Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/440/1994

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne R. G., U.. XX.X.XXXX, R. L. X, L. proti žalovaným 1/ C. V., U.. XX.X.XXXX K. X/ L. V., U.. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. X, L., právne zastúpení JUDr. Štefanom Demkom, advokátom so sídlom Werferova 1, Košice o vydanie bezdôvodného obohatenia

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 398,33 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 24.9.2007 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Štát má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca C. H. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.5.1994, ktorá smerovala proti žalovanému C. V. domáhal vypratania nehnuteľností v katastrálnom území E., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX K. D. Č.Í. XXX - dom súp. číslo XX, N. E. H. XXX G. K. D..Č.. XXX - záhrada s výmerou XXX G. tvrdiac, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, vlastníctvo k nim nadobudol vydržaním deklarovaným rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek sp.zn. a mienil uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode uvedených nehnuteľností. Žalovaný začal predmetné nehnuteľnosti užívať po vzájomnej dohode ešte dňa 9.9.1989, ku kúpe malo dôjsť po usporiadaní vlastníctva, avšak žalovaný už nemal záujem o kúpu a nehnuteľnosti nevypratal.

2. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 19.5.1994 uplatnil proti žalobcovi vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a žiadal, aby mu bolo uložené zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny 20.000,-Sk. Tento návrh bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. . Uznesením č.k. -21 zo dňa 26.6.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.8.1996, bolo konanie o uvedenom návrhu zastavené.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 4.1.1995 navrhol pripustiť do konania ako žalovanú L. V., G. C. V.. Na pojednávaní dňa 18.11.1996 žalobca rozšíril pôvodnú žalobu o peňažný nárok vo výške 180.000,- Sk uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanými užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu od 9.9.1989. Uplatnený nárok navrhol započítať s pohľadávkou žalovaných vo výške 60.000,-Sk. Rozsudkom č.k. -41 zo dňa 18.11.1996 bola zamietnutá žaloba o vypratanie nehnuteľností a peňažný nárok žalobcu vo výške 180.000,-Sk bol vylúčený na samostatné konanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -58 zo dňa 29.10.1999 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.1.2000 doplnil odôvodnenie návrhu na zaplatenie sumy 180.000,-Sk tak, že ide o náhradu za užívanie nehnuteľností vypočítanú násobkom sumy 2.000,-Sk, ktorá predstavuje mesačnú náhradu za ich užívanie. Žalobca zároveň rozšíril peňažný nárok na sumu 250.000,-Sk predstavujúcu náhradu za užívanie nehnuteľností do konca januára 2000.

5. Uzneseniami vyhlásenými na pojednávaní dňa 5.5.2000 boli odstránené procesné pochybenia, ktoré tunajšiemu súdu vytkol odvolací súd a bola pripustená zmena žaloby podľa podania žalobcu doručeného súdu dňa 27.1.2000.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.1.2001 žalobca uplatnil nárok na náhradu za užívanie sporných nehnuteľností aj za obdobie od 1.2.2000 do 31.1.2001, t.j. za 12 mesiacov po 2.000,-Sk, peňažný nárok teda rozšíril o sumu 24.000,-Sk. Žalovaní v konaní mienili uplatňovať nároky voči žalobcovi vzájomným návrhom zo dňa 30.3.2001, ktorý bol však uznesením č.k. -141 zo dňa 5.10.2004 odmietnutý. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.10.2005 uplatnil nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností aj za obdobie od 1.2.2001 do 1.9.2005, teda za 56 mesiacov po 2.000,-Sk, t.j. v sume 112.000,-Sk, nárok celkom predstavoval sumu 386.000,-Sk. Po započítaní s pohľadávkou žalovaných vo výške 60.000,-Sk navrhol uložiť žalovaným povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti a zaplatiť sumu 326.000-Sk. Žalovaní na pojednávaní dňa 3.2.2006 vzniesli vo veci vzájomný návrh, ktorý bol doplnený podaním doručeným tunajšiemu súdu 14.2.2006, ktorým uplatnili náhradu za vložené investície do nehnuteľností v sume 72.000,-Sk, náhradu nákladov na údržbu nehnuteľnosti za obdobie od 1.3.1993 do 3.2.2006 - za kosenie trávy 19.500,-Sk a za odpratávanie snehu 6.500,- Sk a domáhali sa vydania preddavku kúpnej ceny vyplatenej žalobcovi v sume 60.000,-Sk. Celkový nárok voči žalobcovi vyčíslili sumou 151.500,- Sk, nárok navrhli započítať voči nároku žalobcu do výšky 11.085,-Sk a zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 140.415,-Sk. Nárok žalobcu na náhradu za užívanie nehnuteľností vyčíslili sumou 11.085,-Sk, uplatnili námietku premlčania nárokov, u nepremlčaného nároku spochybňovali jeho výšku i základ s prihliadnutím na stav nehnuteľnosti, ktorá bola nespôsobilá na trvalé bývanie, a možnosť ju využívať len ako rekreačnú chalupu v letných mesiacoch - od mája do septembra, t.j. päť mesiacov v roku, namietali uplatňovanie náhrady za celoročné užívanie a poukazovali na neprimeranosť náhrady uplatňovanej mesačnou sumou 2.000,-Sk.

7. Pôvodný žalobca C. H. zomrel dňa 15.3.2006 a do jeho práv vstúpili C. H., H. H., G. H. K. R. G.. Podľa osvedčenia o dedičstve , zo dňa 23.5.2006, vydaného notárom JUDr. E. H., ako súdnym komisárom sporné nehnuteľnosti nadobudla dcéra poručiteľa R. G..

8. Na pojednávaní dňa 24.11.2006 žalovaní odovzdali žalobkyni R. G. kľúče od sporných nehnuteľností. Na základe späťvzatia žaloby v časti o vypratanie nehnuteľností, so súhlasom žalovaných súd uznesením zo dňa 17.2.2012 č.k. -439 konanie v uvedenom rozsahu zastavil.

9. Žalobcovia písomným podaním doručeným súdu dňa 24.9.2009 uplatnili peňažný nárok na náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností bez právneho dôvodu od 2.9.2005 do 24.11.2006, t.j. do ich vypratania v celkovej sume 977,84 eur, u toho nárok vzniknutý za života ich právneho predchodcu od 2.9.2005 do 15.3.2006 predstavuje sumu 425,62 eur a od 16.3.2006 do 24.11.2006 žalobkyňa R. G. uplatňuje sumu 552,22 eur. Žalobcovia v 1.-4. rade tak žiadali uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 11.246,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.3.2006 do zaplatenia a žalobkyňa R. G.Á. sa domáhala aj zaplatenia sumy 552,22 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 25.11.2006 do zaplatenia. Uznesením č.k. -439 zo dňa 17.2.2012 bola pripustená zmena žaloby podľa návrhu žalobcov.

10. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.4.2010 žalobcovia vzniesli námietku premlčania voči nároku žalovaných na vrátenie zálohy za kúpnu cenu nehnuteľností v sume 1.999,63 eur (60.000,- Sk) vyplatenej v roku 1989 pôvodnému žalobcovi C. H..

11. Žalobcovia pri uplatňovaní svojich nárokov zdôrazňovali, že u žalovaných ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie najneskôr od februára 1993, kedy už vedeli, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a od uvedenej doby užívali predmetné nehnuteľnosti vedome neoprávnene. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia uplatnením nároku na súde dňa 18.11.1996, minimálne od februára 1993 do 24.11.2006 (do vypratania nehnuteľnosti) je ich nárok oprávnený, výška náhrady sumou 2.000,- Sk / 66,38 eur mesačne nie je neprimerane vysoká, ale podstatne nižšia v porovnaní so zadováženými oznámeniami realitných kancelárii a ich ponukami i zmluvou o prenájme všeobecných priestorov zo dňa 2.11.1992 uzavretou medzi obcou E. a žalovanou v 2. rade.

12. Písomným podaním zo dňa 15.3.2012 žalobcovia upresnili navrhovaný žalobný petit - žiadali zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 11.246,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.3.2006 do zaplatenia každému žalobcovi rovným dielom.

13. Rozsudkom zo dňa 20.12.2012, č.k. -472 súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne po 199,16 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 24.9.2007 do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti i vzájomnú žalobu žalovaných a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcov a žalovaní mali záujem v roku 1989 uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti (rodinný dom súp. Č.. XX E. Q.T. H. L.. Ú.. E.), k jej uzavretiu však nedošlo, pretože právny predchodca žalobcov ešte nebol ich vlastníkom. Dohodli sa, že ich kúpia za kúpnu cenu 80.000,-Kčs a kúpnu zmluvu uzavrú po usporiadaní vlastníctva k nim, o čom súčasne spísali zápisnicu dňa 9.9.1989 a 28.9.1989 a následne vyhlásenie do notárskej zápisnice dňa 29.6.1990 (notárska zápisnica Štátneho notárstva Košice-vidiek U. XXX/XX, U. XXX/XX). Žalovaní podľa vzájomnej dohody z celkovej kúpnej ceny 80.000 Kčs pôvodnému žalobcovi vyplatili ako zálohu dňa 9.9.1989 sumu 20.000,- Kčs a dňa 28.9.1989 sumu 40.000,- Kčs. Zostávajúca suma 20.000,- Kčs mala byť vyplatená po „prepise“ na notárstve. Po vyplatení preddavku pôvodný žalobca odovzdal žalovaným kľúče a umožnil užívanie označených nehnuteľností bez toho, aby za ich užívanie bola dohodnutá úhrada. Výpoveďou pôvodného žalobcu i žalovaných, ako aj svedkov W. H., C. R., C. H. i fotografiami mal za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli v zanedbanom stave a dom bol dlhšiu dobu neobývaný, pričom žalovaní od uzavretia dohody odpratali neporiadok z pozemku a začali dom opravovať, pričom úpravy ostali nedokončené. Po tom, ako rozsudkom Okresného súdu Košice - vidiek zo dňa 20. marca 1992 č.k. -19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.1992, bolo určené vlastnícke právo pôvodného žalobcu k označeným nehnuteľnostiam, pôvodné strany sporu mienili uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak žalovaní neboli ochotní akceptovať zvýšenú kúpnu cenu a k uzavretiu zmluvy nedošlo. Od februára 1993 bolo medzi účastníkmi zrejmé, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, žalovaní vypratali predmetné nehnuteľnosti dňa 24.11.2006, pričom ani pôvodný žalobca a ani jeho právni nástupcovia nevrátili žalovaným nimi zaplatený preddavok na kúpu 60.000,- Kčs. Súd konštatoval, že účastníci prijali plnenia podľa neplatnej zmluvy, vlastníctvo právneho predchodcu žalobcov k označeným nehnuteľnostiam ostalo zachované a vzhľadom na synalagmatickú povahu tohto záväzku k premlčaniu práva žalovaných na vrátenie preddavku na cenu kúpy 60.000,-Sk (1.991,63 eura) nedošlo, a preto sú ho žalobcovia povinní žalovaným vrátiť. Tento ich peňažný nárok však zanikol započítaním. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní označené nehnuteľnosti užívali aj potom, ako najneskôr od februára 1993 vedeli, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, vyvodil, že sa žalovaní nepochybne bezdôvodne obohatili na úkor pôvodného žalobcu a následne jeho právnych nástupcov, a to až do vydania nehnuteľností, pretože tieto užívali bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaných súd určil voľnou úvahou a stanovil ju na sumu 1.000,-Sk mesačne (33,19 eura). Napriek rozsiahlemu dokazovaniu totiž nezistil údaje o obvykle vynakladaných nákladoch za užívanie obdobných nehnuteľností v danom čase, predovšetkým formou nájmu. Pri určení vychádzal z nepriaznivého technického stavu domu, jeho jednoduchého vybavenia a obmedzených možností využitia. Uviedol, že žalovaní sa bezdôvodne obohatili na úkor pôvodného žalobcu tým, že užívali nehnuteľnosti v období od 18.11.1994 do 18.11.1996, od 1.2.1998 do 31.1.2001, od 17.10.2003 do 17.10.2005, t.j. spolu 84 mesiacov. Výška bezdôvodného obohatenia činí 84.000,-Sk (84 mesiacov x 1000,- Sk), t.j. 2.788,29 eura, a po započítaní pohľadávky žalovaných v sume 60.000,-Sk, bezdôvodné obohatenie žalovaných predstavuje sumu 24.000,-Sk (796,65 eura).

Súd konštatujúc, že časť nároku žalobcov je premlčaná, zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov sumu 199,16 eura (6.000,- Sk), keďže žalobcovia sú oprávnení v rozsahu svojich dedičských podielov, ktoré sú rovnaké, a v prevyšujúcej časti nárok žalobcov zamietol. Výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaných bol odôvodnený tým, že zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanými nebolo preukázané a nároky, ktoré mali vzniknúť vynaložením nákladov na údržbu nehnuteľností súd považoval za nedôvodné, pretože žalovaní najneskôr od februára 1993 neoprávnene užívali predmetné nehnuteľností a ich vydaním vlastníkovi by predišli akejkoľvek zodpovednosti za prípadnú nutnú údržbu a nákladom na uvedený účel.

14. Výroky rozsudku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom v 1. - 4.rade po 199,16 eur s prísl. a o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaných nadobudli právoplatnosť dňa 12.2.2013. Výrok o zamietnutí žaloby žalobcov v prevyšujúcej časti a výrok o trovách konania bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.11.2014 č.k. -497.

15. Odvolací súd v uznesení poukázal na to, že pôvodný žalobca a žalovaní jednali o predaji označených nehnuteľností, ako preddavok na kúpnu cenu žalovaní pôvodnému žalobcovi vyplatili dňa 9.9.1989 sumu 20.000,-Kčs a dňa 28.9.1989 sumu 40.000,-Kčs. Možno vyvodiť, že došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zaplatená čiastka 60.000,- Kčs mala charakter preddavku. Za právny dôvod na plnenie treba považovať uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Plnenie bolo poskytnuté žalovanými predtým, než ku kúpnej zmluve malo dôjsť, a bolo poskytnuté a pôvodným žalobcom prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Nárok žalovaných na vrátenie 60.000,-Sk treba posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol ( ). Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia. Preto ak v súvislosti s mienenou kúpou nehnuteľností žalovaní poskytli právnemu predchodcovi žalobcov peňažnú čiastku a ten ju prijal, stáva sa preddavok bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy právny predchodca žalobcov odmietol žalovaným nehnuteľnosti predať, poprípade vytvoril stav, z ktorého bolo zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. Týmto okamihom odpadá právny dôvod, na základe ktorého žalovaní plnili žalobcovi. Od februára 1993 bolo žalovaným i pôvodnému žalobcovi známe, že ku kúpe nedôjde a týmto okamihom odpadol právny dôvod plnenia žalovaných, preddavok sa stal bezdôvodným obohatením a žalovaným začala plynúť premlčacia lehota. Nejde pritom o situáciu predpokladanú v ust. , pretože táto mieri na prípady synalagmatických záväzkov, vyplývajúcich z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, kedy na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje, a na druhej strane právo nepremlčateľné. V prejednávanej veci sa oproti sebe stáli vzájomné nároky, ktoré boli premlčateľné - na jednej strane peňažný nárok žalobcu na úhradu za užívanie nehnuteľnosti a na druhej strane nárok žalovaných na vrátenie zálohy na kúpnu cenu. Žalovaným nič nebránilo v možnosti uplatniť svoj nárok na vrátenie zálohy na súde, a teda od okamihu, keď im bolo zrejmé, že odpadol právny dôvod na plnenie tejto zmluvy, začala im plynúť premlčacia lehota. Odvolací súd tiež zdôraznil, že výška vydávaného plnenia sa odvíja v zásade od prospechu nadobudnutého obohateným, a nie od ujmy toho, na úkor ktorého ho získal. Výšku bezdôvodného obohatenia treba odvodzovať od prospechu, ktorý nadobudli žalovaní, a nie od toho, čo by právny predchodca žalobcov mohol prípadne získať na základe platne uzavretej (nájomnej) zmluvy. Nakoľko žalovaní užívali bez právneho dôvodu dom s priľahlým pozemkom a záhradou vo vlastníctve pôvodného žalobcu, sú povinní vrátiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Pokiaľ jej výška nie je stanovená predpisom (ako je tomu v tejto veci), určí ju súd podľa svojej úvahy podľa (účinného do 30.6.2016). Opiera sa pritom o finančné ocenenie prospechu, ktorý žalovaným užívaním nehnuteľností vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Aby mohlo ísť o čiastku skutočne obvyklú vzhľadom k porovnávanému stavu, pri porovnávaní musí byť rešpektované posudzované miesto a obdobie, ako aj charakter, stav i spôsob užívania konkrétnej veci. Vznik bezdôvodného obohatenia a stanovenie jeho výšky sa musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase, ktorej predmetom sú obdobné nehnuteľnosti, pričom treba vziať do úvahy i konkrétne podmienky týkajúce sa užívaných nehnuteľností. Pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia sa musí sledovať ocenenie užívacieho práva, pri súčasnom rešpektovaní všetkých špecifických podmienok daného vzťahu (spôsob, okolnosti, miesto, čas a charakter užívania), s ohľadom na bežné okolnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že rodinný dom nebol v stave spôsobilom na užívanie na účel, na ktorý bol určený a nie je preto zrejmé, v čom spočívalo obohatenie žalovaných vo vzťahu k domu. Bezdôvodné obohatenie žalovaní nezískali len tým, že rodinný dom opravovali. Odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu nedostatočné podloženie úvahy o stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaných (v rozsahu sumy 1.000,- Sk mesačne). Odvolací súd tiež poukázal na vady konania pri rozhodovaní o zmene žaloby v zmysle návrhu zo dňa 23.9.2009, ako aj vady spočívajúce v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia v časti, ktorou súd zamietol žalobu v prevyšujúcom rozsahu a v nesprávnom vyporiadaní sa s právnym nástupníctvom po pôvodnom žalobcovi. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho súdu vyslovených v tomto uznesení, pri posúdení dôvodnosti námietky premlčania žalovanými uplatneného nároku na vrátenie preddavku nehnuteľností posúdiť, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kedy začala premlčacia doba podľa a plynúť a následne postupovať v súlade s ust. , a . Výška peňažnej náhrady musí byť odvodzovaná od prospechu žalovaných, ktorý bol získaný bez právneho dôvodu a žalovaní ako obohatení sú povinní vydať všetko (nie ale viac), čo sami získali. Pri posudzovaní a zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia sledovať ocenenie užívacieho práva pri súčasnom rešpektovaní všetkých špecifických podmienok daného vzťahu, s ohľadom na bežné okolnosti. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

16. Predmetom odvolania i konania po vrátení veci súdu 1.inštancie bolo zaplatenie sumy 4.779,92 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.779,92 eur od 24.9.2007 do zaplatenia.

17. Uznesením zo dňa 10.5.2016 č.k. -548 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcov v 1. A. C. H., H. X. A. H.A. H. K. H. X. A. G. H. vstúpila žalobkyňa v 4. rade R. G. a tiež zmenu žaloby v znení, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni Bibiáne Majdákovej sumu 4.779,92 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.779,92 eur od 24.9.2007 do zaplatenia. Pohľadávku 4.779,92 eur nadobudla menovaná v celosti na základe dodatočného dedičského konania po pôvodnom žalobcovi C. H. E.. Q.. XXD XXX/XXXX. Týmto boli odstránené nedostatky týkajúce sa aktívnej legitimácie v konaní.

18. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje (ďalej len „“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona ( ).

19. Po oboznámení sa s rozhodnutím odvolacieho súdu navrhla žalobkyňa vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia primeranej náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností. Na návrh žalobkyne súd nariadené znalecké dokazovanie zrušil (uznesenie zo dňa 23.3.2017, č.k. -579), pretože žalobkyňa nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania a znalecké dokazovanie navrhla zrušiť s odôvodnením, že súdu predloží súkromný znalecký posudok v lehote 90 dní. Znalecký posudok v uvedenej lehote a ani doposiaľ žalobkyňa nepredložila.

20. Na výzvu súdu zo dňa 5.1.2018 na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ako aj na oznámenie zo dňa 20.6.2018, či žalobkyňa trvá na nariadení znaleckého dokazovania, nakoľko tento doposiaľ nepredložila, žalobkyňa v súdom určenej lehote a ani doposiaľ nereagovala.

21. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

22. Podľa veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

24. V záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore. Pri vyhodnocovaní dôkazov pritom súd v súlade s ust. postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

25. Súd podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy nemá možnosť určiť výšku plnenia úvahou. Je výlučne na žalobcovi, aby preukázal dôvodnosť žalobného návrhu, v danom prípade výšku obvyklého nájmu zohľadňujúcu vyššie uvedené kritériá.

26. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania, ako aj z posúdenia veci odvolacím súdom dospel súd k záveru, že žalobkyňa nepreukázala výšku bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaných. Zo znaleckého posudku Ing. C. R. Č. 154/2003 zo dňa 29.9.2003 vyplýva, že dom nevyhovuje podmienkam pre trvalé bývanie. V konaní predložené oznámenia realitných kancelárii sú s prihliadnutím na ich nepresnosť nepoužiteľné a výška primeranej náhrady nebola zistená ani znaleckým dokazovaním, nakoľko žalobkyňa tento súdu nepredložila. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia prevyšujúceho sumu 1.000,-Sk mesačne, ako bola priznaná rozsudkom zo dňa 20.12.2012, súd preto považoval za nepreukázaný.

27. Sporným zostalo posúdenie započítaného nároku na vrátenie zálohy 60.000,-Sk, voči ktorému vzniesli žalobcovia námietku premlčania.

28. Poukazujúc na uznesenie odvolacieho súdu, nárok žalovaných na vrátenie 60.000,-Sk predstavuje nárok na vrátenie preddavku poskytnutého v súvislosti so zamýšľanou kúpou, ktorá sa neskôr nerealizovala. Ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol. Bezdôvodné obohatenie v takomto prípade vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia. Preddavok sa stal bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná, čo je podľa vykonaného dokazovania február 1993. Týmto okamihom odpadol právny dôvod plnenia žalovaných a preddavok sa stal bezdôvodným obohatením.

29. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí úprava v ustanovení .

30. Podľa sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia si nárok na vrátenie preddavku samostatnou žalobou neuplatnili. Na pojednávaní dňa 18.11.1996 pôvodný žalobca do výšky požadovanej náhrady 180.000,- Sk titulom za užívanie nehnuteľností započítal výšku poskytnutého preddavku 60.000,-Sk. Žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 180.000,-Sk predstavovala náhradu za užívanie nehnuteľnosti vo výške 2.000,-Sk mesačne počnúc 9.9.1989 do vypratania (predpokladal vypratanie v čase blízkom vyhlásenia rozsudku zo dňa 18.11.1996).

32. Žalobkyňa poukazovala na to, že pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní za obdobie od februára 1991 do februára 1995 celkovo vo výške 96.000,-Sk nebola ešte v čase, keď sa pohľadávky stretli, premlčaná. V zmysle započítacieho prejavu zo dňa 18.11.1996 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok v časti, v ktorej sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške 60.000,-Sk, čo znamená, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu len v tejto výške. Zvyšná časť pohľadávky vo výške 36.000,-Sk predmetným započítaním nezanikla.

33. Žalovaní argumentovali, že od februára 1993 začala plynúť lehota na uplatnenie nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia 60.000,-Sk, pretože od tohto okamihu mali žalovaní vedomosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, aj kto sa na ich úkor obohatil. Bez ohľadu na to, kedy žalovaným uplynula premlčacia doba, ich právo prípadným premlčaním nezaniklo, iba sa oslabilo. Podstatný je však započítací prejav pôvodného žalobcu na pojednávaní dňa 18.11.1996, kedy započítal čiastku 60.000,- Sk do sumy 180.000,-Sk, ktorú žaloval v tom čase z titulu úhrady nájomného za obdobie od 9.9.1989 do zaplatenia. Žalobca uznával, že žalovaný mal voči nemu splatnú pohľadávku 60.000,-Sk, v ktorej sa jeho a žalovaných pohľadávka kryli a táto pohľadávka zanikla započítaním, okamihom, keď sa pohľadávky stretli. Uviedli, že námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť len vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli (R 69/1972). Námietku premlčania pohľadávky započítavanej do žalobnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť len vtedy, ak započítaná pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli, keď sa stretla so žalobnou pohľadávkou; čas, keď bol urobený započítací prejav, nemá pre uplynutie premlčacej lehoty započítavanej pohľadávky význam (R 156/1953). Keďže subjektívna lehota na uplatnenie vrátenia preddavku žalovaným začala plynúť vo februári 1993, najneskôr do konca februára 1995 nebola ich pohľadávka voči žalobcovi premlčaná a v tom istom čase mal aj žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností splatnú pohľadávku. Započítaním žalobcu teda v čase stretu tieto pohľadávky zanikli. Súd preto žalobcovi nemôže priznať nárok za obdobie od 18.11.1994 do 1.2.1995.

34. Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

35. V zmysle započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

36. Citované ustanovenia upravujú započítanie ako spôsob zániku pohľadávok veriteľa a dlžníka. Toto ustanovenie vyžaduje, aby niektorý z účastníkov urobil prejav vôle smerujúci na započítanie. Súhlas druhého účastníka sa nevyžaduje. Prejav vôle na započítanie nevyžaduje písomnú formu, musí byť dostatočne určitý a musí byť z neho nepochybné, ktorej pohľadávky sa týka. Podmienkou zápočtu pohľadávok je, že pohľadávky musia byť vzájomné, musia byť rovnakého druhu a musia byť započítateľné.

37. V danom prípade súd posudzoval okamih stretu vzájomných pohľadávok, ich premlčanie a započítateľnosť. Započítať možno iba žalovateľné pohľadávky. Z jednostrannej kompenzácie sú o.i. vylúčené aj premlčané pohľadávky, ak k ich premlčaniu došlo skôr, než sa stretli. K okamihu stretu započítavaných pohľadávok sa posudzuje, či bola niektorá z pohľadávok premlčaná a či je teda možné pohľadávky jednostranne započítať (viď R 69/1972, R 156/1953, rozsudok NS ČR sp.zn. ). Ak sa právo premlčí, odpadá možnosť úspešného vynútenia jeho splnenia kompenzáciou. Za okamih stretu pohľadávok je potrebné považovať okamih splatnosti tej pohľadávky, ktorej splatnosť nastala neskôr. K zániku pohľadávok započítaním dochádza v okamihu, keď sa spolu stretli splatné pohľadávky, aj keď prejav vôle smerujúci k započítaniu bol urobený neskôr. Nie je teda rozhodujúce, kedy bol urobený právny úkon započítania. Právnym následkom započítania je zánik oboch vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa kryjú. Účinky započítania pôsobia spätne, od okamihu stretu.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si voči žalovaným uplatnil pohľadávku vo výške 2.000,-Sk mesačne za obdobie od 9/1989 do vypratania nehnuteľnosti. Aj keď sa pre žalovateľnosť pohľadávky nevyžaduje, aby išlo o súdom priznanú pohľadávku, vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o výške bezdôvodného obohatenia 1.000,-Sk mesačne, pri posúdení pohľadávky žalobcu súd vychádzal z tejto sumy, nakoľko túto výšku považoval za dôvodne preukázanú. V intenciách uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 19.8.2013 súd musí posudzovať výšku a existenciu započítavaných pohľadávok. Žalovaní mali voči žalobcovi nespornú pohľadávku vo výške 60.000,-Sk, ktorá sa stala žalovateľnou od okamihu, kedy bolo zrejmé, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, t.j. od februára 1993. V čase vzniku tejto pohľadávky (február 1993) mal žalobca voči žalovaným nepremlčanú pohľadávku vo výške 24.000,- Sk (1.000,-Sk mesačne za obdobie od februára 1991 do februára 1993).V čase vzniku pohľadávky spočívajúcej vo vrátení preddavku sa pohľadávky kryli vo výške 24.000,-Sk. Nakoľko žalovaní naďalej bezdôvodne užívali nehnuteľnosti pôvodného žalobcu, žalobcovi postupne vznikali ďalšie pohľadávky v sume 1.000,-Sk mesačne. Do premlčania pohľadávky na vrátenie preddavku v mesiaci február 1995 (kedy uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia lehota) vznikla žalobcovi voči žalovaným pohľadávka vo výške ďalších 24.000,-Sk (1.000,-Sk mesačne za obdobie od februára 1993 do februára 1995). Od marca 1995 bola pohľadávka žalobcu na vrátenie preddavku 60.000,-Sk premlčaná, a preto ju nie je možné započítať s ďalšou pohľadávkou žalobcu. Súd preto usúdil, že pohľadávky žalobcu a žalovaných sa kryli vo výške 48.000,-Sk. V tomto rozsahu je započítanie dôvodné.

39. Nakoľko žalobcom bola priznaná výška bezdôvodného obohatenia v sume 84.000,-Sk / 2.788,29 eur a táto pohľadávka zanikla započítaním vo výške 48.000,-Sk / 1.593,31 eur, nárok žalobcov na zaplatenie sumy 36.000,-Sk / 1.194,98 eur je dôvodný. Rozsudkom zo dňa 20.12.2012 boli žalovaní právoplatne zaviazaní na zaplatenie sumy 24.000,-Sk / 796,65 eur. Súd preto rozhodol o zostávajúcom, dôvodnom rozsahu vzniknutého bezdôvodného obohatenia 12.000,-Sk / 398,33 eur tak, že žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu.

40. V prevyšujúcej časti súd považoval žalobný nárok za nedôvodný, vychádzajúc z nepreukázania výšky bezdôvodného obohatenia (viď odsek 26 odôvodnenia), ako aj posúdenia započítania vzájomných pohľadávok (viď odsek 38 odôvodnenia).

41. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa uvedeného nariadenia právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa spravujú ustanoveniami doterajších predpisov. Ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.

43. V súlade s cit. ustanoveniami súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške 8,5 % ročne, počnúc 24.9.2007 ako to žiadala, nakoľko v tomto okamihu boli žalovaní nepochybne v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia, keďže bezdôvodné obohatenie bolo vydané za obdobie do 17.10.2005.

44. Keďže žalovaní užívali nehnuteľnosti spoločne, ich záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia je spoločný a nerozdielny v zmysle ust. . Podľa ust. ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

45. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

47. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zhode s ust. , , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia boli úspešní v časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Vo finančných nárokoch (4.660,93 eur + 11.246,84 eur) boli viac úspešní žalovaní. Súd preto usúdil, že pomer úspechu žalobkyne sa zhruba rovná pomeru úspechu žalovaných v konaní a rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Súd považuje uvedené rozhodnutie o trovách konania za zodpovedajúce spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov sporových strán v zmysle a 2 .

49. O trovách štátu rozhodol súd s poukazom na ust. , čl.2.1, . Nakoľko súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, uvedené zakladá právo štátu na náhradu trov voči obom stranám sporu v rovnakom pomere.

50. O výške trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Pri určení výšky trov, ktoré má uhradiť každá zo strán sporu, bude zohľadnená výška preddavkov, ktoré strany sporu uhradili titulom preddavkov na trovy znaleckého dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).