Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-113-2019.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/113/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v B., F. XX, proti žalovanej: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., E. XXXX/XX, o zaplatenie 5.620,51 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 2. novembra 2018 sp. zn. 6Csp/15/2017-102, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.786,63 € s príslušným úrokom z omeškania (výrok I.). Žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.901,66 € s príslušným úrokom z omeškania zamietol (výrok II.). Konanie v časti o zaplatenie sumy 932,22 € s príslušným úrokom z omeškania na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil (výrok III.). Zmenu žaloby na základe podania žalobcu doručenej súdu dňa 25.10.2018 podľa § 290 CSP v spojení s § 294 CSP nepripustil (výrok IV.). Podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná dňa 19.02.2013 v Žiline podpísala predtlač VÚB, a.s. označenú ako „Žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar“ na základe plnej moci, podľa predlače za VÚB a.s. mala zmluvu o používaní kreditnej karty uzavrieť obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok (ďalej len „CFH“). Na uvedenej predtlači boli uvedené podmienky úveru a to o predschválenom úverovom rámci 2.400 €, o výške štandardnej mesačnej splátky 80 €, o výške štandardnej úrokovej sadzby v zmysle platného Cenníka 1,98% p. m. / 23,76% p. a., s ďalšími dohodnutými podmienkami. Z výpisu z Autokarty QuatroCar zo dňa 11.12.2016 ďalej vyplýva, že žalovaná prostredníctvom karty vybrala z bankomatu, resp. vykonala úhrady, v celkovej sume 2.616,63 € a žalovaná v prospech kartového účtu vykonala plnenia v celkovej sume 580 €. Listom zo dňa 7.2.2014 VÚB, a.s. vypovedala zmluvu č. 0043265631, vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku úveru na karte žalovanej, ktorý ku dňu 7.2.2014 mal predstavovať 2.719,51 € a vyzvala žalovanú na zaplatenie tejto sumy bezodkladne. Hodnotiac predložené listinné dôkazy žalobcom dospel k záveru, že v danom prípade bez najmenších pochybností malo ísť o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len ZoSÚ) v spojení s podmienkami § 497 Obchodného zákonníka. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel však k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou VÚB a.s. a žalovanou nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy písomnou formou. Je zrejmé, že VÚB, a.s. pri uzatvorení úverovej zmluvy bez najmenších pochybností nekonala osobne a mala tento právny úkon uzavrieť prostredníctvom splnomocnenca CFH podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úverovú zmluvu za CFH podpisovali dve bližšie neurčené osoby.
Žalobca však v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bez pochybností vyplynulo, že takéto plnomocenstvo udelené CFH zo strany VÚB, a.s. na uzatváranie úverových zmlúv existovalo. Ak teda nemal preukázanú existenciu takéhoto písomného plnomocenstva, nemal preukázané platné uzavretie predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). Neunesenie dôkazného bremena žalobcom o existencii písomného plnomocenstva nemožno nahradiť pre účely preukázania skutkového tvrdenia žalobcu o platnom uzavretí úverovej zmluvy tým, že pôvodný žalobca VÚB, a.s. v konaní výslovne tvrdil, že úverovú zmluvu dňa 22.2.2013 so žalovaným uzatvoril a žalovaný toto skutkové tvrdenie nenamietal. Prejav, ktorým sa dáva splnomocnenie na právne úkony, ktoré vyžaduje zákon (§ 9 ods. 1 ZoÚS) musí byť urobený takisto ako právne úkony v písomnej forme. Taktiež žiadosť žalovaného, ktorá bola návrhom na uzavretie úverovej zmluvy (ofertou), mala byť písomne akceptovaná VÚB, a.s. zaslaním jedného vyhotovenia podpísanej úverovej zmluvy zo strany VÚB, a.s. spolu s vydaným potvrdzujúcim listom. Ani takéto konanie zo strany VÚB, a.s. nebolo preukázané. Za danej situácie dospel k záveru, že k uzavretiu zmluvy došlo konkludentným spôsobom, pričom v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo potrebné považovať daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na skutkové zistenie, že doposiaľ žalovaná uhradila peňažný záväzok vo výške 830 €, pričom VÚB, a.s. jej boli poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2.616,63 € znamená, že žalovaná ako dlžník doposiaľ veriteľovi nesplnila svoj peňažný záväzok do sumy 1.786,63 € a v tejto časti spolu s príslušným úrokom z omeškania žalobe žalobcu vyhovel. V ostatnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca vo výroku II. Záver súdu, že nedošlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi VÚB, a.s. a žalovanou, považoval za nesprávny. K prijatiu žiadosti o úver žalovanej zo dňa 19.2.2013 došlo jeho právnym predchodcom dňa 22.2.2013 bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Zo všeobecných obchodných podmienok (v bode 2) jasne vyplýva, že zmluva vzniká akceptáciou zo strany banky a potvrdzovací list preto nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy. Na základe riadne uzatvorenej úverovej zmluvy žalovaná úver čerpala, čo preukázali predloženým výpisom, ktorý žalovaná nerozporovala. Zmluvné strany sa podmienkami zmluvy aj v nasledujúcom období riadili. Pokiaľ v súvislosti s podanou žalobou nebolo predložené plnomocenstvo splnomocnenca na uzavretie úverovej zmluvy, poukazuje na skutočnosť, že nešlo o spornú skutočnosť, keď žalovaná platnosť zmluvy nerozporovala a súd ho na predloženie plnomocenstva nevyzýval. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa uvedenou zásadou neriadil, postupoval prehnane formalisticky, keď jeho úlohou v súdnej veci nebolo vyhľadávať dôvody neurčitosti predmetu zmluvy, ale poskytnúť súdnu ochranu účastníkom občianskeho súdneho konania. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v zamietajúcej časti vyhovieť.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a súvisiacom výroku o trovách konania (výrok V.), rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o aktivácii Autokarty QuatroCar č. 43265631 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je neplatná z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 497 Obchodného zákonníka je právnym záverom, ktorý nezodpovedá skutkovým zisteniam na základe takého postupu súdu, na základe ktorého by sa naplnil účel zákona (Civilného sporového poriadku) pri ústavnej zásade legitímneho očakávania strán sporu v konaní.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca s podanou žalobou na plnenie v súvislosti s preukazovaním oprávnenosti uplatneného nároku predložil súdu ako listinné dôkazy „Žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar“ č. 43265631, ktorá podľa obsahu mala byť uzavretá
medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len bankou) ako poskytovateľom používania kreditnej platobnej karty a žalovanou ako dlžníčkou. O poskytnutie úveru formou používania kreditnej platobnej karty mala požiadať ako spotrebiteľ žalovaná dňa 19.2.2013 a podaný návrh na uzavretie zmluvy o úvere mal byť bankou schválený prostredníctvom CFH splnomocnenca dňa 22.2.2013. V súvislosti s podanou žalobou žalobca ďalej predložil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných bankou v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpisy z Autokarty QuatroCar (č.l. 12 - 16 spisu) a poskytol aj skutkové tvrdenia, že na základe uzavretého zmluvného vzťahu došlo k používaniu kreditnej platobnej karty žalovanou v zúčtovacom období od 2.3.2013 do 30.11.2016 s tým, že listom zo dňa 7.2.2014 banka vypovedala zmluvu o úvere a vyhlásila okamžitú splatnosť celého zostatku spotrebiteľského úveru ku dňu 7.2.2014 z dôvodu vzniku dlhu na poskytnutom úvere vo výške 2.719,51 €.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadrila, na pojednávanie napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie konaného dňa 2.11.2018 sa nedostavila a v priebehu vedenia sporu uzavretie zmluvného vzťahu medzi ňou a bankou nerozporovala.
8. Na základe uvedeného bolo legitímnym očakávaním žalobcu, aby súd na základe ním tvrdených skutočností a zároveň aj na základe predložených listinných dôkazov, preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej istiny s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, že banka so žalovanou mala uzatvorenú písomnú zmluvu, ktorú v priebehu trvania zmluvného vzťahu ako aj v priebehu tohto konania žalovaná nespochybnila, pričom v celej dobe trvania zmluvného vzťahu obidve zmluvné strany v zmysle podmienok písomnej uzavretej zmluvy aj postupovali (banka žalovanej poskytovala úver, ktorý žalovaná čerpala prostredníctvom kreditnej platobnej karty a čiastočne ho aj uhrádzala na základe zmluvne dohodnutých podmienok). Zo Žiadosti o aktiváciu Autokarty QuatroCar vyplýva, že táto bola uzavretá v písomnej forme, v zmysle ktorej banka akceptovala žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar na základe písomnej žiadosti, ktorú žalovaná podpísala dňa 19.2.2013 a banka prostredníctvom splnomocnenca (Consumer Finance Holding, a.s.) dňa 22. februára 2013.
9. V kontexte uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie preskúmaval podmienky uzavretého zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovanou v uvedenom spotrebiteľskom vzťahu, bolo potrebné vychádzať zo zákonného rámca ustanovenia § 295 v spojení s § 151 ods. 1 CSP. V danom prípade, ak súd dospel k záveru o neplatnosti uzavretého zmluvného vzťahu/bezúročnosti poskytnutého úveru podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, v dôsledku nedostatku písomnej formy pre nepreukázanie splnomocnenia banky udelenej CFH, nebolo dôvodné zo strany súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvádzaných skutkových okolností uzavretie právneho vzťahu (právneho úkonu v podobe udelenia splnomocnenia) len spochybniť, ale uvedenú skutočnosť aj preukázať, t.j. že v uvedenom spotrebiteľskom vzťahu nebola naplnená podmienka uvedená v § 9 ods. 1 ZoSÚ. V takom prípade pre skutkové zistenie, na základe ktorého bolo možné vyvodiť možné právne závery (ako je vyššie uvedené), bolo potrebné vyzvať žalobcu na preukázanie uvedenej skutočnosti alebo v zmysle § 295 veta druhá CSP mal si súd zabezpečiť takýto dôkaz sám. Až na základe riadne vykonaného dokazovania vo veci by bolo možné vyvodiť, že súd vo vyslovenom právnom závere vychádza zo skutkového zistenia, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní. Len na základe takéhoto postupu súdu možno vyhovieť princípu legitímneho očakávania účastníkov, t.j. aj na spravodlivé prejednávanie veci, keď ustanovenia Civilného sporového poriadku (vyššie uvádzané) je potrebné aplikovať komplexne a vo vzájomnej súvislosti aj s okolnosťami prejednávanej veci. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné hodnotiť aj záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že banka v súvislosti s právnymi predpismi (v odôvodnení nie je uvedené s ktorými) riadne neakceptovala žiadosť o uzavretie daného úverového vzťahu na základe žiadosti o aktiváciu Autokarty QuatroCar.
10. Na základe uvedených skutočností, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a na základe jeho postupu v civilnom sporovom konaní nedošlo k naplneniu účelu legitímnych očakávaní účastníkov pri vykonávaní dokazovania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok V.) zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)