Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-374-2013.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/374/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľov: 1. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. S. XX, K. L.W., t.č. T. Q. J. K.W., J.R. K., C. X, J., 2. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. S. XX, K. L.W., t. č. T. Q. Brána do X., J.R. K., C. X, J., zast. ÚPSVaR Malacky, proti odporcovi: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX/XX, K. L.W., o určenie otcovstva k maloletému a úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiadnemu z účastníkov súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zastúpený kolíznym opatrovníkom, podala na súd návrh na určenie otcovstva proti odporcovi. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľka s odporcom žila nepretržite v období od roku 2009 do 19.11.2012 v spoločnej domácnosti v obci K. L.W.. Z ich vzťahu pochádzajú 4 deti, ku ktorým odporca uznal otcovstvo. Navrhovateľka ďalej uviedla, že zo spolužitia s odporcom sa narodil aj maloletý M. K., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému otcovstvo odporca neuznal. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom ukončila spolužitie a odsťahovala sa aj s deťmi na iné miesto. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom, mužom ktorého otcovstvo má byť určené žila v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa. S nikým iným sa intímne nestýkala a preto otcom maloletého M. môže byť iba odporca. Navrhovateľka žiadala zveriť maloletého M. do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu na platenie výživného.
2. Odporca sa ako účastník konania k návrhu vyjadril. Otcovstvo k maloletému M. K. neuznával a ako dôvod uviedol, že navrhovateľka ako jeho družka zanedbala určenie otcovstva k tomuto dieťaťu po jeho narodení. Odporca ďalej uviedol, že v čase keď sa maloletý M. narodil on bol vo výkone trestu. Navrhovateľka mu ani neoznámila, že sa dieťa narodilo a jeho neuviedla ako otca dieťaťa. Odporca tiež uviedol, že si je vedomý svojich povinností k maloletým deťom a že ich má veľmi rád, tiež ich navštevuje aj deti, ktoré nemajú jeho priezvisko berie ako svoje.
3. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
4. Podľa § 104 ods. 1 CMP, ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovej matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia otcovstva matku a toho, koho matka označí za otca, že uznáva, že je otcom.
5. Podľa § 104 ods. 2 CMP, ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.
6. Podľa § 104 ods. 4 CMP, ak k určeniu otcovstva podľa ods. 1,2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takéhoto návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
7. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.
8. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
9. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 30 CMP, po začatí konania postupuje súd súčinnosť s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec čo v najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
12. Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
13. Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie podľa § 32 ods. 2. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
14. Podľa § 33 ods. 1 CMP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
15. Podľa § 33 ods. 2 CMP, na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, z spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
16. Súd v priebehu konania opakovane zisťoval pobyt účastníkov konania v miestach ich bydliska, prípadne v miestach ich pobytu a predvolával ich opakovane na pojednávania.
17. Navrhovateľka napriek riadne zasielaným a aj doručeným predvolaniam sa na pojednávanie nikdy neustanovila. Ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktorého termín bol stanovený na 30.04.2019, aj to dodatočne.
18. V konaní o určenie otcovstva je nutné vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, prípadne aj svedkov a v prípade ak muž, ktorého otcovstvo má byť určené toto neuznáva, tak aj nariadením znaleckého dokazovania. Základom pre konanie o určenie otcovstva je však to, aby bolo preukázané, že účastníci, teda matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené spolu súložili v čase rozhodnom pre narodenie dieťaťa.
19. Podľa § 84 Zák. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
20. Podľa § 91 ods. 1 Zák. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
21. Podľa § 94 ods. 1 Zák. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
22. Podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
23. Pre prístup oboch účastníkov konania súd nemohol vykonať žiadne dokazovanie vo veci, keďže účastníci napriek opakovaným predvolaniam sa na súd neustanovili. Súd si je vedomý princípu oficiality uvedenom vo vyššie cit. ustanoveniach § 30 a § 31 CMP. Na druhej strane však súd poukazuje na cit. ust. § 107 CMP na základe, ktorého konanie sa začína len na návrh. Návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek bez obmedzenia lehotou.
24. Keďže navrhovateľka v tomto konaní zostávala pasívna, súd nemohol vo veci vykonať žiadne dokazovanie, čo inak je pre rozhodnutie v konaní o určenie otcovstva nevyhnutné a bez súčinnosti účastníkov takéhoto konania aj nemožné. Súd preto nemal inú možnosť iba návrh matky, navrhovateľky zamietnuť.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).