Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-212-2016.pdf
PDF · 101.59 KB
No categories available
6C/212/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpená AK Herceg, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovaným: 1. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. cesta XX, 2. I. Melichová, nar. X.X.XXXX, bytom K., E. cesta XX, o 9.696,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9.696,22 eur, príslušenstvo pohľadávky, ktoré pozostáva z dohodnutého úroku v sume 3.752,97 eur, úrokov z omeškania v sume 200,07 eur, dohodnutého úroku vo výške 13,40 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia a poplatky v sume 75,00 eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 9.696,22 eur, pričom aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré pozostáva z dohodnutého úroku v sume 3.752,97 eur, úrokov z omeškania v sume 200,07 eur, dohodnutého úroku vo výške 13,40 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia a poplatky v sume 75,00 eur. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 6.2.2013 uzatvorili strany zmluvu o OTP Ideal úvere č. XXXXXXXXXXSUR, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý účelový klasický spotrebiteľský úver v sume 10.000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach v sume 182,26 eur, pričom prvá splátka bola splatná 6.3.2013 a posledná splátka mala byť splatná 6.2.2020, pričom každá splátka bola splatná 6-ty deň v kalendárnom mesiaci. Zároveň v uvedenej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 13,40 % ročne so zľavou za splnenia podmienok stanovených v zmluve. Zároveň uviedol, že podľa článku IV. bod 5 uvedenej zmluvy bol žalobca oprávnený v prípade omeškania žalovaných so splatením úveru alebo niektorej splátky úveru účtovať aj okrem bežného úroku aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní nesplácali úver podľa uvedenej zmluvy o úvere a preto ich žalobca listom zo dňa 24.4.2014 vyzval na uhradenie dlžnej časti záväzku zo zmluvy o úvere pričom žalovaní aj po doručení uvedenej výzvy úver včas a riadne nesplácali pričom najstaršia neuhradená splátka bola splatná 6.7.2013. Žalobca podľa článku VII. bod 2 písmeno e) zmluvy o úvere listom zo dňa 3.6.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaní boli povinní podľa článku VII. bod 5 uvedenej zmluvy o úvere uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru pričom predčasná splatnosť úveru nastala 17.6.2014 avšak žalovaní svoj záväzok zo zmluvy neuhradili. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetom žaloby je nesplatená istina úveru v sume 9.696,22 eur a príslušenstvo pohľadávky, t.j. dohodnuté nezaplatené úroky, ktoré ku dňu 27.5.2016 predstavujú sumu 3.752,97eur, úroky z omeškania, ktoré ku dňu 27.5.2016 predstavujú sumu 200,07 eur pričom žalobca požadoval aj dohodnutý úrok vo výške 13,40 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia a tiež úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia s tým, že zároveň požadoval poplatok v sume 75,- eur. K žalobe žalobca pripojil uvedenú zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo, vyhlásenie úveru o predčasnej splatnosti zo dňa 3.6.2014.
3. Konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 6C/212/2016-33 zo dňa 30.8.2016, ktorý bol uznesením súdu zo dňa 26.6.2018 zrušený, keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému v 1. rade do vlastných rúk.
4. Žaloba bola žalovanému v 1. rade doručená oznámením zo dňa 17.8.2018 na webovej stránke a úradnej tabuli konajúceho súdu podľa § 116 ods. 2 CSP keďže žalovanému v 1. rade sa žalobu nepodarilo doručiť na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR.
5. K žalobe sa mailovým podaním zo dňa 5.10.2018 vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá v uvedenom podaní uviedla, že uvedenú zmluvu o úvere so žalobcom uzavrela avšak v tejto zmluve absentujú údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, adresu predávajúceho, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, a preto by sa mal uvedený úver považovať podľa § 11 zákona č. 129/2010 za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uviedla, že uvedená zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a to poplatok za spracovanie úveru, poplatok za vedenie úverového účtu, keďže ide o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a predstavujú čisto administratívnu agendu žalobcu spojenú s poskytnutím úveru, pričom odplatou pre žalobcu za poskytnutie úveru sú úroky. Uviedla, že od 10.6.2013 podľa zákona č. 132/2013 sa veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu v plnení za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu. Zároveň uviedla, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je dohoda o zrážkach zo mzdy. Napokon namietala paušálne poplatky za upomienky keďže suma poplatku musí zodpovedať povahe spoplatneného úkonu a zároveň skutočným nákladom veriteľa na jeho vykonanie. Inak poplatok umožňuje veriteľovi získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky veriteľa, pričom paušálne určená suma výšky poplatku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 19.10.2018, v ktorom uviedol, že žalobca v celom rozsahu trvá na žalobe a má za to, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Uviedol, že zmluva o úvere v článku IV bod 1 spĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno i ) Zákona č. 129/2010 Z.z. keďže sa tam uvádza počet splátok, ich výška a splatnosť jednotlivých splátok vrátane konečnej splatnosti úveru, a teda spotrebiteľ vie kedy, v akej výške má uhradiť príslušnú splátku a tiež koľkými splátkami úver uhradí a táto časť zmluvy o úvere nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto nie je možné uvedený úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozhodnutie súdneho dvora vo veci C42/15 v právnej veci žalobcu Home credit Slovakia a.s. proti D. I. zo dňa 9.11.2016 a tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 25Co/133/2017 v ktorom sa uvádza, že výklad spojenia „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet pričom akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre 8Co4/2018 zo dňa 12.7.2018, v ktorom poukázal na rozhodnutie NS SR č. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018 a 3Cdo/146/2018 kde sa v bode 19 uvádza, že „nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona 120/2010 žiadať aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie v dlhu nad rámec požiadaviek smernice 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008.“ Zároveň poukázal aj na záver odôvodnenia NS SR, v ktorom sa uvádza, že predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anulitnej splátky.
7. V uvedenom vyjadrení ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že poplatok za spracovanie úveru predstavoval v čase poskytnutia úveru žalovanému štandardnú prax a je v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedol tiež, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala v čase uzatvorenia zmluvy štandardný spôsob zabezpečenia návratnosti pohľadávky veriteľa pričom išlo o obojstranne dohodnutý spôsob zabezpečenia a žalobca nepodmieňoval poskytnutie úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Napokon uviedol, že mu nie je známe, že by ustanovenie úverovej zmluvy za spracovanie úveru bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku a uviedol, že žalobca je bankovou inštitúciou podliehajúcou dohľadu Národnej banky Slovenska. Zároveň zaslal konajúcemu súdu výpis z úverového účtu žalovaného spolu so špecifikáciou výpočtu úrokov a úrokov z omeškania pričom uviedol, že žalovaní uhradili žalobcovi len sumu 954,29 eur. Teda ani nie 10 % z poskytnutej sumy úveru.
8. Žalovaná v 2. rade konajúcemu súdu mailovým podaním zo dňa 20.11.2018 zaslala vyjadrenie MS SR zo dňa 13.10.2017, ktorým bola posúdená zmluva o OTP Ideal úvere a zmluva o OTP Expres úvere.
9. Vo veci sa podaním zo dňa 22.11.2018 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že uvedené vyjadrenie MS SR považuje za všeobecnú sumarizáciu inštitútov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ktoré však nezohľadňujú okolnosti skutkového stavu, ktorý je predmetom konania ani aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. V súvislosti s namietanou výškou úrokov uviedol, že úver bol žalovaným poskytnutý za úrokovú sadzbu 13,40 % ročne s dobou splácania 84 mesiacov, teda viac ako 5 rokov pričom úrokovú sadzbu považoval za primeranú nakoľko neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú v obdobných prípadoch v čase poskytnutia úveru a poukázal na to, že v čase poskytnutia úveru mali žalovaní záväzky aj voči Slovenskej sporiteľni a.s. a Prima banke Slovensko a.s. Čo sa týka poplatkov uviedol, že žalovaným boli zo strany žalobcu poskytované služby podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka.
10. Vo veci sa ďalším podaním zo dňa 17.1.2019 vyjadril právny zástupca žalobcu, v ktorom uviedol, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 10.000,- eur pričom žalovaní uhradili 5 splátok celkom v sume 954,- eur pričom z tejto sumy bola suma 303,78 eur započítaná na istinu, suma 415,26 eur na úroky, suma 0,25 eur na úroky z omeškania a suma 235,- eur na úhradu poplatkov tak ako to vyplýva z tabuľky, ktorá bola pripojená k podaniu.
11. Na pojednávaní dňa 7.6.2019 sa nezúčastnili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili mailovým podaním zo dňa 6.6.2019, pričom obaja žalovaní uviedli, že súhlasia s tým aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní zástupca právneho zástupcu žalobcu uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, žiadal žalobe vyhovieť, žalobu považuje za dôvodnú a zotrváva na svojich písomných vyjadrení a navrhol aby súd zaviazal žalovaných tak ako je to uvedené v žalobe s tým aby boli obaja žalovaní zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 9.696,22 eur ako i úroku z úveru ku dňu 27.5.2016 v sume 3.752,97 eur, úroku z omeškania ku dňu 27.5.2016 v sume 200,07 eur, dohodnutého úroku z úveru v sume 13,4 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia a dohodnutých poplatkov v sume 75,00 eur. Uviedol, že od podania žaloby žalovaní neuhradili žiadnu sumu na účet žalobcu, doposiaľ uhradili iba 954,29 eur, t.j. prvých 5 splátok, ktoré však neboli uhradené v celej výške keďže každá splátka predstavovala sumu 182,26 eur pričom prvé štyri splátky zaplatili včas a riadne, piatu splátku už neuhradili. Táto splátka bola splatná 6.7.2013. Štvrtú splátku zaplatili len v rozsahu 5,36 eur a potom na túto štvrtú splátku uhradili ďalších 202,15 eur dňa 20.6.2013. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v 3 ročnej všeobecnej premlčacej lehote, žalobca považuje námietku premlčania vznesenú žalovanou v 2 rade za nedôvodnú. Uviedol, že má za to, že ide o riadnu zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahuje všetky náležitosti, neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, neobsahuje žiadne ustanovenia,, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach spotrebiteľa voči žalobcovi. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19.10.2018, v ktorom odkazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Cdo/56/2018 a 3Cdo/146/2017, v zmysle ktorého Najvyšší súd uviedol, že ust. § 92 ods. 2 písmeno k) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010, podľa ktorého predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho aká je konkrétna vnútorná platba tej ktorej nulitnej splátky. V danom prípade je dôležité aby v spotrebiteľskej zmluve bol uvedený počet jednotlivých splátok a ich výška. Zároveň uviedol, že výpočet dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania sa nachádza v prílohe podania zo dňa 19.10.2018. Čo sa týka žalovanými zaplatenej sumy 954,29 eur, táto suma bola započítaná na úhradu istiny ako i na úhradu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania a na úhradu poplatkov tak ako je to uvedené v podaní zo dňa 17.1.2019.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa uvádzajú ktoré neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 odsek zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § 9 odsek 2 písmeno a), b) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo veriteľa ak ide o právnickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno a) až k), r) a y) a § 10 odsek 1.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Súd po oboznámení sa so žalobou, dokladmi založenými v spise a na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení zistil, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Konajúci súd mal preukázané, že žalobca so uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o OTP Ideal úvere zo dňa 6.2.2013 s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Na základe uvedenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade spotrebiteľský úver v sume 10.000,- eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali podľa článku IV bod 1 uvedenej zmluvy splácať v 84 mesačných splátkach pričom každá splátka predstavovala sumu 182,26 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 6.3.2013 a posledná splátka bola splatná 6.2.2020, pričom každá splátka bola splatná 6-ty deň v kalendárnom mesiaci. Súd mal z článku I bod 2 uvedenej zmluvy za preukázané, že bola dohodnutá pevná úroková sadzba 12,60 % ročne. z uvedenej zmluvy mal súd preukázané, že celková suma úveru predstavovala pri včasnom a riadnom splácaní 15.309,84 eur (84 splátok x 182,26 eur). Z podaní právneho zástupcu žalobcu mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade doposiaľ zaplatili žalobcovi len sumu 954,29 eur. Taktiež mal súd za preukázané, že žalobca oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 3.6.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a k uvedenému dňu nedoplatok úveru predstavoval 9.696,22 eur. Súd mal za preukázané, že nesplatená istina úveru predstavuje žalovanú sumu 9.696,22 eur, keďže žalovaní uhradili len 954,29 eur a ďalšie splátky neuhradili. Súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovanými za nedôvodnú, keďže žaloba bola podaná v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote, t.j. dňa 7.6.2016, pričom splatnosť úveru nastala 17.6.2014 doručením vyhlásenia žalobcu zo dňa 3.6.2014, že úver je predčasne splatný. Súd mal za to, že uvedená zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené v § 9 ods. 2 uvedeného zákona a preto neprihliadal na námietku vznesenú žalovanými v 1. a 2. rade, že uvedený úver je bez úrokov a poplatkov, pričom konajúci súd vychádzal z toho, že v danom prípade bola riadne dohodnutá výška, termíny ako i počet jednotlivých splátok. Súd preto s poukazom na ust. § 489 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
14. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. kapitalizované dohodnuté úroky v sume 3.752,97 eur, kapitalizované úroky z omeškania v sume 200,07 eur, dohodnutý úrok vo výške 13,40 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 9.696,22 eur od 28.5.2016 do zaplatenia tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku, pričom kapitalizovaný dohodnutý úrok 3752,97 eur ako i kapitalizované úroky z omeškania v sume 200,07 eur boli vypočítané za obdobie do 27.5.2016. Uvedené dohodnuté úroky súd priznal s poukazom na ust. § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a úroky z omeškania priznal podľa ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka a podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.
15. Súd zároveň s poukazom na ust. článku V zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi aj poplatky v sume 75,- eur.
16. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobe vyhovel, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k náhrade trov konania žalobcovi spoločne a nerozdielne, keďže zo zmluvy o úvere boli taktiež zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Ak žalovaní v 1. a 2. rade nesplnia povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.