Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/24/2017

Potvrdené rozhodnutím 9Co/209/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XXXXX/XXD, 2/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátkou Mgr. Barbora Kleinová Bučková, so sídlom Martin Priehradka 20, IČO: 42 062 144, proti žalovaným: 1/ PhDr. T. Q., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., F. XX, 2/ PaedDr. A. Q., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 7C/24/2017-198 z 6. júna 2019, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu"

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1) Y.. V. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., T. XXXXX/XXD, v rade 2) T. T., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa v rade 1), obaja právne zastúpení Mgr. Barbora Kleinová Bučková, advokátkou so sídlom Martin Priehradka 20, IČO: 42 062 144, proti žalovaným: v rade 1) T.. T. Q., T.., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., F. XX, v rade 2) T.. A. Q., T.., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako žalovaný v rade 1), obaja právne zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, v konaní o zaplatenie 3.000 euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 1500 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 1500 euro od 20.4.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v rade 2/ sumu 1500 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 1500 euro od 20.4.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou podanou dňa 30.5.2017 žiadali zaviazať žalovaných zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. V písomne podanej žalobe uviedli, že žalobcovia ako budúci kupujúci uzavreli dňa 5.7.2016 so žalovanými ako budúcimi predávajúcimi zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej žalobcovia ako budúci kupujúci prejavili vôľu nadobudnúť od žalovaných ako budúcich predávajúcich do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1-ice nehnuteľnosti a to pozemok C-KN T..Č..XXX/XX- I. T. I. U. XXX Y., L. L. T. L. Č. T. W. T. Z.-V. T..Č..XXX/XX, W. A.É. W. N. Č..XXXX V..Ú.. A. E. L. T. U. U. X/X-K. T. Z.-V. T..Č.. XXX/X - I. T. I. U. XXX Y., W. A. W. N. Č..XXXX V..Ú.. A.. Prejavená vôľa žalobcov v rade 1/ a 2/ spočívala v tom, že do podielového spoluvlastníctva nadobudnú žalobcovia okrem iného aj stavbu s prideleným súpisným číslom, čiže stavbu skolaudovanú. Uvedené jednoznačne vyplýva okrem iného aj z textácie článku 7.zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 5.7.2016. Z predmetného článku 7.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu má byť stavby s prideleným súpisným číslom. Dohoda, že predmetom prevodu okrem iného je aj stavba s prideleným súpisným číslom jednoznačne vyplýva aj zo vzájomných rokovaní, ktoré prebehli medzi žalobcami a žalovanými a ktoré vzájomné rokovania uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 predchádzali. Na predmetných rokovaniach žalobcovia so žalovanými sa výslovne dohodli, že žalovaní ako predávajúci žalobcom ako kupujúcim predajú a žalobcovia kúpia do podielového spoluvlastníctva stavbu so súpisným číslom, čiže stavbu skolaudovanú. Predmetné rokovania boli vždy vedené v tom

zmysle, že žalobcovia majú záujem kúpiť od žalovaných jedine a výlučne stavbu s prideleným súpisným číslom. V prípade, že by žalobcovia netrvali na tom, že chcú kúpiť jedine a výlučne stavbu s prideleným súpisným číslom, čiže stavbu skolaudovanú, dňa 5.7.2016 nemuseli uzatvárať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ale mohli rovno uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by predmetné nehnuteľnosti kúpili, a teda aj stavbu bez prideleného súpisného čísla. Dňa 5.7.2016, keď sa zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzatvárala, bol rodinný dom postavený tak, že sa do neho dalo pokojne nasťahovať, teda bol dokončený. Žalobcovia nemali záujem o kúpu rozostavanej stavby, čo žalovaní dobre vedeli, pričom v rámci predmetných rokovaní sa o rozostavanej stavbe, resp. o stavbe bez súpisného čísla vôbec nerozprávali. Žalovaní sa jednoznačne zaviazali zabezpečiť pre žalobcovi kolaudáciu predmetnej stavby a následne predať dom s prideleným súpisným číslom. Po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 5.7.2016 žalovaný v rade 1/ bol aktívny v tom, že na príslušnom stavebnom úrade v Martine vykonával úkony za účelom skolaudovania predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 14.12.2016 vyzvali žalovaní žalobcov k uzavretiu a podpísaniu kúpnej zmluvy. V zmysle kúpnych zmlúv, predložených žalobcom žalovanými, boli predmetom prevodu okrem iného stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku C-KN parc.č.XXX/XX. Z uvedenej kúpnej zmluvy bolo zrejmé, že predmetom predaja, teda predmetom kúpy má byť nie stavba s prideleným súpisným číslom, ale stavba rozostavaná bez pridelenia súpisného čísla. Žalovaní už v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 vedeli, že predmetný rodinný dom bude možné skolaudovať len s veľkými ťažkosťami, nakoľko žalovaní mali výrazné problémy s prístupovou cestou k predmetnému rodinnému domu. Aj napriek tejto skutočnosti však žalovaní dúfali, že Stavebný úrad v Martine predsa len predmetné kolaudačné rozhodnutie vydá. Žalovaní v rade 1/, 2/ zistili po podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, že rodinný dom skutočne neskolaudujú, nakoľko Stavebný úrad v Martine nechcel vydať kolaudačné rozhodnutie. Snažili sa obísť ustanovenie o ich povinnosti dať predmetnú stavbu zapísať s prideleným súpisným číslom na list vlastníctva, takže žalovaní na list vlastníctva síce stavbu zapísali, avšak zapísali stavbu bez prideleného súpisného čísla. Týmto sa domnievali, že splnili si svoju povinnosť a dali zapísať stavbu bez ohľadu na to, či mala alebo nie pridelené súpisné číslo. Takto podľa žalobcov žalovaní konali v rozpore so vzájomnou dohodou, pretože vedeli, že žalobcovia majú záujem len o kúpu stavby s prideleným súpisným číslom, nie o kúpu stavby bez prideleného súpisného čísla. Následne žalobcovia poskytli žalovaným dodatočne primeranú lehotu a to do 24.2.2017 na to, aby žalovaní dali rozostavanú stavbu skolaudovať a s prideleným súpisným číslom zapísať na list vlastníctva. Dňa 18.1.2017 žalovaní žalobcov opätovne vyzvali k uzavretiu kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu v zmysle zaslanej kúpnej zmluvy bol opätovne rodinný dom bez prideleného súpisného čísla. Pretože kúpne zmluvy boli v rozpore s článkom 7.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016, žalobcovia vrátili kúpne zmluvy späť žalovaným. Keďže kúpne zmluvy nezodpovedali vzájomnej dohode, nevznikla na strane žalobcov povinnosť kúpne zmluvy uzatvoriť.

2. V súlade s článkom 4.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 konkrétne bod 4.1 písm.b/ bolo zakotvené právo žalobcov od zmluvy odstúpiť, ak stavba t.č. bez súpisného čísla, postavená na pozemku C-KN parc.č. XXX/XX nebude zapísaná na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny pre k.ú. A. na príslušnom liste vlastníctva najneskôr do 31.12.2016. Aj z textu tohto ustanovenia zmluvy vyplynulo, že stavba má mať do 31.12.2016 pridelené súpisné číslo. Pretože do uvedeného obdobia nebola stavba zapísaná na liste vlastníctva s prideleným súpisným číslom, žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vyzvali žalobcov na vrátenie zálohu na kúpnu cenu podaním zo dňa 28.2.2017. Táto záloha bola zaplatená vo výške 3000 euro. V zmysle článku 4.bod 4.7 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade, ak žalobcovia odstúpia od tejto zmluvy z dôvodu, že stavba nebude zapísaná na príslušnom liste vlastníctva do 31.12.2016 sú žalovaní povinní vrátiť žalobcom zaplatenú zálohu na kúpnu cenu a to zálohu vo výške 3000 euro. Táto záloha bola zaplatená žalovaným na základe zmluvy zo dňa 5.7.2016. Predmetnú zálohu boli žalovaní povinní vrátiť do tridsiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy a to tak, že zálohu vo výške 1500 euro boli povinní zaplatiť žalobkyni v rade 1/ a 1500 euro žalobcovi v rade 2/. Písomná výzva bola žalovanému v rade 2/ doručená dňa 20.3.2017. Teda povinnosť vrátiť zálohu bola do 19.4.2017. Vrátenie zálohy si žalobcovia uplatnili v súlade s ustanovením z dôvodu, že dodatočne odpadol dôvod, teda išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

3. Na základe žaloby žalobcov bol súdom vydaný platobný rozkaz dňa 19.6.2017, proti ktorému žalovaní podali odpor a následne bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 5.9.2017 zrušený.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaní uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť. Toto svoje stanovisko odôvodnili tým, že uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 bola uzavretá v zmysle a nasledujúcich v spojení s ustanovením a nasledujúcich . Zmluva bola pre obe zmluvné strany právne záväzná, pretože spĺňala zákonom predpísané náležitosti. Žalobcovia odmietli uzavrieť predložený návrh kúpnej zmluvy s tým, že neboli podľa ich názoru dodržané podmienky, dohodnuté v článku 7.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaní uviedli, že dodržali všetky podmienky, uvedené v článku 2.predmetnej zmluvy. V bode 2.1 sa zmluvné strany dohodli, že uzavretú budúcu kúpnu zmluvu, pričom jej predmetom bude okrem iného nehnuteľnosť v k.ú. A. a to stavba, t.č. bez súpisného čísla, postavená na pozemku KN-C parc.č.XXX/XX, ktorá nehnuteľnosť v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nebola ešte zapísaná na liste vlastníctva. Bolo dohodnuté, že kúpnu zmluvu uzavrú v podobe, ako je uvedené v článku 7.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Nedohodli sa však, že kúpna zmluva musí byť výlučne uzavretá v zmysle článku 7., t.j. že musí byť uvedené súpisné číslo stavby a prehlásili, že neuvedenie týchto údajov nemá vplyv na platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a súčasne ani na platnosť kúpnej zmluvy a to článku 1., bod 1.8. Toto je rozhodujúca právna skutočnosť v tom smere, že všetky podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy z ich strany boli dodržané v návrhu kúpnej zmluvy, ktorý návrh žalobcom bol písomne zaslaný dňa 14.12.2016 a zároveň požiadali o uvedenie názvu banky a čísla úverovej zmluvy. Žiadali podpísať kúpnu zmluvu do 60 dní. Žalobcovia vrátili kúpnu zmluvu, preto následne bola opätovne zaslaná avšak 6.2.2017 opätovne vrátená. Na základe tejto skutočnosti žalovaní od budúcej kúpnej zmluvy odstúpili v zmysle článku 4. bod 2.zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a to z toho dôvodu, že budúci kupujúci si riadne a včas nesplnia čo i len čiastočne niektorú zo zmluvných povinností, ktorú sa budúci kupujúci zaviazali splniť v bode 2.2 zmluvy, keďže stavba bola zapísaná ako vec v zmysle práva, ako stavba v zmysle ako rozostavaný rodinný dom na príslušnej parcele. V článku 4. bod 4.8 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade ak dôjde k odstúpenia od tejto zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, ktorý je špecifikovaný v bode 4.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nemajú budúci kupujúci nárok na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpnu cenu vo výške 3000 euro. Žalovaní boli toho názoru, že žalobcom nevznikol nárok na vrátenie zálohy na budúcu cenu z dôvodu dohody, prípade odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných tak, ako to bolo dohodnuté v článku 4. bod 4.8 a preto žiadali žalobu zamietnuť. V predmete zmluvy je uvedené, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy je stavba, t.j. bez súpisného čísla. Článok 7.zmluvy o budúcej zmluve je len návrhom kúpnej zmluvy na základe ktorého stavba mohla ale nemusela byť skolaudovaná. Skutočnosť, že sa v článku 1. bod 8 zmluvy o budúcej zmluve obidve strany dohodli, že neuvedenie súpisného čísla a teda neskolaudovanie stavby nemá vplyv na platnosť zmluvy o budúcej zmluve a budúcej kúpnej zmluvy a ani povinnosť kúpnu zmluvu uzatvoriť jasne potvrdzuje, že nikdy nemali povinnosť žalobcom predať skolaudovanú stavbu. K uzavretiu kúpnej zmluvy rovno nedošlo preto, že žalobcovia na kúpu nehnuteľnosti nemali hotovostné peniaze. Kúpu stavby chceli riešiť úverovými zdrojmi a zdrojmi z odpredaja bytu, čo si vyžadovalo dlhší čas. Zmluva o budúcej zmluve im z tohto dôvodu vyhovovala viac. V čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve dom bol kompletne dokončený a zo strany žalobcov sú uvádzané zavádzajúce tvrdenia z dôvodu, aby im bola vrátená záloha. Žalovaní uviedli, že robili všetko preto, aby došlo ku kolaudácií stavby čím skôr, ale nie z dôvodu, že to bola ich povinnosť, vyplývajúca zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ale preto, aby splnili svoj sľub, že stavbu pomôžu skolaudovať. Žalobcovia zavádzajú tým, že konštatujú problémy s prístupovou cestou, problémy s kolaudáciou. Problém bol len jeden a to, že kolaudácia cesty sa časovo posunula, čo je pri budovaní ciest a budov bežný problém. O časovom sklze kolaudácie cesty boli žalobcovia viackrát upozornení, k čomu nemali výhrady. K časovému sklzu kolaudácie cesty došlo z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond, od ktorého je prístupová cesta v nájme, vydal ihneď súhlasné stanovisko na budovanie cesty, čo Stavebný úrad v Martine nerešpektoval a trval na tom, aby tam bola nájomná zmluva, ktorá rieši právo prechodu a prejazdu k pozemkom a uzatvorila sa ďalšia zmluva. Zásadne poukázali na to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve je formulovaná tak, že o kolaudovanej stavbe tam nie je zmienka.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov - Y. H.C., R. Š., Y. Š., K. W., E. T., a listinnými dôkazmi -zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z 5.7.2016, výpisom z LV Č..XXXX, Č.. XXXX V..Ú.. A., výzvou žalovaných čl. 27, kúpnou zmluvou č.28 a nasledujúce, výzvou k podpísaniu kúpnej zmluvy čl. 40, odstúpením od zmluvy zo dňa 5.7.2016 čl. 43 a nasledujúce a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Strany sporu boli vedené súdom k tomu, aby zvážili možnosť mimosúdneho vyriešenia sporu. Na pojednávaní dňa 17.1.2019 bolo prezentované, že žalovaní navrhli priznať žalobcom zo žalovanej sumy 3000 euro sumu 2000 euro, s čím však žalobcovia nesúhlasili, teda k dohode nedošlo.

7. Strany sporu nesporne uzavreli dňa 5.7.2016 zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy, kde zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria budúcu kúpnu zmluvu, pričom predmetom budúcej kúpnej zmluvy budú nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v V..Ú.. A. a to pozemok C-KN T..Č..XXX/.- I. T. I. U. XXX Y. A. W. N. Č..XXXX, L.E. M..Č.. F. L.É. Č.E. T.Á. W. T. Z.-V. T..Č..XXX/XX, M..Č.. W. W. N. U. E. T. U. X/X- K. Z.-V. T..Č.. XXX/X - I. T. I. U. XX,XX Y.. Problém, ktorý nastal následne medzi stranami sporu bol výklad toho, či rodinný dom, ktorý v čase spísania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol v stave stavby bez súpisného čísla v čase uzatvárania kúpnej zmluvy by bol zapísaný ako skolaudovaný rodinný dom na liste vlastníctva. Strany sporu rozdielne vykladali ustanovenia zmluvy a úmysel uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve pokiaľ sa jednalo o rodinný dom. Nespornou skutočnosťou bolo, že strany sporu kúpnu zmluvu neuzavreli a tak ako bolo prezentované z ich strany došlo k odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalobcovia tvrdili, že tak, ako bolo v zmluve dohodnuté do 31.12.2016 ani k nasledujúcemu termínu, ktorý poskytli žalovaným, nedošlo ku kolaudácií rodinného domu a jeho zápisu na list vlastníctva, čo bolo podľa nich podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaní naopak tvrdili, že rodinný dom ako stavba bola zapísaná na liste vlastníctva a v tomto stave bolo postačujúce, aby bola predmetom kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Zo strany budúcich kupujúcich, t.j. žalobcov bola uhradená záloha na kúpnu cenu vo výške 3000 euro, ktorá mala byť následne započítaná do kúpnej ceny predmetných nehnuteľností. Po odstúpení od zmluvy žalobcami žalovaní nevrátili zálohu na kúpnu cenu, preto žalobcovia tento nárok uplatnili na súde. Nárok na vrátenie zálohy kúpnej ceny odvodzovali z článku 4 bod 4.8 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorého ak dôjde k odstúpeniu od tejto zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, ktorý bol špecifikovaný v bode 4.1 písm.a/ alebo b/, podľa ktorého ak budúci kupujúci odstúpia od zmluvy, z dôvodu, ktorý je špecifikovaný v bode 4.3 budúci predávajúci sú povinní vrátiť im zaplatenú zálohu za kúpnu cenu vo výške 3000 euro a to do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na vrátenie zálohy na kúpnu cenu. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že v článku 4 bod 4.1 d/ majú právo odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve bez ďalšieho jednostranne ak nastane skutočnosť, že stavba t.č. bez súpisného čísla, postavená na pozemku C-KN parc.č.XXX/XX nebude zapísaná na liste vlastníctva do 31.12.2016. Strany sporu zhodne uviedli, že v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavba v podstate bola hotová, žalobcovia do rodinného domu investovali už aj svoje finančné prostriedky, resp. zabezpečovali si určité zariadenia rodinného domu.

8. Za účelom preukázania svojich tvrdení pokiaľ išlo o úmysel uzavrieť zmluvu, resp. odstúpiť od zmluvy z dôvodov, uvedených v zmluve o budúcej kúpnej zmluve žalobcovia a žalovaní navrhli súdu vypočuť svedkov.

9. Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2018 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe. Poukázala na podstatnú skutočnosť a to, že ak by žalobcovia mali záujem skutočne kúpiť len rozostavaný rodinný dom, tak by sa to malo udiať už v máji alebo júni 2016 a nemusela sa robiť zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Pokiaľ za ňou žalobcovia prišli, navrhla im uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, avšak v tomto prípade to nebolo možné, pretože dom bol ešte rozostavaný, resp. nebol skolaudovaný, pričom na zaplatenie kúpnej ceny používali žalobcovia prostriedky najmä financujúcej banky ako vyplynulo z kúpnych zmlúv, kúpna cena bola vo výške 108.000 euro a až 105.000 euro malo byť financované prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý mala žalobcom poskytnúť banka. Išlo o financovanie prostriedkov z úveru až 98% kúpnej ceny. Na to, aby banka poskytla úver, musela byť stavba zapísaná na liste vlastníctva s prideleným súpisným číslom, nie ako stavba rozostavaná. V tomto znení prebehli aj rokovania medzi stranami sporu a vždy sa rozprávalo o tom, že žalovaný v rade 1/ dá predmetný rodinný dom skolaudovať. Nikdy nebola debata o tom, že by predmetom predaja mal byť rozostavaný rodinný dom. Následne bola vypracovaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve s tým, že priamo súčasťou zmluvy je aj znenie tzv. riadnej kúpnej zmluvy, pričom poukázala na článok 2.riadnej kúpnej zmluvy, kde jednoznačne vyplýva, že predmetom predaja má byť stavba s prideleným súpisným číslom. V článku 3.tejto zmluvy a to v bode 3.2.4 vyplýva, že financujúca banka mala celú druhú splátku kúpnej ceny vo výške 105.000 euro previesť potom, ako jej bude predložený výpis z listu vlastníctva, v ktorom uvedená bude v časti A majetková podstata okrem iného stavba s prideleným súpisným číslom. Toto znenie kúpnej zmluvy je súčasťou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Poukázala na to, že pokiaľ žalovaní zaslali návrh uzavretia kúpnej zmluvy, bol diametrálne v zásadných veciach odlišný a to predovšetkým v časti, kde je

uvedený rodinný dom, žalovaní poslali text zmluvy, kde bolo uvedené, že na LV zapísaný rozostavaný rodinný dom narozdiel od dohodnutej kúpnej zmluvy v časti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že zmluvy pripravovala ona a pokiaľ išlo text zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, konkrétne bod 1.8 a 1.9 ako autorka týchto zmlúv uviedla, že sú to štandardné ustanovenie, ktoré sa dávajú do zmlúv o budúcej kúpnej zmluve za predpokladu, že stavba, resp. byt napríklad nie sú ešte zapísané na liste vlastníctva. Takáto situácia sa štandardne stáva, že stavba nemusí byť v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zapísaná na liste vlastníctva a teda nemôže byť bližšie konkretizovaná. Práve preto, aby niekto v budúcnosti netvrdil, že celá zmluva o budúcej kúpnej zmluve je neplatná z dôvodu, že predmet prevodu je neurčitý, keďže nie je bližšie definovaná, uvádza sa, že strany sú povinné túto zmluvu rešpektovať aj napriek tomu, že tam chýba súpisné číslo, avšak toto súpisné číslo sa doplní podľa toho, ako bude zapísané v katastrálnom operáte. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalovaných, že by to mala byť rozostavaná stavba, ktorá by bola predmetom prevodu, tak by zmluvy výslovne zapísala, že stavba môže byť v štádiu rozostavanosti, aby sa vyhli prípadnému sporu.

10. Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že v danom prípade ide o obligačný záväzkový vzťah medzi účastníkmi sporu, ktorého účastníkom nebola žiadna banka. Predmet zmluvy bol riadne vymedzený v článku 2.bod 1.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 a to tak, že predmetom zmluvy sú nehnuteľností a to jednak pozemky a jednak stavba, ktorá v tom čase bola bez súpisného čísla, avšak bola riadne identifikovaná. V danej veci stavba mohla byť a aj bola predmetom záväzkového vzťahu, nakoľko už bola vecou v zmysle právnom, keďže na ňu bolo vydané stavebné povolenie a bolo vybudované na tejto stavbe päť stavebno-technických prvkov, ktoré určujú vznik veci ako stavby. Splnenie podmienky a to, že stavba bude mať v čase prevodu a podpisu kúpnej zmluvy pridelené súpisné číslo nemôže byť viazané na túto zmluvu, pretože ak do jedného roka by sa kúpna zmluva neuzavrela, jej obsah by mal nahradiť súd, musel by takýto návrh kúpnej zmluvy zamietnuť, keďže nebolo pridelené súpisné číslo. Poukázal na článok 1.8 zmluvy, kde zmluvné strany prehlásili, že majú úmysel uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu v podobe ako je v článku 7.tejto zmluvy. V ustanovení 1.8 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol vytvorený priestor, aby do času, ako bolo dohodnuté, bola predložená kúpna zmluva s obsahom zapísania stavby na konkrétnom pozemku. Išlo o rozostavanú stavbu a to nehnuteľnosť ako vec. Žalovaní boli názoru, že budúci kupujúci mali dodržať svoj záväzok a predloženú kúpnu zmluvu uzavrieť, pretože táto bola v intenciách zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v ničom nebola zmluva o budúcej kúpnej zmluve porušená. Žalovaní dvakrát predložili žalobcom kúpnu zmluvu a následne od nej odstúpili a ponechali si sumu 3000 euro tak, ako bolo dohodnuté v článku 4.uvedenej zmluvy. Žalovaní tvrdili, že z obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebolo možné vyvodiť, že išlo o prevod stavby, ktorá mala byť už skolaudovaná.

11. Na pojednávaní dňa 13.1.2019 bol ako svedok vypočutý Y. H., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobcov poznal ako svojich klientov, pretože pracuje ako finančný sprostredkovateľ. Vedel, že mali úmysel kúpiť rodinný dom a hľadali možnosti čerpania úveru. Pretože mali už určitú bonitu v Slovenskej sporiteľni, riešili to vo vzťahu k nej. On ako finančný poradca zaniesol žiadosť do banky o finančný úver s tým, že mal list vlastníctva. Pamätal si, že v tej dobe bola na ňom orná pôda a poľnohospodárska budova. Banka stanovila podmienky pre čerpanie úveru tak, že na LV bude zapísaný rodinný dom, ktorý musel by skolaudovaný. Žalobca mu uviedol, že to budú riešiť cez rezervačnú zmluvu a do 1.1.2017 bude dom skolaudovaný a bude mať súpisné číslo. Vedel, že do domu už záujemcovia oň niečo dávali, tešili sa na dom. Žiadosť, pokiaľ je v banke, má trvanie 30 dní, potom je opakovane potrebné predkladať doklady. Tento úver však čerpaný nebol. Podľa neho nebolo možné, aby banka dala úver cca 105.000 euro na rozostavaný rodinný dom v danej dobe. Neriešil úver na rozostavaný rodinný dom, ale skolaudovaný. Úver vybavoval v lete v roku 2016. V októbri alebo novembri 2016 mal klient dobrú bonitu a pokiaľ by bol čerpal úver, musel okrem žiadostí, osobných údajov predložiť výpis z listu vlastníctva, znalecký posudok plus CD a návrh kúpnej zmluvy. Z požiadaviek klienta mal jednoznačne dané, že chce úver na rodinný dom. Nebavili sa o tom, že dom by mal byť rozostavaný. Ďalším svedkom, ktorý bol vypočutý bol R. Š.. Tento uviedol, že má firmu, zabezpečujúcu svietidlá do rodinného domu. V predmetnom rodinnom dome, ktorý mali kúpiť žalobcovia vykonal viac ohliadok, aby si prezrel elektroinštaláciu, vtedy sa stretol aj s p. Q. a jeho elektrikárom. Svietidlá následne dodali. Inštaláciu už nerealizovali. Rodinný dom v tej dobe bol rozostavaný, bola tam aj partia murárov. Pamätal si, že sa p. T. E. T.. Q. bavili o prístupovej ceste k rodinnému domu, ktorá mala byť nejakým problémom pri kolaudácií. Vnímal to tak, že ak sa rodinný dom skolauduje, p. T. bude vlastníkom. V tej dobe bol rodinný dom v štádiu rozostavanosti, bola však na dome strecha, neboli tam podlahy, zateplenie, sanita, obklady, stierky na stenách boli. Nebolo ani vstupné schodisko. On sám neriešil vlastníctvo domu. Vnímal

to tak, že pokiaľ sa rozprávali o príjazdovej ceste, že ak sa táto vyrieši, bude riešené aj vlastníctvo domu. Pamätal si, že pokiaľ šlo o príjazdovú cestu k rodinnému domu, T. sa pýtal, čo bude s príjazdovou cestou a p. Q. povedal, že je to možné vysypať aj makadamom, čo je jedna z variant a urobia to tak, aby to mohli skolaudovať.

12. Pokiaľ išlo o stav rodinného domu strany sporu potvrdili, že v čase jeho finalizácie si už budúci kupujúci, t.j. žalobcovia mohli do domu dať inštalovať podľa svojich predstáv určité veci s predpokladom kúpy tohto rodinného domu.

13. Na pojednávaní, konanom dňa 17.4.2019 ako svedok bol vypočutý Y. Š., ktorý sa podieľal na výstavbe rodinného domu, ktorý stavali Q. (vo výpovedi uviedol dvoch rodinných domov Q., išlo o dva vedľa seba stojace domy, z ktorých jeden a to ním označený ako spodný dom mali kúpiť T.). Svedok uviedol, že bol prítomný v čase, kedy sa záujemcovia rozprávali s p. Q.. Podľa neho dom sa mal predávať v neskolaudovanom stave a dorobiť podľa požiadaviek zákazníka. Svedok vykonával stolársku činnosť a zabezpečovať iných pracovníkov z odborov, potrebných pre dostavanie, resp. stavbu rodinného domu. Z tohto dôvodu sa na stavbe stretával aj s p. T., tvrdil, že sa stretli desať alebo pätnásťkrát. Nekomunikoval však s ním, lebo vznikol určitý problém medzi nimi, ale komunikoval s p. Q. a tento následne s p. T.. Pamätal si, že T. bol prítomný, keď dom bol nezateplený, ani nebol namaľovaný. Tieto práce sa mali robiť podľa požiadaviek záujemcu. Dom bol v tej dobe neskolaudovaný a svedok bol toho názoru, že takto sa mal aj predávať. Mal vedomosť o tom, že záujemcovia, t.j. žalobcovia si vyberali materiály, čo sa týkali domu. Išlo o kuchynskú linku, dlažby a podobne. Svedok uviedol, že dom sa podľa neho mal predávať rozostavaný a z toho vyvodil, že neskolaudovaný. Podľa neho sa aj vrchný dom, teda ten druhý, čo tam stavali Q., predával neskolaudovaný, ale dorobený.

14. Ďalej bola vypočutá svedkyňa K. W., matka žalobkyne v rade 1/, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že sa stretla s p. Q. E. T.. Q. jedenkrát. V tom čase dom, ktorý chcela kúpiť dcéra s priateľom nemal priamy prístup, čo sa týkalo cesty. P. Q. ich ubezpečil, že cesta bude zrealizovaná cez vecné bremeno, vysypaná bude štrkom tak, aby bol prístup do domu a to potom ako bude dom skolaudovaný. Išlo o obdobie, kedy v dome ešte neboli ani dvere, ani podlahy. Bola dohoda, že mladí si ich budú môcť vybrať sami. Zdôraznila, že pri stretnutí s p. Q., tento hovoril o tom, že dom bude skolaudovaný a prístupová cesta vysypaná štrkom k domu, vnímala to tak, že dom sa bude predávať skolaudovaný.

15. Svedkyňa E. T., ktorá bola na tomto pojednávaní vypočutá, bola matkou žalobcu v rade 2/ a vo svedeckej výpovedi uviedla, že syn mal záujem kúpiť rodinný dom. Dohodli sa, že ho pôjdu pozrieť. Na mieste čakali aj majiteľa. Hneď sa jej zdala zlá prístupová cesta k domu. Pýtala sa prečo nekúpia prvý dom, ktorý tam mali predávajúci, ale ten v tej dobe bol už predaný. P. Q. povedal, že za domom odkúpi pozemky, ale majiteľka je mimo územia SR a následne budú mať domy vlastnú prístupovú cesta. Mladí mali kúpiť skolaudovaný dom, keď bude hotový, aby si mohli vybaviť úver, lebo v tej dobe by úver nedostali. Nič im tam nepatrilo. Bola tam aj druhýkrát, už tam mladí mali kuchynskú linku, čakali už len na kolaudáciu, ktorá sa však neuskutočnila. P. Q. prišiel s tým, aby si kolaudovali dom sami, takúto informáciu mala od syna. Iných svedkov strany sporu nenavrhli vypočuť, a nemali ani ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

16. Vychádzajúc z predložených listinných dokladov mal súd teda preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu u budúcej kúpnej zmluve, v ktorej v článku 7.bol obsah budúcej kúpnej zmluvy. V zmluve bol dohodnutý predmet budúcej kúpnej zmluvy s tým, že článku 4.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo vo vzťahu k rodinnému domu v bode 4.1 b/ uvedené, že stavba t.č. bez súpisného čísla postavená na pozemku C-KN parc.č. XXX/XX mala byť zapísaná najneskôr do 31.10.2016 na príslušnom liste vlastníctva k.ú. A.. V nasledujúcej časti a to v článku 7.sa nachádzal text kúpnej zmluvy, kde v článku I. bod 1.1 bolo uvedené, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností okrem iného stavby s prideleným súpisným číslom, postavanej na pozemku C-KN parc.č. XXX/XX, pričom v článku II. bod 2.1 je predmet zmluvy vo vzťahu k rodinnému domu uvedený ako stavba s prideleným súpisným číslom, postavená na pozemku C-KN parc.č. XXX/XX. Pokiaľ má rodinný dom mať pridelené súpisné číslo, bolo by to možné len v prípade, že by bol skolaudovaný, na základe čoho by dostal súpisné číslo a takto mohol byť zapísaný ako rodinný dom v katastri nehnuteľností. Z textu budúcej kúpnej zmluvy bolo jednoznačné, že sa malo jednať o stavbu, t.j. rodinný dom s prideleným súpisným číslom. Bez toho, aby došlo ku kolaudácií, teda rodinný dom nemohol mať súpisné číslo. V texte zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v článku 4., kde sa riešila možnosť odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bolo

budúcim kupujúcim dané právo odstúpiť od zmluvy aj z dôvodu, že stavba t.č. bez súpisného čísla, teda rodinný dom, nebude zapísaný na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na príslušnom liste vlastníctva najneskôr do 31.12.2016. Z uvedeného textu zmlúv a logického výkladu „stavby s prideleným súpisným číslom“ súd vyvodil, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy v zmysle ujednania v zmluve o budúcej kúpnej zmluve bolo, že žalobcovia nadobudnú od žalovaných rodinný dom skolaudovaný, teda bude mať pridelené súpisné číslo. Tomuto zodpovedala aj výpoveď svedka Y. H., ktorý bol finančným poradcom žalobcov, ktorý mal pomôcť zabezpečiť žalobcom cez financujúcu banku vybaviť úver vo výške 105.000 euro, celková kúpna cena predstavovala celkove 108.000 euro, pričom splátku 3000 euro už budúci kupujúci zložili v súlade s ujednaniami zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z výpovede tohto svedka jednoznačne vyplynulo, že banka by poskytla úver na rodinný dom v tom zmysle, ako to vyjednával v banke. Zadanie pre neho bolo, že má zabezpečiť úver pre skolaudovaný rodinný dom. Išlo o svedka, ktorý nebol v žiadnom vzťahu k stranám sporu a jeho výpoveď súd hodnotil ako výpoveď hodnovernú.

17. Obrana žalovaných spočívala vo výklade ustanovenia bodu článku 1., bod 1.8 zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorého „zmluvné strany prehlasujú, že majú úmysel uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu v podobe a s obsahom uvedeným v článku 7.tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj napriek tomu, že niektoré údaje, bližšie špecifikujúce predmet kúpnej zmluvy najmä nie však výlučne uvedenie súpisného čísla stavby v budúcej kúpnej zmluve, nie sú v čase uzavretia tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uvedené. Tieto údaje budú do budúcej kúpnej zmluvy doplnené podľa zápisu v katastrálnom operáte. Zmluvné strany však prehlasujú, že neuvedenie týchto údajov nemá vplyv na platnosť tejto zmluvy o budúcej zmluve a súčasne uvedené nemá vplyv ani na platnosť budúcej kúpnej zmluvy a povinnosť zmluvných strán budúcu kúpnu zmluvu uzatvoriť.“ Z uvedeného zmluvného ustanovenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že hoci v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve má predmetná stavba pridelené súpisné číslo, bude tento údaj o súpisnom čísle uvedený v riadnej kúpnej zmluve tak, ako bude tento údaj zapísaný v katastrálnom operáte. Teda súpisné číslo, aké bude zapísané v katastrálnom operáte bude následne uvedené aj do kúpnej zmluvy, ktorú uzavrú strany sporu. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že stavba musela mať pridelené súpisné číslo, aby bolo možné uzavrieť kúpnu zmluvu. V čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavba nebola označená súpisným číslom (nakoľko súpisné číslo k rodinnému domu ešte nebolo pridelené), táto skutočnosť (len táto skutočnosť) nerobí zmluvu o budúcej kúpnej zmluve neplatnou, nakoľko údaj o súpisnom čísle mal byť do kúpnej zmluvy doplnený podľa zápisu v katastrálnom operáte. Pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 5.7.2016 teda stavba súpisné číslo pridelené nemala a nebolo možné takto identifikovať predmet kúpy v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Neuvedenie súpisného čísla z tohto dôvodu však nerobilo neplatnou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Súpisné číslo sa malo následne doplniť v zmysle toho, ako bude pridelené stavbe a zapísané v katastrálnom operáte. Podľa výpovede strán sporu aj svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, rodinný dom nebol rozostavaný v pravom slova zmysle, ale dokončoval sa rodinný dom už aj za súčinnosti žalobcov a čo sa týka rodinného domu v zmysle výkladu zmluvne dohodnutých ustanovení podľa názoru súdu malo dôjsť k prevodu skolaudovanej stavby, ktorá by mala pridelené súpisné číslo. Žalovaní nepreukázali tú skutočnosť, že by bolo dohodnuté, aby kolaudáciu rodinného domu zabezpečovali žalobcovia ako kupujúci po odkúpení stavby. Pokiaľ išlo o svedkov, ktorých súd na návrh strán sporu vypočul, išlo o rodičov žalobcov, ktorí poznali predmetnú nehnuteľnosť z ohliadky, a z osobného stretnutia so žalovanými mali informáciu o tom, že dom nemá zabezpečenú dostatočne prístupovú cestu. Rodičia žalobcov uviedli pred súdom, že pre nich bolo zrejmé, že ich deti budú kupovať skolaudovaný rodinný dom. Svedok Y. Š., ktorý zabezpečil výstavbu dvoch susediacich rodinných domov žalovanými, ktorí vystavovali obidva rodinné domy, v podstate komunikoval len so žalovanými. Vyjadril sa ku skutočnosti, že podľa jeho názoru pokiaľ si žalobcovia vyberali materiály do rodinného domu, a bolo to realizované podľa ich požiadaviek, mali záujem kúpiť aj neskolaudovaný rodinný dom. Táto svedecký výpoveď vychádzala len z pozorovania a osobného úsudku tohto svedka, ku konkrétnej komunikácii skolaudovania a neskolaudovania domu medzi stranami sporu sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok R. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol tak isto vlastné pozorovania a úsudok pokiaľ sa týkalo rodinného domu a jeho kolaudácie, do domu zabezpečoval svietidlá v čase, kedy žalobcovia neboli vlastníkmi rodinného domu a vnímal to tak, že ak sa rodinný dom skolauduje, bude p. T. jeho vlastníkom. Súd považoval za hodnoverné tvrdenie žalobcov v tom smere, že hlavným problémom, ktorý bránil skolaudovaniu uvedenej stavby bolo to, že nebola zabezpečená prístupová cesta k rodinnému domu a

teda pre nich by odkúpenie takejto nehnuteľnosti (ktorú nie je možné skolaudovať Stavebným úradom Martin) bolo neprijateľným riešením aj vzhľadom na skutočnosť, že bankou by im nebol vyplatený úver na zakúpenie nehnuteľností. Aj z vyjadrenia žalovaného v rade 1/ vyplynulo, že žalobcovia mali viaceré výhrady čo sa týkalo dostavby rodinného domu a to nielen z estetického hľadiska ale hlavne čo sa týkalo použitia materiálov (čo uviedol vo svojej výpovedi aj svedok Š., ktorý mal na uvedenej stavbe pôsobiť ako stavbyvedúci) a teda súd nadobudol presvedčenie, že žalobcovia boli dostatočne informovaní o tom, čo je pre nich ako riešenie prijateľné, prípadne neprijateľné (na čo boli upozornení aj zo strany svojich rodičov ako skúsenejších). Aj vzhľadom na uvedené bola poskytnutá žalovaným ešte dodatočná lehota na skolaudovanie stavby rodinného domu, k čomu však nedošlo.

18. Žalobcovia ako budúci kupujúci v zmysle článku 4. bod 4.1 písmeno b/ odstúpili od kúpnej zmluvy teda predovšetkým preto, že nedošlo k skolaudovaniu rodinného domu a jeho zápisu na list vlastníctva do 31.12.2016 (ani v ďalšej poskytnutej lehote). Vzhľadom k uvedenému im vznikol nárok na vrátenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 3000 euro v zmysle článku 4. bod 4.7. Žalobu žalobcov súd posúdil dôvodnou a žalobe v zmysle prezentovaného právneho názoru vyhovel. Žalovaní boli zaviazaní zaplatiť žalobcom každému po 1500 euro s príslušenstvom a to úrokom 5% zo sumy 1500 euro od 20.4.2017. Výzva žalobcov bola doručená žalovaným dňa 20.3.2017 a žalovaní mali povinnosť vrátiť žalobcom zaplatenú zálohu najneskôr do 20.4.2017 v súlade s článkom 4.bod 4.7.

19. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením a ustanovenia Nariadenia Vlády SR č. vo výške päť percentuálnych bodov pri posúdení základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.