Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-46-2019.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/46/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Jozefa Piknu, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská Konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti 16,59 EUR a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 17Er/1159/2006-34 zo dňa 16. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil a II. výrokom oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 50,01 EUR. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č. k. 5202*013056 zo dňa 10.11.2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Beatu Boncsekovú vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 16,59 EUR a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 521064 zo dňa 07.02.2006. V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 14.08.2018 doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd prvej inštancie podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Na povinného je vedených viac exekučných konaní, na centrálnom registri exekúcií je ne povinného zadaných 21 exekúcií. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Preto súd exekúciu z úradnej moci v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil. Súd prvej inštancie k podaniu oprávneného zo dňa 30.05.2018 uvádza, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko podľa názoru súdu, ak trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 uplynula pred dátumom 01.09.2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, no v prípade, že táto lehota uplynula po 1.9.2008, nie je možné postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. Zákonom č. 298/2008 Z. z. došlo k zmene zákona v tom smere, že vymáhanie uložených pokút za priestupok už nie je obmedzované akoukoľvek lehotou. Počnúc dňom 01.09.2008 zákon o priestupkoch nestanovuje trojročnú (a ani nijakú inú) prekluzívnu lehotu v žiadnom svojom ustanovení. Podľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych predpisov novou úpravou spravujú aj
vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava vstupuje do právnych vzťahov vzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich môže nanovo regulovať - meniť, dopĺňať, rušiť, spájať s nimi iné práva a povinnosti. Súd dospel k záveru, že podľa súčasnej platnej právnej úpravy, nie je dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), tak ako to uviedol oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 50,01 EUR s DPH. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený, ktorý ho odôvodnil tým, že v predmetnej právnej veci súd zastavil exekučné konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd konanie zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v nadväznosti na uvedené v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Oprávnený má za to, napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008, t. j. v čase vydania exekučného titulu, bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. V dotknutom konaní je exekučným titulom blok na pokutu neuhradenú na mieste č. AA 521064 vydaný dňa 7.2.2006, právoplatný dňa 7.2.2006 a vykonateľný dňa 23.2.2006. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia tak lehota na vykonanie exekučných titulov skončila v roku 2011. Na plynutie tejto lehoty prihliada súd ex offo, bez vznesených námietok. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným. Podľa ust. §-u 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 0 trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (ust. § 197 ods, 1 Exekučného poriadku). Výnimku z tejto zásady predstavuje ust. § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno uložiť náhradu trov konania oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času, kedy sa exekučný titul stal neúčinným. Je teda zrejmé, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutia času, ktorý oprávnený nemohol pri náležitej starostlivosti predvídať ani ovplyvniť, žiadnym spôsobom ho nezavinil, keďže oprávnený postup súdu či súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ teda oprávnený podá včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie za zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, má oprávnený za to, je daný postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť v zmysle zákona zaviazaný povinný. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby súd v zmysle ustanovenia § 376 Civilného sporového poriadku vyhovel odvolaniu Slovenskej konsolidačnej, a.s. v celom rozsahu a zrušil predmetné uznesenie sp. zn. 17Er/1159/2006 zo dňa 16.01.2019.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.). Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario), teda dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa (§ 386 písm. c) C.s.p.).
4. V zmysle § 355 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
7. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa.
8. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 C.s.p.). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.
10. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného proti výrokom I. a II. odmietol, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu ani v časti odôvodnenia (výrok I. napadnutého uznesenia) ani v časti výroku o náhrade trov exekúcie (výrok II. napadnutého uznesenia) nie je prípustné.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).