Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, vo veci starostlivosti o maloletú E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, so sídlom A. T. Sytnianskeho 1180, 969 58 Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom N. XXX/XX, XXX XX U. nad H., toho času bytom N. XXXX, XXX XX R. D., zastúpenej Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom Zechenterova 356/24, 967 01 Kremnica, IČO: 36 857 327 a otca T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom N. XXX/XX, XXX XX U. nad H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -224 zo dňa 28. januára 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletou E. C. (IV. výrok), vo výroku o uložení povinnosti matke písomne informovať otca o podstatných veciach maloletej (VII. výrok) a vo výroku o trovách konania (VIII. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 28. januára 2019 maloletú E. C., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa, ako aj spravovať jej majetok budú mať obidvaja rodičia (I. výrok). Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú E. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,-Eur mesačne, od 26.06.2018, so splatnosťou vždy do každého 5-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (II. výrok) a povinnosť nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 26.06.2018 do 31.01.2019 vo výške 375,-Eur zaplatiť v splátkach po 15,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že neuhradenie čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého nedoplatku (III. výrok). Styk otca s maloletou upravil tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou E. C., nar. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude styk prebiehať za prítomnosti matky a po uplynutí tejto lehoty bez prítomnosti matky (IV. výrok). Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletou dcérou umožniť (V. výrok). V VI. výroku rodičom uložil povinnosť v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť preukázateľným spôsobom (napr. osobne, písomne, telefonicky, sms správou alebo elektronickou poštou) najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti. Matke uložil povinnosť písomne informovať otca mesačne, najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletej Emmy Valuškovej, nar. 28.09.2017, o plánovanom dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska, o nakladaní s majetkom maloletej, o osobitných potrebách maloletej,

ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne bezodkladne mu podávať správy o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, a to na e-mailovú adresu: a@b.c <K.:a@b.c> (VII. výrok). V VIII. výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že matka maloletej sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 26.06.2018 domáhala zverenia maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určenia vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 200,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a úpravy jeho styku s maloletou každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny v mieste bydliska matky a v jej prítomnosti. Návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti od augusta 2016, pod vplyvom vzájomných nezhôd po rozpade vzťahu sa navrhovateľka spolu s maloletou dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti od 18.05.2018. Rodičia sa ohľadom stretávania matky s maloletou nevedia dohodnúť, z čoho tiež vznikajú vzájomné nedorozumenia.

1.2 Uznesením č. k. -31 zo dňa 12.07.2018, právoplatným dňa 11.08.2018, okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. E. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 100,-Eur mesačne, vždy do každého 5-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 26.06.2018. Zároveň upravil stretávanie otca s mal. dcérou každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v mieste bydliska matky a v jej prítomnosti. Uznesením č. k. -180 zo dňa 18.12.2018 súd prvej inštancie na návrh otca zmenil predchádzajúce uznesenie o neodkladnom opatrení tak, že upravil jeho styk s mal. dcérou na každú stredu v párnych kalendárnych týždňoch v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky, ktorá je povinná maloletú na stretnutia riadne pripraviť a styk umožniť; rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť preukázateľným spôsobom najneskôr 48 hodín pred jeho začiatkom, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti a ak sa styk v stredu neuskutoční, je matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom časovom rozsahu. Matke uložil povinnosť písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o plánovanom dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska, o nakladaní s majetkom maloletej, o osobitných potrebách, ako aj ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne bezodkladne mu podávať správy o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, a to na e-mailovú adresu: a@b.c, mesačne, najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

1.3 S poukazom na § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1,2,4,5, § 65 ods. 1,2, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie rozsudkom vo veci samej zveril maloletú X.X V C. do osobnej starostlivosti matky, pričom maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia, keď otec so zverením maloletej E. do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Vychádzajúc z pomerov na strane každého z rodičov ako aj veku a oprávnených potrieb maloletej E. okresný súd určil výživné vo výške 150,- Eur mesačne, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané. Nedoplatok na výživnom určený odo dňa začatia súdneho konania 26.06.2018 okresný súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.

1.4 V zdôvodnení úpravy styku otca s maloletou dcérou okresný súd zdôraznil rovnosť obidvoch rodičov pri výkone rodičovských práv. Uviedol, že právo na stretávanie oboch rodičov s maloletým dieťaťom upravuje aj článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého zmluvné štáty musia rešpektovať právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Zákon o rodine v § 25 ods. 1 dáva rodičom v prvom rade možnosť dohodnúť sa o úprave styku s maloletým dieťaťom, čo dáva priestor pre dohodu vyhovujúcu obom rodičom aj s ohľadom na ich rôzne pomery. Ak dohoda nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ju schváli. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú, o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom musí rozhodnúť súd. Styk otca s maloletou bol dočasne upravený neodkladnými opatreniami v rozsahu troch hodín počas jedného dňa (sobota, neskôr streda) v párnych kalendárnych týždňoch za prítomnosti matky. Ako vyplynulo z výpovedí rodičov i zistení kolízneho opatrovníka, styk otca s maloletou doposiaľ prebiehal s určitými problémami, a to jednak pokiaľ ide o dodržiavanie stanovených termínov ako aj samotnú realizáciu styku. Matka poukazovala na nedodržiavanie termínov styku otcom, ktorý sa na viaceré termíny nedostavil,

a to aj bez toho, aby ju vopred informoval. Otec mal výhrady k nevhodnému správaniu sa matky ku nemu pri stretnutiach, ktorá bezdôvodne napr. privolala políciu, či styk realizovala za prítomnosti jej rodinných príslušníkov, čo bolo zdrojom konfliktných situácií. Vzhľadom na tieto okolnosti okresný súd rodičom uložil účasť na poradenstve na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR (za týmto účelom odročil pojednávanie, pozn. odvolacieho súdu). Stretnutie sa uskutočnilo dňa 12.12.2018 na ÚPSVaR, pracovisko Žarnovica, zúčastnili sa ho rodičia, starí rodičia, psychologička K.. Q. N. z RPPS a K.. W. C.. Komunikácia medzi účastníkmi bola pomerene napätá a konfrontačná. Ku koncu stretnutia sa podarilo dospieť k dohode, že otec maloletej sa bude, nakoľko počas víkendov študuje, do nového termínu súdneho pojednávania s maloletou stretávať každú párnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. V prípade, že sa styk v stredu neuskutoční, matka poskytne otcovi náhradný termín. Otec a starý otec sa domáhali stretnutia s maloletou už dňa 12.12.2018, pretože išlo o stredu párneho týždňa. Matka uviedla, že už má s maloletou program. Ponúkla stretnutie na 14.12.2018, avšak otec uviedol, že v tento deň odchádza pracovne do zahraničia. V správe zo dňa 22.01.2019 kolízny opatrovník konštatoval, že matka ho kontaktovala dňa 03.01.2019 a informovala, že otec sa nedostavil na posledné stretnutie s dcérou a teraz požaduje náhradný termín. Ona s tým problém nemá, avšak otec na ňu tlačí, že to musí byť do 09.01.. Matka začala pracovať v J., aby mohla zabezpečiť starostlivosť o dcéru, tak sa jej nedá hocikedy mu umožniť stretnutie. Niekedy ostáva pár dní u rodiny v J., aby nemusela stále dochádzať. Pán C. jej povedal, že za dcérou nemohol prísť, nakoľko bol odcestovaný mimo SR. Matka sa domnieva sa, že ju otec zavádza a potom si pýta náhradné termíny a vyhráža sa jej, že ju udá, lebo nedodržiava dohodu. Neskôr matka uviedla, že poslednou dobou otec termíny stretnutí dodržiava, avšak nezaobídu sa bez nevhodných slovných prejavov. Tiež uviedla, že otca informuje o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia s maloletou a na ktoré sa opýta. Otec uviedol, že všetko je v poriadku, s dcérou sa stretáva a matka poskytla aj náhradný termín, keď sa nemohol dostaviť na riadny. Súd prvej inštancie poukázal na výnimočnosť práva osobného styku v porovnaní s ostatnými rodičovskými právami a povinnosťami, nakoľko prostredníctvom neho možno realizovať samotné rodičovstvo. Ide o súčasť práva na rodinný život. Nedostatok styku rodiča s dieťaťom znamená pretŕhanie rodinných väzieb medzi nimi, čo nie je v záujme dieťaťa. Rodičia sú povinní vytvárať všetky podmienky pre stabilitu výchovného prostredia v záujme maloletých detí. Deti majú zákonné i prirodzené právo na zachovanie vzťahu s obidvomi rodičmi tak, aby sa vytvorené citové väzby neprerušili. Medzi rodičmi došlo iba k čiastočnej dohode o rozsahu a podmienkach styku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. každého kalendárneho týždňa. Otec navrhoval v rovnakom čase úpravu styku i v utorok každého kalendárneho týždňa bez matkinej prítomnosti. Okresný súd vyhovel návrhu otca na stretávanie sa s maloletou dcérou E. každý kalendárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Kratšie intervaly v trvaní troch hodín vyhodnotil ako vhodnejšie s ohľadom na útly vek mal. E., kedy je potrebné striktnejšie dodržiavať režim dieťaťa ako stravovanie, hygienické návyky, spánok, hry i cvičenie doporučené lekárom. Zároveň pri úprave dvoch dní v týždni bude zachovaná väčšia pravidelnosť a dlhší celkový čas, ktorý môže otec s mal. dcérou tráviť. V budúcnosti, keď bude dieťa vyššieho veku, bude prichádzať do úvahy iná forma resp. rozsah úpravy styku, ktorý môže viac vyhovovať rodičom i maloletej. Okresný súd stanovil prechodné adaptačné obdobie 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, počas ktorého bude styk prebiehať naďalej za prítomnosti matky a po uplynutí tejto doby už bez jej prítomnosti. Uviedol, že ide o dostatočné časové obdobie, ktoré otec môže využiť na to, aby si obnovil a prehĺbil svoj vzťah s maloletou, oboznámil sa bližšie s jej režimom, správaním, reakciami i potrebami, aby potom mohol styk prebiehať aj bez matkinej prítomnosti.

1.5 S odkazom na § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca a matke uložil povinnosť poskytovať mu informácie o mal. dieťati. Vychádzal z toho, že otec nie je v každodennom bezprostrednom kontakte s mal. dcérou, upravený styk je zatiaľ pomerne krátky, jeho bydlisko je vzdialenejšie a vzájomná komunikácia rodičov je dlhodobo narušená a pomerne konfliktná. Dôležité informácie otec nezíska ani od samotného dieťaťa vzhľadom na jeho nízky vek. Predmetom informovania o maloletom dieťati je na prvom mieste zdravotný stav napr. prekonané choroby, absolvované lekárske prehliadky, vyšetrenia, osobitné potreby, dlhší pobyt mimo miesta obvyklého bydliska dieťaťa a pod.. Informačnú povinnosť okresný súd matke uložil v písomnej forme (elektronickou poštou) v každom kalendárnom mesiaci, vždy najneskôr k poslednému dňu toho - ktorého mesiaca a priebežne v prípade mimoriadnych udalostí týkajúcich sa maloletej.

1.6 O povinnosti nahradiť trovy konania okresný súd rozhodol s poukazom na a (ďalej aj „“) tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko

nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania, pričom žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

2. Proti výroku o úprave styku (IV. výrok) a proti výroku o uložení povinnosti písomne informovať otca o podstatných veciach maloletej (VII. výrok) rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu s návrhom, aby odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že upraví styk otca s maloletou dcérou na každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. od 18.00 hod. a zruší výrok rozsudku súdu prvej inštancie ukladajúci matke povinnosť podávať otcovi písomné informácie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Matka maloletej (ďalej aj „odvolateľka“) uviedla, že rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou dcérou je vydané predčasne na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Ona súhlasila s požiadavkou otca na stretávanie sa s maloletou v širšom rozsahu, a to každý týždeň v stredu, teda nie každý druhý týždeň v stredu, ako bolo určené doposiaľ. Nesúhlasila ale so stretávaním bez jej prítomnosti. Uviedla, že s jej návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník. Styk upravený súdom prvej inštancie dvakrát do týždňa, dva po sebe nasledujúce dni označila za nevyhovujúci voči matke aj voči otcovi. Otec pritom neakceptoval ani doteraz určený styk v rozsahu jedenkrát každý druhý týždeň, realizovalo sa len pár stretnutí napriek ochote matky poskytnúť aj náhradné termíny.

2.1 Odvolateľka zdôraznila, že maloletá je vo veku vyžadujúcom starostlivosť vo zvýšenej miere, čo musí akceptovať predovšetkým druhý rodič. Nemôže sa stať, aby otec chcel byť s dieťaťom a počas styku sa mu nevenoval, resp. dieťa nevedel prebaliť a pod. V prípadoch, kedy si otec nevie poradiť pri zachovaní základných potrieb dieťaťa je nevyhnutná prítomnosť matky. Rozhodnutie okresného súdu o stretávaní sa otca s dcérou za prítomnosti matky len po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia sa javí ako predčasné a nesprávne. Aj kolízny opatrovník konštatoval, že otec nie je pripravený na takéto stretnutie. Otec sa nezúčastnil dohodnutého stretnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 12.02.2019 ani neoznámil, že sa ho nezúčastní. Matka stretnutie absolvovala sama, hoci by sa ho mal zúčastniť predovšetkým otec, aby preukázal zodpovednosť, resp. záujem o maloletú. Matka súhlasila s tým, aby mal otec dcéru i častejšie po preukázaní sa zodpovednosti a ochoty postarať sa o maloleté dievčatko a po vybudovaní vzťahu so svojou dcérou. V súčasnosti by však takáto úprava maloletej podľa matky nebola na prospech.

2.2 V ďalšej časti odvolania sa matka vyjadrovala k priebehu stretnutí v jeseni minulého roka, ktoré v termíne otec ignoroval a maloletú nevidel dokopy niekoľko týždňov. Uviedla, že je pre ňu obtiažne pripraviť jednoročné dieťa na stretnutie s človekom, ktorý je pre ňu fakticky cudzím mužom. Aj na stretnutí na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v minulom roku sa podľa kolízneho opatrovníka otec správal arogantne a vystupoval hrubo. Ide o veci, ktoré vníma aj maloletá E.. Príčiny nepokoja a nervozity sú potom u malého dieťaťa, v prítomnosti dospelej osoby (hoci je to jej otec), pochopiteľné. Poukázala na to, že otec zo stretnutí v dňoch 28.06.2018 aj 27.08.2018 odišiel po chvíli s tým, že ho to nebaví. Dňa 02.10.2018 prišiel neskôr, začal si nahrávať na kameru matku maloletej, s čím prestal po jej dohovore, aby sa začal venovať dieťaťu. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 02.11.2018, bolo nepríjemné a maloletá ho skoro celé preplakala. Ďalšie dve stretnutia sa odohrali 07.01. a 09.01.2019. Matka poskytla otcovi náhradné termíny stretnutí v dňoch 27.08. a 02.10.2018 aj 09.01.2019. Otec vynechal viaceré termíny, pričom neuviedol príčiny, pre ktoré nerešpektoval súdne rozhodnutia. Ani túto skutočnosť riadne a včas matke neoznámil. Boli teda preukázané jednoznačné problémy na strane otca maloletej.

2.3 K uloženiu povinnosti informovať otca o maloletej matka uviedla, že takéto rozhodnutie nemá žiaden význam vzhľadom k tomu, že v prípade realizácie styku otca aspoň v takom rozsahu, v akom tomu bolo doposiaľ by sa otec všetky náležitosti ohľadom maloletej dozvedel priamo pri stretnutiach. Z tejto požiadavky otca podľa odvolateľky vyplýva, že zrejme neplánuje dodržiavať stretnutia ani len v rozsahu určenom predchádzajúcim rozhodnutím. V prípade súčasného neprávoplatného rozhodnutia o styku otca s maloletou dvakrát v každom týždni je úprava informačnej povinnosti úplne zbytočná. Napriek tomu matka s touto časťou rozhodnutia problém nemá, avšak pokiaľ je vôľa u oboch rodičov, aby stretnutia s maloletou prebiehali v súlade s potrebami dieťaťa, uvedené náležitosti beztak musí matka otcovi maloletej oznámiť.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prejavil súhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že matkou navrhovaný rozsah stretávania s maloletou dcérou tri hodiny týždenne je objektívne nedostatočný pre rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom. Maloletá E. je jeho prvorodeným a jediným

dieťaťom a je aj v jej záujme ďalšie upevňovanie a rozvíjanie ich vzťahu. Obidvaja rodičia sú rovnoprávni a pre dieťa rovnako dôležití, úloha otca je potrebná rovnako ako úloha matky.

3.1 Nepoprel, že sa nezúčastňoval styku s maloletou tak, ako bol určený prvým neodkladným opatrením (v sobotu v párnych týždňoch). Dôvodom boli jeho pracovné povinnosti v zahraničí, o ktorých bola matka dopredu informovaná, aj externé štúdium v Bratislave realizované v sobotu, o čom matka vedela. Zároveň požiadal o náhradný termín. Odpoveď matky bola väčšinou negatívna s odôvodnením, že už majú iný program.

3.2 Uviedol, že je zodpovedný a pripravený na realizáciu styku s maloletou bez prítomnosti matky po uplynutí trojmesačnej doby, kedy bude na stretnutiach prítomná aj matka. Zdôraznil, že napäté situácie na stretnutiach vznikali medzi rodičmi, nie medzi otcom a maloletou. Pre vytvorenie citovej väzby a láskyplného vzťahu s otcom bude pre maloletú prospešné, aby jej bolo umožnené stretávať sa s otcom osamote. Aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka na prvom pojednávaní má otec vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Počas spolužitia s jej matkou v spoločnej domácnosti sa o dcéru riadne staral. Je pravdou, že maloletá je vo veku vyžadujúcom starostlivosť vo zvýšenej miere, ale je vo veku, kedy si buduje citové väzby a preberá vzory, ktoré ju budú ovplyvňovať celý život.

3.3 Matka ho opakovane neinformovala o zhoršenom zdravotnom stave maloletej, ani o zmene obvodnej lekárky, preto si otec nemohol vyžiadať informácie od pediatra, ku ktorému ho matka pravidelne nasmeruje, ak sa pýta na zdravotný stav maloletej, formou SMS. Neurobila tak ani koncom marca 2019, kedy bola maloletá hospitalizovaná a otec ju prišiel navštíviť. Ani prepustenie z nemocnice na ďalší deň mu matka neoznámila, pričom bola o jeho plánovanej návšteve informovaná formou SMS, v ktorej sa zaujímal aj o to, čo má maloletej kúpiť. Považoval za dôvodné uloženie povinnosti matke informovať otca o veciach týkajúcich sa maloletej tak, ako je uvedené v VII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

5. Na základe odvolania podaného včas účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (, , ďalej aj „“), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním matky napadnuté výroky rozsudku okresného súdu (, C.m. p.) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom IV. a VI. výroku aj v závislom výroku o trovách konania (VIII. výrok) ako vecne správny potvrdil ( ). Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením . Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľky v odvolaní odvolací súd stručne dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.). Z obsahu spisu je zrejmá narušená a nekonštruktívna komunikácia medzi rodičmi maloletej. Nie je v záujme maloletej E., ktorá je vo veku jeden a trištvrte roka, aby bola účastná konfliktných situácií jej rodičov, pretože dieťa je vo veku, keď konflikty citlivo vníma a ovplyvňujú jej vzťah aj k matke aj k otcovi. Matka tvrdenia otca o tom, že počas spolužitia v spoločnej domácnosti nezabezpečoval starostlivosť o maloletú spochybnila len čiastočne. Odvolací súd preto považoval za primerané stretávanie otca s maloletou v dočasnej prítomnosti matky počas obdobia v trvaní 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Matka totiž sama poukázala na to, že jedno z predchádzajúcich stretnutí si otec filmoval na mobil, čo jej prekážalo, ďalšie ona samotná preplakala, čo určite pozitívne na maloletú nevplývalo. Doba troch mesiacov pri takomto správaní sa rodičov sa preto javí ako primeraná na adaptáciu všetkých zúčastnených. Toto obdobie poslúži práve na to, aby matka pripravila maloletú na stretnutia s jej otcom a pomohla nielen svojej dcére, ale aj jej otcovi zvládnuť zabezpečovanie potrieb dieťaťa, ktoré vo svojom odvolaní označila ako základné. Úlohou matky pri týchto stretnutiach nie je vysvetliť otcovi len to ako zvládnuť napr. prebalenie dieťaťa, na ktoré konkrétne poukázala (pokiaľ maloletá stále nosí plienky), ale vysvetliť mu (maloletá s matkou na rozdiel od otca trávi prevažnú väčšinu života, takže potreby a povahu dieťaťa pozná matka lepšie ako jeho otec) ako sa má k maloletej správať, či dieťa preferuje citlivejší

a jemnejší prístup, ktoré jedlá a hračky má v obľube, aké má zdravotné problémy, či a ktoré cvičenie má s ňou vykonávať a pod.. Na druhej strane je matka povinná dieťa na stretnutie so svojím otcom náležite pripraviť, čo zahŕňa nielen prípravu ošatenia, obutia, hračiek, ale tiež prípravu psychickú, teda vysvetľovanie, že sa maloletá stretne so svojím otcom, ktorý ju má rád, chce ju chrániť a pomáhať jej. Aj keď ide o dieťa útleho veku, pomaly začína chápať mužské a ženské roly v živote a v rodine, ktorú jej rodičia nedokázali vytvoriť. Úlohou otca je pri styku s maloletou E. rozvíjať ich vzájomný vzťah nielen realizáciou práv, ale aj plnením rodičovských povinností.

7. K obave matky týkajúcej sa frekvencie stretnutí otca s maloletou v utorok a stredu po tri hodiny odvolací súd udáva, že matka neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by takýto rozsah stretnutí nemal vyhovovať v prvom rade maloletej, následne jej rodičom - matke a otcovi. Matka v odvolaní len všeobecne konštatovala nevhodnosť takéhoto rozsahu stretávania sa s odkazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka o nepripravenosti otca na prevzatie zodpovednosti za dieťa. Odvolací súd poukazuje na to, že dieťa je oproti obdobiu, kedy bol jeho styk upravený s otcom neodkladným opatrením vekovo staršie o takmer jeden rok, iným spôsobom vníma realitu a začína vnímať úlohu matky aj úlohu otca vo svojom živote. Maloletá sa má v zmysle neodkladného opatrenia so svojím otcom stretávať, preto nemôže byť pre ňu fakticky cudzím človekom ako tvrdí matka. K dôvodom a priebehu stretnutí otca s maloletou do vykonania pohovoru na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadroval každý z nich odlišným spôsobom, každý z nich hodnotil uvedenú situáciu subjektívne. Faktom je, že na už aj tak narušený vzťah rodičov maloletej negatívne vplývala prítomnosť ďalších osôb (príbuzných z matkinej strany) pri stretnutiach otca s maloletou. Odvolací súd apeluje na každého z rodičov, aby v prípade, keď sa vyskytne objektívny dôvod nemožnosti realizácie styku otca s maloletou, bol tento druhému rodičovi oznámený riadne a včas, čo je prejavom nielen úcty k bývalému partnerovi, rodičovi jeho dieťaťa, ale aj základnej ľudskej slušnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že jeho rozhodnutie nie je konečné a pri akejkoľvek zmene pomerov môže ktorýkoľvek z rodičov, prípadne kolízny opatrovník maloletej navrhnúť zmenu tohto súdneho rozhodnutia.

8. Uloženie povinnosti informovať otca o podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletej vo výroku číslo VII. rozsudku súdu prvej inštancie sa aj podľa odvolacieho súdu javí nevyhnutným práve vzhľadom na narušenú komunikáciu rodičov maloletej, ktorá vyplýva nielen z dôkazov realizovaných v súdnom konaní, ale aj z ich prejavov na pojednávaní. Poukaz matky na to, že otec nadobudne dostatok informácií o dcére pri styku v prítomnosti matky nie je namieste nielen vzhľadom na prechodnú dobu trvania takejto úpravy, ale najmä vzhľadom na narušenú komunikáciu rodičov a to, že k týmto ich osobným stretnutiam bude dochádzať počas dvoch zo siedmych dní týždňa a k vzniku alebo zmene podstatných udalostí týkajúcich sa dieťaťa môže dôjsť práve mimo vymedzenej doby styku.

9. Odvolateľka podala odvolanie voči IV. a VII. výroku rozsudku, výrok o trovách konania nespochybnila. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutých výrokoch však závisí aj odvolaním nedotknutý VIII. výrok o trovách konania ( ), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa právnej úpravy a . Návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovola nie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C. m. p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné,

ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C. m. p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C. m. p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- eur (§ 382 ods. 1 C. m. p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C. m. p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C. m. p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C. m. p.).