Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-8Sa-74-2019.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-8Sa/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, B., zastúpeného spoločnosťou Jarabica s.r.o., Kutlíkova 1755/17, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/001058/MIH zo dňa 11.07.2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/001058/MIH zo dňa 11.07.2019, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, obor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA- OVVS3-2013/45614, Pr-1362/2-10-BK/P14 zo dňa 03.09.2013, z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Obvodný úrad Bratislava, obor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. ObU-BA- OVVS3-2013/45614, Pr-1362/2-10-BK/P14 zo dňa 03.09.2013 podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavil konanie o povolení obnovy konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch začaté dňa 16.07.2013 na návrh žalobcu, ktorý sa mal uvedeného priestupku dopustiť tým, že dňa 27.01.2010 v čase okolo 09.30 hod. v Bratislave na ul. Brezová č. 5 povedal A. D. C. slová „či mu má znova „jebnúť“, a že je „hajzel skurvený“ , pretože navrhovateľ (žalobca) ako účastník konania, po výzve správneho orgánu, ktorú osobne prevzal dňa 16.08.2013, v lehote do 15 kalendárnych dní od dňa prevzatia výzvy neodstránil nedostatky návrhu, a to neuviedol, kedy, tzn. deň, mesiac, rok, sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel napriek tomu, že bol podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku o následkoch neodstránenia nedostatkov svojho podania v stanovenej lehote riadne poučený. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prijal dňa 16.07.2013 od žalobcu list - „Návrh na povolenie obnovy priestupkového konania“ zo dňa 07.07.2013, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru boli splnené podmienky na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a), b), c) a e) zákona o správnom konaní, pretože vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie o priestupku, pričom ako účastník konania nenesie zavinenie na tom, že tieto nové skutočnosti v priestupkovom konaní neboli uplatnené. Ďalej uviedol, že svoje tvrdenia opiera o konanie, ktoré je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „OS BA II“) pod označením „č. k. 20C 68/2007“ vo veci určenia
vlastníctva a plnenie povinnosti, pričom je toho názoru, že rozhodnutie v tejto veci bude mať dôležitý dosah na objasnenie skutočností, ktoré boli pri objasňovaní jeho údajného priestupku opomenuté. Správny orgán vyzval žalobcu podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku na doplnenie predmetného návrhu, a to o oznámenie kedy, tzn. deň, mesiac a rok, sa o dôvodoch obnovy konania, tzn. o skutočnostiach, dôkazoch, informáciách, podkladoch a podobne, zakladajúcich dôvody obnovy konania, ktoré uviedol vo svojom návrhu, dozvedel, nakoľko podľa § 63 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku musia byť v návrhu na obnovu konania uvedené skutočnosti svedčiace o tom, že je návrh podaný včas, pričom takýto návrh môže účastník konania podať v lehote do 3 mesiacov (subjektívna lehota) odo dňa, keď sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel, najneskôr však do 3 rokov (objektívna lehota) od právoplatnosti konania, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Správny orgán žalobcu vo výzve poučil, že v prípade, ak svoj návrh v stanovenej lehote uvedeným spôsobom nedoplní, bude konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavené. Súčasne bolo konanie podľa § 29 správneho poriadku prerušené. Dňa 26.08.2013 bol správnemu orgánu od žalobcu doručený list „Doplnenie návrhu na povolenie obnovy priestupkového konania“, pričom však z jeho obsahu nie je možné jednoznačne určiť kedy sa žalobca dozvedel o dôvodoch pre obnovu konania ustanovených v § 62 ods. 1 písm. a), b), c) a e) Správneho poriadku, ktoré uviedol vo svojom pôvodnom návrhu zo dňa 16.07.2013. V uvedenom liste uviedol dátum „06.07.2013“, kedy, ako uviedol „naposledy“ konzultoval vec ohľadom obnovy konania, pričom z jeho vyjadrení v tomto liste, ale aj z jeho vyjadrení v pôvodnom návrhu vyplýva, že o skutočnostiach, dôkazoch, informáciách, podkladoch a podobne, ktoré majú podľa jeho názoru zakladať ním spomenuté dôvody obnovy konania, podľa všetkého vedel už predtým a až po konzultáciách s právnikom prišiel k záveru, že by mohol podať návrh na povolenie obnovy konania. Teda, o tom, že podľa jeho názoru existujú nejaké skutočnosti, dôkazy, informácie, podklady a podobne vedel už predtým (pričom však z jeho vyjadrení nie je možné zistiť kedy presne to bolo), ako sa dozvedel, že môže v danej veci podať návrh na povolenie obnovy konania. Správny orgán vzhľadom na uvedené skonštatoval, že žalobca nedoplnil svoj návrh v súlade s výzvou, nakoľko neuviedol, kedy sa o ním spomínaných dôvodoch pre obnovu konania dozvedel. Správny orgán preto konanie o návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 62 - § 64 Správneho poriadku, na základe ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavil.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva preto, lebo je rozhodnutý očistiť si svoje meno a česť, pred konaním údajného poškodeného a jednou z podmienok pre ďalší postup je vyčerpanie riadneho opravného prostriedku. Ďalej v odvolaní uviedol, že dátum, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania je jednoznačne 06.07.2013. Na záver odvolania citoval z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Následne A. B. C. svoje odvolanie listom zo dňa 08.12.2013 doplnil o záznam o podaní oznámenia z OO PZ Vrakuňa zo dňa 07.12.2013, potvrdenie o podanom oznámení z OO PZ Vrakuňa zo dňa 07.12.2013, lekárske potvrdenie zo dňa 08.12.2013 a lekársku správu zo dňa 08.12.2013.
3. Napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/001058/MIH zo dňa 11.07.2019 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, č. ObU-BA-OVVS3-2013/45614, Pr-1362/2-10-BK/P14 zo dňa 03.09.2013. V odôvodnení žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom návrhu na obnovu konania uviedol dôvody na obnovu konania, ktoré vymedzil ustanovením § 62 ods. 1 písm. a), b), c) a e) pričom však neuviedol v súlade s § 63 ods. 2 Správneho poriadku aj skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas, a to ani po výzve prvostupňového správneho orgánu podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, aby svoje podanie doplnil o to, kedy sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel. Na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu síce uviedol dátum 06.07.2013, ale z doplnenia návrhu ako aj čestného prehlásenia právneho zástupcu vyplýva, že v tento deň Mgr. Marek Benedik žalobcu poučil a presvedčil, že v danom prípade existujú dôvody na obnovu konania, na základe čoho potom žalobca skutočne listom zo dňa 07.07.2013 podal návrh na obnovu konania. Túto skutočnosť však nemožno zamieňať za deň, kedy sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy tak, ako sú vymedzené v § 62 ods. 1 Správneho poriadku. V danom prípade je potrebné uviesť pre každý z dôvodov obnovy konania deň, kedy sa o ňom dozvedel samostatne, čo žalobca neuviedol. V prípade dôvodov na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku je deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvodoch obnovy konania deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel o existencii nových skutočností alebo dôkazov. Takéto skutočnosti alebo dôkazy pritom musia existovať už v čase konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nie sú dôvodom na obnovu konania. Žalobca svoj návrh na obnovu konania pritom odôvodnil správaním sa „poškodeného“ a jeho manželky - oznamovateľky priestupku na pojednávaniach vedených na OS BA II, kde sa pokúsili obdobným spôsobom ako pri tomto priestupku získať pred súdom výhodu, keď
poškodený podal dňa 09.01.2013 oznámenie na PZ SR OO Vrakuňa. Tieto skutočnosti teda vznikli až po právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 02.08.2010, a teda nemôžu byť dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Pri dôvodoch obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, je deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvodoch obnovy konania deň, keď sa dozvedel o rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým tento rozhodol o predbežnej otázke inak, ako správny orgán, pričom od posúdenia tejto predbežnej otázky záviselo toto rozhodnutie. V danom prípade žalobca nielenže neuviedol, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel, ale ani neuviedol, ktorý príslušný orgán, akým rozhodnutím a kedy a o akej predbežnej otázke, ktorá mala mať vplyv na rozhodnutie rozhodol inak, ako prvostupňový správny orgán. V danom prípade v rámci konania o priestupku nedošlo k posudzovaniu žiadnej predbežnej otázky v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku, a teda v danom prípade nemôže byť daný dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku. Pri dôvodoch obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, je deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel o týchto dôvodoch obnovy konania deň, keď sa dozvedel o nesprávnom postupe správneho orgánu, ktorým sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. V danom prípade prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch, a teda konanie bolo začaté dňom doručenia rozkazu dňa 16.07.2010 a bolo ukončené nadobudnutím právoplatnosti rozkazu dňa 02.08.2010. Žalobca v danom prípade nielenže neuviedol deň, kedy sa o nesprávnom postupe prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní dozvedel, ale ani presne nekonkretizoval postup prvostupňového správneho orgánu, ktorým mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní a ani neuviedol presne kedy sa tak malo stať. V danom prípade neboli naplnené dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Pri dôvodoch obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, je deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvodoch obnovy konania deň, keď sa dozvedel o tom, že dôkazy, o ktoré sa opiera rozhodnutie sa ukázali ako nepravdivé, alebo deň, kedy sa dozvedel o rozhodnutí, podľa ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu dosiahlo trestným činom. V danom prípade žalobca ako nezákonné dôkazy označil výpovede svedkov z dôvodu, že ide o blízke osoby „poškodeného“. Samotná skutočnosť, že v konaní o priestupku sa ako dôkaz použije výpoveď blízkej osoby nie je nepravdivý dôkaz. Nepravdivým dôkazom je iba taký poznatok, ktorý správny orgán získal pri dokazovaní, a ktorý či už úplne alebo iba čiastočne sa ukázal ako nezodpovedajúci skutočnosti. V danom prípade nebola objektívnym spôsobom vecne príslušným orgánom zistená žiadna skutočnosť o tom, že by ktorýkoľvek dôkaz, o ktorý sa opiera rozhodnutie, sa ukázal ako nepravdivý. V danom prípade ide iba o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, a teda v danom prípade neboli naplnené dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku. Žalobca ani na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu a poučeniu, že inak bude konania zastavené, v určenej lehote neuviedol k jednotlivým dôvodom na obnovu konania deň, kedy sa o ich existencii dozvedel, ale uviedol iba dátum, kedy so svojim právnym zástupcom konzultoval možnosť podať návrh na obnovu konania. Takto doplnený návrh na obnovu konania prvostupňovému správnemu orgánu neumožňoval urobiť si úsudok o tom, či bola dodržaná zákonná lehota podľa § 63 ods. 3 a 4 Správneho poriadku. Žalobca teda v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a nakoľko bol o možnosti zastavenia konania poučený, boli splnené všetky podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, čo prvostupňový správny orgán v súlade so Správnym poriadkom a vecne správne svojim rozhodnutím zo dňa 03.09.2013 aj spravil. file_0.jpg
file_1.wmf
II.
Žaloba
4. Žalobou zo dňa 20.08.2019, doručenou súdu dňa 20.08.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/001058/MIH zo dňa 11.07.2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava, č. ObU-BA-OVVS3-2013/45614, Pr-1362/2-10-BK/P14 zo dňa 03.09.2013. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku) a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (ust. § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku). Žalobca poukázal na to, že nesprávne právne posúdenie nespočíva iba v aplikácii nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav orgánom verejnej správy v rozhodnutí alebo v opatrení, ale ide aj o prípady, keď nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov (napr. nespĺňal požiadavky ústavnej konformnosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Nesprávne právne posúdenie je spravidla kumulované s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Každá právna norma má vlastný okruh dokazovaných skutočností. Podstatné porušenie znamená, že postupom orgánu verejnej správy došlo k odňatiu možnosti účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom. Formalizmus resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Ide o prílišné lipnutie resp. pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že už v odvolaní proti rozhodnutiu Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA-OVVS3-2013/45614, Pr-1362/2-10-BK/P14 zo dňa 03.09.2013 uviedol, že dátum, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania je jednoznačne 06.07.2013. Napriek tejto skutočnosti Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy po prijatí návrhu na obnovu konania opätovne vyzval žalobcu, aby v lehote 10 kalendárnych dní návrh doplnil o skutočnosti, kedy (deň, mesiac, rok) sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel. Žalobca následne opätovne Obvodnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy doručil doplnenie svojho návrhu, v ktorom uviedol, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel na stretnutí so svojím právnym zástupcom dňa 06.07.2013, pričom k doplneniu návrhu doložil aj čestné prehlásenie svojho právneho zástupcu Mgr. Mareka Benedika. Následne Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o povolení obnovy konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a žalovaný v tomto prípade odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy potvrdil. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že prílišným formalizmom žalovaného došlo zo strany žalovaného k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca tiež poukázal na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva, ktorá spočíva v tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci, prípadne rozhodnutie tohto orgánu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne.
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2020 uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, je vecne správne a riadne odôvodnené, a preto navrhol, aby súd žalobu podľa § 190 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú rozsudkom zamietol. Žaloba je odôvodnená iba všeobecne a nekonkrétne, pričom žalovanému je vytýkané použitie prílišného formalizmu a porušenie doktríny legitímneho očakávania zo strany žalovaného bez toho, aby žalobca akokoľvek bližšie uviedol, v čom má spočívať prílišný formalizmus a porušenie doktríny legitímneho očakávania v danom konkrétnom prípade. Jediná konkrétna vec nachádzajúca sa v žalobe je tvrdenie, že žalovaný na výzvu správneho orgánu uviedol, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania a to 06.07.2013. Znovu v žalobe zopakoval, že nakoľko nemá právnické vzdelanie, v ten deň a teda 06.07.2013, konzultoval uvedenú vec so svojim právnym zástupcom, ktorý ho presvedčil, že v tejto veci existuje nie jeden, ale hneď niekoľko dôvodov na obnovu konania a zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný teda týmto svojim vyjadrením znovu potvrdil, že dňa 06.07.2017 sa nedozvedel o dôvodoch obnovy konania, ale v tento deň sa len dozvedel o možnosti podania takéhoto opravného prostriedku prípadne o názore svojho právneho zástupcu, že v danom prípade existujú, a to viaceré dôvody na povolenie obnovy konania. Tieto skutočnosti nemožno navzájom zamieňať. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia.
6. file_2.jpg
file_3.wmf
file_4.jpg
file_5.wmf
file_6.jpg
file_7.wmf
file_8.jpg
file_9.wmf
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 01.08.2023, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného.
IV.
Právne posúdenie
7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 05.01.2024 za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 114 SSP.
8. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
9. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 191ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
13. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
14. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
15. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
16. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 17. Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
18. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
19. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
20. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OOP1-2019/001058/MIH zo dňa 11.07.2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava, č. ObU-BA-OVVS3-2013/45614, Pr-1362/2-10-BK/P14 zo dňa 03.09.2013. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
21. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 07.07.2013 podal návrh na povolenie obnovy priestupkového konania. Listom zo dňa 08.08.2013 Obvodný úrad Bratislava, obor všeobecnej vnútornej správy vyzval žalobcu na doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania, pričom uviedol, že z návrhu nie je možné jednoznačne identifikovať kedy, tzn. deň, mesiac, rok sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Preto žalobcu vyzval v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku na doplnenie návrhu v lehote 10 dní a to tak, aby uviedol, kedy (tzn. deň, mesiac, rok) sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel a zároveň, aby túto skutočnosť hodnoverne preukázal. Zároveň ho poučil, že v prípade, že svoje podanie v stanovenej lehote nedoplní, bude konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavené. Obvodný úrad Bratislava, obor všeobecnej vnútornej správy zároveň konanie prerušil podľa § 29 Správneho poriadku. Žalobca podaním zo dňa 22.08.2013 označeným ako „Doplnenie návrhu na povolenie obnovy priestupkového konania“ uviedol, že o dôvodoch, že uvedený vymyslený skutok nebol priestupkom nepochyboval v priebehu samotného priestupkového
konania a ani po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Nakoľko však nemá právnické vzdelanie, konzultoval túto otázku s právnym zástupcom, naposledy dňa 06.07.2013 (tento dátum zvýraznil), keď ho poučil a presvedčil, že v tomto prípade existuje nie jeden, ale hneď niekoľko dôvodov na obnovu konania. K podaniu pripojil okrem iného aj Čestné vyhlásenie advokáta E. E. B. zo dňa 22.08.2013. Obvodný úrad Bratislava, obor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. ObU-BA- OVVS3-2013/45614, Pr-1362/2-10-BK/P14 zo dňa 03.09.2013 podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zastavil konanie o povolení obnovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že dátum, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania je jednoznačne 06.07.2013. Napriek tomu žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňového rozhodnutie.
22. Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku jednou z podstatných náležitostí návrhu na obnovu konania je uvedenie skutočností svedčiacich o tom, že návrh je podaný včas. Samozrejme, že orgán verejnej správy nemusí nekriticky prijať tvrdenie navrhovateľa obnovy konania ohľadom toho, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania. Môže si na základe ostatných vyjadrení a dôkazov (ktoré môže aj bez návrhu doplniť) nachádzajúcich sa v administratívnom spise vytvoriť vlastný úsudok o tom, kedy sa navrhovateľ obnovy konania dozvedel o dôvodoch na obnovu konania a prípadne aj o tom, že tento návrh nebol podaný v zákonnej lehote. Takéto zistenie však už nemôže viesť k zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku s odôvodnením, že keďže je zrejmé, že navrhovateľ obnovy konania sa o dôvodoch na obnovu konania dozvedel už skôr, pokiaľ uviedol iný dátum, kedy sa o nich dozvedel, vlastne nedoplnil jednu z podstatných náležitostí návrhu na obnovu konania. V prejednávanej veci prvostupňový orgán po podaní návrhu na obnovu konania vyzval žalobcu aby uviedol, kedy (tzn. deň, mesiac, rok) sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel a zároveň, aby túto skutočnosť hodnoverne preukázal. Žalobca v lehote stanovenej prvostupňovým orgánom, doručil doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania, z ktorého obsahu je zrejmé, že za deň, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania považuje 06.07.2013. Prvostupňový orgán napriek tomu konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z vyjadrení žalobcu v doplnení návrhu na obnovu konania, ale aj z jeho vyjadrení v pôvodnom návrhu vyplýva, že o skutočnostiach, dôkazoch, informáciách a podkladoch, ktoré majú podľa jeho názoru zakladať ním spomenuté dôvody obnovy konania, vedel už predtým (avšak nie je možné zistiť, kedy presne to bolo), ako sa dozvedel, že môže v danej veci podať návrh na povolenie obnovy konania. Pokiaľ by aj z doplnenia návrhu na obnovu konania zo dňa 22.08.2013 nebolo celkom zrejmé, že žalobca za dátum, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania považuje 06.07.2013 (hoci toto prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí žalobcovi nevyčíta), v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca už celkom jasne uviedol, že dátum, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania je jednoznačne 06.07.2013. Vzhľadom k tomu, že prvostupňové a odvolacie konanie v správnom konaní tvorí jeden celok, orgány verejnej správy sú povinné prihliadať na všetko, čo je uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pokiaľ teda účastník konania doplní náležitosti podania až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení konania, odvolací orgán na to musí prihliadnuť. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania potvrdil dôvodiac okrem iného tým, že bolo potrebné uviesť pre každý z dôvodov obnovy konania deň, kedy sa o ňom dozvedel samostatne, čo žalobca neuviedol. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že takto výzva na doplnenie návrhu na obnovu konania ani formulovaná nebola, avšak bez ohľadu na to, ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ orgán verejnej správy dospeje k záveru, že účastník sa o dôvodoch na obnovu konania dozvedel skôr, ako uvádza, nie je to dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Takisto skutočnosť, že nie sú dané resp. naplnené zákonné dôvody obnovy konania (čo žalovaný pomerne rozsiahlo uvádza v napadnutom rozhodnutí), nie je dôvodom na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku.
23. Pokiaľ teda prvostupňový orgán zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku a žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil, a to za situácie, keď žalobca na výzvu oznámil, že dátum, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania je jednoznačne 06.07.2013, vec nesprávne právne posúdili. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom. V danom prípade prvostupňový orgán a následne aj žalovaný nesprávne aplikovali ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho
poriadku. S ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 písm. c) SSP. Aj keď súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, vec vrátil žalovanému (ktorý môže následne postúpiť vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa), nakoľko orgán verejnej správy nižšieho stupňa nebol účastníkom správneho súdneho konania. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
24. Súd sa v konaní nezaoberal otázkou, či žalobca podal návrh na obnovu konania včas, ani tým, či sú dané dôvody na obnovu konania, nakoľko to nebolo predmetom prieskumu. Toto bude úlohou žalovaného resp. prvostupňového orgánu v ďalšom konaní.
25. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).