Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/102/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C. XX, D. E. F. E., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Tr. zákona o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske zo dňa 25. októbra 2023 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. januára 2024 v Trenčíne jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Podľa , , s a v napadnutom rozsudku okresného súdu z r u š u j ú výroky o treste.

II. Na podklade s a

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v E. F. E., D. E. F. E., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

o d s u d z u j e

podľa § 208 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. n) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske (ďalej len „súd prvého stupňa“) pod sp. zn. zo dňa 25. októbra 2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby minimálne od roku 2021 do 19.05.2023 v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome č. 44 v Ľutove v ktorom býval spoločne so svojím synom mal. G., nar. XX.XX.XXXX počas spoločného spolužitia tomuto opakovane viackrát do týždňa aj pod vplyvom alkoholu spôsoboval fyzické utrpenie a to najmä tým, že voči svojmu synovi vystupoval maladaptívne, vo výchove používal nepravidelne neprimerané fyzické tresty a postupy najmenej 2 až 3-krát do týždňa ako sú facky, údery dlaňami, päsťami, kopaním do zadku, udieraním palicou, čím mu spôsoboval viaceré povrchové a vnútorné zranenia na rôznych častiach tela ako sú modriny, opuchy, dočasnú poruchu sluchu, tržné rany, taktiež mu vulgárne nadával a to aj počas telefonátov, ktoré konanie mal. G., nar. XX.XX.XXXX pociťoval voči sebe ako utrpenie

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 odsek 1, § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 38 odsek 3 Tr. zákona a § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti výrokom o treste citovaného rozsudku podal v lehote 15-tich dní odo dňa jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný obžalovaný, zvolený obhajca i prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, odvolanie tak obžalovaný ako aj prokurátor v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu tým, že podľa jeho názoru stačí na jeho prevýchovu pôsobenie trestom odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom. K tomu uviedol, že doposiaľ nebol súdne trestaný, s jednou výnimkou porušenia dopravných predpisov, pričom svojim zamestnávateľom v cudzine je mimoriadne kladne hodnotený a úplne bezproblémovo sa správa aj počas doterajšieho výkonu väzby. K spáchaniu skutku z jeho strany nedošlo bezdôvodne, ale súviselo s jeho snahou zabrániť svojmu synovi v páchaní drobných krádeží a v inom jeho negatívnom správaní. Aj svojim vyhlásením o vine je presvedčený, že významne napomohol a prispel k uľahčeniu dokazovania v predmetnom trestnom konaním pred súdom, najmä vo vzťahu k náročnosti dokazovania v smere ustálenia času páchania trestnej činnosti, ktorej sa objektívne nemohol dopúšťať v čase dlhodobých pracovných pobytov v cudzine a podľa jeho názoru mu mala byť pričítaná preto aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Skutočnosť, že urobil vyhlásenie o vine, ktoré aj okresný súd právoplatne prijal, bráni tomu, aby jeho konanie tak, ako na to poukazoval prokurátor bolo prípadným dokazovaním (novými dôkazmi) posudzované ešte prísnejšie. Podotkol, že existencia poľahčujúcich okolností u neho umožňuje aj aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa Tr. zákona. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku okresného súdu a aby sám, na podklade mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom zníženej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, prípadne aj s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v určenej skúšobnej dobe, s prípadne uloženými zákonnými obmedzeniami a povinnosťami.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou odôvodnil odvolanie tým, že s výrokom o treste v napadnutom rozsudku sa nemôže stotožniť, pretože ho považuje za neprimerane mierny, nespôsobilý naplniť výchovný účel u obžalovaného a ani účel generálnej prevencie v spoločnosti v zmysle § 34 Tr. zákona. Ďalej poukázal na to, že analogicky, ako aplikácia ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona nie je automatická v konaniach o dohode o vine a treste pred prokurátorom, ani jej analogická aplikácia v konaním pred súdom prijatým vyhlásením obžalovaného o uznaní viny by nemala byť automaticky aplikovaná iba na základe tejto skutočnosti. Každej aplikácii mimoriadneho zníženia trestu má predchádzať posúdenie osoby páchateľa trestného činu, možnosti jeho nápravy, okolností spáchania trestného činu, jeho následkov ako aj ďalších podstatných skutočností a okolností, ktoré majú v súhrne zásadný význam pre uloženie individuálneho trestu páchateľovi trestnej činnosti. Podľa názoru prokurátora uloženým trestom obžalovanému v napadnutom rozsudku bola nedostatočne zohľadnená skutočnosť, že doba páchania trestného činu bola dlhšia, nakoľko trestným konaním ustálené obdobie páchania trestného činu bolo takmer dva roky, pričom takéto obdobie už samo o sebe hraničí s naplnením kvalifikačného znaku po dlhší čas /§ 138 písm. b) Tr. zákona/, kedy by bolo konanie obžalovaného kvalifikované až podľa odseku 3 § 208 Tr. zákona so základnou trestnou sadzbou 7 rokov až 15 rokov odňatia slobody. Navyše je nutné uviesť, že intenzita a frekvencia hostilného a brachiálneho agresívneho správania sa otca voči svojmu synovi počas tohto obdobia taktiež nebola a nemohla byť nízka, resp. občasná, nakoľko sa u maloletého poškodeného rozvinul syndróm

CAN a znaleckým skúmaním bolo jednoznačne ustálené, že maloletému konaním svojho otca bolo spôsobované utrpenie a príkorie a maloletý vykazuje známky týrania. Prokurátor ďalej v podrobnostiach poukázal na zvýraznené následky u maloletého, u ktorého v jeho veku sa formuje jeho osobnosť a osvojuje si vzorce obžalovaným predvádzaného správania sa do budúcnosti, keď raz sám bude možno vychovávať svoje deti. Prokurátor ďalej namietal priznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, t. j. vedenie riadneho života, čomu bráni postih blokovou pokutou v sume -250,- Eur za priestupok na úseku v cestnej premávke za prekročenie dovolenej rýchlosti, čo obžalovaný nedôvodne zľahčoval. Ďalšou nie nepodstatnou skutočnosťou je, že vedenie riadneho života sa nespája s užívaním marihuany a ani nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Preto vzhľadom na absenciu akýchkoľvek mimoriadnych okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré by dôvodne viedli k mimoriadnemu zníženiu trestu prokurátor navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby sám na podklade obžalovanému uložil podľa Tr. zákona, , Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, s jeho zaradením na výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora prostredníctvom zvoleného obhajcu uviedol, že odvolanie prokurátora pokladá v celom rozsahu aj vzhľadom na svoje uvádzané dôvody, ktoré ho viedli k podaniu odvolania proti totožnému výroku napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach vyvracal odvolacie argumenty prokurátora, ktoré sa týkali predovšetkým časového hľadiska doby, po ktorú páchal trestnú činnosť s vplyvom aj na právnu kvalifikáciu, identifikovaného syndrómu CAN u poškodeného maloletého, ktorý nie je možné v celom rozsahu spájať s jeho konaním ako aj poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zákona a preto navrhol odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovaného osobitne už písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o oboch odvolaniach, za splnenia všetkých zákonných procesných podmienok, prokurátorka intervenujúcej Krajskej prokuratúry v Trenčíne v rámci konečného návrhu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd o odvolaní podriadeného prokurátora rozhodol v zmysle jeho písomného návrhu v odôvodnení odvolania s tým, že obžalovanému uloží navrhovaný prísnejší trest odňatia slobody podľa Tr. zákona a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné, podľa zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal na ich písomné odôvodnenie ich odvolania a písomné vyjadrenie k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhli v odôvodnení ich písomných dôvodoch odvolania s tým, aby odvolanie prokurátora bolo podľa ako nedôvodné, zamietnuté.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedol, že toho, čoho sa dopustil už oľutoval. To, ako sa správal k svojmu synovi bolo najmä preto, že sa dopúšťal drobných krádeží. Ľutuje toho, že to riešil takým spôsobom, ako sa mu kladie za vinu a ďalej sa stotožnil so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa /v posudzovanom prípade výlučne iba z dôvodu podľa písm. c) citovaného ustanovenia, vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa právoplatne prijal svojim uznesením na hlavnom pojednávaní uznanie viny obžalovaného, za splnenia zvyšných obligatórnych zákonných podmienok podľa /.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa o uznaní viny, po splnení zvyšných

obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora v neprospech obžalovaného v zmysle len napadnutý výrok o uloženom treste odňatia slobody a v nadväznosti na to i výrok o spôsobe výkonu tohto trestu a dospel tak k nepochybnému záveru, že obe odvolania sú prípustné, podané oprávnenými osobami, včas i na správnom mieste, ale dôvodné je iba odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného proti výroku o treste odňatia slobody a naproti tomu odvolací súdu dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

Preskúmaním výrokov o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému a určenom spôsobe jeho výkonu, z podnetu podaných odvolaní prokurátora (v neprospech obžalovaného) a obžalovaného odvolací súd dospel skutočne k nepochybnému záveru, že iba odvolanie prokurátora je dôvodné. Súd prvého stupňa pri skúmaní existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností síce správne dospel k aplikácii ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 (správne aj vrátane odseku 8, ktorý ale pri správnom postupe mal uviesť vo výrokovej časti napadnutého rozsudku) Tr. zákona, ale pokiaľ obžalovanému okrem správneho pričítania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (vedenie riadneho života) obžalovanému priznal navyše aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznanie a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti), nebol jeho postup v tomto ohľade celkom správny a zákonný. Obžalovaný síce spáchanie žalovaného skutku doznal v celom rozsahu a verbálne prejavil ľútosť nad svojim protiprávnym konaním, ale aj v odvolacom konaní (viď odôvodnenie podaného odvolania) sa snažil hľadať ospravedlnenie za toto svoje konanie v primárnej príčine na strane svojho poškodeného maloletého syna, ktorého chcel takto vychovávať a súčasne trestať za to, že sa mal dopúšťať drobných krádeží či iného nevhodného správania sa. Podstatnými skutočnosťami, ktoré bránia úprimnosti a uveriteľnosti verbálne prejavenej sebareflexie vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti obžalovaným aj v odvolacom konaní je tvrdošijné a neprijateľné vysvetlenie obžalovaného prečo tak konal a tiež skutočnosť, že konal protiprávne a poškodeného svojho maloletého syna aj napriek tomu trestal bitkou aj keď vedel, že nie nepodstatnou príčinou, ktorá mala viesť poškodeného maloletého k páchaniu drobných krádeží bolo šikanózne konanie niektorých jeho spolužiakov, ktoré poškodený maloletý ťažko znášal. Obžalovaný tak v tejto súvislosti bol podrobovaný fakticky sekundárnej viktimizácii. O to horšie, že na tejto sa v druhom rade podieľal jeho vlastný otec, ktorý namiesto toho, aby svoje „výchovné metódy“ volil skutočne správnym a zákonným spôsobom, a to aj s prípadnou súčinnosťou detského psychológa, zvolil spôsob, ktorým len prispel k nárastu strachu poškodeného maloletého z vlastného otca a k rozvinutiu sa syndrómu CAN a napokon aj k odcudzovaniu poškodeného maloletého od neho, pričom vzniknuté psychické negatívne následky u maloletého. Krajský súd ďalej uvádza, že hoci súd prvého stupňa nesprávne a v rozpore so zákonom u obžalovaného aplikoval moderačné oprávnenie analogickým postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona a mimoriadne pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby troch rokov obžalovanému o celú jednu tretinu (1 rok) znížil a takto vymeral nepodmienečný trest 2 (dva) roky, správne obžalovanému nepričítal i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, v súlade so zásadou zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti (či už v prospech alebo neprospech), pretože prvostupňový súd aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu oprel viac-menej iba o existenciu toho, že obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, ktoré bolo aj prvostupňovým súdom právoplatným uznesením prijaté, ktorý postup vo všeobecnosti umožňuje súdu uvedenú skutočnosť použiť ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zákona. Aj keď obžalovaný má doposiaľ riadne zamestnanie a je aj mimoriadne kladne pracovne hodnotený a je predovšetkým z hľadiska trestnoprávneho bezúhonným, keď spáchanie konštatovaného priestupku obžalovaným v cestnej premávke ani krajský súd nepokladal na rozdiel od prokurátora v odvolacích námietkach za významnú okolnosť, ktorá by mala mať podstatný vplyv pri ukladaní trestu u obžalovaného v posudzovanom prípade, preukázané okolnosti a skutočnosti, ktoré svedčia jednoznačne iba v neprospech obžalovaného sú natoľko významné, neprehliadnuteľné a neopomenuteľné, že odôvodňujú ukladanie trestu odňatia slobody u obžalovaného iba v rámci zákonom ustanovenej výmery od 3-och rokov do 5 rokov a 6 mesiacov (so zohľadnením prevažujúcich poľahčujúcich okolností znížením hornej hranice trestnej sadzby 8 rokov o celú 1/3) a iba spôsobom, spočívajúcim v bezprostrednom výkone trestu odňatia slobody a nie s jeho podmienečným odkladom tak, ako sa toho nedôvodne domáhal obžalovaný

svojim podaným odvolaním. Prvostupňový súd totiž prehliadol, že obžalovaný tak, ako to vyplynulo z dôkaznej situácie – znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, na hlavnom pojednávaní pred ním, je bez sebareflexie pokiaľ ide o konzumáciu alkoholu. Práve alkohol je prítomný nielen v obsahu žalovaného skutku ale aj dôvodom pre zvýšenú agresivitu u obžalovaného, pod vplyvom ktorej sa dopúšťal posudzovanej trestnej činnosti na svojom maloletom synovi. Samotné skutkové okolnosti, najmä však vzniknutý negatívny následok na psychike poškodeného maloletého syna, s identifikovaným a prítomným CAN, na ktorom mal obžalovaný nemalý podiel, ktorý následok je prakticky tak, ako to vyplýva aj z justičnej praxe je do budúcnosti iba ťažko, ak nie vôbec odstraniteľný, ale aj časové súvislosti protiprávneho konania, na ktoré správne poukazoval aj prokurátor v rámci svojich odvolacích námietok a ktoré konanie obžalovaného približujú k hranici prísnejšieho posúdenia v rámci žalovanej skutkovej podstaty trestného činu až na odseku 3 § 208 Tr. zákona (základná sadzba od 7 do 15 rokov), sú práve tými rozhodujúcimi skutočnosťami a okolnosťami, ktoré dôvodne vedú k uloženiu prísnejšieho trestu odňatia slobody, než aký bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Krajský súd preto výrokom pod bodom I. tohto rozsudku najskôr podľa , , zrušil výroky o treste napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a vo výroku pod bodom II. tohto rozsudku na podklade splnených procesných podmienok podľa potom rozhodol o prísnejšom uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému podľa Tr. zákona s prihliadnutím na , Tr. zákona a za použitia , a Tr. zákona. Krajský súd obžalovanému pričítal v tomto prípade poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona, v súlade s už ustálenou judikatúrou krajského súdu i Najvyššieho súdu SR, keďže krajský súd u obžalovaného neaplikoval mimoriadne zníženie trestu podľa Tr. zákona. Na výkon trestu odňatia slobody krajský súd obžalovaného zaradil do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu podľa Tr. zákona, t. j. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tak ako to už predtým správne i zákonne urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, keď obžalovaný doposiaľ nebol ani súdne trestaný a iné, prísnejšie zaradenie postupom podľa Tr. zákona ani krajský súd nepokladal za nevyhnutné. Takto uložený trest odňatia slobody s určeným spôsobom jeho výkonu u obžalovaného naplní očakávaný účel trestu v zmysle , Tr. zákona a súčasne v dostatočnej miere vyjadruje aj morálne odsúdenie spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené dôvody potom krajský súd rozhodol pod bodom III. tohto rozsudku o zamietnutí odvolania obžalovaného podľa , pretože nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.