Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Co-198-2018.pdf
PDF · 93.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/198/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, R., prechodne T.Á. J. XX, I., zastúpeného Legal IURIS - advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 242 795, so sídlom Tehelná 11, Rožňava, o zaplatenie 5.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.marca 2018 č.k. 11Csp/105/2017-146
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 € s úrokom z omeškania 8 % z dlžnej sumy ročne od 8.12.2016 až do zaplatenia, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú celkovú dlžnú sumu umožnil žalovanému uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50 € mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok, splatných vždy do konca toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nesplnenom záväzku žalovaného zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2010 (ďalej „úverová zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. poskytol žalovanému mimoriadny medziúver vo výške 99.900 € s úrokovou sadzbou 5,49 % ročne. Žalovaný bol povinný splácať úroky z medziúveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 496,68 € a súčasne poukazovať vklady na účet stavebného sporenia 143 € mesačne. Z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal riadne a včas predpísané splátky napriek výzvam veriteľa, veriteľ odstúpil od zmluvy a došlo k zosplatneniu celého zostatku úveru vo výške 102.100,44 €. Predmetná pohľadávka veriteľa bola v časti uspokojená z výťažku z predaja založenej nehnuteľnosti na dražbe, a záväzok žalovaného na istine ostal nesplnený v rozsahu 72.933,93 €. O rozsahu neuhradeného záväzku z úverovej zmluvy bol žalovaný upovedomený písomnou správou o výkone záložného práva listom zo dňa 9.12.2015 s výzvou na úhradu zostatku dlhu do 30 dní odo dňa doručenia písomnosti. Pôvodný veriteľ ČSOB Stavebná sporiteľňa a.s. postúpila neuhradenú pohľadávku s príslušenstvom na terajšieho žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. zmluvou o postúpení Portfólia pohľadávok č. 335/2016 v spojení s jej doplnením, obe zo dňa 7.12.2016, o ktorom postúpení bol dlžník informovaný listom zo dňa 16.12.2016. Žalobca si v konaní uplatňoval časť z postúpenej pohľadávky vo výške 5000 € s úrokmi z omeškania 8% ročne z dlžnej sumy od dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky 8. 12. 2016.
3. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách, zákona č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení, ako aj § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Obsahom listinných dôkazov mal preukázanú existenciu nesplneného záväzku žalovaného z úverovej zmluvy, a majúc za zistené, že novým veriteľom pohľadávky s príslušenstvom sa na základe zmluvy o postúpení stal žalobca, vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu. Odkazujúc na rodinné, majetkové a sociálne pomery žalovaného rozhodol o úhrade dlžnej sumy v splátkach vo výške 50 € mesačne v súlade s § 232 ods. 3,4 Civilného sporového poriadku (CSP). Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 1 CSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nijako nereagoval na námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodov nesplnenia podmienok postúpenia pohľadávky.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov.
6. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú námietku uplatnil už v konaní na súde prvej inštancie, založenej na tvrdeniach o nesplnení podmienok postúpenia ako vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (zákon o bankách), pretože pred postúpením pohľadávky absentovala písomná výzva veriteľa na splnenie dlhu a nebolo preukázané omeškanie s plnením dlhu viac ako 90 dní. Súčasne tvrdil, že postúpenie na žalobcu je vylúčené, a preto neplatné podľa § 525 OZ, lebo tak došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa, a podmienky postúpenia neboli splnené ani podľa § 526 OZ, lebo oznámenie o postúpení pohľadávky sa nedostalo do jeho dispozičnej sféry.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že jeho aktívnu vecnú legitimáciu nemožno vyvodzovať z § 92 ods. 8 zákona o bankách, lebo ustanovenie sa týka bankového tajomstva, a odkazoval tiež na rozhodnutia odvolacích a prvostupňových súdov vychádzajúcich zo splnenia podmienok postúpenia v obdobných prípadoch, ako v prejednávanej veci. Zdôraznil, že žalovanému bolo riadne doručené oznámenie o postúpení pohľadávky v súlade s ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy na adresu jeho pobytu ním uvedenú v zmluve, na ktorú mu boli riadne doručené aj všetky ostatné písomnosti vyzývajúce žalovaného na úhradu dlhu.
8. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na námietkach o nesplnení podmienok postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a uviedol, že postúpenie pohľadávky na iný subjekt než banku, je neprípustným v spotrebiteľských zmluvách, lebo zhoršuje postavenie spotrebiteľa.
9. Žalobca v odvolacej duplike argumentoval, že podľa právnej teórie pri postúpení peňažnej pohľadávky zmenou veriteľa nedochádza k zhoršeniu postavenia dlžníka, čomu zodpovedá aj rozhodovacia prax súdov, a to i v spotrebiteľských sporoch. Poukázal na výzvu veriteľa zo dňa 9.6.2014 adresovanú žalovanému pred odstúpením od zmluvy, ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu omeškaných splátok úveru. Pretože napriek výzve veriteľa nepristúpil k splneniu omeškaného záväzku, veriteľ odstúpil od zmluvy a zosplatnil dlh z úverovej zmluvy. Uvedené skutočnosti ako aj postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi riadne oznámené, čo dokladujú listiny v súdnom spise, preto všetky podmienky platného postúpenia boli splnené.
10. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP na vyjadrenie k možnej aplikácie ustanovení § 524 a nasledujúce OZ, § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 257 CSP, ktoré neboli pri rozhodovaní súdu prvej inštancie použité, žalobca vo vyjadreniach zotrval na tom, že jeho aktívna vecná legitimácia v konaní bola preukázaná obsahom listinných dôkazov a pre uplatnenie § 257 CSP neexistujú žiadne dôvody. Žalovaný zopakoval argumenty o neplatnosti zmluvy o postúpení, z čoho vyplýva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP uviedol všeobecné predpoklady použitia tohto ustanovenia, tvrdiac, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu trov.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6. júna 2019 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie po vykonaní pojednávania, na ktorom odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie oboznámením s obsahom zmluvných dojednaní strán sporu a obsahom listinných dôkazov.
13. V konaní odvolací súd vychádzal z nesporných a preukázaných skutočností, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2010 bola pre porušenie povinnosti žalovaného ukončená odstúpením od zmluvy v mesiaci august 2014, čím sa stala splatná dlžná suma s príslušenstvom vo výške 102.100,44 € ku dňu 29.8.2014. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo listom žalobcu zo dňa 4.8.2014 (zásielka uložená na adrese žalovaného 8. 8. 2014,), keď predtým bol žalovaný upomínaný opakovane na neuhradené splátky dlhu, naposledy listom zo dňa 9.6.2014 (zásielka uložená na adrese žalovaného 16.6.2014, vrátená ako neprevzatá 7.7.2014). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovi boli zásielky doručované na adresu jeho pobytu Páterová 64, Rožňava uvedenú v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako doručovaciu adresu. Veriteľ ČSOB stavebná sporiteľňa a.s., svoju pohľadávku uspokojil sčasti z výťažku získaného z predaja založenej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, o čom podal žalovanému písomnú správu v zmysle § 151m ods. 9 OZ listom zo dňa 9.12.2015 doručovanú mu na adresu Y. XXX/XX, I.. Podľa uvedeného oznámenia nehnuteľnosť bola vydražená za cenu 44.200 €, a po úhrade nákladov dražby ostala pohľadávka veriteľa na istine neuspokojená v rozsahu 72.742,73 €, ktorú dlžnú sumu žiadal veriteľ uhradiť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oznámenie bolo uložené na adrese žalovaného 17.12.2015, veriteľovi sa vrátilo neprevzaté z dôvodu nezastihnutia adresáta dňa 5.1.2016.
14. Veriteľ ČSOB stavebná sporiteľňa a.s., zostatok neuhradenej pohľadávky postúpil na žalobcu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2016. Predmetom postúpenia bola (a výlučne aj mohla byť) už len tá časť pohľadávky, z úverovej zmluvy, ktorá po jej zosplatnení nebola uspokojená z výťažku z ceny nehnuteľnosti dosiahnutej na dražbe. Výlučne vo vzťahu k uvedenej pohľadávke bolo možné posudzovať splnenie podmienok postúpenia podľa § 525 a nas. OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách.
15. Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Podľa § 525 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
17. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Ustanovenie § 92 ods. 8, upravené v štrnástej časti zákona o bankách nazvanej „ochrana klientov a bankové tajomstvo“, vymedzuje špecifické podmienky postúpenia vo vzťahu klienta, banky a tretej osoby, a svojou povahou ide o lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení podľa § 524 a nasl. OZ. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú ako zákonné podmienky postúpenia a/omeškanie dlžníka viac ako 90 dní tj splatné pohľadávky s kvalifikovanou dĺžkou omeškania b/výzva banky na úhradu záväzku, c/ fakt, že klient neuhradil tento „omeškaný“ splatný peňažný záväzok vrátane jeho príslušenstva, s výnimkou, že klient bol v omeškaní dlhšie ako jeden rok. Bez splnenia vyššie uvedených podmienok nemôže dôjsť k postúpeniu pohľadávky.
20. Z uvedeného ustanovenia ako lex specialis tiež výslovne vyplýva, že pohľadávku banky je možné postúpiť aj na subjekt odlišný od banky. Z predmetu postúpenia nemožno vyvodiť, aby dochádzalo k zhoršeniu postavenia dlžníka, názor zastávaný žalovaným je výslovne v rozpore s ustanoveniami zákona. Žalovaný si tiež nedostatočne uvedomuje, že splnenie podmienok postúpenia sa vzťahovalo k už zosplatnenej a neuhradenej pohľadávke, a to v časti, v ktorej nedošlo k jej uspokojeniu z výťažku z dražby, keď žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu od augusta 2014. Listinou „správa o výkone záložného práva“ zo dňa 9.12.2015 bol žalovaný vyzvaný na úhradu zostatku dlhu 72.742,73 €, ktorú zásielku si žalovaný na adrese pobytu neprevzal, a táto sa vrátila veriteľovi neprevzatá 5.1.2016. Neprevzatie zásielky nič nemení na účinkoch prejavu vôle- výzvy na plnenie dlhu (§ 45 OZ). K postúpeniu pohľadávky došlo až 7.12.2016, t.j. po viac ako 90 dňoch omeškania žalovaného so splnením zostatku dlhu a viac ako rok od omeškania s úhradou záväzku z úverovej zmluvy po odstúpení. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené listom veriteľa ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. zo dňa 16.12.2016, ktoré účinky oznámenia nastali napriek neprevzatiu zásielky žalovaným na adrese pobytu, odkiaľ sa zásielka vrátila veriteľovi 27.12.2016. Nečinnosť žalovaného ho nechráni pred následkami právnych úkonov predvídaných zákonom, v súlade so zásadou „práva patria bdelým“. Z konania žalovaného navyše nevyplýva žiadna aktívna snaha smerujúca k uspokojeniu záväzku, či riešeniu spornej záležitosti. Pretože predpoklady postúpenia žalovanej pohľadávky vyžadované ustanoveniami § 524, § 92 ods. 8 zákona o bankách boli splnené, námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sú neopodstatnené. Odvolací súd nezistil ani žiadne iné nedostatky právnych úkonov, ku ktorým prihliada ex offo, z ktorých dôvodov bol rozsudok ako vecne správny potvrdený.
21. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj výrok o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, založený na § 255 ods. 1 CSP o zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania. Žalobca ako procesne úspešná strana sporu má právo na plnú náhradu vzniknutých trov proti žalovanému.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Výrok o trovách odvolacieho konania je rovnako založený na zodpovedností strán sporu za procesný výsledok v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu trov konania, a tento bol priznaný v plnom rozsahu žalobcovi.
23. V konaní neboli žalovaným preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania použitie § 257 ods. 1 CSP, a teda nepriznanie náhrady trov procesne úspešnej strane sporu. Aj keď žalovaný uvádzal, že je v zlej životnej situácii a nemá z čoho hradiť trovy konania, tieto tvrdenia nijako nepreukázal a z konania nevyplynuli žiadne okolnosti opodstatňujúce uplatnenie tohto zákonného ustanovenia.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).