Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-59-2019.pdf
PDF · 104.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne F. K., nar. X. XX. XXXX, bývajúcej v E., A. trieda XX, zastúpenej U. L., nar. XX. X.. XXXX, bývajúcim v E., O. XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15Csp/152/2018-53 zo dňa 22.11.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie určil, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bezúčelového typu revolving č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2014 uzavretá medzi sporovými stranami je neplatná. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdny poplatok vo výške 99,50 €.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia zmluvy o bezúčelovom úvere, ktorú uzavrela so žalovaným s tým, že táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy bez predchádzajúcej súdnej kontroly, a preto dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poplatky v zmluve zavádzajú k spotrebiteľa k plneniu za čisto administratívnu agendu, jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktorému po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti záujmom dodávateľa. Ďalej vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s úverovými podmienkami prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informácií o poistení. Ďalej priemerné úrokové sadzby z úrokov obchodných bánk v čase podpisu zmluvy dňa 31.10.2014 boli vo výške 7,60 % x 2, to znamená 15,20 %. Dohodnutý úrok 37,14 % vysoko prevyšuje povolenú hranicu, jedná sa o úžernícky úver a tento úkon je neplatný aj podľa 39 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi účastníkmi písomne dohodnutá vo forme osobitnej listiny, nejde o taký osobitný prípad, že by bola dohoda o zrážkach zo mzdy skrytá medzi iné záverečné ustanovenia zmluvy. U žalobkyne absentuje tiež naliehavý
právny záujem na vyhlásení predmetnej dohody za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti s namietanými poplatkami žalovaný uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizovala, ktoré poplatky má na mysli, poplatky všeobecne nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a už vôbec nie za dôvod, ktorý by viedol k zrušeniu úverovej zmluvy.
4. Žalobkyňa následne doplnila svoju žalobu, poukázala okrem iného na to, že uzatvorenou zmluvou boli dojednané neprijateľné vysoké úroky, ktoré sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým mravom, a teda neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie, a to úroky a poplatky, čo predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na toto reagoval opätovne žalovaný poukazujúc na to, že dojednané úroky podľa jeho názoru nie sú vysoké, že nebankové subjekty poskytujú úver s vyšším rizikom ako banky a toto riziko sa musí prejaviť práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Čo sa týka RPMN, ide o revolvingový úver, preto vzhľadom na zložitosť výpočtu RPMN orgánom, ktorý môže uskutočňovať kontrolu RPMN je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových subjektov.
5. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 podľa § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 1 ods. 1, podľa § 2 písm. d/, g/, h/, § 9 ods. 2 písm. g/, h/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka, použil aj ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (CSP) a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
6. V prvom rade poukázal na to, že je tu daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo žaloba je prípustná, keďže vyplýva z osobitného predpisu a tým je ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia totiž súd môže určiť na návrh spotrebiteľa, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/, ods. 2 písm. h/ zákona č. 1296/2010 Z.z., neplatnosť alebo bezúročnosť predmetnej zmluvy.
7. V posudzovanom prípade z dokazovania vyplynulo, že dňa 31.10.2014 uzavreli sporové strany úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni úverový rámec, a to kreditný limit 500 € s ročnou úrokovou sadzbou 26,28%, s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky minimálne 12 €, RPMN 32,3%, priemerná hodnota RPMN 24,36%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená na 590,58 € a termín splatnosti splátok 20. deň v mesiaci. Boli však dohodnuté poplatky a odmeny vzťahujúce sa na úver z karty a to mesačný poplatok za vedenie účtu 1,63 €, úroková sadzba pre transakcie zaradené do splátkových programov od 0% do 25,8%, výber z bankomatu SR 1% z vybranej čiastky, minimálne 3 €, výber z bankomatu v zahraničí a pri prepážkach bánk a zmenárni 1% z vybranej čiastky minimálne 3,5 €, poistenie výdavkov - balíček + 2,29 € mesačne, poistenie výdavkov - balíček prémium 3,29 € mesačne, poistenie zneužitia karty 0,50 € mesačne, mesačný poplatok za službu SMS info 0,75 €, poplatok za vydanie náhradnej karty, za prvú kartu 6,64 € a za ďalšie karty 15,93 €, poplatok za neoprávnenú reklamáciu 1,99 €, poplatok za vrátenie preplatku 2,82 € a nové vygenerovanie PIN 3,32 €. V zmluve bol teda poskytnutý žalobkyni úver 500 € s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, pričom výška mesačnej splátky bola 4% z dlžnej sumy, čo predstavuje 20 €, avšak to by nepokrylo istinu úveru, keďže 12 mesiacov krát 20 predstavuje len 240 €, tzn. že stanovená mesačná splátka úveru je nesprávna a predstavuje rozpor s § 9 ods.2 písm. g/ Spotrebiteľského zákona. Poukázal tiež na to, že v čase poskytnutia úveru v prípade spotrebiteľských úverov bola priemerná úroková sadzba podľa údajov Národnej banky Slovenska 7,60% a pri posudzovanej zmluve to prevýšilo o 18,68 € (teda skoro trojnásobne). Takýto úrok je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Ďalej veriteľ uviedol, že celkové náklady na úver pre spotrebiteľa sú 590,58 €. Celkové náklady spotrebiteľa však predstavujú vyššiu sumu, pretože v zmluve boli uvedené ďalšie poplatky a odmeny vzťahujúce sa k úveru, preto bol spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume preplatenia úveru. Na základe týchto dôvodov súd vyhovel žalobe a určil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Podľa § 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch bola žalobkyňa oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, preto podľa výsledku sporu, keďže žalovaný bol v konaní neúspešný, zaviazal ho súd na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 1 písm.b/ sadzobníka súdnych poplatkov.
10. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalovaného v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie. Preto ho považuje za predčasný a nedostatočne a neúplne odôvodnený, teda nespĺňa kritéria podľa § 220 ods. 2 CSP. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v prípade žalovanej úverovej zmluvy ide o revolvingový úver, ktorý je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. V danom type úveru nie je možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred, nakoľko klient má stanovený úverový rámec a je len na jeho rozhodnutí, koľko z neho mesačne na svoju potrebu vyčerpá. Žalobkyňa podľa trvania zmluvného vzťahu vyčerpala finančné prostriedky v súhrne vo výške 6.102,43 €, preto nie je možné počítať výšku mesačnej splátky spôsobom stanoveným v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru, RPMN nie je možné dobre stanoviť, preto sa nie je možné stotožniť s dôvodmi súdu prvej inštancie, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol klientke poskytnutý bezúčelový revolvingový úver so stanoveným úverovým rámcom vo výške 500 € a žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy nemal vedomosť o tom, kedy a v akej výške žalobkyne ako klient bude čerpať prostriedky prostredníctvom karty. Z uvedeného dôvodu je možné vykonať len imaginárny výpočet RPMN s vopred nakonfigurovanými predpokladanými údajmi. V súvislosti s výškou odplaty a úrokovej sadzby v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bolo v platnosti nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravovalo výšku odplaty, konkrétne v § 1a ods. 1, ods. 3, ods. 4. Na základe podkladov Ministerstva financií SR na stránke www.mfsr.sk <http://www.mfsr.sk> o súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za II. štvrťrok 2014 je stanovená výška priemernej RPMN na hodnotu 24,36 %. V zmysle § 1a ods. 1 je prípustná odplata vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov stanovenej podľa § 1 ods. 4. Zmluva obsahuje RPMN vo výške 32,3 %, teda prípustná v zmysle citovaného ustanovenia by bola až do výšky 64,6 %. Poukázal pritom na rozhodnutie Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/380/2015 zo dňa 4.7.2018, ktorý uviedol, že úroková sadzba vo výške 31,51 %, ako aj RPMN vo výške 37 % nie je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže ísť o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. Priemerná úroková sadzba bánk v danom období pre daný typ úveru bola vo výške 12,36 %. V danom prípade je však nevyhnutné uvedomiť si, že išlo o revolvingovú úverovú zmluvu, pri ktorej klient opakovane čerpá a dopĺňa finančné prostriedky, pričom sa dojednáva na dobu neurčitú a ukončenie každej zmluvy strany môže byť na základe výpovede. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
11. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa s tým, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhla ho potvrdiť, lebo bol vydaný v súlade so zákonom. Žaloba bola podaná podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj pri revolvingovom úvere sa dá určiť a presne stanoviť výpočet, pretože je presne stanovená výška úveru v dĺžke 12 mesiacov, preto aj výška splátky sa dá správne nastaviť. Ak klient splatí úver a pokračuje ďalej, začína od znova za tých istých podmienok, pretože revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa počas trvania zmluvného úveru vyčerpala finančné prostriedky vo výške 6.102,43 € a že preto nie je možné vypočítať výšku mesačnej splátky spôsobom stanoveným v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Nie je to pravda, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku vyjadril názor, že v predmetnej úverovej zmluve nie je správne určená celková čiastka splatená spotrebiteľom tak, že výška mesačnej splátky a stanovená úroková sadzba je neprimerane vysoká podľa priemernej úrokovej miery v poskytnutých eurách rezidentom eurozóny stav a nové obchody 31.10.2014 bol úrok 7,62 %, povolenie dvojnásobok 15,24 %, stanovený úrok formou Homecredit Slovakia je 18,104 % a kde istina 500 € - 100 %, potom odmena 590,52 €, po odrátaní istiny je 90,52 €, čo predstavuje 18,104%.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 6.6.2019 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
13. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ , h/CSP. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosť jeho vykonania (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e/) je úlohou a doménou súdu. V odvolaní žalovaný konkrétne neuviedol, ktoré navrhované dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, alebo ktoré konkrétne opomenul vyhodnotiť. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:
16. Od 1.6.2010 bola urobená zmena v Občianskom zákonníku v § 53 ods. 6, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného ustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v konečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol zákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so zrušením zákona č. 258/2001 Z.z.. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce
peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka odplaty za úver v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 14Co/262/2014 z 15.3.2016). V posudzovanom prípade nemožno akceptovať obranu žalovaného, že ide o revolvingový úver a preto nemožno stanoviť RPMN a splátkový kalendár. Formulácia predmetnej zmluvy, ako aj uviedol súd prvej inštancie vôbec nie je spôsobilá jednoznačne a zrozumiteľne spotrebiteľovi jasne určiť, čo má vlastne skutočne splatiť. Aj v odvolaní sa uvádza, že nie je možné stotožniť s dôvodmi súdu prvej inštancie, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov. Predmetom konania však bolo určenie neplatnosti zmluvy o úvere, nie jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne vrátane výroku o trovách konania.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešnej žalobkyni preukázateľne trovy nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).