Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/1323/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SATRO, s.r.o., so sídlom Hodonínska 25, 841 03 Bratislava, IČO: 31 335 161 v konaní zast.: STANO a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava, IČO: 36 869 571 proti povinnému: X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX/X, XXX XX K., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 97,50 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. marca 2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 22.03.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stodolom zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a súčasne oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , veta prvá, veta prvá, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , , , MS SR č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jeho prílohy - Príkaz na úhradu podaný elektronicky dňa 21.08.2018 na sumu 97,35 Eur zistil, že uvedeným príkazom na úhradu došlo zo strany povinného k úhrade sumy vo výške 97,35 Eur, teda sumy vymáhanej v prebiehajúcej exekúcii, čo potvrdil aj oprávnený. Na základe uvedeného mal súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka za preukázané, že povinný dlžnú sumu vo výške 97,35 Eur uhradil oprávnenému v celosti ešte pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 21.08.2018), čiže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a preto výrokom I. rozhodol tak, že exekúciu v celom rozsahu podľa ustanovenia Exekučného poriadku zastavil. Súčasne o trovách súdneho exekútora rozhodol tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie aj napriek skutočnosti, že povinný dlžnú sumu vo výške 97,35 Eur oprávnenému uhradil v celosti ešte pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie, a preto podľa Exekučného poriadku skonštatoval dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36,- Eur. Na zdôraznenie správnosti výroku o náhrade trov exekúcie uviedol, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Ďalej uviedol, že z ustanovenia Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (pozri formuláciu „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ...“), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená Vyhláškou vo výške 30,- Eur (resp. 60,- Eur), ktorá sa zvyšuje o daň z priadnej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z priadnej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Tiež uviedol, že vo všeobecnosti možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Na záver zdôraznil, že súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

3. Proti tomuto uzneseniu, konkrétne voči výroku o trovách exekúcie (výrok II.), podal oprávnený sťažnosť a navrhol, aby súd sťažnosťou napadnuté rozhodnutie zrušil.

4. Samotnú sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko exekučné konanie podľa názoru oprávneného zavinil povinný, ktorý nepostupoval v zmysle petitu rozhodnutia v exekučnom titule a trovy konania vo výške 97,30 Eur, ktoré mali byť podľa rozhodnutia súdu uhradené k rukám právneho zástupcu, tieto uhradil oprávnenému, a to bez uvedenia variabilného symbolu a pod iným menom - A. X., teda predmetné ani neuhradil povinný. Ďalej uviedol, že jediné čo na predmetnej úhrade sedí, je výška dlžnej sumy 97,35 Eur. V predmetnom príkaze na úhradu absentuje akákoľvek spojitosť s osobou povinného, tento neobsahuje žiadny variabilný symbol, na základe ktorého by bolo možné predmetnú platbu priradiť k osobe povinnej, pričom povinná, ani nemala predmetnú úhradu zrealizovať oprávnenému. Rovnako uviedol, že ak predmetnú sumu uhradila za povinnú iná osoba (A. X.), jedná sa o zmluvu o prevzatí dlhu podľa a táto musela byť uzavretá v písomnej forme. Povinný však existenciu takejto zmluvy nepreukázal a taktiež základ zmluvy spočíva v konsenze medzi pôvodným dlžníkom a jeho nástupcom, s ktorým musí súhlasiť aj veriteľ pohľadávky !!! Skutočnosť, že veriteľ takéto prevzatie dlhu schválil preukázaná nebola. AK by došlo k uzavretiu dohody podľa , stále platí, že by musel byť o takejto dohode upovedomený aj veriteľ. Na dôvažok oprávnený uviedol, že ani uvedenie spisovej značky (navyše inou osobou) nie je smerodajný údaj, nakoľko oprávnený vystupuje v konaniach na celom území SR. Z predmetných dokladov je zrejmé, že povinný neuviedol ani spisovú značku, a sumu teda uhradila oprávnenému neznáma osoba bez akejkoľvek informácie, pričom oprávnený sumu 97,30 Eur ani neočakával.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná dňa 02.04.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu oprávneného doručené dňa 25.03.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.09.2018, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 14.8.2018, ktorý podľa k návrhu priloženej doložky nadobudol vykonateľnosť dňa 20.08.2018, dňa 17.09.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Stodolovi (433EX 550/2018). Dňa 18.10.2018 doručila povinná poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie v listinnej podobe spolu s prílohou - Príkaz na úhradu podaný elektronicky dňa 21.08.2018 na sumu 97,35 Eur, ktorý ho spolu s vyjadreniami oprávneného postúpil súdu na rozhodnutie. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.

14. Podľa §-u 567 ods. 2 , peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

15. Podľa §-u 198 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

16. Podľa §-u 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

18. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca prvej inštancie sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na zdôraznenie ešte uvádza, že v konaní bola jednoznačne preukázaná úhrada dlhu povinného vo výške 97,35 Eur oprávnenému na základe Príkazu na úhradu podaný elektronicky zo dňa 21.08.2018 podľa , t.j. v celosti ešte pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. A preto ak došlo k splneniu vymáhanej povinnosti ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, tento návrh je neopodstatnený a oprávnený bude musieť v konečnom dôsledku znášať náhradu výdavkov podľa v spojitosti s Exekučného poriadku. Subjektívny nesúhlas oprávneného s právnym posúdením veci uvedeným v napadnutom rozhodnutí je síce pochopiteľný - keďže bol v spore neúspešný, avšak to neznamená, že by uznesenie malo akékoľvek vady. Samotný nesúhlas účastníka exekučného konania s výsledkom konania nemôže predstavovať ultimátny dôvod pre zrušenie či zmenu uznesenia. Súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že oprávnený vo svojej sťažnosti len opakuje svoju argumentáciu z vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. S touto sa však exekučný súd vo svojom rozhodnutí už vysporiadal. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, ak exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stodolom zastavil podľa Exekučného poriadku a súčasne oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.