Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8Pc-4-2019.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľa Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., proti odporcovi R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e odporcovi R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T.N. sumou vo výške 28,80 Eur mesačne, počnúc dňom 01. 04. 2019.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 01. 04. 2019 na Okresný súd Rožňava návrh na určenie výživného zo strany odporcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca, ktorý je jeho otcom neplatí žiadne výživné, pričom navrhovateľ je študentom strednej odbornej školy v Y. a potrebuje peniaze na platenie výdavkov spojené so školou a na živobytie, keďže sa o seba stará sám.
2. Odporca sa k návrhu na určenie výživného nevyjadril napriek tomu, že bol opakovane vyzvaný, aby sa k návrhu vyjadril a nezúčastnil sa ani pojednávania.
3. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Doplnil, že býva v spoločnej domácnosti so strýkom v Q., odkiaľ každý deň cestuje do školy do Y.. Platí si cestovné približne vo výške 30,00 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má spojené so stravou a bývaním v sume 150,- Eur/mesačne, keďže prispieva na stravu svojmu strýkovi podľa svojich možností s tým, že keď sa zamestná, bude mu dorovnávať nedoplatky aj za nájom. Na ošatenie a hygienické potreby mesačne potrebuje okolo 40,- až 50,- Eur, ZRPŠ vo výške 10,00 Eur raz ročne. Mama mu tiež prispieva na výživné ale nepravidelne vo výške 10,00 až 20,00 Eur mesačne. Je invalidnou dôchodkyňou s invalidným dôchodkom približne vo výške 120,- Eur a peniaze potrebuje aj ona na lieky a naviac má dve mladšie školopovinné sestry, ktoré žijú s matkou. S otcom sa nestretáva a dobrovoľne mu otec na výživu neprispieva ničím. Naposledy bol s otcom pre dvoma rokmi, ale ani v tom čase neprispieval jeho matke na výživu a neplatí výživné ani na jeho mladšie sestry. Všetky jeho výdavky na výživu uhrádzajú matka a strýko.
4. Navrhovateľ na pojednávaní zároveň navrhol, aby bola vo veci vypočutá aj jeho stará N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, T., ako svedkyňa. Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že jej dcéra T. Q., matka navrhovateľa, s ňou býva dva roky v spoločnej domácnosti s ďalšími dvomi maloletými dcérami vo veku 9 a 12 rokov, ktoré sú sestry navrhovateľa. Ďalej uviedla, že matka navrhovateľa je na invalidnom dôchodku, má dôchodok vo výške 123,00 Eur mesačne a poberá prídavky na tri maloleté deti vo výške 73,10 Eur. Svedkyňa vypomáha matke navrhovateľa, hoci poberá len starobný dôchodok vo výške
280,00 Eur, z čoho uhrádza nájom a všetky ostatné výdavky. Odporca, otec navrhovateľa, neplatí výživné na navrhovateľa a ani na maloleté dcéry už dlhší čas. Navrhovateľovi rodičia sú rozvedení. Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že odporca na uvedenej adrese už nebýva, pretože dom je už predaný a zdržiava sa niekde v Prešove.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
10. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
11. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku a teda ani na dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné zabezpečiť všetky svoje odôvodnené potreby. Skutočnosť, že dieťa navštevuje strednú odbornú školu odôvodňuje záver súdu o tom, že dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a má nárok na výživné aj v čase po dosiahnutí plnoletosti, nakoľko sa sústavne pripravuje na budúci výkon povolania. Výšku výživného súd potom určí v závislosti od odôvodnených potrieb oprávneného a majetkových schopností a možností povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Účelom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň rodičov a detí.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, určil výživné zo strany odporcu na navrhovateľa vo výške 28,80 Eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je študentom Strednej odbornej školy v Prešove, kde každodenne dochádza. Zároveň má ďalšie náklady okrem cestovného, a to výdavky na stravu, obliekanie, hygienu, školné a ďalšie výdavky bežného života. Návrh navrhovateľa na určenie výživného voči odporcovi, ktorý je jeho otcom je nepochybne dôvodný. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti musí vychádzať zároveň z príjmových a majetkových pomerov odporcu. V konaní neboli preukázané, majetkové pomery odporcu, nakoľko odporca nereagoval na výzvy súdu ani predvolanie na pojednávanie. Jeho vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi naďalej trvá, a preto súd určil výšku vyživovacej povinnosti zo strany odporcu v najnižšej možnej výške a to 28,80 Eur mesačne.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 376 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.