Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, práv. zast. Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, Bratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trnava, príspevková organizácie, Žarnova 11, Trnava, IČO: 06 610 381, práv. zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 o zaplatenie 12.173,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -1018, zo dňa 6.9.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -1018, zo dňa 6.9.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 28.6.2013 zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. XXXXNFALXXXXXX, uzavretej so žalobcom dňa 29.1.2007, v znení jej dodatkov č. 1 až 29 je neplatná a zaviazal žalovaného na náhradu škody spôsobenej neplatnou výpoveďou. Pre prípad, že by tomuto žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by uložil žalovanému povinnosť v lehote do 10 dní odo dňa predloženia návrhu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti takýto návrh prijať za podmienky, že tento bude identický so znením zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretej so žalobcom dňa 29.1.2007 v znení jej dodatkov č. 1 až 29.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.6.2014, pričom dňa 28.6.2013 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 29.1.2007 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bola neskôr menená a dopĺňaná dodatkami číslo 1 až 29. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.6.2014. Dňa 28.6.2013 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy.

5. Výpoveď zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti považoval žalobca za neplatnú o.i. aj z dôvodu porušenia noriem súťažného práva. Dňa 26.6.2013 sa uskutočnilo stretnutie všetkých najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú združení v Asociácii štátnych nemocníc. Z medializovaných informácii žalobca zistil, že predmetom stretnutia mal byť spoločný postup poskytovateľov vo veci dodatkovania zmlúv so žalobcom. Krátko po stretnutí v dňoch 26. júna, 27. júna a 28. júna boli žalobcovi doručené výpovede zo zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 16. poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V prípade troch ďalších poskytovateľov (Univerzitná nemocnica Bratislava, FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb) mal dohodnutý termín platnosti zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uplynúť 30.9.2013. K 30.9.2013 tak mala uplynúť platnosť zmlúv u takmer všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti združených v asociácii štátnych nemocníc. Všetky výpovede majú okrem spoločného načasovania aj spoločný výpovedný dôvod opierajúci sa o o zdravotných poisťovniach. Z verejne dostupných informácii sa žalobcovi javí, že stretnutie poskytovateľov bolo motivované ponukou zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Z medializovaných informácií verejne prezentovaných riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vyplývalo, že podstatou ponuky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. malo byť zvýšenie ceny za niektoré úkony zdravotnej starostlivosti za podmienky, že aj ostatné zdravotné poisťovne takto zvýšia zmluvné ceny.

6. Porušenie noriem súťažného práva videl žalobca v tom, že uvedené konanie žalobcu je možné považovať za zosúladený postup podnikateľov, ktorý má za cieľ alebo môže mať za následok obmedzovanie súťaže, t.j. že ide o dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá je v zmysle o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len ) zakázaná. Podľa žalobcu sa žalovaný spolu s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti dohodli na spoločnom postupe voči žalobcovi ohľadom cenových podmienok ako aj o tom, že výpoveď zmlúv so žalobcom bola výsledkom a nástrojom realizácie zakázanej dohody, resp. zosúladeného postupu v snahe donútiť žalobcu, aby akceptoval neprimerané zmluvné podmienky. Žalovaný sa svojim konaním dopustil zneužitia svojho dominantného postavenia na relevantnom trhu. Záver o tom, že žalovaný má dominantné postavenie na relevantnom trhu žalobca dovodil z toho, že žalovaný je zaradený do verejnej minimálnej siete a prístup žalobcu k službám každého jedného poskytovateľa je absolútne nevyhnutný na to, aby žalobca mohol zotrvať na trhu zdravotného poistenia. Žalobca nie je schopný nahradiť služby žalovaného službami iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Spoločný podiel poskytovateľov zdravotnej starostlivosti presahuje 55% trhu, čo podľa žalobcu predstavuje bezpochyby spoločné dominantné postavenie. Zneužitia dominantného postavenia sa mal žalovaný spoločne s ostatným poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti dopustiť vypovedaním zmlúv a odmietnutím uzatvoriť nové zmluvy, ako aj následným podmienením podpisu novej zmluvy (resp. dodatku) dorovnaním cien ponúknutých Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.

7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu, škody ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pokiaľ sa jedná o konanie škodcu, predpokladá zavinené konanie škodcu. Žalobca nepreukázal predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalovaný vzhľadom na svoju ekonomickú silu mohol na relevantnom trhu správať nezávisle a tým nátlakovo vplývať na proces uzatvárania zmlúv dodatkov k zmluvám. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil ustanovenie , t.j. že by nedodržiaval pravidlá hospodárskej súťaže a zároveň účasť na súťaži zneužíval, resp. že by sa žalovaný v dôsledku tohto stretnutia správal spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zneužitie účasti na hospodárskej súťaži na relevantnom trhu. Uzavretie akejkoľvek dohody o spoločnom postupe voči žalobcovi, resp. voči zdravotným poisťovniam, nevyplýva z programu ani zo zápisnice tejto členskej schôdze konanej dňa 26.6.2013, ani z reportáže RTVS a ani zo žiadneho ďalšieho listinného dôkazu. Žalobca nepreukázal existenciu škody, ktorú vyčíslil na sumu 8.051 eur, taktiež nepreukázal, že ceny dohodnuté dodatkom č. 17 boli na relevantnom trhu skutočne neprimerané, resp. nepredložil žiadne dôkazy o tom, v čom mala spočívať neprimeranosť zmluvných podmienok pri uzatvorení predmetného dodatku. Žalovaný tiež nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že by cena dohodnutá medzi ním a žalovaným dodatkom č. 17 nebola porovnateľná s cenami iných zdravotných poisťovní s prihliadnutím na skutočné priemerné náklady.

8. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že uzavretiu dodatku č. 17 predchádzali rokovania medzi žalobcom a žalovaným, počas ktorých účastníci zmluvy slobodne a bez nátlaku reagovali na návrhy protistrany, berúc do úvahy aktuálny vývoj cien na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

9. V priebehu konania zobral žalobca žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti výpovede zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a uloženia povinnosti prijať návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie súd prvej inštancie uznesením konanie v späťvzatej časti zastavil. Predmetom konania zostala náhrada škody, ktorú si žalovaný vyčíslil na sumu 12.713,- EUR.

10. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na , , , , , , , , , , , , ods. 6, a v znení účinnom do 30.6.2014, .

11. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením pravidiel hospodárskej súťaže sú: protiprávny úkon spočívajúci v protisúťažnom konaní, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protisúťažným konaním. Cieľom súťažného práva je vytvorenie dostatočnej miery konkurencie na to, aby hospodárska súťaž na danom trhu mohla naďalej plniť svoju hlavnú funkciu, ktorou je utváranie tlaku na účastníkov hospodárskej súťaže, vyúsťujúceho do snahy účastníkov hospodárskej súťaže udržať si zákazníkov, resp. získať nových, ponukou čoraz lacnejších a lepších výrobkov alebo služieb za stále nižšie ceny. Napriek tomu, že právo hospodárskej súťaže upravuje najmä vzťahy medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov, má všetky znaky verejného práva. Orgány, ktorým právo zveruje presadzovanie súťažného práva, disponujú zvrchovanou mocou voči účastníkom hospodárskej súťaže. Z uvedených dôvodov aj ustanovenie zverilo právomoc autoritatívne rozhodovať o tom, či je činnosť podnikateľa zakázaná podľa tohto zákona, t.j. vydávať rozhodnutia o tom, či sa podnikateľ dopustil protisúťažného konania, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky. Všeobecný súd preto v súlade s ustanovením poriadku nemá právomoc rozhodovať o „verejnoprávnych“ aspektoch ochrany protisúťažného práva.

12. Porušenie noriem súťažného práva však nemusí mať za následok iba porušenie noriem verejného práva, ale môže sa negatívne prejaviť aj v majetkovej sfére jednotlivých súťažiteľov, ktorí boli protisúťažným konaním poškodení. Súd je tak bezpochyby v civilnom sporovom konaní oprávnený rozhodovať o nárokoch na náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže. Právnym základom zodpovednosti za škodu je ustanovenie , ktoré stanovuje povinnosť nahradiť škodu spôsobenú porušením záväzkového vzťahu druhej strane. Pôsobnosť rozširuje aj na mimozmluvné záväzky ustanovenie , v zmysle ktorého sa ustanovenia použijú aj vtedy, ak škoda vznikla porušením povinností ustanovených týmto zákonom.

13. Ďalej súd zdôraznil, že ak sa žalobca svojou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej protisúťažným konaním žalovaného, bolo jeho povinnosťou preukázať, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré možno kvalifikovať ako dohodu obmedzujúcu súťaž, alebo ako zneužívanie dominantného postavenia. Súd je pri rozhodovaní o následných žalobách viazaný právoplatným rozhodnutím súťažného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že konkrétny subjekt porušil normy súťažného práva. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia . Viazanosť rozhodnutiami Protimonopolného úradu SR sa vzťahuje na dva aspekty a to skutočnosť, že bol spáchaný súťažný delikt spadajúci do širšej kategórie správneho deliktu a kto ho spáchal. Rovnako môže byť súd viazaný aj prípadným rozhodnutím Európskej komisie o protisúťažnom konaní škodcu, ak by posúdenie súťažného deliktu spadalo do jeho právomoci, resp. ak by túto právomoc na seba abstrahoval. Žalobca tvrdil, že súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým súťažný orgán (Protimonopolný úrad SR) konanie o porušení súťažného práva zastaví, resp. v prípadoch ak sa súťažný orgán odmietne zaoberať sťažnosťou na protisúťažné správanie. V takýchto prípadoch je súd prvej inštancie oprávnený posudzovať otázku existencie, resp. neexistencie protisúťažného konania sám, ako otázku prejudiciálnu. Iným slovami, podľa žalobcu súd je oprávnený rozhodovať ako prejudiciálnu otázku existenciu samotného protisúťažného konania, hoci o tejto otázke má inak právomoc rozhodovať Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

14. Súd prvej inštancie poukázal na /ďalej len C.s.p/, ktorý nadobudol účinnosť v priebehu konania a ktorý rieši otázku posudzovania prejudiciálnych otázok odlišne od predchádzajúcej úpravy obsiahnutej v . Podľa môže súd sám posúdiť otázku, o ktorej má inak právomoc rozhodovať iný orgán. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci, avšak iba v prípade takých orgánov verejnej moci, ktoré nie je možné považovať za orgán podľa . Ustanovenie vymedzuje orgány, ktorých rozhodnutiami je súd viazaný, t.j. vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne otázky riešiť nemôže. Konkrétne ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, v prípadoch, v ktorých rozhodoval o tom, že určitý právny predpis je alebo nie je v rozpore s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je ďalej viazaný rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutiami príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ako orgán oprávnený rozhodovať o tom, že porušením pravidiel hospodárskej súťaže bol spáchaný iný správny delikt, je tak potrebné považovať za jeden z orgánov vymedzených .

15. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že v zmysle právnej úpravy prejudiciality vymedzenej súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený riešiť otázky patriace do právomoci orgánov, ktorých právomocou je riešiť spáchanie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu a to ani ako otázky prejudiciálne. Z uvedeného je zrejmé, že otázku existencie protisúťažného konania (t.j. otázku spáchania správneho deliktu) nie je súd v sporovom konaní opravený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie . Žalobca v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný bol za konanie, ktoré žalobca označil ako protisúťažné, akýmkoľvek spôsobom postihnutý a nepreukázal súdu ani to, že by súťažný orgán (Protimonopolný úrad SR, Komisia) svojim rozhodnutím označil jeho konanie za nedovolené. Žalobca teda nepreukázal existenciu protisúťažného konania na strane žalovaného a tým aj splnenie základnej podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s .

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle , a . Namietal, že argumentácia súdu prvej inštancie , že otázku existencie protisúťažného konania súd nie je oprávnený riešiť v sporovom konaní, nemá oporu v ustanoveniach . V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením súťažných noriem ide o súkromnoprávny spor v zmysle ustanovenia . Právomoc rozhodovať o tomto nároku nemá žiadny iný orgán. Je pravdou, že rozhodnutiu súdu o posúdení nároku na náhradu škody musí predchádzať posúdenie toho, či došlo k porušeniu noriem podľa , resp. čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Je taktiež pravdou, že Protimonopolný úrad má právomoc rozhodovať o tom, či došlo k porušeniu zák. o hospodárskej súťaži, resp. čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Všeobecný súd má však v rámci konania o žalobe na náhradu škody právomoc posúdiť ako prejudiciálnu otázku, či došlo k porušeniu zákona o hospodárskej súťaži, resp. Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Táto právomoc by nebola daná len vtedy, ak by Protimonopolný úrad svojim rozhodnutím skonštatoval porušenie zák. o hospodárskej súťaži resp. Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (uznesenie sp.zn. , uznesenie sp.zn. ), kde Krajský súd konštatoval právomoc súdov vo veci nárokov z porušenia práva hospodárskej súťaže. V posudzovanom prípade konanie žalovaného nebolo predmetom žiadneho rozhodnutia Protimonopolného úradu resp. Komisie. Súdu teda zostáva zachovaná právomoc rozhodovať o žalobe žalobcu aj napriek tomu, že Protimonopolný úrad má právomoc rozhodovať o tom, či konanie žalovaného je v súlade so zákona o hospodárskej súťaži, resp. Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Žalobca tiež poukázal na ust. zákona o hospodárskej súťaži, podľa ktorého žalobca nemôže byť účastníkom konania vo veci zneužívania dominantného postavenia žalovaným, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úprav, kedy sa konanie pred Protimonopolným úradom začínalo na návrh akéhokoľvek podnikateľa. Podľa súčasnej úpravy Protimonopolný úrad a Komisia nemajú povinnosť konať vo veci všetkých porušení pravidiel hospodárskej súťaže, o ktorých sa dozvedeli. Naopak, v rámci svojich kapacitných možností dôkladne selektujú podnety na protisúťažné správanie, ktoré budú prešetrené. V prípade, ak by sa Protimonopolný úrad alebo Komisia podozrením na porušenie noriem súťažného práva nezaoberali a všeobecné súdy by zamietali žaloby, v ktorých sa podnikatelia domáhajú súdnej ochrany pred porušením pravidiel hospodárskej súťaže z dôvodu, že o otázke porušenia noriem súťažného práva nerozhodli uvedené orgány, osoby poškodené porušením noriem súťažného práva by nemali žiadnu účinnú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, čím by došlo k porušeniu zákazu odopretia spravodlivosti. Takáto interpretácia a 194 je preto právne nelogická a zároveň v rozpore s ústavnými princípmi. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2014/104/EÚ o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže, mala možnosť domáhať sa úplnej náhrady tejto škody a získať ju. V zmysle čl. 4 Smernice v súlade so zásadou účinnosti členské štáty zabezpečia, aby všetky vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa uplatnenia nárokov na náhradu škody boli vypracované a uplatňovali sa tak, aby prakticky neznemožnili ani nadmerne nesťažili výkon práva priznaného Úniou na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. Hoci v zmysle prechodných ustanovení , ktorým bola Smernica implementovaná, sa tento zákon na konania začaté pred 26. decembrom 2016 nevzťahuje, základné premisy deklarované v čl. 3 a 4 Smernice majú svoj základ v práve EÚ platnom už v čase podania žaloby. Žalobca v odvolaní ďalej zdôraznil, že podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie si každá osoba môže uplatniť nárok na náhradu utrpenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením práva hospodárskej súťaže. Všetky vnútroštátne pravidlá upravujúce výkon práva na náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia článku 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú aspektov, ktoré táto smernica neupravuje, ako napríklad problematika príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou, musia byť v súlade so zásadou účinnosti a zásadou rovnocennosti. To znamená, že by sa nemali formulovať ani uplatňovať spôsobom, ktorý by nadmerne sťažoval alebo prakticky znemožňoval výkon tohto práva na náhradu škody zaručeného Zmluvou o fungovaní Európskej Únie. Právomoc národných súdov priamo aplikovať články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (kedysi články 81 a 82) vyplýva aj z Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu uvedenom v odvolaní a že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa - prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.5.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie tiež náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd dospel , že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.

22. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dopĺňa, že predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba o určenie neplatnosti výpovede žalovaného zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretej so žalobcom a náhrada škody. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti o určenie neplatnosti výpovede späť. Predmetom konania zostala náhrada škody vyčíslená na čiastku 12.173,- EUR s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade náhrady škody, ktorej úhrady sa žalobca v konaní domáhal, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, ktoré možno kvalifikovať ako dohodu obmedzujúcu súťaž, alebo ako zneužívanie dominantného postavenia. Nakoľko žalobca nepreukázal právne relevantným spôsobom existenciu protisúťažného konania žalovaného ako základný predpoklad existencie jeho zodpovednosti za žalobcom uplatnenú škodu, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Podľa otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

Podľa a úrad vykonáva prešetrovanie na relevantnom trhu, vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa ustanovení osobitného predpisu, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav.

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ak sa žalobca svojou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej protisúťažným konaním žalovaného, bol povinný preukázať, že sa žalovaný dopustil protisúťažného konania. Súd je pri rozhodovaní o takejto žalobe viazaný právoplatným rozhodnutím súťažného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že konkrétny subjekt porušil normy súťažného práva. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia . Viazanosť rozhodnutiami Protimonopolného úradu SR sa vzťahuje na dva aspekty, a to skutočnosť, že bol spáchaný súťažný delikt spadajúci do širšej kategórie správneho deliktu a kto ho spáchal. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. , podľa ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. Zákon v ust. však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Súd je v civilnom konaní o.i. viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Okruhom otázok v zmysle ust. je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver. ( komentár, Š., A., U., J., U., W.K. a kol. 2016). Ak teda žalobca v konaní nepreukázal, existenciu protisúťažného konania žalovaného (o ktorom mal rozhodovať Protimonopolný úrad SR) ako základný predpoklad existencie jeho zodpovednosti za škodu, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval, správne súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Žalobca v odvolaní o.i. dával do pozornosti aj znenie , v zmysle ktorého „Konečné rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže vydané v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže, pokiaľ v súdnom konaní o náhradu škody nebude preukázaný opak“. Odvolací súd dáva do pozornosti aj ods. 1 cit. paragrafu v zmysle ktorého „Pri rozhodovaní o náhrade škody je v časti výroku o porušení práva hospodárskej súťaže súd viazaný právoplatným rozhodnutím Protimonopolného úradu SR alebo konečným rozhodnutím súdu preskúmavajúceho toto rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, ktorým sa mení a dopĺňa o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov sa na konania začaté pred 26.12.2016 nevzťahuje, to isté platí aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ, na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní (konkrétne čl. 3 ods. 1, čl. 4 Smernice).

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové podstaty správneho deliktu zneužívania dominantného postavenia demonštratívne vypočítava ochrane hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa v časti viazanosti rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, vzťahuje aj na rozhodnutie Protimonopolného úradu SR o zneužití dominantného postavenia. Právomoc Protimonopolného úradu SR na takéto rozhodnutie je daná zákonom v ust. , podľa ktorého úrad vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa ustanovení osobitného predpisu, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav. Z uvedeného vyplýva, že otázku existencie protisúťažného konania (správneho deliktu) nie je súd oprávnený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko právomoc o tom rozhodnúť má Protimonopolný úrad SR.

26. K žalobcom poukazovanému uzneseniu Krajského súdu Bratislava, sp.zn. , kde Krajský súd konštatoval, že súdy majú právomoc rozhodovať vo veci nárokov z porušenia práva hospodárskej súťaže, odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na danú vec, nakoľko v konaní sp.zn. bola predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a náhrada škody. Naproti tomu v tomto konaní (po čiastočnom späťvzatí) zostala predmetom konania žaloba o náhradu škody. Odvolací súd súhlasne s uvedeným odvolacím rozhodnutím uvádza, že Protimonopolný úrad SR nemá v súlade so právomoc rozhodovať o určení neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a náhrade škody. Právomoc Protimonopolného úradu je daná v ust. , podľa ktorého úrad vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav. Protimonopolný úrad konštatuje existenciu protisúťažného konania podnikateľa (zneužitie dominantného postavenia), čo v predmetnom konaní nebolo žalobcom preukázané.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).