Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-60-2018.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: H. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. B. J. XXX, J., zast.: Mgr. Andrea Rusnáková, advokátka, Heydukova 16, Bratislava, proti žalovaným: 1. DEO, s.r.o., so sídlom Bohdanovce nad Trnavou č.140, IČO: 36 242 853, 2. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 11.764,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e .
II. Žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.764,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 11.764,80 Eur od 19.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Žalovaný v 2.rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19.10.2018 sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrady škody z ublíženia na zdraví vo výške 11.764,80 Eur s príslušenstvom. Ku škode došlo pri stavbe rodinného domu v obci O. K. I., a to činnosťou nákladného motorového vozidla zn. DAF, EČ: I., vybavené dopravníkom betónu (tzv. betón pumpou), ktoré spôsobilo žalobcovi závažné zranenia s trvalými následkami. Uvedené nákladné motorové vozidlo bolo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorý bol jeho prevádzkovateľom a teda zodpovedal za technický stav vozidla. Voči žalovanému v 1. rade si žalobca škodu na zdraví uplatňuje z dôvodu priamej príčinnej súvislosti škody vzniknutej na zdraví žalobcu, a to spôsobenej poklesnutím koncovej časti štvrtého ramena dopravníka betónu v dôsledku zlomenia druhej sekcie nosného ramena dopravníka, uvedený nárok si žalobca uplatňuje v zmysle § 420a Občianského zákonníka. Voči žalovanému v 2. rade nárok odvodzuje z existencie uzavretého poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré poistenie sa vzťahuje aj na úhrady škôd spôsobených iným na zdraví. Výšku škody žalobca vyčíslil na základe predloženého lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného Q.. V. V., praktickým lekárom pre dospelých, kde bolo hodnotené bolestné v období od 16.8.2016 do 18.10.2016 a od 8.3.2017 do 6.4.2017 v počte bodov 645. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR zistená štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2016 je 912,- Eur t.j. výška náhrady za bolesť za jeden bod je 18,24 Eur. Bolestné vo výške 645 bodov tak predstavuje sumu uplatnenú v žalobe ako výška náhrady za bolesť celkom 11.764,80 Eur. Spolu s uvedeným nárokom si žalobca uplatňuje aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho od podania žaloby na súd.
2. Žalovaný v 2. rade sa k podanej žalobe vyjadril dňa 9.11.2018, neuznáva uplatnený nárok v celom rozsahu, rozporuje svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní. Má za to, že predmetná škodová udalosť nespadá pod rozsah zákonného poistenia upraveného zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje na škodové udalosti spôsobené pri prevádzke, jazde motorového vozidla na komunikáciách a nie pri odstavenom a ukotvenom vozidle, ktoré nie je súčasťou cestnej premávky a používa sa ako pracovný nástroj. Ku škode nedošlo pri prevádzke motorového vozidla, škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Motorové vozidlo nebolo v čase vzniku škody v prevádzke. Naopak, pred začatím prác bolo potrebné vozidlo zafixovať. V predmetnom čase už zafixované motorové vozidlo s príslušenstvom plnilo úlohu pracovného stroja. Z vyššie uvedených dôvodov nie je žalovaný 2/ vecne pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní ako poisťovateľ na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení vozidla proti škodám spôsobeným v prevádzke, resp. pri prevádzkovej (jazdnej) činnosti. Uvedenej argumentácie sa žalovaný v 2.rade pridržiaval aj vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 05.03.2019, v ktorom navyše uviedol a preukázal predložením poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a príslušnými poistnými podmienkami, že rozsah poistenia nie je rozšírený aj na škody spôsobené pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja, tak ako to požadoval preukázať žalobca.
3. Pred otvorením pojednávania žalobca zobral žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, a to na základe listinných dôkazov predložených žalovaným v 2. rade.
4. Na pojednávaní konanom dňa 05. júna 2019 súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného v 1. rade. O termíne pojednávania bol riadne oboznámený, keď mu písomné predvolanie bolo doručené dňa 13.03.2019 fikciou doručenia v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku na adresu spoločnosti vyplývajúcu z obchodného registra. Týmto bola dodržaná lehota v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd zároveň konštatuje, že žalovanému zároveň doručil poučenie o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátanie možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný v 1. rade rovnako nevyužil ani svoje právo na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá mu bola doručená 11.11.2018 na adresu spoločnosti zapísanú v obchodnom registri v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
5. Žalobca na pojednávaní navrhol, aby voči žalovanému v 1. rade súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 174 CSP.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Nakoľko žalobca zobral žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, ako je uvedené vo výroku I. tohto súdneho rozhodnutia. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní voči žalovanému v 2. rade. Súd nezisťoval súhlas žalovaného v 2. rade s čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
8. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 275 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
9. Predmetom tohto sporového konania bol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej žalobcovi na zdraví, ktorý nárok si žalobca uplatnil voči žalovanému v 1. rade ako subjektu zodpovednému za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 420a Občianského zákonníka, nakoľko táto bola podľa nepopretých tvrdení žalobcu spôsobená v priamej príčinnej súvislosti činnosťou žalovaného v 1. rade použitím jeho nákladného motorového vozidla zn. DAF, EČ: I. pri stavebnej činnosti na stavbe rodinného domu v obci Bohdanovce nad Trnavou. Výšku škody žalobca vyčíslil na základe predloženého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kde bolo hodnotené bolestné v počte bodov 645. t.j. výška náhrady za bolesť za jeden bod bola v rozhodnom období 18,24 Eur, bolestné vo výške 645 bodov tak predstavuje sumu celkom 11.764,80 Eur. Pasívnym prístupom žalovaného nebol popretý uplatnený nárok čo do základu, ani do výšky, súd ho tak považuje za nesporný. Na pojednávaní konanom dňa 05. júna 2019 žalobca požiadal súd o vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.
10. Nakoľko predmetom konania bolo splnenie povinnosti nahradiť vzniknutú škodu poškodenému a tento právny vzťah nespadá do režimu spotrebiteľských vzťahov, s prihliadnutím na splnenie všetkých zákonných predpokladov, súd postupoval v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v 1. rade vo výroku II. tohto súdneho rozhodnutia.
11. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešnou sporovou stranou voči žalovanému v 1. rade, súd vo výroku III. tohto súdneho rozhodnutia rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému v 1. rade tak, že tento je daný v plnom rozsahu. Konanie voči žalovanému v 2. rade bolo z dôvodu späťvzatia žalobcu zastavené, procesne teda žalobca zavinil zastavenie konania, je teda povinný uhradiť trovy konania žalovanému v 2. rade. O výške trov konania súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
13. Zástupca žalobcu žiadal o aplikáciu uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania voči žalobcovi v 2. rade s prihliadnutím na charakter uplatneného nároku - tzn. nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví, ako aj ku skutočnosti, že žalobca nemal k dispozícii informácie o poistení žalovaného v 1. rade, tiež s poukázaním na trvalé následky žalobcu v súvislosti s ublížením na zdraví, aj na skutočnosť, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku vo výške cca 444,- Eur. Súd uvedené dôvody nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, žalobca zastúpený právnym zástupcom mal možnosť v rámci predsporového konania prostredníctvom predžalobnej výzvy zistiť rozsah poistného krytia zo zákonného poistenia, a tým spôsobom predísť konaniu voči žalovanému v 2. rade. Rovnako tiež zárobkové pomery žalobcu s prihliadnutím na výšku starobného dôchodku nevyhodnotil súd tak, že by odôvodňovali použitie uvedeného ustanovenia § 257 CSP. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti výroku II. tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného žalovaným v 1. rade z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Ak žalovaným v 1. rade z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písmeno a) C.s.p. môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Ak žalovaným v 1. rade z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný v 1. rade podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Proti výrokom I.,III. a IV. rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.