Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v spore žalobcu S. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., A. XXX/X, H., t. č. v B. J.., proti žalovanému 3/ ÚN. o ochranu osobnosti a náhradu majetkovej i nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný 3/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaných : 1/ S. N. zaplatenia sumy 1.013,75 Eur ako majetkovej ujmy v peniazoch a sumy 500,-Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady trov konania. Žalobu si podal titulom ochrany osobnosti a náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa , , . Žalobca uviedol, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 30.8.2012 mu boli priznané nemocenské dávky od 4.7.2012 do 14.6.2013. Žalovaný 3/ ako príjemca uvedených dávok mu za mesiace od 07/2012 až do 05/2013 dané sumy nemocenského nevyplatil v priznanej výške a podľa názoru žalobcu mu nezákonne vykonával zrážky z nemocenských dávok na trovy výkonu trestu. Žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa za uvedené jednotlivé mesiace vyplatila na účet žalovaného 3/ jeho nemocenské dávky v sume 1.946,90 Eur a žalovaný 3/ za uvedené mesiace počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácal formou rozúčtovania pracovnej odmeny s tým, že odnímal žalobcovi sumy zrážkami trov výkonu trestu v mesiaci 09/2012 v sume 139,59 Eur, v 10/2012 v sume 102,85 Eur, v 11/2012 v sume 106,26 Eur, v 12/2012 v sume 102,85 Eur, v 01/2013 v sume 106,26 Eur, v 02/2013 v sume 106,26 Eur, v 03/2013 v sume 95,97 Eur, v 04/2013 v sume 106,26 Eur, v 05/2013 v sume 102,85 Eur a v 06/2013 v sume 44,60 Eur, čím sa žalovaný 3/ na úkor žalobcu neoprávnene obohatil. Žalobca uviedol, že do dňa 3.7.2012 bol on vo výkone trestu zaradený do práce. Dňa 3.7.2012 bol následkom U. prevezený na hospitalizáciu do FN Y., kde bol hospitalizovaný do 5.7.2012 a následne premiestnený k hospitalizácii do J. pre odsúdených v Y. a po jeho prepustení dňa 10.8.2012 bol prevezený do ÚVTOS a B. F., kde mu lekár vystavil doklad o práceneschopnosti a Sociálna poisťovňa mu za obdobie jeho práceneschopnosti vyplatila na účet žalovaného 3/ vyššie uvedenú sumu nemocenských dávok 1.946,90 Eur. Žalobca má za to, že zrážky na výkon jeho trestu z jeho nemocenských dávok boli žalovaným 3/ urobené nezákonne, nakoľko v zmysle z.č. je odsúdený oslobodený od povinnosti podľa ods.1 (uhradí trovy výkonu trestu) podľa ods.2 písm. a) počas nezaradenia do práce, ak túto skutočnosť odsúdený nezavinil sám a ústav ho nemohol pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce. Doplnil, že podľa z.č., ktorým sa dopĺňa z.č. o výkone trestu, odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonanej práce, odpracovaného času alebo normu spotreby práce; za čas kedy odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny, čo podľa

žalobcu potvrdzuje, že žalovaný 3/ ako príjemca nemocenských dávok žalobcu nemohol rozúčtovávať ako pracovnú odmenu podľa vyššie citovaného zákona, teda vykonávať zrážky trov výkonu trestu. Žalobca ďalej uviedol, že ani v Rozkaze č.14 žalovaného 2/ o postupe a vykonávaní zrážok z pracovnej odmeny a iných príjmov obvinených a odsúdených a finančnej odmeny odsúdených z r. 2011 a Vyhláška žalovaného 1/ č. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených sa nespomína a neustanovuje vykonávanie zrážok na úhradu trov výkonu trestu u odsúdenej osoby v čase nezaradenia do práce a pri poberaní nemocenských dávok v ochrannej lehote. Žalobca ďalej uviedol, že trovy výkonu trestu sú príjmom štátneho rozpočtu, z čoho vyplýva, že žalovaný 3/ ako príjemca nemocenských dávok žalobcu od Sociálnej poisťovne rozúčtovával v rozpore s právnymi predpismi a neoprávnene sa obohatil na úkor žalobcu, čo ho nezbavuje všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil podľa až 3 s poukazom na ust. k ust. ,13, 16 . Žalobca doplnil, že žalovaný 1/ a 2/ boli žalobcom požiadaní podľa z.č. o náhradu škody spôsobenej zrážkami z nemocenských dávok, ale neuspokojili jeho nárok, preto žalobca podal túto žalobu. Žalobca ešte poukázal na ustanovenia a .

2. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.10.2014 žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, a to v prípade ochrany osobnosti, aj v prípade sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia, i v prípade sporu o náhradu škody. Poukázal aj na premlčanie pri uplatňovanom bezdôvodnom obohatení alebo náhrade škody a na to, že nebola preukázaná vecná dôvodnosť žaloby a potreba poskytnutia zadosťučinenia v peniazoch. Žalovaný 1/ vzniesol námietky nedostatku pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že tvrdením žalobcu o neoprávnenom zásahu zo strany žalovaného 3/ nemôže byť žalovaný 1/ považovaný za narušiteľa. Poukázal na to, že ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo nemožno stotožňovať s odlišnými subjektmi, ktoré sú rozpočtovými organizáciami a právnickými osobami. Zdôraznil, že žalovaný 1/ nie je subjektom, ktorý by získal bezdôvodné obohatenie, preto nemôže byť pasívne vecne legitimovaný. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že pokiaľ ide o prípadný nárok na náhradu škody, žalobca sa obrátil na žalovaného 1/ svojimi podaniami odôvodňujúc svoj nárok ustanoveniami z. č. , resp. z. č. , pričom bol vyrozumený, že jeho prípadný nárok sa nemôže týmito ustanoveniami spravovať. Žalovaný 1/ zdôraznil, že vec namietaná žalobcom sa vôbec nespravuje z. č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, lebo pri vykonávaní zrážok nešlo o postup pri výkone verejnej moci, ale žalovaný vykonával povinnosti zamestnávateľa. Zodpovednosť podľa z.č. je tiež vylúčená. Žalovaný 1/ tiež vzniesol námietku premlčania, keďže bezdôvodné obohatenie sa spája s obdobím júla 2012 a žalobca podal žalobu až 26.8.2014, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby, obdobne by to bolo aj pri posúdení nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje svoj nárok titulom ochrany osobnosti, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nastupuje až v prípade, keď ostatné nároky žalobcu nemožno považovať za dostačujúce. Musí predpokladať nenapraviteľný a ťažko znesiteľný zásah do osobnosti a zhoršenie postavenia v spoločnosti. Výšku takejto ujmy je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tiež je nevyhnutné vziať do úvahy vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnostnej sféry žalobcu a tiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by skutočne utrpel ujmu v súvislosti s namietaným pochybením, jej intenzitu, ani to, že by v jeho prípade bola namieste satisfakcia práve v podobe peňažného odškodnenia. Aj v teoretickom prípade konštatovania zásahu do osobnostných práv žalobcu, už samotné konštatovanie takého zásahu musí byť pre neho dostačujúcou satisfakciou. Zdôraznil výsostne majetkový charakter údajnej ujmy bez dosahu na imateriálnu sféru žalobcu ako osoby pozbavenej osobnej slobody s minimálnou možnosťou disponovať peňažnými prostriedkami. Doplnil, že v prípade žalobcu ako osoby páchateľa závažnej trestnej činnosti nebude potrebná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, aj keby inak bol základ nároku daný.

3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.10.2014 uviedol, že považuje žalobu v plnom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Žalovaný 2/ namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane pri všetkých žalobcom uplatňovaných právnych tituloch. Žalobu považuje za právne neopodstatnenú, právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za nepreukázané. Poukázal na to, že ústav, ktorý vykonával zrážky, je samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu a má postavenie právnickej osoby a žalobca nepreukázal, že zásah spôsobilo práve generálne riaditeľstvo, pretože zrážky z nemocenských dávok boli realizované výlučne F.. Napriek vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie sa žalovaný 2/ vyjadril

aj k právnej stránke žaloby. Uviedol, že žalobca bol počas výkonu trestu pracovne zaradený od 1.8.2007 do 3.7.2012 a z pracovnej odmeny mu boli realizované odvody na dôchodkové, invalidné a nemocenské poistenie. Žalobca bol od 3.7.2012 pracovne neschopný, a preto mu vznikol nárok na nemocenskú dávku v ochrannej lehote. Nemocenské dávky boli žalobcovi poukazované Sociálnou poisťovňou do 8.7.2013, teda jeden rok. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 45 ods.9 zákona o výkone trestu, v zmysle ktorého sa ustanovenia ods.2 až 8 (zrážky na výkon trestu u odsúdeného z pracovnej odmeny) primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky alebo úrazové dávky odsúdeného. Poukázal na to, že ust. Vyhlášky MS SR č. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených upravovalo legislatívnu skratku „čistá pracovná odmena“, ktorú tvoria čistá pracovná odmena, nemocenské dávky a úrazové dávky. Teda podmienky upravené vo vykonávacom predpise týkajúce sa čistej pracovnej odmeny, platia aj pre nemocenské dávky. Tiež v zmysle interného predpisu RGR (rozkazu generálneho riaditeľa) č.14/2011 sa do čistej pracovnej odmeny započítavajú nemocenské dávky. Žalovaný 2/ poukázal na ust. z.č. , podľa ktorého , ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody. Odsúdenému, ktorému sú pripisované nemocenské dávky, je ústav povinný vykonávať zrážky podľa zákona o výkone trestu, t.j. aj trovy výkonu trestu. Žalovaný 2/ považuje názor žalobcu, že z nemocenských dávok mu nemali byť vykonávané zrážky s poukazom na ním uvádzaný z. o výkone trestu, za mylný. Uvedené ustanovenie, na ktoré poukazoval žalobca, sa vzťahuje na prípady, keď nemajú vytvorených dostatok pracovných príležitostí, ale na prípad žalobcu sa uvedené nevzťahuje, pretože nárok na nemocenské mu vznikol práve z pracovného zaradenia, ktoré bezprostredne predchádzalo vzniku jeho práceneschopnosti a nárok na nemocenské dávky mu vznikol počas ochrannej lehoty, ktorá ochranná lehota vznikla v súvislosti s pracovným zaradením, preto nie je možné na status žalobcu použiť ust. z. o výkone trestu. Žalovaný 2/ uviedol, že mu bola v danej veci žalobcom podaná aj sťažnosť, ktorá bola vybavená ako neopodstatnená a žalobcovi bol viackrát vysvetlený postup vykonávania zrážok. Žalovaný 2/ považuje postup žalovaného 3/ pri vykonávaní zrážok z nemocenskej dávky za postup v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov zboru. K žalobcom uplatnenému právnemu titulu uplatnenia náhrady titulom ochrany osobnosti žalovaný 2/ zdôraznil, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vzniká vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje najmä preto, že bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby v spoločnosti alebo jej vážnosť v spoločnosti, pričom základnými predpokladmi pre priznanie nároku sú : a) neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, čo ohroziť osobnosť fyzickej osoby, b) ujma na osobnosti fyzickej osoby spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo jej vážnosti v značnej miere, c) príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca dostatočne nepreukázal, akým spôsobom bola znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, nepreukázal ujmu na osobnosti a príčinnú súvislosť údajného zásahu s ujmou, preto považuje jeho žalobu za nedôvodnú, pričom poukázal na to, že žalobca je osobou, ktorá je vo výkone doživotného trestu odňatia slobody a ním popísané údaje porušenia práv nemôžu byť spôsobilé vyvolať u neho takú ujmu, aby bolo potrebné jej kompenzovanie formou finančného zadosťučinenia. Keďže žalovaný 2/ nezasiahol do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti, namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. K uplatnenému titulu náhrady škody v zmysle z.č. žalovaný 2/ uviedol, že nárok žalobcu voči nemu na náhradu nemajetkovej ujmy odvíjajúci sa od spôsobu realizácie zrážania trov výkonu trestu odňatia slobody z nemocenských dávok, nespadá pod právnu ochranu z.č. , nakoľko sa nejedná o rozhodnutie orgánu štátu a ani o nesprávny úradný postup. Žalovaný 2/ namietol nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko on nie je zodpovedný za vykonávanie zrážok. K uplatnenému právnemu titulu z bezdôvodného obohatenia podľa a zodpovednosti za náhradu škody podľa a nas. žalovaný 2/ opäť namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaný 2/ nerealizoval zrážanie trov výkonu trestu z nemocenských dávok, teda on sa bezdôvodne neobohatil a ani nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu.

4. Žalovaný 3/ nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný 3/ zhodne uviedol, že žalobca vykonáva v ich ústave na výkon trestu trest odňatia slobody na doživotie. Počas tohto výkonu bol do 3.7.2012 pracovne zaradený. Od 3.7.2012 vnikla jeho pracovná neschopnosť, preto mu vznikol nárok na výplatu nemocenských dávok za dočasnú pracovnú neschopnosť za obdobie od 4.7.2012 do 13.5.2013. Nárok na nemocenskú dávku mu vznikol v ochrannej lehote podľa z.č. o sociálnom poistení, a to od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. od 4.7.2012 a nemocenské dávky mu boli vyplácané od mesiaca september 2012 do mesiaca jún 2013. Žalovaný 3/ poukázal na ustanovenie zákona o výkone trestu, v zmysle ktorého

sa ustanovenia ods.2 až 8 (zrážky na výkon trestu u odsúdeného z pracovnej odmeny) primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky alebo úrazové dávky odsúdeného a oddelenie ekonomiky ústavu pri vykonávaní zrážok na trovy výkonu trestu z nemocenských dávok odsúdeného žalobcu postupovalo v súlade s uvedenými ustanoveniami. Žalovaný 3/ poukázal na to, že predmetnú vec prešetrovalo na podnet žalobcu tiež A. ako sťažnosť podľa z. č. so záverom, že sťažnosť je neopodstatnená. Žalovaný 3/ považuje názor žalobcu, že z nemocenských dávok mu nemali byť vykonávané zrážky s poukazom na ním uvádzaný z. o výkone trestu, za nesprávny právny názor žalobcu. Uvedené ustanovenie, na ktoré poukazoval žalobca, sa vzťahuje na prípady, keď nemajú vytvorených dostatok pracovných príležitostí, ale na prípad žalobcu sa uvedené nevzťahuje, pretože nárok na nemocenské mu vznikol práve z pracovného zaradenia, ktoré bezprostredne predchádzalo vzniku jeho práceneschopnosti a nárok na nemocenské dávky mu vznikol počas ochrannej lehoty, ktorá ochranná lehota vznikla v súvislosti s pracovným zaradením, preto nie je možné na status žalobcu použiť ust. z. o výkone trestu. Žalovaný 3/ ďalej uviedol, že zrážky z nemocenských dávok žalobcu realizoval ústav F. v súlade s z. o výkone trestu, preto tieto zrážky nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Tiež ďalší návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy je rovnako nedôvodný.

5. Na základe výzvy súdu žalobca upresnil svoju žalobu tak, že titulom ochrany osobnosti si uplatňoval náhradu majetkovej i nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, že od žalovaného 1/ požadoval sumu 200,- Eur, od žalovaného 2/ sumu 200,-Eur a od žalovaného 3/ sumu 1.200,-Eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené podanie žalobcu tunajší súd v zmysle až 142 uznesením zo dňa 9.1.2018 č.k.34C/71/2014-174 pripustil zmenu žaloby tak, že navrhovaný petit znie : žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,-Eur, žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,-Eur a žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,-Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania.

7. Podaním do zápisnice dňa 18.9.2018 zobral žalobca svoju žalobu voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ späť a žiadal konanie voči nim zastaviť. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.9.2018 č.k.34C/71/2014-216 bolo konanie voči žalovanému 1/ S. o zaplatenie 200,-Eur a voči žalovanému 2/ A. o zaplatenie 200,-Eur zastavené a bolo rozhodnuté, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Výroky o zastavení konania voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ nadobudli právoplatnosť dňa 1.11.2018 a voči výrokom o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie.

8. S poukazom na zastavenie konania voči žalovaným 1/ a 2/ súd ďalej konal už len so žalobcom a so žalovaným 3/, žalovaných 1/ a 2/ už na pojednávanie nepredvolával. Súd v danej veci vytýčil pojednávanie. Prvé nariadené pojednávanie bolo zrušené z dôvodu, že žalobca odmietol v ÚVTOS podpísať doklady k eskorte. Potom bol žalobca vypočutý v B.. Žalobca ani žalovaný 3/ sa pojednávania nezúčastnili. Žalobca bol vypočutý vo výkone trestu, žalovaný 3/ ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím bez jeho prítomnosti.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil žalobu, uznesenie z č.l. 12, uplatnenie náhrady škody z č.l. 13, upovedomenie z č.l. 15, posudok o invalidite, lekárska správa, rozhodnutie SP o priznaní nemocenského, žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, správa SP o sprístupnenie informácie, detailná informácia o klientovi, rozhodnutie SP z č.l. 24, osobný list dôchodkového poistenia, lekárska správa, rozúčtovanie pracovnej odmeny, vyjadrenie žalobcu z č.l. 62, vyjadrenie žalovaného 3 z č.l. 66, zápisnica o prešetrení sťažnosti z č.l. 68, rozúčtovanie pracovnej odmeny, vyjadrenie žalovaného 1/, vyjadrenie žalovaného 2/ z č.l. 84, žiadosť o sprístupnenie informácie z č.l. 92, podanie žalobcu z č.l. 93, žiadosť o sprístupnenie informácie z č.l. 95, prípis žalobcu z č.l. 97, žiadosť o sprístupnenie informácie z č.l. 100, prípis žalobcu z č.l. 102, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, sťažnosť žalobcu z č.l. 105, zbierka rozkazov generálneho riaditeľa ZVJS, žiadosť žalobcu z č.l. 134, žiadosť z č.l. 137, vyjadrenie žalobcu, vyrozumenie z č.l. 155, úprava petitu z č.l. 158, podanie žalobcu z č.l. 166, vyrozumenie z č.l. 173, uznesenie o pripustení zmeny žaloby, podanie žalobcu z č.l. 182, podanie žalobcu z č.l. 192, doplnenie vyjadrenia žalovaného 2/, spisový obal žalobcu ako odsúdeného, žiadosť o sprístupnenie informácie, žiadosť z č.l. 204, zápisnica z výsluchu žalobcu z č.l. 210, uznesenie o čiastočnom zastavení konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, podnet žalobcu z č.l. 219, zápisnica

z č.l. 225, vyjadrenie žalovaného 3/ z č.l.228, sťažnosť žalobcu z č.l. 229 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

10. Žalobca ako odsúdený za Y., teda u žalovaného 3/. V období od 9.3.2005 do 3.7.2012 bol žalobca vo výkone trestu pracovne zaradený a v evidencii Sociálnej poisťovne vedený ako platiteľ poistného v zmysle z. č. o sociálnom poistení. Dňa 3.7.2012 mal žalobca U. a následne bol hospitalizovaný.

11. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 30.8.2012 č.XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX bolo žalobcovi pri jeho dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 4.7.2012 priznané nemocenské za prvé tri dni dočasnej PN vo výške 2,83242500 Eur na deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 6,23133500 Eur na deň.

12. Žalobca bol práceneschopný od 4.7.2012 do 13.5.2013 a za toto obdobie mu bolo vyplácané nemocenské, spolu vo výške 1.946,90 Eur. Potom od 14.5.2013 mu bol priznaný invalidný dôchodok.

13. Žalovaný 3/ ako ústav, v ktorom žalobca vykonáva trest odňatia slobody, mu z nemocenských dávok vykonával zrážky ( na J., úložné a vreckové) a z toho na trovy výkonu trestu za uvedené obdobie od 4.7.2013 do 13.5.2013 mu vykonal zrážky na trovy výkonu trestu v celkovej sume 1.019,80 Eur.

14. Žalobca sa domnieva, že žalovaný 3/ vykonával zrážky na výkon jeho trestu z jeho nemocenských dávok neoprávnene, nakoľko podľa jeho názoru tieto zrážky možno robiť len pracovnej odmeny, teda z odmeny za reálne vykonanú pracovnú činnosť a nie aj z nemocenských dávok.

15. Žalovaný 3/ tvrdí, že zrážky na výkon trestu z nemocenských dávok odsúdeného (žalobcu) vykonával oprávnene, v súlade s a z. č. o výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení ešte v čase, keď bol stranou sporu, tiež podporil tvrdenie žalovaného 3/ a konštatoval, že ústav F. postupoval pri vykonávaní zrážok z nemocenskej dávky v zmysle platných všeobecne záväzných predpisov a interných predpisov zboru.

16. Na tomto skutkovom základe žalobcom tvrdených neoprávnených zrážok z jeho nemocenských dávok si žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal jednak vrátenia podľa neho neoprávnene vykonaných zrážok, ktoré odôvodňoval aj ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení ( a nasl. ) aj ustanoveniami o náhrade škody ( všeobecnej podľa aj osobitnej podľa ) a súčasne sa titulom nárokov z ochrany osobnosti (podľa § a 13 ) domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do jeho osobnosti. Zásah do jeho osobnosti žalobca pri výsluchu dňa 18.9.2018 odôvodnil tým, že okrem žalovaného 3/ sa on so svojim nárokom obracal aj na žalovaných 1/ a 2/, avšak oni ho s jeho nárokom odkazovali na žalovaného 3/ a z takéhoto ping-pongovania bol on frustrovaný, čo nenapomáhalo jeho zlému zdravotnému stavu. Uviedol, že jeho vážnosť takýmto konaním utrpená nebola, ale dôstojnosť áno, pretože aj rodina ťažko pochopí, že musí finančne vypomáhať zdravotne postihnutému, ako on bol a je po porážke. Uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ ho svojou nečinnosťou postavili do postavenia, že bolo pre neho ponižujúce konať v rozpore s jeho presvedčením pri akejkoľvek dennej činnosti, ktorú potrebuje každý ľudský jedinec a to ponižujúce zaobchádzanie s telesne postihnutou osobou bolo v tom, že si nemohol zabezpečiť svoje veci pre sociálne fungovanie, čo bolo dôsledkom toho, že mu boli stŕhané peniaze z nemocenskej a on si nemohol z nich zadovážiť potrebné veci, napr. topánky, ktoré sa nešnurujú, pretože po ochrnutí šnurovanie nebolo možné, a odev a oblečenie, ktoré možno obliecť jednou rukou, či už na vychádzku alebo celodenné ošatenie. Priznal, že jeho dôstojnosť, vážnosť inak nebola znížená, pretože je v B. a nie je súčasťou spoločnosti.

17. Žalobca po svojom výsluchu zobral žalobu voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ späť a trval na žalobe voči žalovanému 3/.

18. Podľa Q. zákonníka ( z. č. ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa až 3 , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa , kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

21. Podľa až 3 ( z. č . ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa až 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

23. Podľa , každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

24. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa z. č. v platnom znení, ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu b) trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody.

26. Podľa , z. č. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( v znení účinnom ku dňu vykonávania zrážok z nemocenských dávok žalobcu), odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza zbor zrážky podľa osobitných predpisov;28) zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,15c) vo výške a v poradí na úhradu b) trov výkonu trestu u odsúdeného 1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) v rozsahu 20 % z čistej pracovnej odmeny alebo 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny.

27. Podľa z. č. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu vykonávania zrážok z nemocenských dávok žalobcu), ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky15a) alebo úrazové dávky15b) odsúdeného.

28. Podľa a z. č. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu vykonávania zrážok z nemocenských dávok žalobcu), odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu. Od povinnosti podľa odseku 1 je odsúdený oslobodený a) počas nezaradenia do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil sám a ústav ho nemohol pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce, b) do dovŕšenia veku skončenia povinnej školskej dochádzky ustanoveného osobitným predpisom, c) počas zaradenia do vzdelávacích aktivít, ak nebol zaradený do práce a súčasne neodmietol výkon prác pre ústav alebo výkon prospešných prác mimo ústavu, d) počas účasti ako svedka na súdnom konaní, e) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

29. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených, určení trov výkonu väzby a určení trov výkonu trestu odňatia slobody ( v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2013), táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o a) zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok (ďalej len „“) obvineného vo výkone väzby (ďalej len „obvinený“) a odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „odsúdený“) a o poradí zrážok, ktoré vykonáva a odvádza ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“).

30. V danej veci mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca všetky svoje nároky, teda nárok na zaplatenie sumy, ktorá mu bola zrážaná žalovaným 3/ z jeho nemocenských dávok na trovy výkonu trestu, teda titulom bezdôvodného obohatenia, ako aj ním uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu ochrany jeho osobnosti vyplývajúci zo zásahu do jeho osobných práv týmito podľa jeho názoru neoprávnenými zrážkami, odvodzoval z jeho predpokladu, že žalovaný vykonával zrážky z jeho nemocenských dávok na výkon jeho trestu neoprávnene. Preto súd posudzoval, či žalobcom tvrdený zásah bol oprávnený alebo neoprávnený. Neoprávnenosť zásahu spočíva v tom, že zásah je nezákonný, resp. protizákonný. V danej veci mal však súd za to, že tvrdenie žalobcu o neoprávnených zrážkach z jeho nemocenských dávok nie je pravdivé. Naopak súd mal za to, že žalovaný 3/ zrážky vykonával oprávnene, pretože táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. V zmysle je žalobca ako právoplatne uznaný za vinného povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom jeho trestu odňatia slobody. Zákona o výkone trestu upravuje vykonávanie zrážok na výkon trestu z pracovnej odmeny odsúdeného a uvedeného zákona jednoznačne uvádza, že ustanovenie ods.2 (teda vykonávanie zrážok na výkon trestu), sa vzťahuje aj na nemocenské dávky odsúdeného. Z uvedeného jednoznačne a nepochybne vyplýva, že zrážky na výkon trestu bol žalovaný 3/ ako ústav, v ktorom žalobca vykonáva trest odňatia slobody, povinný vykonávať aj z nemocenských dávok žalobcu. Uvedené je podporené aj ustanovením Vyhlášky MS SR č., o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pre účely vykonávania zrážok sa pojem „čistá pracovná odmena“ používa aj na nemocenské dávky odsúdeného. zákona o výkone trestu, na ktorý poukazoval žalobca, sa na daný skutkový stav nevzťahuje, čo bolo žalobcovi viackrát vysvetlené žalovaným 3/ i žalovaným 2/, pretože uvedené ustanovenie, na ktoré poukazoval žalobca, sa vzťahuje na prípady, keď nemajú vytvorených dostatok pracovných príležitostí, ale na prípad žalobcu sa uvedené nevzťahuje, pretože nárok na nemocenské mu vznikol práve z pracovného zaradenia, ktoré bezprostredne predchádzalo vzniku jeho práceneschopnosti a nárok na nemocenské dávky mu vznikol počas ochrannej lehoty, ktorá ochranná lehota vznikla v súvislosti s pracovným zaradením. Teda žalovaný 3/ vykonával zrážky z nemocenských dávok žalobcu v súlade so zákonom, teda oprávnene. V danej veci nebola naplnená žiadna skutková podstata pre žalobcom uplatňované bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný 3/ nezískal žiaden majetkový prospech bez právneho dôvodu, ani z neplatného právneho úkonu, ani z právneho dôvodu, ktorý by odpadol, ani z nepoctivých zdrojov. Teda žalovaný 3/ sa na úkor žalobcu žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil.

31. Žalobca vo svojej žalobe v súvislosti s ním tvrdenými neoprávnenými zrážkami z nemocenských dávok v žalobe poukázal aj na ustanovenia o náhrade škody podľa §, 420a a 421 . V danej veci však súd má za to, že žalobca tieto ustanovenia neaplikoval správne, nakoľko v danej veci, aj keby inak žaloba bola dôvodná, by sa vôbec nejednalo o škodu (ani zo všeobecnej, ani z osobitnej zodpovednosti), ale o bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca žiadal o vrátenie sumy, ktorú mu žalovaný 3/ podľa jeho tvrdenia mal zrážať bez právneho dôvodu a na jeho úkor sa obohacovať. Teda malo sa jednať o bezdôvodné obohatenie (neoprávnený majetkový prospech) a nie o škodu. Ale

ako bolo vyššie konštatované, žaloba o vrátenie uvedenej sumy vykonaných zrážok z nemocenských dávok žalobcu nebola dôvodná, nakoľko uvedené zrážky boli robené v zmysle zákona o výkone trestu. Teda žalobcovi žiadne bezdôvodné obohatenie ani škoda nevznikli, pretože žalovaný 3/ robil zrážky oprávnene a neporušil žiadnu právnu povinnosť.

32. Z vyššie uvedeného dôvodu tiež nebol dôvodný ani žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pre neoprávnený zásah do jeho osobnosti. Pre uplatnenie nároku na ochranu osobnosti sa vyžaduje preukázanie kumulatívne splnených podmienok, a to neoprávnený zásah do osobnostného práva a ujma na osobnostnom práve a príčinná súvislosť medzi nimi. Žalobca odvodzoval porušenie jeho osobnostných práv z neoprávneného zásahu žalovaného 3/ do jeho osobnostných práv, ktorým mali byť podľa jeho tvrdenia neoprávnené zrážky z jeho nemocenských dávok, v dôsledku ktorých mal nedostatok vlastných finančných prostriedkov a tým bola utrpená jeho dôstojnosť, lebo musel svoju rodinu žiadať o finančnú výpomoc na zakúpenie vecí pre zdravotne postihnutého a bolo pre neho ponižujúce konať v rozpore s jeho presvedčením pri akejkoľvek dennej činnosti telesne postihnutej osoby, že si nemohol zabezpečiť (pre nedostatok vlastných finančných prostriedkov z dôvodu vykonaných zrážok z jeho nemocenských dávok) svoje veci pre sociálne fungovanie. V danej veci však súd dospel k záveru, že nedošlo k žiadnemu žalobcom tvrdenému neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, pretože ako už bolo konštatované vyššie, žalovaný 3/ nevykonal žiaden neoprávnený zásah, pretože zrážky z nemocenských dávok žalobcu vykonával v súlade so zákonom, teda oprávnene. V danej veci teda chýbal základný predpoklad pre naplnenie skutkovej podstaty zásahu do osobnostných práv žalobcu, a to neoprávnený zásah do jeho osobnostného práva. Preto je žaloba aj titulom ochrany osobnosti nedôvodná.

33. Hoci žaloba na ochranu osobnosti bola zamietnutá z vyššie uvedeného dôvodu, teda, že nedošlo k žiadnemu neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, súdu nedá uviesť kratšiu úvahu o význame a zmysle tohto inštitútu. Osobnosť človeka je súhrn jednotlivých zložiek jeho telesnej, ale predovšetkým psychickej zložky osobnosti, predstavuje nehmotnú stránku človeka, teda jeho osobnosť, ktorá je formovaná jeho charakterom, vlastnosťami, ním vyznávanými životnými hodnotami, pocitmi, spôsobom jeho života, jeho prežívaním a pod. a podľa toho je aj hodnotená osobnosť človeka v spoločnosti, podľa toho je hodnotená jeho vážnosť a česť. Teda v konaní o ochranu osobnosti je nevyhnutné posudzovať osobnosť človeka, do ktorej osobnosti bolo zasiahnuté, komplexne, a to pre posúdenie ujmy, ktorá mu bola spôsobená, pretože medzi právami a povinnosťami človeka voči ostatným musí existovať určitá proporcionalita. Je zrejmé, že väčší citový zásah do vlastných osobnostných práv, citové prežívanie, teda ujmu pociťuje viac osoba, pre ktorú sú všeobecne osobnostné práva každého človeka vysokou životnou hodnotou, ktorá si sama ctí, cení a sama rešpektuje aj osobnostné práva iných. Taká osoba pociťuje citovú ujmu viac ako osoba, ktorá osobnostné práva nerešpektuje a neuznáva. V danej veci je otázne, či je správne a v súlade s dobrými mravmi, že práve žalobca, ktorý bol odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, sa teraz domáha ochrany svojej osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, hoci on je jedinec a osobnosť človeka, ktorý si sám nectil tú najvyššiu životnú hodnotu akou je život iného človeka. Všeobecne možno konštatovať, že každý jedinec si zaslúži úctu, má právo, aby sa k nemu iní správali slušne, teda má právo na ochranu svojej osobnosti, ale aj on sa musí správať slušne a s úctou k iným, rešpektujúc ich osobnostné práva. Výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd má za to, že nie je v súlade s dobrými mravmi, keď osoba bezohľadne porušujúca tie najdôležitejšie osobnostné práva iných, akými sú život a zdravie, tým najhrubším spôsobom, sa domáha pre seba náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany svojich osobnostných práv voči nejakým zásahom do svojich osobnostných práv, ktoré sú v porovnaní s jeho zásahmi do osobnostných práv iných podstatne menej významné.

34. Podľa , z. č. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. V danej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda žalovaný 3/ mal plný úspech v spore. Preto mu súd v zmysle priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100 % s tým, že o jej výške rozhodne v zmysle súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (dvojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).