Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cbi-39-2018.pdf
PDF · 99.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: JUDr. Lenka Jamnická, so sídlom kancelárie Alžbetina 416/3, 058 01 Poprad, správca úpadcu TIMBER JP s.r.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338, proti žalovanému: U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
I. Určuje, že právny úkon splatenia pôžičky Harman - vyplatenie sumy 7.491 €, vyplatenej dňa 08.03.2017 úpadcom spoločnosťou TIMBER JP s.r.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338 žalovanému U. B., O.. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, V., na základe ktorej úpadca zvýhodnil žalovaného U. B., je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov, sp.zn. 2k/20/2017 n e u č i n n ý.
II. Žalovaný U. B., O.. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX V. je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu TIMBER JP, sr.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338 neoprávnene splatenú pôžičku Marcelovi Harmanovi v hodnote 7.491 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konkurznom konaní proti úpadcovi TIMBER JP s.r.o. žalobou zo dňa 27.12.2018 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, ako ukracujúceho právneho úkonu.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je jedným zo spoločníkov úpadcu TIMBER JP s.r.o., a do dňa právoplatnosti vyhlásenia konkurzu, t.j. do 22.12.2017 bol štatutárnym orgánom - konateľom úpadcu. V účtovníctve úpadcu žalobca ako správca zistil právny úkon úpadcu spočívajúci vo zvýhodnení veriteľa, keď následne po predaji motorových vozidiel značky Toyota si celú sumu od kupujúceho NAL SLOVAKIA s.r.o., 17.novembra 54, 083 01 Sabinov, IČO: 45 500 983 konateľ úpadcu Marcel Harman (žalovaný) vo výške 7.491 € vyzdvihol z účtu spoločnosti a externá účtovníčka spoločnosti C.. C. B. (F. P..B.) tento jeho výber pred neúspešným prepisom spoločnosti (Valné zhromaždenie 15.03.2017) na 19
- ročného maďarského občana rómskeho etnika zaúčtovala ku dňu 09.03.2016 ako Splatenie pôžičky.
3. Žalovaný sa týmto úkonom dopustil zvýhodnenia veriteľa, čiže zmaril výkon súdneho rozhodnutia sp. zn 7 RS BA 188/2016, o ktorom veľmi dobre vedeli všetci zúčastnení, vrátane účtovníčky, a týmto zvýhodnili iného veriteľa účelovo, bezdôvodne a bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, ev. príkazu.
4. Spoločník L. E., F. XX, XXX XX K. podal dňa 06.12.2018 správcovi podnet na uplatnenie odporovacieho práva pre zvýhodňovanie veriteľa. Ako uviedol, dňa 30.10.2015 uzavrel so spoločnosťou
TIMBER JP s.r.o. (úpadcom) zmluvu o pôžičke, ktorú spoločnosť prestala v júni 2016 splácať a preto podal žalobu na Rozhodcovský súd Bratislava, ktorý vyniesol Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 7 RSBA 188/2016 dňa 02.12.2016, ktorý sa stal vykonateľný 20.12.2016 na vyplatenie sumy vo výške 8.180 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% a nahradením trov konania.
5. Súd výzvou zo dňa 07.01.2019 vyzval žalovaného, aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta, pokiaľ sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za žalovaného koná nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd zároveň žalovaného poučil v zmysle § 90 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), že v prípade, ak si advokáta v lehote nezvolí, na úkony žalovaného súd neprihliadne.
6. Uznesením zo dňa 07.01.2019, č.k. 2 Cbi/39/201813 súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočnosti na svoju obranu, na pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
7. Podaním doručeným súdu dňa 18.02.2019 žalovaný oznámil, že si ako advokáta zvolil JUDr. Jána Jurča, advokáta, Partizánska 5 Bardejov. V stanovenej lehote a ani neskôr sa žalovaný ani jeho právny zástupca k žalobe a k jej prílohám nevyjadrili a na nariadené pojednávanie dňa 25.04.2019 sa napriek riadnemu elektronickému doručeniu predvolania bez ospravedlnenia nedostavili. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.(§§ 106,111,183 CSP).
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, rozhodcovského rozsudku 7RSBA 188/2016, účtovného dokladu I 88 zo dňa 07.12.2016, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 08.03.2017, účtovného denníka str. 6 zo dňa 19.11.2017, ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
9. Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 2K 20/2017-113 zo dňa 15.12.2017 na návrh navrhovateľa
- dlžníka (úpadcu) TIMBER JP s.r.o., so sídlom Dubová 2862/27, 085 01 Bardejov, IČO: 44 890 338 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a zároveň ustanovil za správcu konkurznej podstaty JUDr. Lenku Jamnickú, so sídlom kancelárie Alžbetina 416/3, 058 01 Poprad (žalobcu). Uznesenie bolo zverejnené v čiastke Obchodného vestníka OV 243/2017 dňa 21.12.2017.
10. Na základe podnetu spoločníka úpadcu Jána Račka a pripojeného dokladu o vklade hotovosti správca (žalobca) zistil právny úkon úpadcu spočívajúci vo zvýhodnení veriteľa a to vyplatenie sumy výške 7.491 € žalovanému a jej zaúčtovanie, v čase splatnosti pohľadávky Jána Račka, ako to vyplýva z prednesu žalobcu, ktorú sa doposiaľ nepodarilo vymôcť ani v exekučnom konaní súdnej exekútorky Mgr.Viery Lesňákovej, č.k. 29 Ex/53/17 pre nemajetnosť povinného (dlžníka) v dôsledku čoho dôjde k zastaveniu exekučného konania (§ 61a ods. 1 Ex. por.).
11. Žalovaný sa k použitiu uvedenej sumy, ako aj k celkovému predmetu konania napriek poučeniu podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP vôbec nevyjadril.
12. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
13. Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
14. Podľa § 57 ods.3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
15. Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
16. Podľa § 59 ods.1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa ods. 2 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Podľa ods.3 cit. ustanovenia zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.4 cit. ustanovenia odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
17. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
18. Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
19. Podľa § 9 ods.1 písm. b), c) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
20. Podľa § 9 ods.3 ZKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
21. Podľa § 149 ods.1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
24. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia odporovateľnosti (neúčinnosti) zvýhodňujúceho predmetného právneho úkonu. Z predložených listín, podľa špecifikácie vyplývajúcej z prednesu žalobcu súd zistil, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. c) ZKR.
25. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ZKR ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a
subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný.
26. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. Súčasne zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá oprávneným osobám právo ako aj povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej lehote (§ 57 ods. 2 ZKR), pod sankciou zániku tohto práva, pričom strany sporu sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
27. V podanej žalobe si žalobca uplatnil nárok na vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho úkonu dlžníka voči konkurzným veriteľom, ako zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR
28. V prípade odporovania v prípade odporovania zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ZKR sa predpokladá taký právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, pričom zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva, alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom im možno odporovať len ak boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
29. Predmetné konkurzné konanie úpadcu bolo začaté Uznesením OS Prešov zo dňa 15.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť až 22.12.2017 (deň po jeho zverejnení v OV) a keďže napadnutý právny úkon bol uskutočnený dňa 09.03.2016, v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, je splnená zákonná trojročná lehota na odporovanie zvýhodňujúcich právnych úkonov na súde (79 ods. 4 ZKR). Napadnutým právnym úkonom dlžník neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, v tom čase so splatnou pohľadávkou, čím je splnený zákonný predpoklad na úspešnú odporovateľnosť zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, teda že práve napadnutým právnym úkonom, vzhľadom na neexistenciu iného speňažiteľného majetku došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu v tom čase iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkrétneho veriteľa.
30. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.
31. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
32. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, nakoľko ním došlo k ukráteniu iných veriteľov úpadcu, vrátane Jána Račka, pričom vzhľadom na spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Súčasne keďže návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám dlžník (úpadca) v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZKR sa predpoklad, že bol v úpadku. Žalovaný uvedené zákonné domnienky v konaní ničím nevyvrátil. Zástupcovia strán v konaní pritom mali zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§150 CSP). Žalobca svojím prednesom osvedčeným pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčil, že majetok dlžníka sa aj v dôsledku napadnutého právneho úkonu zmenšil v takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov, pričom žalovaný skutkové tvrdenia protistrany týkajúce sa sporu (§150 CSP) výslovne nepoprel, žiadne relevantné dôkazy na ich vyvrátenie neoznačil, preto sa tieto považujú za nesporné (§ 151 CSP).
33. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrne preto dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný. Pri skúmaní jeho opodstatnenosti súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z nespochybnených prednesov žalobcu, v dôsledku čoho zistil naplnenie predpokladov úspešnej odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 a nasl. ZKR. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 ods. 1 CSP). Žalobca bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil a žiadne preukázateľné trovy konania mu nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.