Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného L. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na písmeno a) , o odvolaní obžalovaných a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.10.2018 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.6.2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe sa

obžalovaný L. B., nar. XX.X.XXXX v B.,

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , na peňažný trest vo výške 600,- eur.

Podľa pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu sa obžalovanému ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zo dňa 24.10.2018 sp. zn. Okresný súd Piešťany uznal obžalovaného L. B. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na písmeno a) na tom skutkovom základe, že že dňa 04.09.2016 v čase okolo 01:45 hodine na ulici J. Alexyho pri rieke Váh v obci Banka sa verbálne vyhrážal poškodenému V. O., že ho zabije, pričom v ruke držal nezistený nôž, čím vzbudil u V. O. dôvodnú obavu o jeho zdravie a život. Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa , za použitia , trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon mu podľa písmeno a) podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov. K výroku o vine prvostupňový súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že skutok uvedený vo výroku o vine rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchania skutku obžalovaného priamo usvedčuje samotný poškodený, ktorý veľmi podrobne na hlavnom pojednávaní

popísal udalosti z kritickej noci. Poškodený pritom vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by si mal poškodený, pod následkami trestného stíhania pre krivé obvinenie, celú vec vymyslieť. Fakt, že poškodený bol v kritický čas pod vplyvom alkoholu na vierohodnosti jeho výpovede nič nemení, lebo poškodený o podstatných skutočnostiach vypovedal zhodne od samého začiatku. Nepriamo obžalovaného usvedčujú ďalšie dôkazy, na ktoré prvostupňový súd poukázal a tiež sa v odôvodnení rozsudku zaoberal dôvodmi, prečo neuveril obrane obžalovaného ako ani výpovedi svedka V.. Konanie obžalovaného prvostupňový súd právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a) s poukazom na ustanovenie . Znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty boli podľa prvostupňového súdu naplnené tým, že obžalovaný svojimi vyhrážkami smrťou vzbudil u poškodeného ako adresáta vyhrážok dôvodnú obavu, že tieto uskutoční. Strach o život potvrdil samotný poškodený. Kvalifikačný znak uvedenej skutkovej podstaty - spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - so zbraňou - bol naplnený tým, že obžalovaný vyhrážky poškodenému hovoril v čase, keď mal v ruke nôž, ktorým poškodenému hrozil. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil prvostupňový súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je podľa prvostupňového súdu evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že v prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( písmeno j) ). Priťažujúcu okolnosť nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (1 : 0), čo v súlade s ustanovením , , viedlo k modifikácii základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o tretinu. Po tejto úprave sa trestná sadzba trestu odňatia slobody pohybovala v rozpätí od šesť do dvadsaťšesť mesiacov (ďalej len modifikovaná trestná sadzba). Pri úvahách o druhu trestu prvostupňový súd zvažoval okrem trestu odňatia slobody aj možnosť uloženia niektorého z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o peňažný trest, sám obžalovaný verbalizoval, že má nízky príjem len z invalidného dôchodku, z ktorého musí živiť rodinu, pričom finančné úspory má minimálne, teda na uloženie peňažného trestu neboli splnené zákonné podmienky. Uloženiu trestu povinnej práce okrem súhlasu obžalovaného bránil aj jeho zdravotný stav (čiastočná invalidita obžalovaného). Trest domáceho väzenia nepovažoval prvostupňový súd za vhodný vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu. Z prezentovaných dôvodov dospel súd k záveru, že obžalovanému je namieste uložiť trest odňatia slobody a to s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, lebo na prevýchovu a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a svoj účel u obžalovaného ako prvotrestaného páchateľa splní aj takýto druh trestu. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu v rámci vyššie uvedeného rozpätia prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, teda blízko dolnej hranice. Čo sa týka skúšobnej doby, za primerane dlhú v tomto prípade prvostupňový súd považoval skúšobnú dobu na šestnásť mesiacov, čo je opäť blízko dolnej hranice zákonného rozpätia. Ukladaniu trestu resp. určeniu skúšobnej doby na samej dolnej hranici bránil postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti. Takto uložený trest považoval prvostupňový súd za primeraný, spravodlivý a tiež dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru prvostupňový súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . O náhrade škody prvostupňový súd nerozhodoval, nakoľko si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. Martiny Masárovej tým, že má za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Poukázal na to, že prvostupňový súd výrok o vine oprel jedine o vyjadrenia poškodeného, pričom však nebral do úvahy povahu a charakter tohto poškodeného. Nakoľko poškodený podľa vyjadrení viacerých svedkov opakovane porušoval predpisy SRZ pri love rýb, bola u neho vykonávaná opakovaná kontrola obžalovaným a svedkom J. V.. Podľa viacerých svedkov bol poškodený v rozhodnej dobe pod vplyvom alkoholu, prípadne iných omamných látok, čo pravdepodobne malo vplyv na jeho vnímanie reality a primeranosť reakcií.

Obhajoba poukázala na rozpor vo výpovedi poškodeného ohľadom toho, kedy mu mala byť prepichnutá pneumatika na aute, keď v prvotnom trestnom oznámení mal uviesť, že to bolo v čase, keď bol poškodený už na člne, následne uvádzal, že pneumatika mala byť prepichnutá už v čase, kedy ho obžalovaný budil. Vo vzťahu k prepichnutej pneumatike obhajoba uviedla, že vôbec nebolo predmetom dokazovania to, kedy k prepichnutiu prišlo, pričom však súd vo vzťahu k tejto skutočnosti spochybnil výpoveď svedka J. V. ako zaujatú, nakoľko on sa mal údajne dopustiť prepichnutia predmetnej pneumatiky. Prvostupňový súd síce uvádza, že skutočnosť, že k prepichnutiu pneumatiky prišlo, potvrdzuje fotodokumentácia z miesta činu, no táto bola vykonaná až na základe opätovného privolania hliadky zo strany poškodeného a pred vykonaním fotodokumentácie poškodený vytiahol pneumatiku z kufra svojho vozidla. Nástroj, ktorý mal spôsobiť prepichnutie nebol nijako skúmaný. Svedkovia - príslušníci policajnej hliadky, ktorí mali potvrdiť, že si poškodenie mali všimnúť už pri prvej obhliadke sa rozchádzali vo svojich výpovediach, keď jeden uviedol, že poškodené mali byť dve pneumatiky a druhý, svedok uviedol, že poškodená mala byť jedna pneumatika. Pneumatika však mohla byť poškodená už skôr, napríklad popoludní. Preto má za to, že prvostupňový súd hodnotil dôkazy svojvoľne a nad rámec svojho oprávnenia. Obhajoba poukázala aj na podľa jej názoru ďalšie nezrovnalosti v hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa, keď mal mať prvostupňový súd z výpovede poškodeného a svedka W. Z. za to, že obžalovaný so svedkom J. V. z miesta činu utekali (resp. mali „naponáhlo“), čo však z výpovede W. Z. podľa obhajoby nevyplýva. Taktiež žiaden vecný dôkaz nedokazuje, že by šľapka nájdená na chodníku (na základe ktorej mal prvostupňový súd za to, že obžalovaný so svedkom V. z miesta činu utekali), patrila obžalovanému alebo svedkovi V.. Obhajoba ďalej uviedla, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil ani možnú motiváciu konania obžalovaného. Taktiež obhajoba v odôvodnení odvolania uviedla, že je pochybné, že by poškodený prstom prešiel po ostrí noža, aby vyskúšal, či je ostrý, pokiaľ by mal strach z obžalovaného. Zároveň obhajoba uviedla, že obžalovaný k výkonu kontroly neprivolal políciu z dôvodu, že ani obžalovaný ani svedok V. žiaden dôkaz o páchaní trestného činu nezabezpečili a v prípade zistenia nezapísania ukončenia lovu by sa mohlo jednať len o disciplinárne previnenie člena SRZ a preto nie je dôvod na privolanie polície. Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany sa práva na podanie odvolania vzdal. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajkyňa obžalovaného, pričom odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrvávajú na písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 31.05.2019, pričom toto by chceli doplniť len v časti, že obžalovaný odišiel z miesta činu z dôvodu, že v rozhodnej dobe bol práceneschopný a v prípade ak by musel privolať hliadku polície, jeho vtedajší zamestnávateľ, ktorým bol Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina by sa dozvedel o tom, že počas práceneschopnosti nebol doma. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V prípade, ak by odvolací súd zastával názor, že obžalovaný je vinný, navrhla, aby mu odvolací súd uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného, ktorý 20 rokov dobrovoľne bezodkladne vykonával funkciu člena rybárskej stráže bez akýchkoľvek problémov a akéhokoľvek obvinenia a ani iným spôsobom nekonal tak, že by porušoval nielen ale aj zásady občianskeho spolunažívania.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí pridržiaval vyjadrení svojej obhajkyne. Vo vzťahu k výroku o treste uviedol, že s uložením trestu povinnej práce zo zdravotných dôvodov nesúhlasí, ale hoci je nezamestnaný, má finančné prostriedky na úhradu peňažného trestu, ak by mu ho odvolací súd uložil. Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby, vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a následne sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu čo do výroku o vine. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, aj o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Rovnako tak uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine je presvedčivé, nakoľko vychádza zo skutkového stavu ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a odôvodnenie výroku o vine napadnutého rozsudku si osvojuje a v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje. Vo vzťahu k obhajobou uvádzanému, že okresný súd nebral do úvahy povahu a charakter poškodeného (podľa vyjadrení viacerých svedkov opakovane porušoval predpisy SRZ pri love rýb a preto u neho bola vykonávaná opakovaná kontrola) ako i skutočnosť, že v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, prípadne iných omamných látok, odvolací súd poukazuje na prvostupňovým súdom v odôvodnení rozsudku správne uvedené, že pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že poškodený je nevierohodný, lebo je taký

- onaký, treba uviesť, že je rovnako bezúhonný ako obžalovaný. Na ničím nepodložené difamujúce tvrdenia o poškodenom nie je možné prihliadať. Fakt, že poškodený bol v kritický čas pod vplyvom alkoholu na vierohodnosti jeho výpovede nič nemení, lebo poškodený o podstatných skutočnostiach vypovedá zhodne od samého začiatku. Zároveň to bol obžalovaný so svedkom V., ktorí v kritický večer iniciatívne vyhľadali prítomnosť poškodeného, nie opačne. To nesvedčí pre „zinscenovanie“ celej udalosti poškodeným, lebo ten vôbec netušil, že ho plánujú skontrolovať. Taktiež nemal na zinscenovanie udalosti časový priestor, lebo kým poškodený prišiel k brehu, tak už pri ňom bol svedok Z. a vtedy už lehátko bolo vo vode a pneumatika bola prepichnutá. Vo vzťahu k vykonávaniu opakovanej kontroly a dôvodu, prezentovanému obhajobou v odôvodnení odvolania, prečo neprivolali na miesto skutku políciu (z dôvodu, že ani obžalovaný ani svedok V. žiaden dôkaz o páchaní trestného činu nezabezpečili a v prípade zistenia nezapísania ukončenia lovu by sa mohlo jednať len o disciplinárne previnenie člena SRZ a preto nie je dôvod na privolanie polície) poukazuje odvolací súd okrem už v odôvodnení rozsudku prvého stupňa správne uvedenému (že ani samotná kontrola nepôsobí z pohľadu súdu ako bežná, hoci ju tak obžalovaný so svedkom V. prezentovali. Pri bežnej kontrole sa kontrolujú všetci rybári v danom úseku, tak ako ich pred polnocou skontrolovala predchádzajúca rybárska stráž, ktorá prešla okolo celého VN Sĺňava. Obžalovaný so svedkom V. nikoho iného nekontrolovali, cielene sa zamerali na obžalovaného, ktorého chceli prekvapiť, preto auto zaparkovali 400 - 500 metrov od jeho lovného miesta a išli k nemu peši) aj na samotné vyjadrenie obhajoby prezentované pred odvolací súdom na verejnom zasadnutí, že obžalovaný odišiel z miesta činu z dôvodu, že v rozhodnej dobe bol práceneschopný a v prípade ak by musel privolať hliadku polície, jeho vtedajší zamestnávateľ, ktorým bol Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina by sa dozvedel o tom, že počas práceneschopnosti nebol doma, z čoho jednoznačne vyplýva, že v rozhodnom čase obžalovaný vôbec nemohol (ako sám tvrdí) vykonávať ním prezentovanú kontrolu (z dôvodu práceneschopnosti) a z tohto dôvodu sa celá jeho obrana, že len vykonával opakovanú kontrolu poškodeného, vzhľadom na povahu a charakter poškodeného, javí ako jednoznačne účelová a nevierohodná. Čo sa týka okolností ohľadom prepichnutia pneumatiky, kedy obhajoba spochybňuje, že k tomu malo prísť pri samotnom skutku, nakoľko je rozpor vo výpovedi poškodeného ohľadom toho, kedy mu mala byť prepichnutá pneumatika na aute, keď v prvotnom trestnom oznámení mal uviesť, že to bolo v čase, keď bol poškodený už na člne, pričom následne uvádzal, že pneumatika mala byť prepichnutá už v čase, kedy ho obžalovaný budil, pričom zároveň obhajoba uvádza, že v tej veci sa vôbec ani neviedlo priestupkové či trestné konanie, odvolací súd uvádza, že práve preto, že táto skutočnosť nie je súčasťou skutku, nebol dôvod aby sa prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku týmto podrobne zaoberal ako skutočnosťou preukázanou bez akýchkoľvek pochybností, to však automaticky neznamená, že k

prepichnutiu pneumatiky v rozhodnom čase neprišlo a prvostupňový súd dostatočne odôvodnil, prečo má za to, že predmetná pneumatika bola prepichnutá svedkom J. V., na základe čoho následne (okrem ďalších skutočností) dedukoval nevierohodnosť výpovede tohto svedka. Ohľadom údajného rozporu medzi výpoveďou poškodeného ohľadom toho, kedy mu mala byť prepichnutá pneumatika na aute a zápisnicou o trestnom oznámení, odvolací súd uvádza, že zápisnica o trestnom oznámení je iba podkladom na začatie trestného stíhania, nie však podkladom na rozhodnutie vo veci samej, pričom obhajoba ani na hlavnom pojednávaní nenavrhovala odstraňovanie rozporov medzi výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní a jeho výpoveďou v prípravnom konaní. K obhajobou ďalej spochybňovaným skutočnostiam ohľadom prepichnutia pneumatiky z dôvodu, že fotodokumentácia z miesta činu bola vykonaná až na základe opätovného privolania hliadky zo strany poškodeného a pred vykonaním fotodokumentácie poškodený vytiahol pneumatiku z kufra svojho vozidla a tiež z dôvodu, že svedkovia (príslušníci polície) sa rozchádzali v tom, či išlo o jednu alebo o dve prepichnuté pneumatiky, odvolací súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania (fotodokumentácie a výpovedí svedkov) je zrejmé, že minimálne jedna pneumatika bola priamo na aute prepichnutá už v čase skutku a vzhľadom na to, že výpoveď poškodeného je (na rozdiel od výpovede obžalovaného) dôveryhodná, nie je dôvod pochybovať o tom, že pneumatiku prepichol svedok J. V. tak, ako to tvrdí poškodený. Odvolací súd nevzhliadol nezrovnalosti v hodnotení dôkazov výpovede svedka W. Z. a poškodeného vo vzťahu k odchodu obžalovaného a svedka J. V. z miesta činu, naopak má za to, že výpoveď svedka W. Z. verifikovala tvrdenia poškodeného. K absencii vecného dôkazu preukazujúceho to, že šľapka nájdená na chodníku (na základe ktorej mal prvostupňový súd za to, že obžalovaný so svedkom V. z miesta činu utekali) patrila obžalovanému alebo svedkovi JF. odvolací súd uvádza, že skutočnosť, či obžalovaný so svedkom V. z miesta činu utekali alebo išli pomaly nie je pre samotný skutok významná, nakoľko je nepochybné, že sa na mieste skutku v rozhodnom čase nachádzali a teda či nájdená šľapka patrila alebo nepatrila obžalovanému alebo svedkovi V., nie je vo veci vôbec podstatné. Vo vzťahu k obhajobou namietanej absencii uvedenia možnej motivácie konania obžalovaného prvostupňovým súdom, odvolací súd poukazuje na stranu 13 odôvodnenia rozsudku, v ktorom prvostupňový súd možnú motiváciu konania obžalovaného popisuje, keď uvádza, že „podľa súdu nie je náhoda, že sa skutok odohral len pár dní potom, čo bol obžalovaný 27.8.2016 právoplatne vylúčený na tri roky zo SRZ. Súd sa tak stotožnil s tvrdením poškodeného, že motívom konania obžalovaného boli ich vzájomné nezhody týkajúce sa existujúcich sporov v rámci MsO SRZ Piešťany. O sporoch vnútri tejto organizácie vypovedali aj viacerí svedkovia.“ Aj odvolací súd má teda za to, že vina obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako bol ustálený v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, bola dostatočne preukázaná a obžalovaný svojim konaním tak po objektívnej ako i subjektívnej stránke naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na písmeno a) . Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že prvostupňový súd uložený trest v dostatočnom rozsahu odôvodnil, prihliadajúc najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti (keď nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť), poľahčujúce okolnosti (ktorú zistil jednu - podľa ) a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vzhľadom však na osobu obžalovaného (jeho bezúhonnosť pred spáchaním skutku), no najmä vzhľadom na jeho postoj (ohľadom možného uloženia alternatívneho trestu) vyjadrený v odvolacom konaní (zmenený oproti jeho postoju na hlavnom pojednávaní), mal odvolací súd za to, že je možné obžalovanému uložiť aj alternatívny (peňažný) trest, nakoľko uložený trest odňatia slobody, tak ako ho uložil prvostupňový súd, považoval odvolací súd za neprimerane prísny. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.