Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-92-2017.pdf
PDF · 99.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/92/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin IČO: 36 715 352 proti žalovanému B. M., G.. X.X.XXXX, U. XXX, XXX XX U. o zaplatenie 407,28 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 162,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 162,- € od 17.10.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.11.2017, domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 407,28 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 407,28 € od 17.12.2016 do zaplatenia. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že jeho predchodca - spoločnosť Provident Financial, s. r. o. uzavrel dňa 12.1.2014 so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 320 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s nákladmi spojenými s úverom v 45 týždňových splátkach po 10,78 €, so splatnosťou poslednej splátky 23.11.2014. V rovnaký deň uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá mala byť dobrovoľnou doplnkovou službou, spočívajúcou vo výbere splátok v hotovosti prostredníctvom splnomocneného obchodného zástupcu, buď v mieste bydliska žalovanej alebo na inom ňou určenom mieste, každý týždeň (v zmysle čl. 1 zmluvy), za čo mal žalovaný zaplatiť odmenu 164,80 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 45 týždňových splátkach po 1,79 €. Celková výška oboch splátok tak predstavovala 12,57 €. Žalovaný uhradil spolu sumu vo výške 158 €. Pohľadávku z oboch zmlúv predchodca žalobcu postúpil zmluvou zo dňa 16.12.2016 na žalobcu. Žalobcu vyzval žalovaného k úhrade zostatku dlhu, avšak bezúspešne. Celkový dlh žalovaného predstavuje: 320 € + 164,80 € + 80,48 € (zmluvný úrok) - 158 € (úhrady žalovaného) = 407,28 €. Podaním zo dňa 26.3.2018 čl. 33 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 118,74 € čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, vzal späť. Zotrval na úhrade sumy 288,54 € a úroku z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.
2. Žalovaný, ktorému bola po zachovaní postupu podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP žaloba doručená oznámením na úradnej tabuli súdu dňom 21.4.2019, sa k žalobe nevyjadril, v spore zostal nečinný. 3. Na prejednanie veci súd pojednávanie nenariaďoval, postupujúc v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi; najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere čl. 11, zmluvou o zabezpečení splátok úveru čl. 13, výzvou žalobcu čl. 14, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 15, 16, podacím hárkom čl. 17, predžalobnou výzvou čl. 18, podacím hárkom čl. 19, výpisom splátok a úhrad čl. 20. Na základe vykonaného dokazovania mal zistený a preukázaný nasledovný skutkový stav.
5. Žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu dňa 12.1.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 320 € za úrok 22,90 %. Celkovú čiastku 400,48 € sa zaviazal uhradiť v 45 týždenných splátkach po 8,90 €, pričom výška poslednej splátky bola určená sumou 8,88 €. Prvá splátka sa mala stať splatnou 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti, mal nastať na 7. deň 455. týždňa po dni uzavretia zmluvy. RPMN bola určená vo výške 69,48 % a priemerná RPMN vo výške 50,91 %. V rovnaký deň uzavreli strany sporu aj zmluvu o zabezpečení plátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu vo výške 164,80 €. Listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanému, že pohľadávku z uvedených zmlúv postúpil na žalobcu. Zaslanie oznámenia preukazoval podacím hárkom zo dňa 27.12.2016. Z výpisu splátok a úhrad čl. 20 vyplýva, že žalovaný uhradil 158 €. K zaplateniu zvyšnej časti dlhu žalobca žalovaného vyzval výzvou zo dňa 5.10.2017 čl. 18, ktorej zaslanie preukazoval podacím hárkom zo dňa 9.10.2017. V predžalobnej výzve žalovanému určil lehotu na dodatočné plnenie najneskôr do 16.10.2017.
6. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia dohody o urovnaní (ďalej len OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Uvedené sporové konanie je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný fyzickou osobou, štátnym občanom Slovenskej republiky, žijúcim na jej území. Žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere zo dňa 12.1.2014 na území Slovenskej republiky. Ide zároveň o vec občianskoprávnu. Konanie bolo začaté doručením žaloby 23.11.2017, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady ES č. 1215/2012 (konanie začaté po 10. 1. 2015). V prípade spotrebiteľských zmlúv, akou je v zmysle článku 17 ods. 1, písm. b/ Nariadenia Brusel I. aj medzi predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o úvere, sa právomoc súdu upravuje podľa všeobecného kritéria vymedzeného v článku 18 ods. 2 Nariadenia, bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu, v zmysle článku 62 tejto právnej úpravy. Je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vec sa spravuje Slovenským právnym poriadkom, s poukazom na článok 5 ods. 3 Nariadenia I. Predmetom tohto sporového konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok. K dohode o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy nedošlo. Žalobca nepredniesol žiadne tvrdenia týkajúce sa rozhodného práva, použitie Slovenského právneho poriadku nenamietal.
8. Žalobca žalobou pôvodne uplatnil nároky z dvoch zmlúv: zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. následne samostatným podaním vzal žalobu v časti o zaplatenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vzal bez uvedenia dôvodu späť. Vzhľadom k tomu, že tak učinil ešte pred doručením žaloby žalovanému, súd o späťvzatí žalobcu samostatne nerozhodoval, konal ďalej o zvyšku pôvodne uplatneného nároku, a to o nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.1.2014. Nárokom zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru sa nezaoberal.
9. Súd právny vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.1.2014, vzhľadom na charakter uvedenej zmluvy, posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania, zatiaľ čo žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, teda mal postavenie spotrebiteľa. Uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky svoj nárok uplatnený touto žalobou odvodil od zmluvy o postúpení, ktorú so svojim predchodcom uzavrel dňa 16.12.2016. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere oznámil žalovanému ešte predchodca žalobcu, listom zo dňa 16.12.2016. Vzhľadom k uvedenému súd pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie zmluvu o postúpení nevyžadoval, v súlade s § 526 ods. 2 OZ. Aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku zo zmluvy považoval preto za danú.
10. Súd podrobil zmluvu o úvere preskúmaniu z pohľadu jej náležitostí vyžadovaných zákonom (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená spôsobom „siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy“, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, dokedy je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 8,90 € pri prvých 44-tich splátkach, resp. 8,88 € pri poslednej splátke, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. V zmluve chýbajú aj údaje o tom, z akých predpokladov žalobca pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádzal. Zmluva o úvere predpoklady použité pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov priamo vo svojich ustanoveniach neobsahuje. Pritom vymedzenie týchto predpokladov, z ktorých žalobca pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádzal, podľa názoru súdu predstavuje podstatný údaj pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti poskytnutého úveru. Samotné uvedenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov bez uvedenia, aké predpoklady boli použité pre jej výpočet z hľadiska naplnenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nepostačuje. Zákonodarca v citovanom § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. jasne stanovil, že v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN vyplýva aj z transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 4. 2008, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: "Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery". V tomto smere súd poukazuje aj na závery aplikačnej praxe, napríklad rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca teda nemá nárok ani na úrok z úveru ani na poplatky, resp. náklady s ním spojené (v danom prípade vo výške 80,48 €). 11. Bolo nesporné a preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 320 €, na ktorý žalovaný uhradil celkovo 158 €. Pri hodnotení úveru ako bezúročného a bez poplatkov, má žalobca nárok len na zaplatenie rozdielu vo výške 162 €, ktorý predstavuje sumu, ktorú žalovaný titulom úveru čerpal a nevrátil.
12. Keďže ide o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaný preukázateľne v omeškaní, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý žalobca uplatnil v zákonnej výške 5 %. Pokiaľ ide o okamih vzniku omeškania, tu súd poukazuje na to, že žalobca úrok uplatnil od 16.12.2016, čo je deň tvrdeného postúpenia pohľadávky, zároveň deň vyhotovenia oznámenia o postúpení. Z obsahu tohto listu však vyplýva, že žalovaný je povinný uhradiť dlh zo zmluvy do 10 dní od doručenia listu, žalobca však doručil len podací hárok, ktorý preukazuje deň jeho zaslania - 27.12.2016. Ku dňu doručenia (ku ktorému predchodca žalobcu viazal vznik omeškania) neboli produkované tvrdenia, či dôkazy. Až následne v predžalobnej výzve zo dňa 5.10.2017 žalobca určil lehotu na dodatočné plnenie určitým spôsobom. Určil ju najneskôr do 16.10.2017. Výzvu zaslal žalovanému dňa 9.10.2017. V tomto prípade je podľa názoru súdu možné ustáliť, že žalovaný, ktorý doručenie výzvy nesporoval, je v omeškaní odo dňa nasledujúceho po dni 16.10.2017, teda od 17.10.2017. Od tohto dňa súd považuje nárok žalobcu na sankčný úrok za dôvodný.
13. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore. V danom spore sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy 407,28 € (100 %). Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby o zaplatenie sumy 118,74 € (29,15 %) súd aplikoval § 256 ods. 1 CSP, keď zisťoval procesné zavinenie. Keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť bez uvedenia dôvodu späť, nebolo preto možné posúdiť, či tak urobil pre správanie žalovaného. Súd žalobcovi priznal sumu 162 € (39,78 %), v tomto rozsahu bol žalobca úspešný a žalovaný neúspešný. Do pomeru úspechu a neúspechu súd započítal i procesné zavinenie žalobcu vo vzťahu k späťvzatej časti nároku, predstavujúce 29,15 %. Dospel k záveru, že čistý úspech žalovaného predstavuje 20,44 %. V tomto rozsahu mu vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu voči žalobcovi. Vychádzajúc však z obsahu spisového materiálu súd dospel k záveru, že žalovanému v tomto spore žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. Aplikoval zároveň článok 17 CSP, postupujúc hospodárne, bez potreby vydávania ďalšieho samostatného rozhodnutia o výške náhrady (podľa § 262 ods. 2 CSP), ktorá by v danom prípade predstavovala 0 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.