Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4To-33-2019.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/33/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mg. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci X.. K. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa") z 22.01.2019, sp. zn. 1T/169/2010 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 6. júna 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa konajúci samosudkyňou napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného X.. K. K. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby Okresnej prokuratúry Topoľčany z 25.11.2010 sp. zn. Pv/803/2008 pre skutok právne posúdený ako prečin krádež podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 02.09.2008 v čase od 12,45 hod. do 15,30 hod. prišiel v obci H. V., okres Topoľčany, so súhlasom H. R. do jej rodinného domu č. XXX, využil jej krátku neprítomnosť a v kuchyni z na podlahe položenej kabelky nezisteným spôsobom bez použitia násilia odcudzil finančnú hotovosť vo výške 4.000,- Eur a 5 ks rakúskych pamätných mincí zo žltého kovu, v hodnote 1.301,20 Eur, čím tak spôsobil poškodenej H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V. č. XXX, škodu krádežou vo výške 5.301,20 Eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú H. R., narodenú XX.XX.XXXX, bytom H. V. č. XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním v neprospech obžalovaného napadol okresný prokurátor, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 06.03.2019 nestotožniac sa s výrokom o vine a náhrady škody. Poukázal na jednotlivé dôkazy vrátane nepriamych, pričom mal za to, že súd prvého stupňa všetky v prejednávanej veci vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade so zásadou trestného konania v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a taktiež v odôvodnení svojho nového rozhodnutia v súlade s ustanovením §168 odsek 1 Trestného poriadku neuviedol všetky a relevantné právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď skutočnosti, ktoré považoval za preukázané, posúdil podľa príslušných ustanovení zákona, zvlášť v otázke viny Z týchto dôvodov okresný prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 06.06.2019 vyjadril k odvolaniu okresného prokurátora. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné a správne, pričom poukázal na odôvodnenie tohto oslobodzujúceho rozhodnutia. Nestotožnil sa s argumentáciou okresného prokurátora v dôvodoch jeho odvolania a navrhol odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 trestného poriadku zamietnuť.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu po splnení všetkých podmienok a predpokladov ustanovených v § 293 odsek 5 Trestného poriadku sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného .
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s obsahom písomného odôvodnenia odvolania podaného proti napadnutému rozsudku okresným prokurátorom odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť v súlade s tam uvedeným návrhom.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu majúc rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a správny navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd v prejednávanej veci preskúmal oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresnej prokurátora smerovalo a konanie, tomuto výroku napadnutého rozsudku predchádzajúce, nezistiac v nich žiadne také chyby, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaných v prejednávanej veci.
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb konania oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho, ktoré by porušovali ustanovenia zabezpečujúce objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).
Skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku vychádzajú z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/ Trestného poriadku).
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate aj úplné poukazuje.
Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci tiež, a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný dokazovať).
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom - revíznom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Odvolací súd nad rámec súdom uvedených nielen obsiahlych, ale aj jasných a vecne správnych právnych úvah k odvolacím námietkam a tvrdeniam okresného prokurátora uvádza nasledovné: Sú prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčujú z jeho správania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Teda výrok vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Platí to o to viac, keď v posudzovanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú . Je potrebné prisvedčiť potom záverom súdu prvého stupňa, že výpoveď poškodenej H. R. ako jediný priamy dôkaz je nedostatočný na vyslovenie jednoznačného záveru o vine obžalovaného. Z dôvodov vyššie uvedených a napokon v podstate správne a úplne, ale aj dostatočne zrozumiteľne vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaných v prejednávanej veci dospel nielen opodstatnene, teda výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), ale aj zákonu (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku) zodpovedajúcim spôsobom, pretože zostali dôvodné pochybnosti o tom, či sa v prejednávanej veci zažalovaný skutok stal.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno a/ až písmeno d/) Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného) napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).