Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Hudecovou v spore žalobcov 1/ G.. G. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v T. nad Q., I. II XXX/XX, 2/ H. Q. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F. W., X. XXXX/XXX, a 3/ U. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v M. F. XX, všetkých zastúpených JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom so sídlom v T. nad Q., C. XXX/X, proti žalovanej X. republike, za ktorú koná E. úrad S., M. 3, o určenie dedičského práva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobcovia 1/ až 3/ sú dedičmi po poručiteľovi U. W., rodenom W., narodenom XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX. II. Žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

X.X N. došlou súdu X.X.XXXX sa žalobcovia domáhali určenia, že sú dedičmi po ich otcovi, poručiteľovi U. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Žalobcovia ju odôvodnili tým, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení sp. zn. N XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX z XX.X.XXXX, v ktorom v závete označené nehnuteľnosti odkázal svojej manželke S. W.. Zároveň vydedil žalobcu 3/, ako aj všetkých jeho potomkov podľa , . Ďalej zanechal závet a listinu o vydedení sp. zn. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX z XX.X.XXXX, v ktorom celý svoj majetok zanechal svojej manželke Ľudmile W.. Zároveň vydedil žalobcu 3/, ako aj všetkých jeho potomkov podľa , , , a žalobkyne 1/ a 2/, ako aj všetkých ich potomkov podľa , . Keďže závetná dedička sa nedožila smrti poručiteľa žalobcovia by prichádzali do úvahy ako dedičia v rámci 1. dedičskej skupiny. Žalobcovia namietali existenciu dôvodov vydedenia. XXC/X/XXXX 2

1.2 Žalobkyňa 1/ tvrdila, že v auguste 2001 zomrela ich matka. Napriek tomu, že so sestrou mali malé deti, otca navštevovali. Otec v tom čase chodil ešte do práce. Za krátky čas si do domu priviedol dlhoročnú priateľku. Nestotožňovali sa s tým, ale napokon to akceptovali. Navštevovali ho aj naďalej, aj s deťmi. S deťmi chodili na výlety. Časom začal byť otec odmeranejší, pri návštevách nervóznejší. Žiadnu starostlivosť nepotreboval, bol v pohode, s priateľkou chodili po výletoch, dovolenkách. K podpore brata uviedla, že brat zostal bývať v M. F. s otcom, čo on s priateľkou nemohli zniesť. Otec ho začal vyhadzovať z domu tak, ako dlhé roky predtým. Vyhodil ho, vymenil zámky a brat to dal na súd, kde vypovedali pravdu tak, ako to bolo. Keď ho vyhral, priateľka chcela od otca odísť. Otec rýchlo v roku 2004 kúpil byt. Tam ho navštevovali zriedkavejšie, ale stretávali sa. Žalobkyňa 1/ skonštatovala, že po smrti 2. manželky to bol zase „náš otec“. Hneď v deň pohrebu ich zavolal na kar a vzťahy pokračovali ako za starých čias. Keď sa otcov stav zhoršil, opatrovali ho všetci traja. Striedali sa, neustále bol niekto pri ňom. 1.3 Žalobkyňa 2/ podobne ako jej sestra tvrdila, že otec ako šofér autobusu na linke Horná F. - G. - T. nad Q. ich niekedy doma navštevoval, niekedy zašli za ním na parkovisko. Navrhla mu, aby chodil k nim, že mu navarí. Do Hornej F. za ním mohla chodiť len cez sviatky, víkendy. Jej návrh neprijal, povedal, že nemusia mať oňho starosti, lebo sa zariadi podľa seba. Na konci roku 2001 si priateľku, s ktorou udržiaval kontakt aj počas života ich matky, nasťahoval do domu v M. F.. Ich návštevy sa uskutočňovali len na dvore alebo v letnej kuchyni a len s otcom. Otec bol dosť vitálny. S priateľkou sa zúčastňovali na plesoch, zábavách. Chodili na výlety, zájazdy. Staršiu dcéru a sestrinho syna brávali na výlety. Po udalostiach s bratom sa jej so sestrou vyhýbal. Nechcel s nimi komunikovať. Pozývali ho na kávu, porozprávať sa. Uviedla, že ich brat bol pre otca nežiaduci. Ešte aj keď bol brat dieťa a vznikol problém, otec to riešil len bitkou, nadávkami. Spomínané vulgarizmy a podpora, štvanie brata proti otcovi je len výmysel. Nechcel sa stretávať, rozprávať sa. Niekedy jej aj povedal: „Načo za mnou chodíš?“. Aj tak aspoň sporadicky za ním zašla. Vyjadrila názor, že rozhodnutie spísať závet je dielom jeho priateľky. Po smrti 2. manželky sa s nimi stretával, boli aj na kare. Keď sa otcov stav zhoršil, opatrovali ho všetci traja. Striedali sa, neustále bol niekto pri ňom. 1.4 Žalobca 3/ tvrdil, že problém, ktorý v listine o vydedení uviedol otec, sám vyrobil. Vydaním predbežného opatrenia mu zakázal vstup do domu, ktorým bol spoluvlastníkom. Musel spávať vonku, po staniciach, často i v tuhom mraze. Až po vyhratom odvolacom konaní mohol konečne prísť do domu, kde našiel holé steny, odpojené kúrenie, vypnutú elektrinu. Svojho otca sa bál, ich vzťah nebol ideálny. Jeho správanie často hraničilo s týraním. Sestry vedeli, aký je ich vzťah. Na súde vypovedali pravdu, čo otec považoval, ako napísal, až za trestný čin. Otec nevedel prijať akýkoľvek náznak nesúhlasu. V deň pohrebu jeho 2. manželky ho pozval na kar. Keď sa otcov stav zhoršil, opatrovali ho všetci traja. Striedali sa, neustále bol niekto pri ňom. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že tvrdenia, ktoré uviedli žalobcovia v žalobe nedokáže len zo žaloby posúdiť, pretože nepozná rodinné pomery žalobcov. 3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie za účasti oboch strán sporu a vykonal na ňom dokazovanie všetkými dôkazmi navrhnutými žalobcom. Žalovaný nemal žiadne návrhy na vykonanie dôkazov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: XXC/X/XXXX 3

4. Z oznámenia o úmrtí (súčasť dedičského spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXD/XXX/XXXX) vyplynulo, že poručiteľ zomrel XX.X.XXXX. 5. Podľa potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov z XX.X.XXXX (súčasť dedičského spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXD/XXX/XXXX) poručiteľ zanechal dva závety. 6. Z lustrácie v registri fyzických osôb z 23.5.2018 (súčasť dedičského spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXD/XXX/XXXX) vyplynulo, že poručiteľ mal tri deti - žalobcov. 7. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej notárkou poverenou prejednaním dedičstva po poručiteľovi XX.XX.XXXX (súčasť dedičského spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. ) vyplynulo, že zákonní dedičia vyhlásili, že listinu o vydední z 15.3.2006, ako aj z 20.3.2006 neuznávajú za platné, pretože dôvody vydedenia nie sú pravdivé. 8. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX notárka odkázala žalobcov, aby v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia podali žalobu na Okresnom súde Trenčín o určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.1.2019. 9. Z potvrdenia notárky poverenej prejednaním dedičstva po poručiteľovi vystavenej 28.2.2019 vyplynulo, že majetok poručiteľa by v prípade, že by nededili dedičia v 1. dedičskej skupine, pripadol ako odúmrť štátu. 10. Zo závetu a listiny o vydedení sp. zn. N 28/2006, NZ XXXX/XXXX (súčasť dedičského spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXD/XXX/XXXX) vyplynulo, že boli spísané 15.3.2006 vo forme notárskej zápisnice. V závete označené nehnuteľnosti odkázal svojej manželke S. W. a zároveň vydedil žalobcu 3/, ako aj všetkých jeho potomkov podľa , . Uviedol, že sa tak rozhodol, pretože ho syn nenavštevuje, neprejavuje oňho opravdivý záujem, aký by ako potomok mal prejavovať, oplzlo a vulgárne sa voči nemu správa. Bezdôvodne sa mu vyhráža smrťou, fyzickou a psychickou likvidáciou. Uviedol, že dôkazné materiály sa nachádzajú v spisoch na Okresnej prokuratúre Trenčín, že ako dôkaz predkladá sťažnosť z 11.1.2006 adresovanú na Generálnu prokuratúru SR. Vyjadril obavu o svoj život. 11. Z listiny označenej ako „podnet na trestné stíhanie“, ktorá je prílohou listiny o vydedení z 15.3.2006 súd zistil, že táto bola spísaná poručiteľom 13.3.2006 a doručená bola Okresnej prokuratúre v Trenčíne 14.3.2006. Poručiteľ v ňom opísal skutok, ku ktorému došlo 9.3.2006 na Krajskom súde v Trenčíne počas pojednávania o odvolaní poručiteľa ako žalobcu voči synovi ako žalovanému. Poručiteľ v listine opisoval, že jeho syn sa mu v priebehu pojednávania vyhrážal, že ho vyradí, odpraví, zničí. Po pojednávaní na chodbe vyhrážky zopakoval. Poručiteľ vyjadril obavu, že syn môže pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva vo zvýšenej miere, svoje hrozby uskutočniť. 12. Zo závetu a listiny o vydedení sp. zn. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX z 20.3.2006 (súčasť dedičského spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXD/XXX/XXXX) vyplynulo, že boli spísané 15.3.2006 vo forme notárskej zápisnice. V závete poručiteľ celý svoj majetok zanechal svojej manželke S. W.. Zároveň vydedil žalobcu 3/, ako aj všetkých jeho potomkov podľa , , , XXC/X/XXXX 4

a žalobkyne 1/ a 2/, ako aj všetkých ich potomkov podľa , . Uviedol, že sa tak rozhodol, pretože jeho deti ho nenavštevujú, neprejavujú oňho opravdivý záujem, aký by ako potomkovia mali prejavovať. Jeho syn sa oplzlo a vulgárne voči nemu správa, bezdôvodne sa mu ako otcovi vyhráža smrťou, fyzickou a psychickou likvidáciou. Uviedol, že dôkazné materiály sa nachádzajú v spisoch na Okresnej prokuratúre Trenčín, že ako dôkaz predkladá sťažnosť z 11.1.2006 adresovanú na Generálnu prokuratúru SR. Vyjadril obavu o svoj život. Jeho dcéry ho po dobu viac ako päť rokov nenavštívili, brata podporujú v neusporiadanom živote. Ako dôkaz priložil prehlásenie z 20.3.2006. 13. V listine, ktorá je prílohou listiny o vydedení z 20.3.2006, poručiteľ prehlásil, že po smrti jeho manželky E. sa jeho dcéry prestali oňho starať, navštevovať, vulgárne sa o ňom vyjadrujú. So synom mal problémy od jeho 13 rokov. Dcéry ho podporujú, štvú ho (brata) proti nemu (otcovi) a krivo svedčili proti nemu (otcovi), čo možno považovať aj za trestný čin. Na záver prehlásenia uviedol, že to, že ho dcéry nenavštevujú a nejavia oňho záujem, mali potvrdiť štyria svedkovia: Q. M., E. N., F. U. a F. N.. Pri prvých dvoch sú uvedené dátumy narodenia a obec M. F., pri druhých dvoch len obec Horná Poruba. Podpisy uvedených osôb na listine nie sú. 14. Žalobkyňa 1/ vo svojej výpovedi zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Dodala, že s otcom, poručiteľom sa intenzívne stretávali, a to až do chvíle, keď jej otec predstavil svoju priateľku. Nebola s týmto vzťahom stotožnená, ale zvykla si. Stretávali sa aj naďalej, chodili k nim. Otec so svojou priateľkou brával staršiu dcéru na výlety. Otec bol vitálny človek až do svojej smrti. Žiadnu pomoc od nich nepožadoval. Niekedy jej aj povedal, že nič od nej nepotrebuje. Nevedela si vysvetliť, prečo otec v prehlásení, ktoré je prílohou listiny o vydedení, uviedol, že so sestrou štvali brata proti nemu. Snažila sa otcovi vysvetliť, že brat má svoj život. Keď má veci rozhádzané, tak si to tak nájde. Otec bol takej povahy, že keď nedostal za pravdu, boli všetci proti nemu. K údajne neusporiadanému životu brata uviedla, že brat v tom čase pracoval. Pripustila, že si vypil, ale vyjadrila presvedčenie, že to nemožno označiť za neusporiadaný spôsob života. Často otca nahovárala aj na to, aby mu pomohli, aby sa zomkli, ale on nikdy nechcel problémy riešiť. Chcel mať svoj pokoj. 15. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Dodala, že jej nie je známe, v čom mali brata podporovať. Vyjadrila domnienku, že otec jej zrejme vyčítal, že keď doniesla jesť jemu, tak doniesla aj bratovi. Keby brat robil niečo zlé, tak by ho na to upozornili. Problém bol zrejme v tom, že otec chcel, aby sa s bratom nebavili rovnako ako on. K spôsobe života žalobcu 3/ uviedla, že čo sa odohrávalo medzi bratom a otcom v týždni nevie. Ona otca navštevovala len cez víkendy, pretože mala školopovinné dieťa. Otec bol jednoducho na brata vysadený, zrejme preto, že nebol doktor tak, ako otec chcel. 16. Žalobca 3/ vo svojej výpovedi zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Uviedol, že otec bol naňho vysadený. Často mu adresoval nadávky. Vždy sa snažil (žalobca 3/) ísť si po svojom. Po tom, čo sa otec s priateľkou odsťahovali, sa s otcom stretával pravidelne. Otec ho často vyhľadával sám a na sklonku života sa oňho aj so sestrami staral. Nevedel vysvetliť, prečo žalobca v listine o vydedení vyjadril obavu o svoj život. Pripustil, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za skutok, ktorý sa odohral počas pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne, kde sa riešila otázka zákazu vstupu do domu, pretože otcovi povedal, že ho zruší, zlikviduje. Podpísal dohodu o vine a treste, pretože chcel mať pokoj. Vo XXC/X/ XXXX 5

výkone bol 8 mesiacov. Žalobca 3/ uviedol, že odsúdený bol až potom, čo bola spísaná listina o vydedení. 17. X. Q. M. vo veci vypovedal, že si nevie vysvetliť, prečo je v prehlásení poručiteľa uvedené jeho meno. Nič nepodpisoval, ani by nič také o vydedení žalobcov nepodpísal. S poručiteľom sa stretával. Potvrdil, že žalobcovia sa s poručiteľom stretávali, navštevovali ho. O poručiteľovi vie toľko, že bol dosť náladový, nebol nejaký chorý, ťažkosti sa dostavili až na sklonku života. Poručiteľ sa často stretával s jeho babkou (poručiteľova sestra), preto vedel, že chodili aj s vnukom na pute, výlety. Syna žalobkyne

2/ učil na motorke. Pripustil, že poručiteľ bol trošku vysadený na žalobcu 3/. Bol svedkom incidentu, keď ho privolali do domu poručiteľa. Prišiel v čase, keď poručiteľ ležal na zemi. Údajne ho napadol žalobca 3/. Ten zavolal otcovi záchranku. Poručiteľ ho požiadal, aby išiel za záchrankou na jeho osobnom aute. Do nemocnice neprišli, pretože poručiteľ vystúpil zo záchranky a nastúpil do auta, ktoré viedol. Nič mu nebolo. Keď sa ho opýtal, k čomu to bolo dobré, tak mu povedal, že chce, aby to bolo zaznamenané. Nevedel vysvetliť, čo mali otec so synom medzi sebou také, niekedy v pohode fungovali, chystali drevo, chovali ovce. K spôsobe života žalobcu 3/ svedok uviedol, že žalobca 3/ si vypije, ale nie je to nič extrémne, vandal nie je. 18. Svedkyňa E. N. vo veci vypovedala, že po smrti 1. manželky poručiteľ zanevrel na svoje deti aj na svet. Bola s ním v kontakte. Nevedela sa vyjadriť k tomu, čo sa dialo v dome poručiteľa. Často však videla auto niektorého z detí pred domom. Poručiteľ bol vitálny, vedel si zaobstarať svoje veci sám. Vyjadril sa pred ňou, že mu dcéry priniesli jedlo. Poručiteľ bol šoférom autobusu, často jej hovoril, že žalobkyňa 1/ ho zastavila, volala ho ku nej na návštevu. O vzťahu medzi poručiteľom a jeho synom vedela povedať len toľko, že poručiteľ z neho chcel mať neviem čo. Niekedy ho vyhnal aj z domu. Nevedela o tom, že je ako svedok uvedená v prehlásení poručiteľa. Prehlásenie videla prvý raz až vtedy, keď jej ho ukázala žalobkyňa 1/. Vyjadrila nesúhlas s tým, čo je v prehlásení uvedené. 19.1 Podľa (ďalej len „“) ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. 19.2 Podľa (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 19.3 Podľa , a (ďalej len „“) poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, d) trvalo vedie neusporiadaný život. 19.4 Podľa v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. 20. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Súd konštatuje, že prípustnosť tohto typu žaloby vyplýva z v spojení s . Ďalej súd 6

konštatuje, že žaloba bola podaná v lehote určenej uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. XXD/XXX/ XXXX-XXX, t. j. v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. 21. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona (neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel). Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov ( a nasl. ) a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny úkon. V súdenej veci neboli ani jednou stranou sporu tvrdené skutočnosti týkajúce sa formálnych či obsahových nedostatkov listiny o vydedení. Obe listiny o vydedení, ktoré poručiteľ zanechal, boli spísané vo forme notárskej zápisnice a bol v nich uvedený dôvod vydedenia, a to nielen s odkazom na zákonné ustanovenie, ale nechýbalo ani jeho skutkové vymedzenie. 22. Žalobcovia v konaní namietali neexistenciu dôvodov vydedenia v čase spísania listiny o vydedení. Súd vychádzal z toho, že pre vydedenie je rozhodujúci stav v čase urobenia prejavu o vydedení alebo z doby tomuto vydedeniu predchádzajúcej, teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. 23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v čase spísania listiny o vydedení u žalobkýň 1/ a 2/ neboli dané dôvody ich vydedenia podľa a . Žalobkyniam vyčítal, že ho po dobu viac ako päť rokov nenavštívili a že brata podporujú v jeho neusporiadanom živote. Súd má za to, že neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch ako dôvod vydedenia nastáva vtedy, ak takáto pomoc bola naozaj potrebná a ak takéto konanie možno posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z výpovede žalobkýň 1/ a 2/, ale najmä z výpovedí svedkov vyplynulo, že poručiteľ bol v období pred spísaním listiny o vydedení vitálny človek, ťažkosti zdravotného charakteru mal až na sklonku života. S 2. manželkou viedli pomerne aktívny život, chodili na výlety, plesy, na výlety brávali aj deti žalobkýň 1/ a 2/. Aj keď žalobkyne 1/ a 2/ mali svoje rodiny a žili mimo obce Horná Poruba, navštevovali ho, nosili mu jedlo. Z výpovede svedkyne E. N. jednoznačne vyplynulo, že sám poručiteľ pred ňou povedal, že mu dcéry doniesli jedlo. Robili tak napriek tomu, že im povedal, že pomoc nepotrebuje. Aj svedok Q. M. potvrdil, že žalobkyne 1/ a 2/ poručiteľa navštevovali. V prípade žalobkýň 1/ a 2/ dospel súd k záveru, že dôvody vydedenia neboli dané. 24. Čo sa týka žalobcu 3/, skutočnosti, pre ktoré súd skonštatoval neexistenciu dôvodu vydedenia pod písm. a/ u žalobkýň 1/ a 2/, sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na žalobcu 3/. V konaní bolo preukázané, že v období pred spísaním listiny o vydedení sa poručiteľ neocitol v takej situácii, že by nebol schopný si sám, bez cudzej pomoci, zaobstarať základné životné potreby. 25. Pokiaľ ide o vydedenie z dôvodu uvedeného v , podľa ustálenej judikatúry súdov, treba otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z aspektu dobrých mravov. Jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode vždy skúmať, je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Teda, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento príbuzenský vzťah stojí a ak sa ho XXC/X/XXXX 7

nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí. Neprichádza do úvahy v situácii, keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám a podstatne prispel. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy medzi žalobcom 3/ a poručiteľom, jeho otcom neboli dobré, a to už od dospievania žalobcu 3/. Ako zhodne v konaní vypovedali žalobkyne 1/ a 2/, ako aj svedkovia, poručiteľ bol náladový človek, nechcel problémy riešiť. Poručiteľ žalobcu 3/ vyhnal aj z domu. Medzi ním a žalobcom 3/ boli hádky, ktoré sa zrejme ešte viacej vyostrili po úmrtí 1. manželky poručiteľa a po tom, čo si poručiteľ priviedol do domu v Hornej Porube svoju priateľku, neskôr 2. manželku. Napriek tomu však svedok Q. M. v konaní vypovedal, že niekedy spolu dokázali pekne fungovať, chystali drevo, chovali ovce. Tieto negatívne vzťahy kulminovali v čase pred spísaním listiny o vydedení, kedy najskôr prebehlo súdne konanie o zákaze vstupu žalobcu 3/ do domu v Hornej Porube a následne trestné konanie, ktorého skutok sa odohral pár dní pred spísaním listiny o vydedení, kedy sa žalobca 3/ vyhrážal svojmu otcovi na pojednávaní na Krajskom súde v Trenčíne a za tento skutok bol aj trestne stíhaný a odsúdený. Po smrti poručiteľovej 2. manželky sa vzťahy medzi žalobcom 3/ a poručiteľom upravili až do tej miery, že na sklonku života sa o poručiteľa staral aj žalobca 3/. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ani tento dôvod vydedenia u žalobcu 3/ nebol daný, pretože o neprejavovaní opravdivého záujmu žalobcu 3/ o poručiteľa ako dôvode vydedenia v danom prípade nemožno hovoriť, nakoľko nezáujem žalobcu 3/ (v čase pred spísaním listiny o vydedení) ako potomka poručiteľa bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (jeho postojom voči žalobcovi 3/) a zjavne aj prístupom poručiteľa k výchove žalobcu 3/. 27. Trvalé vedenie neusporiadaného spôsobu života ako dôvod vydedenia je podľa názoru súdu najproblematickejší, a to predovšetkým pre jeho nejasné vymedzenie. Každý si pod „trvalým vedením neusporiadaného spôsobu života“ zjavne predstaví niečo iné. Podľa právnej teórie tento dôvod vydedenia bol zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok chce použiť na vedenie svojho neusporiadaného spôsobu života (napr. na nákup omamných látok, na hazardné hry a pod.) (porov. C., I.: 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 499). K tomuto dôvodu vydedenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 I. XXX/XXXX z 24. 11. 2011, ktorý skonštatoval: „Za vedení nezřízeného života lze označit takové chování, které evidentně vybočuje z rámce obecné představy o chování v souladu s dobrými mravy. O trvalé vedení nezřízeného života pak půjde v takových případech, kdy chování vyděděného bude vykazovat známky kontinuálnosti (tedy nikoli jen nahodilosti či ojedinělosti) a dlouhodobosti, kdy již zpravidla nebude možné očekávat návrat k běžnému ůsobu života tak, jak je vnímán většinovou společností. Vedením nezřízeného života je proto na místě rozumět - v souladu s právní teorií - zejména závislost na alkoholu, drogách nebo hazardních hrách, zanedbání povinné výživy, zadlužování bez zjevné možnosti dluhy splácet, opatřování prostředků k životu nekalým ůsobem, trvalé vyhýbání se práci či promrhávání rodinného majetku a pod.“ Uvažujúc v týchto intenciách dospel súd k záveru, že u žalobcu 3/ ani tento dôvod vydedenia nebol daný. Poručiteľ ho vymedzil tak, že žalobca 3/ sa oplzlo a vulgárne voči nemu správa, bezdôvodne sa mu vyhráža smrťou, fyzickou a psychickou likvidáciou, že sa obáva o svoj život. Ani jedna skutočnosť z takto vymedzeného dôvodu vydedenia nevedenie podľa názoru súdu k záveru o neusporiadanom spôsobe života žalobcu 3/. Chýba aj známka kontinuálnosti, keď toto správanie žalobcu 3/ len tesne predchádzalo spísaniu listiny o vydedení. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca 3/ takto správal voči poručiteľovi dlhodobo a kontinuálne pred spísaním listiny o vydedení nehovoriac o tom, že negatívne správanie XXC/X/XXXX 8

žalobcu 3/ bolo zjavne často spôsobené aj negatívnym správaním sa poručiteľa k žalobcovi 3/. Z dokazovania síce vyplynulo aj to, že žalobca 3/ si vypije, ale túto skutočnosť poručiteľ v listine o vydedení neuviedol ako dôvod vydedenia. Tento neduh žalobcu 3/ však navyše zjavne nedospel do takej fázy, že by ho či už rodina (žalobkyne 1/ a 2/), alebo samotná spoločnosť (napr. svedkovia) vnímala negatívne. Súd tiež nemohol nevziať do úvahy fakt, že vzťahy medzi žalobcom 3/ a poručiteľom sa po smrti 2. manželky natoľko upravili, že žalobca 3/ sa o otca na sklonku jeho života spolu so žalobkyňami 1/ a 2/ staral. Svedčí to o tom, že aj keď sa žalobca 3/ dopustil v minulosti chýb, ktoré poručiteľa subjektívne viedli k tomu, že ho vydedil, nemožno povedať, že jeho správanie vzhľadom na jeho pozitívny vzťahový posun k otcovi bolo nezvratné. 28. Pre úplnosť súd podotýka, že v prípade žalobcu 3/ boli spísané dve listiny o vydedení, a to dňa 15.3.2006 a 20.3.2006, t. j. v priebehu 6 dní. Podľa o zrušení listiny o vydedení platia ustanovenia o zrušení závetu obdobne. Podľa sa závet zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť. Z obsahu oboch listín o vydedení je však zrejmé, že tieto pri sebe obstáť môžu, nakoľko neskoršia listina o vydedení v zásade len rozšírila prvé vydedenie vo vzťahu k žalobcovi 3/ o ďalší dôvod vydedenia pod písm. d/. Preto v prípade žalobcu 3/ súd skúmal dôvody vydedenia k 15.3.2006, resp. 20.3.2006. 29. Keďže súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia v čase spísania listiny o vydedení neboli u žalobcov dané, ich neexistencia spôsobuje neúčinnosť vydedenia. Na vydedenie sa potom nemôže prihliadať v dedičskom konaní po poručiteľovi, čo má za následok, že v prípade smrti závetnej dedičky, sú jedinými dedičmi po poručiteľovi žalobcovia ako deti, ktoré dedia v rámci 1. dedičskej skupiny. Z uvedených dôvodov súd určil, že žalobcovia 1/ až 3/ sú dedičmi po poručiteľovi. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal, aj keď boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Rozhodol tak z dôvodu, že na pojednávaní sa žalobcovia 1/ až 3/ výslovne vyjadrili, že si náhradu trov konania neuplatňujú, pretože by podľa ich názoru nebolo spravodlivé, aby v danom prípade trovy konania hradila protistrana. výslovne nerieši situáciu, akým spôsobom má byť rozhodnuté, keď strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. Súd preto s použitím aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ak sa rozhodne priamo tak, že sa jej náhrada trov konania neprizná. Rozhodnutie najskôr postupom podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená strana si žiadne trovy konania neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 9

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.