Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/85/2019

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/91/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného B. O., nar. X.X.XXXX v L. L., prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 1. októbra 2019 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. júna 2019, sp. zn. 6Pp/85/2019 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného B. O., nar. XX.XX.XXXX v L. L., trvale bytom L. L., H. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 06.06.2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Violy Bakošovej a Bernardíny Živčicovej takto

rozhodol:

Podľa , Tr. zákona v spojení s sa odsúdený B. O., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 30.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 04.03.2014. Podľa Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Dňa 05.04.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného B. O., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd zistil, že odsúdený je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (pôvodne stredný stupeň stráženia) uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 30.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 04.03.2014, pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 04.03.2014 a ktorý má predpokladane po započítaní doby väzby vykonať dňa 01.08.2021.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 30.10.2015 bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody a to jeho preradením z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta (č. l. 5) od dňa 11.09.2018.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom (č. l. 4) vyplynulo, že odsúdený do výkonu väzby nastúpil zo slobody predvedením do ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, odkiaľ bol následne premiestnený na ďalší výkon väzby do ÚVV a ÚVTOS Nitra. Počas výkonu väzby bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu rešpektoval. Poriadok v osobných veciach a zásady osobnej a kolektívnej hygieny dodržiaval v zmysle požiadaviek. V skupine odsúdených konfliktné situácie neboli zaznamenané. Svoj voľný čas využíval na čítanie, písanie listov, sledovanie televízie. Pracovne zaradený nebol. Kontakt s vonkajším prostredím udržiaval so sestrami, bývalou manželkou a synom všetkými dostupnými formami. Do výkonu trestu bol premiestnený dňa 18.03.2014 do ÚVTOS a ÚVV Ilava, kde vykonával trest v ústave so stredným stupňom stráženia. Počas jeho pobytu v tomto ústave neboli zaznamenané nežiaduce prejavy správania. Svoje povinnosti si plnil na požadovanej úrovni. Voľný čas využíval zmysluplne. Pracovne zaradený bol na pracovisku s dozorom v ústave RŠO. Kontakt udržiaval so svojimi sestrami a bývalou manželkou formou korešpondencie, návštev a telefonovaním. Dňa 30.10.2015 bol odsúdenému rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zmenený spôsob výkonu trestu, a to jeho preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 10.11.2015 bol premiestnený do ÚVTOS Sučany a neskôr do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. V tomto ústave bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, no vyskytol sa jeden nedostatok, kedy mal pri sebe nepovolenú vec. Po intervencii sa podobné konanie už neopakovalo, riadne si plnil všetky povinnosti, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Svoj voľný čas využíval aktívne, zapájal sa do kultúrno-osvetových činností organizovaných v ústave, športoval, hrával spoločenské hry. Pracovne zaradený bol na viacerých pracoviskách s dohľadom v ústave i mimo ústav. K pridelenej práci pristupoval zodpovedne. Kontakt s vonkajším prostredím udržiaval formou korešpondencie s bývalou manželkou a synom, a to formou korešpondencie, návštev a telefonovania so svojimi sestrami a kamarátmi. Adaptáciu na podmienky výkonu trestu v ústave Dubnica odsúdený zvládol bez väčších problémov. Správanie a vystupovanie odsúdeného je vo vzťahu k príslušníkom slušné. Časový rozvrh dňa, ústavný poriadok, zásady čistoty a hygieny dodržiava bez nedostatkov. V skupine odsúdených neboli zaznamenané konfliktné prejavy správania. Ku svojej trestnej činnosti je čiastočne kritický. Voľný čas využíva na čítanie, sledovanie televízie a hráva spoločenské hry s ostatnými odsúdenými. Pracovne je zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave, kde sa kompletizujú tesnenia do automobilov. Svoje pracovné povinnosti si plní na požadovanej úrovni. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa zapája v rámci vykonávania čistiacich a upratovacích prác. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava prostredníctvom korešpondencie so sestrami, bývalou manželkou, ich synom a kamarátmi. Program zaobchádzania je zameraný najmä na dodržiavanie interných predpisov, vytváranie zrelších modelov správania a riešenia konfliktov, sebakontrolu a zvyšovanie právneho a morálneho vedomia. Ďalej na zmysluplné využívanie voľného času, rozvoj pracovných návykov a podporu pozitívnych sociálnych väzieb. Stanovený program zaobchádzania odsúdený plní čiastočne v časti edukácia, nakoľko má ešte rezervy v úrovni právneho vedomia a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je len čiastočne kritický. V ostatných častiach plní stanovený program zaobchádzania na požadovanej úrovni. Celkovo bol odsúdený počas doterajšieho pobytu vo výkone trestu 6-krát disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne potrestaný nebol. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Rizikovým faktormi u odsúdeného sú najmä opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť páchanej trestnej činnosti, ku ktorej prezentuje čiastočne kritický postoj, nižšia úroveň vzdelania a finančné problémy. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov (č. l. 8) odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, pričom 6 odsúdení je z obdobia rokov 1997 - 2004, pričom v týchto prípadoch mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy pred v súčasnosti vykonávaným trestom bol vo výkone trestu dňa 31.10.2005.

Z prehlásenia zo dňa 22.08.2018 (č. l. 40) vyplynulo, že sestry odsúdeného C. H. a H. R. ako najbližšia rodina budú pozitívne vplývať na odsúdeného a pomáhať mu začleniť sa do spoločnosti.

Z potvrdenia od spoločnosti E. D. M., s.r.o., (č. l. 41) vystaveného konateľom J. E. vyplynulo, že odsúdený má v prípade jeho podmienečného prepustenia u uvedenej spoločnosti prísľub zamestnania a zároveň má aj prísľub ubytovania počas doby trvania pracovného pomeru.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že žiada o podmienečné prepustenie, pričom chce viesť riadny život, nie sa len dostať na slobodu. Chce byť so svojou rodinou, chce sa starať o syna. Vie, že urobil v živote chybu, každý deň 6 a pol roka to ľutuje. Poukázal, že vonku má aj zázemie, pričom predložil vyhlásenie od rodiny a potvrdenie o zamestnaní. Uviedol, že nie je odporučený z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti, čo podľa jeho názoru nie je tak, pretože v súčasnosti prebieha dokazovanie k celému priebehu skutku, pričom tam došlo k nedovolenému ozbrojovaniu, kde on označuje miesto, kde by sa mala nachádzať zbraň, ktorá dodnes nebola nikdy nájdená. Nikdy sa nechce už dostať do takýchto priestorov. K hodnoteniu konkrétne k právnemu vedomiu uviedol, že už dlhšie číta hmotné aj procesné právo ako aj obchodné právo.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/20190101.html>. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Je síce pravda, že sa u odsúdeného vyskytol určitý nedostatok v súvislosti s dodržiavaním ústavného poriadku (prechovávanie nepovolených vecí), avšak vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému nebol za predmetný nedostatok udelený disciplinárny trest ako aj charakter predmetného previnenia, ktorého závažnosť je podľa súdu nízka, nejde podľa súdu o taký nedostatok, pre ktorý by mal konštatovať nesplnenie druhej podmienky. Nakoniec odsúdený svoje správanie napravil a obdobného konania sa následne už nedopúšťal.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.

Súd je toho názoru, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 6-krát disciplinárne odmenený, voľný čas vie tráviť zmysluplne, má vytvorené riadne pracovné návyky, čím si odsúdený vytvoril predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené sa tak súd nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Podľa názoru súdu je v zásade hodnotenie ústavu kladné, pričom súdu z neho nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali obavu, že odsúdený nepovedie po výkone trestu riadny život resp. neobsahuje také skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné dosiahnuť zavŕšenie nápravy odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia.

Podľa súdu sú u odsúdeného čiastočne znížené aj riziká sociálneho zlyhania uvedené v hodnotení ústavu, ktorý poukazoval na opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť páchanej trestnej činnosti, ku ktorej prezentuje čiastočne kritický postoj, nižšia úroveň vzdelania a finančné problémy.

V tomto súd poukazuje pokiaľ ide o I. nižšiu úroveň vzdelania a finančné problémy, že odsúdený je vo výkone trestu pracovne zaradený, pričom, je hodnotený kladne. Odsúdený si tak vytvoril podmienky po výkone trestu sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosť. Tu zároveň súd poukazuje aj na predložené potvrdenie od konateľa E. D. M., R.., J. E. (č. l. 41), v zmysle ktorého uvedená spoločnosť má pre odsúdeného pracovné miesto ako aj mu zabezpečí ubytovanie počas trvania pracovného pomeru. Tiež súd prihliadol aj na vyhlásenie sestier odsúdeného C. H. a H. R. (č. l. 40), ktoré vyhlásili, že ako najbližšia rodina budú pozitívne vplývať na odsúdeného a pomáhať mu začleniť sa do spoločnosti. Uvedené skutočnosti tak podľa súdu odôvodňujú, že odsúdený nebude po prepustení z výkonu trestu odkázaný v prípade zabezpečenia si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava) na páchanie trestnej činnosti a že má vytvorené aj určité sociálne zázemie u svojej rodiny.

V prípade II. opakovaného páchania trestnej činnosti súd poukazuje, že odsúdený bol už celkom 7-krát súdne trestaný, avšak 6 týchto odsúdení je pomerne staršieho dátumu, keď spadajú do obdobia rokov 1997 - 2004, pričom odsúdený bol v rámci týchto trestných konaní vo výkone trestu odňatia slobody naposledy dňa 31.10.2005. Tu súd poukazuje na dátum spáchania skutku, pre ktorý je odsúdený v súčasnosti vo výkone trestu, t. j. 15.11.2012. Z uvedeného je tak zrejmé, že odsúdený dokázal v prípade predchádzajúcich odsúdení po relatívne dlhší čas viesť riadny život, a teda nemožno konštatovať, že by pôsobenie trestom odňatia slobody nemalo aj kladný vplyv na jeho správanie, aspoň pokiaľ ide o jeho minulosť.

Pokiaľ ide o III. závažnosť spáchaného trestného činu súd uvádza, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá od toho či sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej činnosti alebo v prípade zločinu aj v závislosti od toho či ide o prvý výkon trestu odňatia slobody zo strany páchateľa trestného činu.

No a nakoniec v prípade IV. čiastočne kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti tu súd uvádza, že účelom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je dovŕšenie prevýchovy a nápravy odsúdeného na slobode. Nebude preto prekážkou, keď sa u odsúdeného vyskytnú určité „menšie“ nedostatky, pri ktorých je predpoklad, že dôjde k ich odstráneniu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Práve medzi takýto nedostatok zaraďuje súd v kontexte v zásade kladného hodnotenia práve vyššie uvedené riziko sociálneho zlyhania.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.