Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-3-2019.pdf
PDF · 94.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobcu: B.. C. M., bytom C. XA, R. R., právne zast. Advokátska kancelária SZARSZOI, s.r.o., Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OOP1-2018/029690-002/6OM zo dňa 19.11.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB- OVVS2-2018/004818 zo dňa 08.08.2018 (ďalej aj „orgán verejnej správy I. stupňa“) uznal obvineného B.. C. M., nar. XX.XX.XXXX vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákona č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa dopustil tak, že v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách dňa 21.08.2017 odpílil 4 železné stĺpiky, ktoré boli súčasťou záhradnej clony nachádzajúcej sa na oplotení medzi pozemkami rodiny W. a rodiny M. na ul. C. v R. R. a po oprave záhradnej clony rodinou W. v presne nezistenom čase dňa 02.10.2017 opätovne odpílil 3 stĺpiky z tejto clony, čím pre F. W. a D. W. podľa odborného vyjadrenia znalca spôsobil škodu spolu vo výške 223 Eur a teda uvedeným konaním úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takéhoto majetku. Za uvedený priestupok mu orgán verejnej správy I. stupňa uložil podľa § 50 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 30 Eur a podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. povinnosť nahradiť F. W. a D. W. (ďalej aj poškodení) spoločne a nerozdielne škodu v celkovej výške 223 Eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že z § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 vyplýva, že tohto priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku. V jeho prípade však nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku z dôvodu absencie subjektívnej stránky - úmyselné zavedenie a objektívnej stránky - spôsobenie škody.
3. Žalobca v odôvodnení odvolania uviedol, že správnemu orgánu predložil písomnú výzvu adresovanú pani F. W. zo strany vlastníkov nehnuteľností, aby v požadovanej dobe do 06.03.2016 oplotenia parcely odstránila kovové rúrky, ktoré bez súhlasu vlastníkov navarením upevnila na oplotenie, pričom táto na túto výzvu nereagovala. Zároveň poškodení v rámci administratívneho konania nepredložili dôkaz o tom, žeby mali súhlas na navarenie kovových stĺpikov, ako súčasť záhradnej clony. Žalobca uviedol, že konal s vedomím, že oplotenie je vo vlastníctve jeho syna B.. G. M. a jeho dcéry L. M. a preto mal za to,
že koná oprávnene. Neexistenciu vôľovej a vedomostnej zložky preukazoval aj skutočnosťou, že ako obvinený sa ku skutku okamžite priznal a v priebehu celého správneho konania poukazoval na to, že vlastníkmi oplotenia a ani jeho časti nie sú F. W. ani jej manžel D. W.. Zároveň uviedol, že rohové stĺpy dodala síce rodina W., avšak tieto stĺpiky pánovi M. poškodení dali nie však na plot spoločný plot, ako sa mylne domnievali, ale na oplotenie rodinného domu B.. G. M.. Žalobca považoval za bezpredmetné, kto bol vlastníkom nosných stĺpikov pred ich zabudovaním do oplotenia rodinného domu, pretože oplotenie nepredstavuje samostatnú vec, ale sa automaticky stáva súčasťou stavby rodinného domu, ako veci hlavnej.
4. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a so závermi prvostupňového orgánu verenej správy a uviedol, že rozhodnutie bolo preskúmané v celom rozsahu. Konštatoval, že vlastníctvo k plotu na hranici dvoch susediacich pozemkov, rovnobežne s ktorými na dočasnej opore bola nainštalovaná záhradná clona, nie je pre posúdenie toho, či došlo zo strany obvineného k spáchaniu priestupku tak ako sa mu kladie za vinu, rozhodujúce. Záhradná clona je síce fixovaná aj na sporný plot, to však nemá vplyv na vlastníctvo k majetku na clonu použitého. Poznamenal, že nevyplýva z predloženého spisového materiálu tá skutočnosť, žeby rodina W. postupovala pri osádzaní clony protiprávne najmä v kontexte toho, že sám obvinený pomáhal pri inštalácii a clona mu nevadila, resp. nič na to nepovedal a tiež v kontexte toho, že uvedené posudzoval aj príslušný stavebný úrad, ktorý k clone nemal výhrady. V predmetnej veci nešlo o poškodenie oplotenia, ktorého vlastníctvo si nárokuje rodina obvineného (o čom však vyvstali značné pochybnosti), preto argumentácia žalobcu v odvolaní je v tomto smere bezpredmetná. Žalovaný zároveň uviedol, že správny orgán nerieši vlastnícke spory a rozhodovanie o sporoch občiansko-právnej povahy prináleží výlučne súdom v občianskom súdnom konaní. Zároveň konštatoval, že žalobca, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré užíva a jeho subjektívne presvedčenie o správnosti jeho konania ho nijakým spôsobom neoprávňujú na to, aby sa dopúšťal priestupku, ani neospravedlňujú protiprávnosť jeho konania pri poškodzovaní majetku, ktorý mu nepatrí. Vzhľadom k tomu, že spor o záhradnú clonu trvá medzi zúčastnenými stranami dlhodobo a to minimálne od roku 2013, samo o sebe, vyvracia obhajobu žalobcu pozostávajúcu z toho, že svoju vinu absolútne popiera, namieta akýkoľvek úmysel, ktorý mu je v rozhodnutí kladený za vinu, že tak konal oprávnene a v mene vlastníkov oplotenia a s ich súhlasom, že neexistuje ani vôľová a ani vedomostná zložka vo vzťahu k jeho protiprávnemu konaniu. Žalovaný uviedol, že nad všetku pochybnosť bolo v konaní preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obvinený tak, ako to bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
5. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e) a súčasne aby súd zrušil v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) aj rozhodnutie orgánu verejnej správy I. stupňa.
6. Vo svojej žalobe poukázal na skutočnosti, ktoré uvádzal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom poukázal na to, že žiadna škoda na majetku D. W. a D. W. ani nevznikla, a teda nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Namietol, že škoda aj výška nebola spoľahlivo zistená, nakoľko odborné vyjadrenie vypracované spoločnosťou PEMMO spol. s r.o. nepovažoval žalobca za objektívne a nestranné nakoľko v prvom prípade poškodený po odpílení stĺpikov len osadili pôvodné stĺpiky a po druhom odpílení ich ponechali aj s nepoškodenou záhradnou clonou ležať na zemi a opätovne ich neinštalovali a teda im žiadna škoda spojená s opätovným inštalovaním záhradnej clony ani nemohla vzniknúť. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď vychádzal zo zavadzajúcich vyjadrení manželov W. a vyjadrenia spoločnosti PEMMO spol. s r.o.. Zároveň opätovne ich nesúhlasil so skutočnosťou, že z dokazovania nevyplýva úmysel žalobcu spôsobiť škodu, nakoľko v priestupkovom konaní poškodení nepredložili žiadny dôkaz o tom, že zo strany vlastníkov oplotenia mali udelený súhlas na inštalovanie navarenie záhradnej clony, pretože takýmto súhlasom ani nedisponujú a práve oni týmto neoprávnene a dlhodobo zasahujú do vlastníckeho práva majiteľov oplotenia.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca všetky svoje námietky vyslovil už v priebehu konania o priestupku a žalovaný sa s nimi náležite vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Gro svojej obhajoby žalobca postavil na tom, že ide o plot výhradne vo vlastníctve jeho rodiny a poškodení neoprávnene a dlhodobo využívajú tento plot na fixovanie záhradnej clony, čím zasahujú do vlastníckych práv rodiny pána B.. C. M.. V samotnej žalobe však žalobca túto svoju istotu o vlastníctve
oplotenia spochybňuje, keď uvádza, že vlastníctvo k oploteniu alebo jeho časti je sporné a ide o typický susedský spor, ktorý je oprávnený riešiť len súd v občianskoprávnom konaní.
8. K tejto skutočnosti žalobca uviedol, že žalobca určite nie je vlastníkom pozemku a ani oplotenia a nič ho neoprávňuje na to, aby jemu nevyhovujúcu situáciu riešil. Napriek tomu opakovane a svojvoľne a svojpomocne odstránil záhradnú tieniacu clonu tak, ako sa mu to kladie za vinu a spôsobil tým poškodenej susediacej rodine škodu. K námietke týkajúcej sa absencie subjektívnej stránky žalovaný uviedol, že argumentácia zo strany žalobcu je miestna, nakoľko obvinený sa dopustil svojho konania opakovane, napriek tomu, že bol v súvislosti so svojim konaním predvolaný na obvodné oddelenie PZ dňa 15.09.2017, aby podal v oznámenej veci vysvetlenie, kde dokonca nepravdivo uviedol, že ide o jeho oplotenie, ktorého je výlučným vlastníkom a keďže rodina W. nerešpektovala výzvu na zloženie nosných prvkov po celej dĺžke, rozhodol sa, že to urobí sám. Zároveň uviedol, že spor ohľadom oplotenia má zo susedmi dlhodobo minimálne od roku 2013, pričom toto vysvetlenie aj vlastnoručne podpísal.
9. Žalobca právo repliky nevyužil.
10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, nakoľko k úkonu zverejneného plánovaného verejného vyhlásenia rozsudku sa nedostavili účastníci konania ani žiadna verejnosť (podľa § 137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Žiadny z účastníkov konania v zákonom predpokladaným spôsobom nenavrhli, aby súd nariadil pojednávanie, pričom neboli zistené ani žiadne dôvody, pre ktoré by pojednávanie malo byť nariadené súdom v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. b) - e) SSP, preto súd rozhodol bez pojednávania (podľa § 107 ods. 2 SSP).
11. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a im predchádzajúceho konania v medziach správnej žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj orgánu verejnej správy sú v súlade so zákonom preto, žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Žalobca v prejednávanej veci podal žalobu vo veciach správneho trestania, pričom rozsah súdneho prieskumu obmedzil žalobnými námietkami. Oproti iným druhom správnych žalôb, správna žaloba vo veciach správneho trestania je charakteristická tým, že v zmysle ust. § 195 SSP správny súd aj mimo žalobných dôvodov, žalobných bodov a v rozsahu správnej žaloby je povinný prihliadať na to, či v konaní a rozhodnutí orgánu verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) - e) SSP. Ak správny súd takéto vady zistí, je povinný ex offo na ne prihliadnuť.
16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
17. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku; vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
18. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
19. Podľa § 35 ods. 1 Správneho poriadku; každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
20. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
22. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.; za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
23. Správny súd mal na základe preskúmaných rozhodnutí ako aj administratívneho spisu za jednoznačne preukázané, že k priebehu skutku došlo tak, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ako aj v rozhodnutí žalovaného. V danom prípade nebolo sporné, či žalobca opakovane odpílil, resp. neodpílil stĺpiky z clony nachádzajúcej sa na hranici pozemkov medzi nehnuteľnosťou, ktorú on využíva a nehnuteľnosťou poškodených rodiny Flaugnatti.
24. Správny súd mal za to, že zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 15.09.2017 vyplýva, že žalovaný uviedol, že dňa 21.08.2017 v dopoludňajších hodinách odpílil nosné stĺpiky zásteny, ktoré boli navarené na jeho stĺpikoch a ktoré tvoria súčasť jeho oplotenia. Zároveň uviedol, že má dlhodobé spory ohľadom oplotenia s rodinou poškodených, ktoré sa snažili už riešiť predtým pokusom o zmier, ale tento pokus o zmier rodina W. odmietla. Dňa 12.10.2017 v dodatku k predmetnej zápisnici uviedol, že dňa 02.10.2017 v doobedňajších hodinách opäť odpílil zástenu pani W., nakoľko je presvedčený, že nosné stĺpiky, na ktorých je táto zástena privarená sú v jeho vlastníctve. Zároveň mal súd za to, že stĺpiky o ktorých poškodenie išlo boli umiestnené z vnútornej strany spoločného oplotenia a zároveň ako vyplýva z vyjadrenia Mesta Banská Bystrica zo dňa 04.09.2013 majiteľ domu, resp. jeho otec B.. C. M. bol upozornený na to, že nebolo vydané rozhodnutie, ani súhlas na odstránenie nadstavby oplotenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti má správny súd za preukázané, že žalobca v čase skutku vedel, že svojim konaním môže zasiahnuť do subjektívnych práv rodiny W. a zároveň vedel, že vlastníctvo predmetného plota, resp. jeho časti je sporné a teda naplnil skutkovú subjektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku tým, že úmyselne poškodil cudziu vec. Jeho argumentácia ktorá je uvedená v odvolaní, ako aj v správnej žalobe nemá oporu v spisovom materiály a ani on sám nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by predmetnú skutočnosť vyvracali.
25. Ako vyplýva z uznesenia 1 PN 37/18/6601 zo dňa 12.03.2018, ktoré vydala prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v trestnej veci podozrenia z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, zo strany poškodených bola viackrát vyčíslená suma za poškodenie plota. Predmetným uznesením bolo zrušené uznesenie o začatí trestného stíhania, nakoľko v predmetnej veci nebolo zabezpečené odborné vyjadrenie o výške spôsobenej škody. Na základe tejto skutočnosti bola podľa § 141 ods. 1 Trestného poriadku pribratá do konania, z odvetvia oceňovania a hodnotenia podniku (vecí) odbor ekonomika a riadenie podniku, spoločnosť PEMMO spol. s r.o., ktorá vo veci vydala vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že výška škody poškodením veci ku dňu spáchania skutku, t. j. k obdobiu august 2017 a ku dňu 02.10.2017 bola vo výške 223 Eur. Túto výšku škody v zmysle odborného vyjadrenia akceptoval aj poverený príslušník PZ, ktorý v uznesení podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku č. ORP-62/OV-BB-2018 zo dňa 26.04.2018 rozhodol o odovzdaní veci Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, nakoľko nebol dôvod na začaté trestné stíhanie alebo postup podľa § 190 ods. 2 Trestného poriadku.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal správny súd za to, že dôvody uvedené žalobcom v žalobe sú účelové a žalovaný sa v rámci vykonaného dokazovania správne s nimi v odvolacom konaní vysporiadal. Z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, akým spôsobom hodnotil jednotlivé dôkazy ohľadne naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku ako aj objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku.
27. Správny súd súčasne preskúmal výšku uloženej sankcie a dôvodnosť jej uloženia, ako aj priebeh administratívneho konania, jeho zákonnosti, pričom dospel k záveru, že predmetné konanie správneho orgánu je správne a aj vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právna kvalifikácia je správna.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.