný, teda ten, kto má ako už bolo vyššie uvedené, naliehavý právny záujem.

16. Podľa nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí; iným ako nájomcom nebytových priestorov, vlastníkom bytov a nájomcov bytov v dome, možno nebytový priestor previesť do vlastníctva len so súhlasom spoločenstva. Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome, ktorou bolo porušené právo prednostného prevodu nebytového priestoru v dome na nájomcu nebytového priestoru, na vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo nebol daný predchádzajúci súhlas, je neplatná.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ bolo porušené právo prednostného prevodu nebytového priestoru v dome na nájomcu nebytového priestoru, na vlastníka bytu, alebo nájomcu bytu, alebo nebol daný predchádzajúci súhlas, je právny úkon od počiatku neplatný.

18. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia, že žalovaný v druhom rade je vlastníkom sporného nebytového priestoru s odôvodnením, že za neplatnú považuje kúpnu zmluvu v časti, uzatvorenú medzi žalovanými o prevode nebytového priestoru, nakoľko bolo porušené právo prednostného prevodu nebytového priestoru a teda on ani ostatní vlastníci nemali možnosť využiť svoje právo na prednostný prevod a na takýto prevod nedali ani súhlas v súlade s § 16 ods. 3, a vlastníci mali záujem o nadobudnutie tohto nebytového priestoru ako jediného prístupu k odpadovej rúre vedúcej od bytov.

19. Ak teda v danej veci žalobca tvrdí, že ako potencionálnemu záujemcovi o kúpu sporného nebytového priestoru mu bolo odopreté právo na prednostný prevod do vlastníctva (ako aj ostatným vlastníkom bytov) potom v súlade s ust. treba mať za to, že žalobca má právny záujem na určení, že žalovaný v druhom rade je vlastníkom sporného nebytového priestoru, pretože v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy podľa môže sa žalobca (a ostatní vlastníci bytov) ako potenciálny záujemca (záujemcovia) uchádzať sa o kúpu tohto nebytového priestoru.

20. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na samotné odvolanie žalovaného v druhom rade, v ktorom uviedol „ak by sa na základe právoplatného určovacieho výroku súdu stal žalovaný v druhom rade opätovne vlastníkom predmetného nebytového priestoru.... nárok na prednostný prevod nebytového priestoru by v takom prípade mali všetci vlastníci a nájomcovia bytov v dome (žalobca je len jedným z viacerých vlastníkov)“.

21. Nemožno preto za správny považovať názor odvolateľov, ak tvrdia, že porušením práva prednostného prevodu nebytového priestoru nemá žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení a teda. že vyhovenie určujúcej žalobe nemôže mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie.

22. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalovaných vo vzťahu k výroku ohľadom trov konania. Opäť nemožno súhlasiť s ich tvrdením, že žalobca mal úspech v pomere 1/3 a neúspech v pomere 2/3. Treba mať za to, že žalobca mal vo veci plný úspech, nakoľko aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nemožno hovoriť o neúspechu ak otázka platnosti resp. neplatnosti kúpnej zmluvy bola ako predbežná vyriešená v prospech žalobcu.

23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

24. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).