Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-106-2011.pdf
PDF · 126.46 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/106/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobkyne: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V. proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.000.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému ani intervenientovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.05.2011 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.000.000,- eur titulom spôsobenia ťažkého ublíženia na zdraví, chronickej bolesti, náhrady škody na zárobkovej činnosti, primeraného zadosťučinenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, za spôsobenú psychickú traumu a za kompenzáciu narušeného rodinného života a rodinnej starostlivosti.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 06.10.2009 bola hospitalizovaná v nemocnici na Kramároch a dňa 09.11.2009 sa podrobila operácii. Po 5 hodinách v celkovej anestéze na operačnej sále, bola operácia pre nedostatočný, nevyhovujúci röntgenový prístroj predčasne ukončená a žalobkyňa bola k tomuto operačnému výkonu prevezená do nemocnice Ružinov. Dňa 10.11.2009 bola zdravotníckym personálom pripravená k ďalšej anestéze a na operačný výkon avšak po prevezení na operačnú sálu jej bolo oznámené, že operáciu vykonať nemôžu, nakoľko sa im pokazila klimatizácia v operačnej sále. Dňa 24.11.2009 bola žalobkyňa operovaná, ale po tejto operácii zostala imobilná, pripútaná na lôžko. Aj napriek tomu, že následkom zbabranej operácie mala neznesiteľné bolesti, bola dňa 09.12.2009 prepustená do domáceho liečenia. V týchto neznesiteľných bolestiach v rodinnom kruhu žalobkyňa všetko odmietala, vrátane prípravy osláv vianočných a novoročných sviatkov a jediné východisko a únik z fyzického a psychického utrpenia videla v samovražde. V priebehu uvedenej dlhej doby od operácie žalobkyni odvisol pravý členok vplyvom prerušenia nervu pri operácii. Dňa 11.01.2010 bola sanitkou prevezená do nemocnice na ambulanciu prednostu, ktorý pri vyšetrení skonštatoval, že pri operácii muselo dôjsť k útlaku na nerv a následne chcel žalobkyňu hospitalizovať. Žalobkyňa bola prijatá dňa 13.01.2010 a následne jej bola urobená magnetická rezonancia, ktorej výsledky vyšetrenia neboli k dispozícii ani po štyroch týždňoch. V priebehu žalobkyňa zistila, že keď leží padajú jej obe nohy, má ich ťažké a bez pomoci rúk s nimi nepohne. Na základe toho sa začala dožadovať okamžitého riešenia a účinnej liečby, nakoľko jej zdravotný stav každý týždeň viacej upadal a okrem toho, že jej pod vplyvom času odumrel nerv na členku pravej nohy, odišli jej aj všetky svaly z nôh a rúk. Dňa
20.02.2010 ju prednosta kliniky operoval, avšak po tejto operácii sa jej vôbec neuľavilo, nepostavila sa na nohy, neznesiteľné bolesti neprestali a aj naďalej boli trýznivé. Dňa 28.02.2010 sa žalobkyňa podrobila ďalšej, 4. operácii chrbtice, avšak zostala naďalej imobilná. Nepomohol ani 8 týždňový pobyt v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a fakt nenávratného, fatálneho poškodenia zdravia podala žalobu na žalovaného. Zo dňa na deň prišla o jej jediný zdroj príjmu z pracovnej činnosti, o prácu ako životnú motiváciu a prestala existovať ako manželka, matka a babka, ktorá chodila so svojimi vnúčatkami a so psíkom na prechádzky, na dovolenky a na obyčajné nákupy do obchodu. Žalobkyňa uviedla, že uplatnený nárok bez konkrétnej špecifikácie žiada posudzovať ako celok za spôsobenie ťažkého zdravotného postihnutia so všetkými uvedenými dôsledkami spôsobené technicky zle vykonanou operáciou s trvalým poškodením miechy.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Namietol existenciu svojho protiprávneho konania a príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vzniknutou škodou na zdraví žalobkyne. Rovnako namietol existenciu neoprávneného zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Naplnenie týchto podmienok je nevyhnutné pre vznik zodpovednosti za škodu respektíve nároku na ochranu osobnosti. Absencia uvedených podmienok vylučuje zodpovednosť žalovaného v oboch prípadoch uplatnených nárokov. Tieto skutočnosti vyplývajú z priloženého protokolu o kontrole poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 482/2010. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na strane 8 protokolu skonštatoval, že „Skupina vykonávajúca dohľad nezistila u dohliadaného subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky“, pričom sa preukázalo, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti UN Bratislava, bola v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. To znamená, že žalovaný poskytol zdravotnú starostlivosť správne, teda lege artis. Ďalej z vyjadrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Protokole na strane 7: „Z uvedeného, na základe dostupnej zdravotnej a súvisiacej dokumentácie je možné konštatovať, že menovanej bola v dohliadanom období poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, aj napriek trvalým následkom, ktoré by boli vznikli aj pri konzervatívnej liečbe“. Žalovaný ďalej uviedol, že rovnaké podmienky, ako pri náhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa uplatňujú aj pri určovaní zodpovednosti za zásah do práva fyzickej osoby na ochranu osobnosti. Žalobkyňa svoj nárok neoprela o žiadne konkrétne porušenie povinnosti zo strany žalovaného. V žalobe sú uvedené iba subjektívne ťažkosti a dojmy z vykonávaných operácií a z prežitých ťažkostí, ktoré nie sú podporené žiadnymi odbornými stanoviskami, pričom záver dohliadajúceho orgánu je diametrálne odlišný od názoru žalobkyne. Z dostupných dokumentov vyplýva, že je možné jednoznačne ustanoviť, že konanie žalovaného nebolo v rozpore s právom a teda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou vzniknutou žalobkyni. Neboli preto splnené dve z troch podmienok zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu a nemajetkovú ujmu. Pokiaľ ide nárok v časti náhrady škody za bolesť, žalovaný uviedol, že žalobkyňa výšku uplatneného nároku žiadnym spôsobom nedoložila a nepreukázala. Nepredložila ani žiadny dôkaz, z ktorého by bola táto skutočnosť zrejmá.
4. Uznesením zo dňa 22.07.2013, č. k. 20C/106/2011-123 súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť L. N., sumu 1.000.000,- eur, R. N. sumu 200.000,- eur, R. B. sumu 200.000,- eur, L. N. sumu 200.000,- eur a R. N. sumu 200.000,- eur, z titulu spôsobenia ťažkého ublíženia na zdraví - imobility s trvalými následkami, chronickej bolesti, náhrady škody na zárobkovej činnosti, primeraného zadosťučinenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, za spôsobenú psychickú traumu a za kompenzáciu narušeného rodinného života a rodinnej starostlivosti.
5. Uznesením vyšetrovateľa OKP OR PZ Bratislava II zo dňa 13.10.2010 pod ČVS:ORP919/1/ OVK-B2-2010 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona „na tom skutkovom základe, že doposiaľ nezistený páchateľ v Bratislave na Ružinovskej ul. č. 6 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou na ortopedickom oddelení dňa 24.11.2009 v doposiaľ nezistenom čase vykonal pacientke L. N. technicky nesprávne operačný zákrok chrbtice, po ktorom ostala ochrnutá a k zlepšeniu jej zdravotného stavu nedošlo ani po dvoch následných reoperáciach vykonaných dňa 10.02.2010 a 18.02.2010 a ani po 8 týždňovej rehabilitácii v NRC Kováčová“. Súčasťou vyšetrovania tejto trestnej veci, ktorej spis mal konajúci súd k dispozícii, bol aj znalecký posudok číslo 91/2012 znaleckej organizácie v odbore Zdravotníctvo a farmácia, pribratej za týmto účelom uznesením vyšetrovateľa, konkrétne spoločnosti forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Dňa 09.11.2009 bola žalobkyňa preložená na Ortopedicko-traumatologickú kliniku UN Bratislava, Nemocnica Ružinov z Neurochirurgickej kliniky LFUK Kramáre, kde bola plánová stabilizácia LS chrbtice, pričom stabilizácia nebola vykonaná pre zlú kvalitu RTG obrazu (pre rozsiahlu obezitu) po skeletizácii. Dňa 24.11.2009 o 9:30 hod žalobkyňa podstúpila na Ortopedicko-traumatologická klinike LFUK, UNB a SZU operačný výkon na stabilizáciu L1-S1 EasySpine, TLIF L2-3-4-5. V pooperačnom období mala niekoľko dní zvýšené teploty bez sekrécie z rany, pričom tŕpnutie pretrvávalo ako pred operáciou. Dňa 09.12.2009 bola prepustená v stabilizovanom stave domov. Žalobkyňa bola dňa 13.01.2010 znovu prijatá na Ortopedicko-traumatologická klinike LFUK, UNB a SZU. Nasledujúci deň absolvovala vyšetrenie MRI, tiež neurologické vyšetrenie. Po tom, ako sa 19.01.2010 v oblasti jej lakťa objavil zápal, bola na základe ďalších vyšetrení nariadená atb liečba a aj z dôvodu následných tráviacich problémov bol plánovaný termín operácie posúvaný, 08.02.2010 opätovne absolvovala vyšetrenie MRI. Dňa 10.02.2010 podstúpila operačnú revíziu rany L1-S1, odstránenie epidurálnych kolekcií a predĺženie stabilizácie a dekompresie L5-S1 pre vyklenutie a degeneratívne zmeny disku L5-S1. Na základe MRI vyšetrenia zo dňa 16.02.2010 bolo zistené, že pravá skrutka v S1 zasahuje/prechádza spinálnym kanálom. Pre nález na MRI indikovaná revízna operácia na extrakciu a nové zavedenie skrutky do S1 vpravo. Dňa 19.02.2010 bola vykonaná revízna operácia, pri ktorej bolo nutné uvoľnenie fixátora, pri uvoľnení poškodenie prítlakovej platničky skrutiek L1, L3,L4 vpravo, preto boli zavedené nové skrutky v tejto oblasti do pôvodných otvorov. Pooperačné vyšetrenie MRI preukázalo, že skrutky vo všetkých oblastiach nezasahujú do miechového kanála. Žalobkyňa bola následne preložená do NRC Kováčová na dlhodobú rehabilitáciu za účelom mobilizácie, nácviku chôdze.
8. Podľa protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 482/2010 zo dňa 09.11.2016, zdravotná starostlivosť žalobkyni bola poskytnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. U pacientky (žalobkyni), ktorá bola prijatá na I. OTK išlo o nález ťažkej biomechanickej poruchy chrbtice po opakovaných neurochirurgických operáciách so závažným klinickým, neurologickým a MR nálezom. Operačná intervencia bola u pacientky (žalobkyne) plne indikovaná, nakoľko progresia neurologického nálezu by viedla postupne až k paraplegii s kompletnou inkontinenciou moču a stolice. Operačné zákroky na tak patologicky zmenenom teréne sú vždy spojené s veľkým rizikom závažných komplikácii a pacientka (žalobkyne) svojim podpisom potvrdila, že bola o nich poučená. Napriek pomerne dobrej stabilizácii, dosiahnutej pri prvej operácii, došlo k progresii klinického a neurologického nálezu. Pacientka (žalobkyňa) bola indikovaná k ďalšej operácii. Zavedenie skrutky do miešneho kanála, ktoré býva jednou z komplikácii pri stabilizáciách chrbtice, bolo včas diagnostikované MR a skorou reoperáciou bola zabezpečená správna poloha skrutky. Tento technický problém nemal vplyv na neurologický nález, ktorý bol aj pred operáciou v zmysle rozvinutej chabej paraparézy. Úrad skonštatoval, že na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a súvisiacej dokumentácie je možné konštatovať, že menovanej (žalobkyni) bola v dohliadanom období poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť aj napriek trvalým následkom, ktoré by boli vznikli aj pri konzervatívnej liečbe. Záverom bolo skonštatované, že skupina vykonávajúca dohľad nezistila u dohliadaného subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky.
9. Z obsahu listinného dôkazu - záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk, č. 91/2012, zo dňa 25.05.2012, ktorého zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, odbor Kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality vyplýva, že liečba vykonaná na I. ortopedicko-traumatologickej klinike vo FNsP Bratislava Ružinov bola vykonaná správne, teda v súlade s postupmi lege artis. Uvedené pracovisko bolo technicky, organizačne aj odborne úplne spôsobilé vykonať dané operačné zákroky.
10. Zo záverov znaleckého posudku taktiež vyplýva, že súčasný zdravotný stav žalobkyne bol výsledkom dlhodobo prebiehajúcich degeneratívnych zmien stavcov chrbtice u polymorbídnej pacientky s nadváhou a s tým spojeným preťažovaním osového aparátu, avšak aj možných následkov úrazu v r. 2006, ako aj následkov predchádzajúcich troch operácii. Kompletná zdokumentovaná liečba vykonaná na I. ortopedicko-traumatologickej klinike vo FNsP Bratislava Ružinov bola zameraná na odstránenie vznikajúcich komplikácii a ťažkostí poškodenej (žalobkyne) v zmysle herniácií diskov a s tým spojeným neurologickým nálezom. Aplikovaná liečba bola vykonaná v zmysle najnovších poznatkov, na požadovanej technickej úrovni a lege artis. Jediná komplikácia, ktorú možno označiť
za nepredvídateľnú, ale v takýchto prípadoch možnú, je prerezanie fixačnej skrutky s prestupom do spinálneho kanála. Tento stav v danom prípade vznikol na podklade nie zle technicky vykonanej operácie, ale na podklade pokročilých degeneratívnych zmien na skelete. Táto komplikácia sama o sebe však nebola príčinou súčasného zdravotného stavu poškodenej (žalobkyni). Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že súčasný stav žalobkyne nie je výsledkom zanedbania zdravotnej starostlivosti, či vykonania nesprávnych operačných výkonov na pracovisku I. ortopedicko-traumatologickej klinike vo FNsP Bratislava Ružinov.
Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
12. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
13. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
14. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
15. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
18. Podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
19. Podľa § 421a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.
20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
23. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
24. Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
25. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
30. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
31. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
32. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
33. Podľa § 10 ods. 1 veta druhá zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
34. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.000.000,- eur titulom spôsobenia ťažkého ublíženia na zdraví, chronickej bolesti, náhrady škody na zárobkovej činnosti, primeraného zadosťučinenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, za spôsobenú psychickú traumu a za kompenzáciu narušeného rodinného života a rodinnej starostlivosti. Žalobkyňa bola v konaní vyzvaná aby pravdivo a úplne opísala rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie 1.000.000,- eur a to najmä s uvedením, z akých jednotlivých nárokov (v konkrétnej výške) táto suma pozostáva a to najmä s uvedením či sa domáha nároku na náhradu škody (§ 444 Občianskeho zákonníka), kedy sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia alebo či sa domáha plnenia (náhrady nemajetkovej ujmy) z dôvodu zásahu do osobnostných práv.
35. Obsah práva na ochranu osobnosti je upravený v § 11 Občianskeho zákonníka, pričom nadväzuje na komplex ústavou a medzinárodnými zmluvami zakotveného základu právnej úpravy všeobecného osobnostného práva. Ide o klauzulu ochrany osobnosti a v nadväznosti na nasledujúce ustanovenia (§ 12 až § 16 Občianskeho zákonníka) je právnym základom pre rôzne typy žalôb. Právo na ochranu osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe. Je to rýdzo osobnostné právo a subjektom ochrany môže byť iba určitá fyzická osoba, do chráneného práva ktorej bol urobený zásah alebo právo ktorej bolo ohrozené. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.
36. Pre vznik právnej zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv, je potrebné naplnenie predpokladov zodpovednosti. Tými sú: a) konanie contra legem (protiprávne konanie alebo opomenutie, teda porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka uloženej zákonom), b) škodlivý následok, (napríklad spôsobenie ujmy na zdraví, protiprávny úkon), c) kauzálny nexus príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom, (príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou ujmou). Príčinná súvislosť medzi dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého. Druhý jav v prípade existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého.
37. Na druhej strane ustanovenia § 444 až § 447 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1352744-1352758&f=2> určujú postup pri náhrade škody na zdraví. Škody spôsobené na zdraví predstavujú ďalší druh škôd (popri § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré sú vyjadrené v súkromnom práve a na náhradu ktorých Občiansky zákonník <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=2> priznáva poškodeným právo. Aj pri týchto škodách je uplatnená zásada, že medzi protiprávnym konaním (škodovou udalosťou) a jeho následkom (škodou na zdraví) musí existovať príčinná súvislosť, ktorá musí byť preukázaná. Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú a) bolesti (§ 444 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1352744-1352745&f=2>), b) sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1352744-1352745&f=2>), c) strata na zárobku (§ 445 až § 447 <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1352746-1352758&f=2>), d) strata na dôchodku (§ 447a <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1352759-1352761&f=2>), e) účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§ 449 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1352773-1352776&f=2>) a f) jednorazové vyrovnanie (§ 447b <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1352764-1352765&f=2>).
38. Zároveň je ale potrebné uviesť, že v konaní vo veciach ochrany osobnosti ako aj náhrady škody na zdraví platí, že dôkazné bremeno znáša žalobkyňa, resp. osoba, ktorej bola spôsobená nemateriálna ujma (materiálna škoda) neoprávneným zásahom. Existenciu neoprávneného zásahu tak musí preukázať žalobkyňa, na ktorom potom spočíva povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do jeho osobnostných práv skutočne prišlo a tiež súvislosť medzi týmto konkrétnym zásahom a vzniknutou škodou. Zároveň žalobkyňa nesie aj bremeno dôkazu ohľadom predpokladov priznania primeraného zadosťučinenia. Potom by zodpovednosť žalovaného, ktorá je právne konštruovaná ako objektívna (zodpovednosť daná bez ohľadu na zavinenie), vyplývala z ustanovení § 16 v nadväznosti na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o skúmanie existencie porušenia právnej povinnosti aj v spojení právnou úpravou podľa ustanovení osobitného zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase.
39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predpokladom zodpovednosti za škodu ako aj zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv, ako 1. podmienky, je existencia neoprávneného zásahu (konanie contra legem) objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu (škodu) a príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Neoprávneným zásahom je akýkoľvek zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom.
40. Následne musí byť s určitosťou preukázaná príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou (ujmou) na zdravý pacienta (ako jedna zo základných podmienok zodpovednosti za škodu), pričom dôkazné bremeno o tvrdenej príčinnej súvislosti je na strane žalobcu,
takže v prípade jeho neunesenia postihujú žalobcu nepriaznivé procesné následky, spočívajúce v tom, že žalobe nemožno vyhovieť. Čo sa týka preukázania príčinnej súvislosti, jej existencia je nevyhnutná a to bez zreteľa na to, či nárok na odškodnenie vzniknutej ujmy sa zakladá na princípe zavinenia alebo na objektívnej zodpovednosti, pričom ide o vyslovene skutkovú otázku, kedy je potrebné posúdiť všetky okolnosti prípadu, teda či medzi okolnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku ujmy, je protiprávny úkon, resp. iná kvalifikovaná škodná udalosť a taká, bez existencie ktorej by škodlivý následok nenastal. V tomto prípade by takou bola konkrétna udalosť, nezákonné konanie, nedodržanie postupov lege artis pri liečebnom postupe, pri samotnom lekárskom/ medicínskom/operačnom výkone, resp. priamo zakázané postupy, zjavne neadekvátne, popierajúce zaužívané lekárske postupy, zanedbanie zdravotnej starostlivosti, neposkytnutie včasnej a účinnej liečby z dostupných možností a pod., teda poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo „non lege artis“.
41. Významným je posúdenie, či škodlivý následok táto skutočnosť priamo spôsobila, tzn. či by nebol nastal aj bez ohľadu na jej existenciu. Úsudok o zistení príčinnej súvislosti musí byť v súlade so všeobecnými poznatkami a pravidlami elementárnej logiky. Či daná okolnosť podľa svojej povahy sama vyvolala škodlivý následok alebo aspoň rozhodujúcou mierou k nemu napomohla, musí byť preukázaná a za preukázanú ju môže súd hodnotiť len ak nadobudne subjektívne presvedčenie o 100% pravdepodobnosti, že škodlivý následok zapríčinila táto okolnosť.
42. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žaloba je nedôvodná. V konaní nebolo sporným, že odo dňa 09.11.2009 do 09.12.2009 a opätovne odo dňa 13.01.2010 do 02.03.2010 bola u žalovaného na Ortopedicko-traumatologickej klinike hospitalizovaná žalobkyňa po tom, čo udávala tŕpnutie ľavej polovice trupu od úrovne prsníka nadol. V priebehu hospitalizácie žalobkyňa podstúpila niekoľko operačných zákrokov zameraných na odstránenie vznikajúcich komplikácii a ťažkostí v zmysle herniácií diskov a s tým spojeným neurologickým nálezom.
43. Nebolo však preukázané, že postupy lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť žalobkyni boli v rozpore so zákonom o zdravotnej starostlivosti a rovnako nebolo preukázané, že lekárske postupy boli non lege artis. Nemožno ich hodnotiť ako contra legem (protiprávne), nakoľko nebol preukázaný protiprávny postup žalovaného, ako právnickej osoby, ktorý lekárov zamestnáva a ani existencia príčinnej súvislosti medzi takým nezákonným konaním, ktorého bezprostredným následkom je zdravotný stav žalobkyne. Inak povedané, pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti nebolo preukázané, že došlo k takému konkrétnemu porušeniu právnej povinnosti žalovaným, ktorého bezprostredným následkom bol zhoršený zdravotný stav žalobkyne.
44. Každá konkrétna situácia sa pritom posudzuje individuálne, pričom všetko je potrebné posudzovať „ex ante“, t.j. na základe poznatkov, ktoré mal lekár či zdravotnícky personál k dispozícii v dobe svojho rozhodnutia, resp. v dobe vykonávania zdravotníckeho úkonu. Na to, aby bol postup žalovaného považovaný za lege artis, je potrebné aby lekár či zdravotnícky personál naplnil tri prvky takéhoto postupu: 1. zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná podľa pravidiel vedy a v súlade s uznávanými medicínskymi postupmi, 2. poskytnutá zdravotná starostlivosť musí rešpektovať individualitu pacienta, 3. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné brať ohľad na konkrétne podmienky daného prípadu a objektívne možnosti, ktoré lekár či zdravotnícky personál v danú chvíľu má. Zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne (non lege artis), ak sa nevykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, čo týmto prípadom rozhodne nie je.
45. Žalobkyňa v roku 2006 utrpela dopravnú nehodu pri ktorej došlo k poraneniu v oblasti ľavého kolena a odvtedy jej začali aj ťažkosti s chrbticou vo forme bolestí a tŕpnutí v pravej dolnej končatiny. Žalobkyňa v priebehu rokov 2006-2009 podstúpila viacero operácií v súvislosti s ťažkosťami s chrbticou. Žalobkyňa pri prijatí na neurochirurgickú kliniku, teda pred operáciami vykonanými u žalovaného, sa pohybovala veľmi ťažko za pomoci 2 bariel, poruchu citlivosti na bočnej strane celej dolnej končatiny vľavo. Vykonaní MRI krčnej chrbtice bolo s nálezom hernie medzistavcového disku C4/C5, C5/C6, C6/C7 s kompresiou miechy a so zúženým recesom vľavo. Uvedenému dosvedčuje i znalec, ktorý na otázku k rozsahu a závažnosti ochorení žalobkyne pred prijatím na I. OTK uviedol, že „súhrnne možno konštatovať, že u p. N. išlo o ťažké závažné degeneratívne poškodenie osového aparátu chrbte s narastajúcimi neurologickými ťažkosťami, s opakovanou neurochirurgickou intervenciou a s len čiastočným klinickým efektom.“ Z protokolu č. 482/2010 o vykonanom dohľade na mieste vyplýva, že je možné konštatovať,
že žalobkyni bola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, aj napriek trvalým následkom, ktorí by boli vznikli aj pri konzervatívnej liečbe. Z protokolu č. 482/2010 o vykonanom dohľade na mieste ako aj zo znaleckého dokazovania vyplýva, že všetky zdravotnícke úkony jednotlivých pracovníkov žalovaného boli vykonaní lege artis, t.j. v súlade s postupmi správnej liečby.
46. Záverom tak možno uzavrieť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom žalovaného postupu non lege artis, nevyvrátila závery protokolu o vykonanom dohľade na mieste ani znaleckého posudku. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že súčasný zdravotný stav žalobkyne nie je výsledkom zanedbania starostlivosti, či vykonania nesprávnych operačných výkonov na pracovisku I. OTP FNsP Bratislava - Ružinov. Záver súdu o zamietnutí žaloby vyplýva z podstatnej skutočnosti, že pre vyhodnotenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobkyni nesvedčil (na rozdiel od opaku) žiadny dôkaz podporujúci záver o postupe zdravotníckeho zariadenia non lege artis, ktorý by zodpovedal protiprávnemu konaniu či neoprávnenému zásahu v zmysle vyššie uvedených definícii. Z tohto dôvodu potom súd nemohol ani pristúpiť pri vyhodnotení prípadnej príčinnej súvislosti k menej prísnemu posudzovaniu, s použitím tzv. doktríny straty očakávania alebo straty šance, ktorá za istých okolností odôvodňuje existenciu príčinnej súvislosti aj za predpokladu jej naplnenia len na úrovni pravdepodobnosti v kritickej miere. Obdobne to platí pre tvrdenia o výške nároku, či už škody alebo nemajetkovej ujmy v peniazoch.
47. Žalobkyňa v priebehu konania požiadala o rozšírenie jeho predmetu o nároky na plnenie v prospech R. N., R. B., L. N. a R. N. ml. Zmenu žalobného návrhu však nepodporil procesný návrh na rozšírenie sporových strán na strane žalobcov, ktoré sú jediné nositeľmi aktívnej legitimácie na uplatnenie týchto nárokov, nie žalobkyňa. Keďže sa však nestali účastníkmi sporu, súd aj v tejto časti musel žalobu zamietnuť.
48. Pre úplnosť súd uvádza, že napriek splneným podmienkam pre rozsudok pre zmeškanie žalobkyne na pojednávaní a návrhu žalovaného, súd tomuto postupu nevyhovel, nakoľko mal za to, že citlivosť, náročnosť a závažnosť skutkových okolností uplatneného nároku si zaslúži meritórne prejednanie, zároveň s možnosťou širšej miery obrany proti rozhodnutiu prípadným opravným prostriedkom, ako by tomu bolo pri kontumačnom rozsudku.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci. V prejednávanej veci má súd za to, že žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu a právo na náhradu trov konania by mal z tohto dôvodu žalovaný. Súd však žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).