Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-170-2018.pdf
PDF · 93.34 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/170/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Bratislava, zastúpenej: AK PG s. r. o., so sídlom Vápenná 7, Bratislava a otca: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Bratislava, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2018, domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťaťa zo sumy 180,- € mesačne na sumu 350,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.09.2017. Maloletého U. súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloletého U. zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým U. neupravil. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého U. vo výške 200,- € mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žiadnemu z účastníkov. Na odvolanie otca, Krajský súd v Bratislava rozsudkom č. k. XXCoP/XX/XXXX- 2 27P/170/2018
XXX zo dňa 09.10.2018, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otca zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletého U. 180,- € mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka mala za to, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nastali podstatné zmeny tak na strane maloletého, ako aj na strane jeho otca. Maloletý v čase určenia výživného Krajským súdom v Bratislave mal 5 rokov, navštevoval predškolské zariadenie. V súčasnosti má 7 rokov, je žiakom základnej školy, vznikli mu viaceré povinnosti a s tým spojené zvýšené náklady. Celkové náklady na maloletého U. vyčíslila matka sumou 800,-€ mesačne, do ktorej zahrnula stravu, ošatenie, lekársku starostlivosť, školské potreby, mimoškolské aktivity, letné tábory a zariadenie detskej izby. Uviedla, že so synom a svojim priateľom bývajú v spoločnej domácnosti, pričom nehnuteľnosť je v podielom spoluvlastníctve matky a jej priateľa.
2./ Otec maloletého s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Návrh matky považoval za nedôvodný. Poukázal na predaj nehnuteľnosti, ktorý mala matka vo výlučnom vlastníctve a nato, že časť výťažku z predmetnej nehnuteľnosti použila na kúpu motorového vozidla Volkswagen Tuareg.
Nestotožnil sa s predajom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v nej mal maloletý plne zariadenú detskú izbu a z toho dôvodu, výdavok na zariadenie detskej izby uvádzaný matkou v návrhu, považoval za nedôvodný. Celkový výpočet nákladov na maloletého považoval za neprimeraný. Podľa jeho názoru matka pri výpočte pochybila, keď nezohľadnila aj jeho náklady, ktorými sa on podieľa na výžive maloletého v čase, keď s ním trávi čas. Rovnako zastával názor, že do mesačných nákladov maloletého nie je možné započítať náklady, ktoré sú jednorazové. Taktiež nesúhlasil s výdavkom na letný tábor pre maloletého, keďže má záujem so synom tráviť časť letných prázdnin.
3./ Matka následne vo vyjadrení uviedla, že otec nemá prehľad o potrebách a výdavkoch maloletého. Trvala na tom, že otec sa vo svojom vyjadrení dopustil trestného činu ohovárania, nakoľko súdu verejne uvádzal nepravdivé údaje. V minulosti bol vo vyšetrovacej väzbe z dôvodu jeho agresívneho správania. Jeho správanie považovala za patologické. Zastávala názor, že nedokázal stráviť ich rozvod manželstva a to napriek tomu, že má o dvanásť rokov mladšiu priateľku. Poukázala na súdnu prax a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: XX L. XXX/XXXX, podľa ktorého výdavky oprávneného môžu mať rôzny charakter, môže ísť o každodenné, mesačné, ročné, resp. nepravidelné. Uviedla, že všetky výdavky budú predmetom dokazovania. Bola presvedčená o tom, že výdavky na maloletého sú opodstatnené, priamo súvisia so zabezpečením starostlivosti o dieťa a slúžia k jeho riadnej príprave do budúcnosti. Podľa jej názoru, náklady na maloletého búdu každým rokom narastať, pričom náklady spojené so školou hradí výlučne ona, otec sa na nich žiadnym spôsobom nepodieľa a to napriek tomu, že sa mu výrazne zvýšilo platobné ohodnotenie. Nesúhlasila s tvrdením otca, že maloletý mal v byte, ktorý predala, zariadenú detskú izbu, nakoľko išlo o 28 ročný nábytok, ktorý bolo potrebné vymeniť. Zariadenie, ktoré maloletému zabezpečila slúži na riadne plnenie si jeho školských povinností. Poukázala aj na komunikáciou medzi ňou a otcom maloletého o trávení letných prázdnin, pričom zo strany otca išlo o ďalší pokus vyzerať pred konajúcim súdom v lepšom svetle. Dala do pozornosti, že otec maloletému v minulosti kúpil jednu zimnú bundu, ktorá mu bola absolútne zbytočná, keďže maloletý zimnú bundu mal. Spochybnila kúpu nehnuteľnosti - rodinného domu otcom. Mala zato, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, teda aj kúpou jeho nehnuteľnosti.
3
4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.09.2017, v spojení rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. XX L.-XXX zo dňa 09.10.2018, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5./ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.09.2017, súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode zveril maloletého U., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloletého U. zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým U. neupravil. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
6./ Na odvolanie otca, Krajský súd v Bratislave, rozsudkom č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.10.2018 rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Pri rozhodovaní o výške výživného, Krajský súd vychádzal z nasledovných pomerov účastníkov konania: Maloletý U. mal 6 rokov a 10 mesiacov. Jeho výdavky predstavovali poplatok za ZRPŠ vo výške 40,- € štvrťročne, stravné v školskom zariadení, krúžok anglického jazyka 39,- € štvrťročne, krúžok tvorivé ručičky 25,- € štvrťročne, krúžok kone 25,- €. Trpel alergiou, a to od jari do jesene, pričom v tomto čase aj užíval lieky v hodnote 40,- €, ako aj ďalšie výdavky na zabezpečenie potrieb maloletého (bežné výdavky na stravu, nákup oblečenia, hygienických potrieb, prípadne výdavky súvisiace so zdravotnou
starostlivosťou o maloletého). Matka pracovala ako nechtová dizajnérka ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého U.. Otec mal mesačný príjem 760,- €. Obaja rodičia mali mesačné náklady na domácnosť.
7./ Z výpovede matky súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého. Začal navštevovať základnú školu, s čím mu vznikli zvýšené výdaje predovšetkým na nákup školských potrieb, poplatkov spojených s rôznymi akciami školy. Má 7 rokov, rýchlo rastie a je potrebné mu často obmieňať šatník. Okrem toho mu sezónne platí lieky na alergiu vo výške 20,- až 30,- € na mesiac. Na strane matky k zmene pomerov nedošlo. Naďalej pracuje ako nechtová dizajnérka na základe živnostenského oprávnenia. Vyživovaciu povinnosť má len vo vzťahu k maloletému U.. S priateľom nadobudli do podielového spoluvlastníctva 4-izbový byt v S. C., na ktorý čerpajú hypotekárny úver, pričom mesačná splátka každého z nich predstavuje 240,- €. Čo sa týka styku otca s maloletým uviedla, že od rozvodu manželstva, otec s ním trávi 3 víkendy v mesiaci, kedy ho v piatok po škole vyzdvihne a vráti jej ho v nedeľu o 15.00 hod.
8./ Otec vo svojej výpovedi pred súdom zotrval na svojom negatívnom stanovisku k zvýšeniu výživného. S maloletým trávi čas iba počas víkendov, kedy ho v piatok vyzdvihne zo školského zariadenia, naučia sa a trávia spolu víkend. Deklaroval záujem sa o maloletého starať sa aj počas pracovného týždňa, avšak matka mu ho odmieta zveriť. Chcel by so synom tráviť aspoň letné prázdniny, konkrétne mesiac júl, nakoľko v minulosti túto možnosť nemal, a to z dôvodu zmeny zmien v práci. Okrem maloletého U., inú vyživovaciu 4 27P/170/2018
povinnosť nemá. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo z jeho strany k zmene pomerov, nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom, na ktorý čerpá hypotekárny úver, ktorý spláca v mesačných splátkach po 580,- €.
9./ Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 180,- € na sumu 250,- €, nakoľko došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov.
10./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11./ Z vyššie citovaného ustanovenia § 78 od. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného, t.j. otca. Rozhodnutie súdu, ktorým sa priamo určilo výživné, alebo ktorým sa schválila dohoda účastníkov, možno zmeniť vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Zmenou pomerov v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu - teda ku dňu vyhláseniu rozsudku. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu. Iba zmena podstatného, výrazného charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré však musia súvisieť s pomermi, ktoré netvorili skutkový základ pre rozhodnutie súdu v čase rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností. 5 27P/170/2018
12./ Matka v daňovom priznaní za rok 2018 deklarovala základ dane vo výške 2.250,60 €, pričom za rok 2016 bol jej základ dane 2.819,80 €. Teda v jej príjme nastala zmena, avšak nie výrazná. Zmena na strane matky maloletého je v tom, že nežije sama ako pri pôvodnej úprave výživného, ale s priateľom, s ktorým má v podielovom spoluvlastníctve byt v S. C., ktorý nadobudli v apríli v roku 2018, teda ešte pred rozhodnutím o odvolaní otca proti rozsudku tunajšieho súdu. Na uvedený byt čerpajú hypotekárny úver, pričom mesačná splátka matky predstavuje sumu 240,- €. Počet vyživovacích povinností sa u nej nezmenil. Náklady na vedenie domácnosti si v súčasnosti delí so svojim priateľom.
13./ Otec maloletého dieťaťa v čase pôvodného určenia výživného deklaroval svoj príjem vo výške 760,- €. V súčasnosti jeho zárobok predstavuje cca 1.000,- € mesačne. Počet vyživovacích povinností sa u neho nezmenil. Nadobudol však nehnuteľnosť, rodinný dom v D., na ktorý čerpá hypotekárny úver, ktorý spláca v pravidelných mesačných splátkach po 580,- €.
14./ Súd vykonaným dokazovaním zistil, že matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 21.11.2018, teda necelý mesiac po právoplatnosti posledného rozhodnutia o určení výživného. Pri pôvodnej úprave výživného, teda v čase rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, maloletý U. navštevoval materskú školu, avšak ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, t.j. ku dňu 09.10.2018 navštevovalo dieťa už základnú školu (od septembra 2018), teda krajský súd mal o školskej dochádzky dieťaťa vedomosť, napriek tomu znížil výživné určené súdom prvej inštancie z 200 € na 180 €. Navyše podľa toho, ako popisovala matka výdavky dieťaťa v predchádzajúcom súdnom konaní a v súčasnosti je súd presvedčený, že za toto obdobie niekoľkých mesiacov nedošlo k vzniku nových výdavkov, ktoré by odôvodňovali zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca. Rovnako ako v roku 2018 (v čase určenia výživného Krajským súdom v Bratislave) mal maloletý bežné výdavky vzhľadom na svoj vek, stravu, oblečenie, obuv, hygienu, výdavky v škole ako aj voľnočasové aktivity. Z existencie takmer rovnakých výdavkov bolo určené výživné sumou 180,- € v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa na zabezpečenie jeho potrieb. Tieto potreby sa od poslednej úpravy nezmenili.
15./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX, zo dňa 09.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2018 nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Súd poukazuje na platnú judikatúru, podľa ktorej pri zmene výšky výživného súd musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov, pretože v opačnom prípade ide o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd vyhodnotil návrh matky ako nedôvodný, a preto ho zamietol.
16./ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a 6 27P/170/2018
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).