Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-329-2018.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/329/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanej N. A., N.. XX. XX. XXXX, A. M. F. XXX, o zaplatenie 1.910,07 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15. 05. 2018 č.k. 10Csp/526/2017-29 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.268,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13. 04. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 32,76 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.910,07 eura, spolu s 5,05 % ročným úrokom od 13. 04. 2015 do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 - 54, § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 - 5, § 8 ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z., § 1, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená čo do zaplatenia sumy 1.268,01 eura s prísl., preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.
4. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 17. 10. 2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 47,43 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, RPMN 42 % a priemernej RPMN 44,06 %. Žalovaná sa s úhradou splátok dostala do omeškania už pri splátke č. 2, preto žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru dňom 13. 04. 2015. Žalobca voči žalovanej uplatňoval zaplatenie 1.910,07 eur s prísl. titulom plnenia zo zmluvy o toto revolvingovom úvere.
5. Po preskúmaní danej úverovej zmluvy súd privej inštancie dospel k záveru, že táto nespĺňa zákonom požadované náležitosti, konkrétne v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. ohľadom uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V zmluve je síce uvedené, že ide o 42 mesiacov, takýto údaj však súd prvej inštancie považoval za sporný, uvedený veľmi všeobecne, z ktorého sa nedá presne definovať bez prácneho počítania a komplikovaného výpočtu s použitím kalendára, o akú dobu trvania zmluvy ide a aký je termín konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch pritom vyžaduje, aby spotrebiteľ dostal presné a jasné informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere tak, aby sa vedel vopred rozhodnúť, či je ochotný vstúpiť do vzťahu s veriteľom. Spomínané údaje sa nachádzajú aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17. 10. 2014, ktoré bolo dlžníkovi odovzdané neskôr, po spísaní žiadosti dňa 10. 10. 2014. Podľa údajov vyplývajúcich z danej zmluvy, deň splatnosti prvej splátky, resp. deň splatnosti nasledujúcich splátok je ponechaný na jednostrannom určení zo strany veriteľa, čím je podľa názoru súdu prvej narušená rovnováha práv a povinností zmluvných strán, ktorá je typická pre subjekty spotrebiteľských vzťahov. Povinnosť predávajúceho je, aby oboznámil zákazníka so všetkými podmienkami pôžičky, vrátane všetkých ekonomických aspektov, na základe ktorých vstúpi do spotrebiteľského vzťahu.
6. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca ako veriteľ sa dopustil použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom uzavretia úverovej zmluvy a o výšku tohto poplatku sa automaticky ponižuje výška poskytnutého úveru, nakoľko tento poplatok si veriteľ automaticky započíta. Odplata za poskytnutý úver je pritom vypočítaná zo žiadanej výšky úveru a zo zmluvy nevyplýva spôsob, ako bol tento poplatok za úver dojednaný.
7. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že daná úverová zmluva je v zmysle je v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanej boli reálne poskytnuté prostriedky vo výške 1.350 eur, z ktorej sumy do dňa podania žalobného návrhu uhradila 81,99 eura. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zostatku požičanej sumy vo výške 1.268,01 eura, ktorú priznal vrátane zákonných úrokov z omeškania, tak ako vyplýva z výroku rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.
8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci tak, že mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 32,76 %.
9. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie zostávajúcich nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne dospel k záveru o tom, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, zákon neupravuje požiadavku na uvedenie presného dátumu. Zo zmluvy je možné určiť termín konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a tiež spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní, podľa ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedených oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. V tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutia slovenských súdov. Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva pravidlo, že bezúročným môže byť úver len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.
12. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré aplikoval aj súd prvej inštancie.
13. Správne súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že v tejto absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ide o obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z., absencia ktorých spôsobuje, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona.
14. Nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, keďže ide o jednostranný právny úkon zo strany žalobcu, adresovaný žalovanej, ktorý nespĺňa podmienky jeho písomného dojednania, tak ako má na mysli § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).