Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_19C-38-2018.pdf
PDF · 123.56 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: C.. G. R., nar. XX.XX.XXXX, E. O. XXX/XX, Y. F., pr. zast.: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát v Nových Zámkoch, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo, Dunajská Streda, IČO: 00 170 674, Kúpeľná 33, Dunajská Streda, o 296,46 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 296,46 € s ročným úrokom z omeškania:
- 8,05 % zo sumy 95,32 € od 01.07.2015 do zaplatenia a
- 8 % zo sumy 201,14 € od 01.07.2016 do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 27.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza žalobcov neobývaný byt, vyúčtoval žalobcovi za roky 2014 a 2015 preplatky na úhradách za plnenia, ktoré žalobcovi nevrátil. Okrem toho žalovaný nesprávne vyúčtoval žalobcovi za rok 2016 náklady na teplo, pretože vychádzal z náhradného spôsobu určenia spotreby, na čo však nemal právo. Žalovaný totiž žalobcovi neoznámil riadne a včas termín odčítania údajov z pomerových rozdeľovačov tepla v bytovom dome za rok 2016, v dôsledku čoho žalobca o odčítaní nemal vedomosť a byt nemohol sprístupniť. Keďže v žalobcovom byte sa nekúrilo, spotreba tepla bola nulová.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Preplatky vracia na základe návratky a ak sa návratka nevráti do 10. júna, preplatok sa použije na zálohové platby pre nový rok. Keďže žalobca návratku za rok 2014 nevrátil, žalovaný preplatok použil na nasledujúce zálohové platby. Preto potom žalobca nemal za rok 2015 nedoplatok 296,45 € (95,32 € + 201,14 €), ale len 201,14 €, pretože ten v sebe zahŕňa aj nevrátený preplatok za rok 2014. Preplatok 201,14 € sa ďalej uvádza vo vyúčtovaní za rok 2016. Za rok 2016 vznikol žalobcovi nedoplatok 837,72 €, ktorý po započítaní preplatku 201,14 € predstavoval 636,58 €. Spotreba za ústredné kúrenie za rok 2016 bola určená náhradným spôsobom podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „vyhláška č. 630/2005 Z. z.“), pretože žalobca neumožnil prístup do bytu ani neodovzdal dodatočne odčítané stavy. Termíny odčítania meračov boli vyvesené 15 dní pred ich uskutočnením na každom vchode objektu. Odčítania sa vykonávajú už 10 rokov vždy v období od 01. do 15. januára.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), ktoré sa konalo 12.02.2019, 04.04.2019 a 07.06.2019 v prítomnosti strán a na ktorom vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie:
- listinnými dôkazmi: vyúčtovanie úhrad za rok 2014 (č. l. 7), vyúčtovanie úhrad za rok 2015 (č. l. 8), vyúčtovanie nákladov za rok 2015 (č. l. 9), vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním (č. l. 10 a 11), odčítavacie karty (č. l. 12 až 14), upomienka (č. l. 15), zoznam nedoplatkov (č. l. 16), predžalobná výzva (č. l. 18), žiadosť o podanie vysvetlenia (č. l. 18), odpoveď na žiadosť (č. l. 22), vyjadrenie a žiadosť (č. l. 23 a 24), odpovede žalovaného (č. l. 26 a 27), zmluva o prevode družstevného bytu (č. l. 79 až 82), dodatok č. 1 (č. l. 83 až 86), dodatok čl. 1 z roku 2007 (č. l. 92 až 94),
- výsluchom svedkov: G. V. (zápisnica z pojednávania, č. l. 64) a C.. N. B. (zápisnica z pojednávania, č. l. 110 rub) a na základe nich v spojení skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav:
5. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na E. O. XXX/XX X. Y. F., ktorého správcom je žalovaný (nesporná skutočnosť), ktorý nadobudol na základe zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva podpísanej 04.01.1995 (č. l. 79).
6. Žalobca vyplnil odčítaciu kartu vodomerov a pomerových rozdeľovačov tepla (odčítacia karta, č. l. 14), na základe ktorej žalovaný listom z mája 2015 vyúčtoval žalobcovi úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a náklady bytového domu za rok 2014 tak, že výsledkom vyúčtovania pripadajúceho na byt žalobcu bol preplatok 95,32 €. List obsahoval aj upozornenie, že „odpočty meračov tepla… sa vykonávajú každý rok v 1. a 2. týždeň mesiaca január. Žiadame užívateľov bytov, aby odčítačom umožnili prístup k meracím prístrojom“ (vyúčtovanie úhrad za rok 2014, č. l. 7).
7. Žalobca vyplnil odčítaciu kartu vodomerov a pomerových rozdeľovačov tepla (odčítacia karta, č. l. 13), na základe ktorej žalovaný listom z mája 2016 vyúčtoval žalobcovi úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a náklady bytového domu za rok 2015 tak, že výsledkom vyúčtovania pripadajúceho na byt žalobcu bol preplatok 201,14 €. List tiež o. i. obsahoval údaj „úhrady za rok 2015 vrátane vysporiadania prepl. alebo nedopl. za rok 2014“ a sumu 1.835,32 €. Ďalej list obsahoval rovnaké upozornenie o termíne odčítania, ako list s vyúčtovaním za rok 2014 (vyúčtovanie úhrad za rok 2015, č. l. 8). V sprievodnom liste, ktorý žalovaný vystavil k vyúčtovaniu nákladov a úhrad za rok 2015, sa o. i. uvádzalo, že „podľa článku III. písmeno o/ Zmluvy o výkone správy družstvo je povinné vrátiť preplatky do 30. júna roka, ak je dostatok finančných prostriedkov na účte bytového domu“. Časť „C.“ s názvom „Vrátenie preplatku“ obsahovala tieto body:
„1. Klientom platiacim cez účet v Slovenskej sporiteľni preplatok vraciame bez nahlásenia, ak úhradu mesačnej zálohovej platby vykonávali na účet OSBD v Slov. spor.…
2. Klienti platiaci poštovou poukážkou alebo prevodom a vkladom z ostatných bánk… majú nahlásiť družstvu na priloženej návratky, či žiadajú preplatok vrátiť. …“
V spodnej časti listu sa nachádzala návratka, ktorá sa mala vrátiť „najneskôr do 10. júna 2016“ a ktorá mala obsahovať meno a adresu žiadateľa, sumu preplatku a nachádzal sa na nej predtlačený text: „Žiadam vrátenie preplatku na bankový účet…“ s miestom na vyplnenie variabilného symbolu a podpisu (vyúčtovanie nákladov za rok 2015, č. l. 9).
8. Prinajmenšom od roku 2016 sa v byte žalobcu na E. O. XXX/XX v Y. F. nebývalo a nekúrilo a žalobca sa v ňom nachádzal iba sporadicky (nepopreté tvrdenie žalobcu). Žalobca neodovzdal žalovanému odčítaciu kartu za rok 2016 (nepopreté tvrdenie žalovaného).
9. Za rok 2016 vyúčtoval žalovaný žalobcovi náklady na ústredné kúrenie v sume 858,77 €. Tieto boli výsledkom rozúčtovania celkových nákladov podľa pomeru spotrebnej zložky 70 % a základnej zložky
30 %, pričom spotrebná zložka pozostávala zo sumy 601,144 € určenej náhradným spôsobom podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. a základná zložka predstavovala sumu 257,633 € (výpoveď svedka B., zápisnica z pojednávania, č. l. 111, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním, č. l. 11). Žalovaný použil v rámci náhradného spôsobu výpočtu spotreby koeficient 1-násobku priemeru, pretože vychádzal z toho, že nesprístupnenie bytu nebolo úmyselné (odpoveď na žiadosť, č. l. 22). Žalovaný pri výpočte nedoplatku vychádzal zo súčtu platieb prijatých od žalovaného v priebehu roka 2016 a stavu účtu k 01.01.2016 v sume 201,14 € (ktorú tvoril preplatok za rok 2015) a celkovo v prospech žalovaného vykázal príjem zálohových platieb v sume 871,86 €. Celkový nedoplatok vyúčtoval v sume 636,58 € (vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním, č. l. 10).
10. Žalobca vykonával za roky 2014 až 2016 úhrady za plnenia v zhode s dohodou vlastníkov o ich výške. Za rok 2014 takto zaplatil sumu 1.683,89 €, za rok 2015 sumu 1.835,32 € a za rok 2016 sumu 903,72 € (nesporné skutočnosti, vyúčtovania, č. l. 7, 8 a 10).
11. Upomienkou z 21.07.2017 vyzval žalovaný žalobcu na zaplatenie nedoplatku 636,58 € do 31.07.2017 (upomienka, č. l. 15). Dňa 14.02.2018 žalovaný zaradil žalobcu na „zoznam nedoplatkov“, kde ako dlh súvisiaci s jeho bytom uviedol sumu 636,58 € (zoznam nedoplatkov, č. l. 16).
12. Podľa článku III. písmeno o/ Zmluvy o výkone správy bol žalovaný povinný vrátiť preplatky do 30. júna roka, ak bol dostatok finančných prostriedkov na účte bytového domu. Súd nemal dôvod vychádzať z toho, že toto ustanovenie znelo inak. Je síce pravda, že na výzvu súdu, aby predložil aktuálne znenie zmluvy o výkone správy so všetkými dodatkami, žalovaný doložil zmluvu o prevode družstevného bytu (č. l. 79 až 82) a dodatok č. 1 k nej (č. l. 83 až 86), no už názov tejto zmluvy vypovedá o tom, že nejde o aktuálnu zmluvu o výkone správy. Inú zmluvu žalovaný pritom nepredložil. Predovšetkým treba uviesť, že súd nemôže od strany vymáhať predloženie dôkazu, ktorý by bol v jej neprospech. To však v tomto prípade napokon nebolo ani potrebné, pretože z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že zmluva o výkone správy bola viackrát zmenená. V prvom rade je zjavné (a aj žalovaný to tvrdil), že žalovaný vyhotovoval dodatky k zmluve o výkone správy, ktorými sa snažil dosiahnuť jej súlad s jednotlivými novelami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o bytoch“), najmä s novelou z roku 2007 (zákon č. 268/2007 Z. z.), ktorá prostredníctvom § 32c ods. 2 zákona o bytoch postihovala rozpory medzi zmluvou o výkone správy a zákonom stratou platnosti tých ustanovení, ktoré neboli do konca roku 2007 zosúladené so zákonom. To, že v prípade zmluvy o prevode družstevného bytu z roku 1994 nejde o aktuálnu zmluvu, plynie aj z toho, že žalobca poprel, že by bola aktuálna (zápisnica z pojednávania, č. l. 90 rub). Súd tak nemohol vychádzať z toho, že znenie zmluvy o prevode družstevného bytu z roku 1994 bolo správne, a preto ani nebolo potrebné zabezpečovať jej originál na účely overenia jej pravosti a pravdivosti, ako to navrhoval žalobca. Bol to sám žalovaný, ktorý znenie aktuálnej zmluvy o výkone správy, konkrétne jej článku III písm. o), výslovne citoval v sprievodnom liste k vyúčtovaniam za roky 2014 a 2015. Po druhé žalovaný ani nepopieral, že by zmluva o výkone správy mala iný obsah, než ten, ktorý opakovane citoval. To, že na výzvu súdu predložil určitý listinný dôkaz (zmluvu o prevode družstevného bytu z roku 1994 a jej dodatok z toho istého roku), koniec koncov ešte neznamená, že tým aj niečo tvrdil (teda že tvrdil, že zmluva z roku 1994 je stále aktuálna). Tvrdenia sa totiž preukazujú dôkazmi, a nie naopak. Napokon treba ešte poznamenať, že podľa § 6 ods. 3 zákona o bytoch môže byť na správu v jednom dome uzavretá zmluva len s jedným správcom. Zo všetkých týchto hľadísk potom súd v zmysle § 191 ods. 1 CSP vychádzal z toho, že znenie článku III písm. o) zmluvy o výkone správy bolo také, aké žalovaný odcitoval v sprievodných listoch k vyúčtovaniam za roky 2014 a 2015.
13. Žalovaný nepreukázal, že v rokoch 2015 a 2016, keď vyúčtoval žalobcovi preplatky, nebol dostatok finančných prostriedkov na účte bytového domu, ktoré žalovaný spravuje podľa § 8 ods. 3 zákona o bytoch. Práve z dôvodu tejto zákonom uloženej povinnosti ho možno zaťažiť dôkazným bremenom na preukázanie toho, že na účtoch nebol dostatok prostriedkov. To by ho totiž podľa zmluvy o výkone správy oprávňovalo preplatky nevrátiť, takže preukázanie tejto skutočnosti bolo v jeho prospech. To sa mu však nepodarilo, pretože žiadne dokazovanie v tomto smere nenavrhol.
14. Nebolo sporné, že pomerové rozdeľovače tepla v byte žalobcu merali správne.
15. Na druhej strane sa ale žalovanému nepodarilo preukázať, že by žalobcovi oznámil termín odčítania pomerových rozdeľovačov tepla za rok 2016. Žalovaný síce tvrdil, že oznámenie o termíne odčítania bolo
vyvesené na vchodoch do bytovej budovy, no toto tvrdenie nepodopiera žiaden z vykonaných dôkazov. Z výpovede svedka V., ktorý mal na starosti odčítavanie meračov, vyplynulo, že svedok už niekoľko rokov nemal odčítanie meračov na starosti, a neodčítaval ich preto ani v rokoch 2014, 2015 či 2016. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že žalovaný termín odčítania neoznamoval iným alternatívnym spôsobom (napríklad vhodením oznamu do schránky, poštou zásielkou, emailom, telefonicky, osobne, či inak). Treba poznamenať, že žiadny právny predpis žalovanému neukladá, aby termín odčítania meračov oznamoval nejakou konkrétnou formou, preto je len na ňom, aký spôsob zvolí. Možno súhlasiť s tým, že oznámenie termínu odčítania meračov formou vývesky na vchodových dverách alebo na prístupnej nástenke v bytovom dome je bežným spôsobom, ktorý správcovia volia vzhľadom na veľký počet adresátov bývajúcich v bytovom dome oprávnene, pretože šetrí náklady na doručovanie a je zároveň osobám bývajúcim v bytovom dome hneď „na očiach“. Nevýhoda tohto spôsobu oznamovania sa ale prejaví pri dokazovaní, že oznámenie bolo naozaj vyvesené a aký bol jeho obsah. Keď sa však oznámenie vyvesí na vchodových dverách bytového domu, je dôkazná situácia zľahčená tým, že s takýmto oznámením sa musí denne stretávať niekoľko osôb, prinajmenšom užívatelia bytového domu, ktorí v ňom bývajú. V dôsledku toho má potom ten, kto oznámenie vyvesil, k dispozícii pomerne veľkú skupinu svedkov, prostredníctvom ktorých môže v súdnom konaní túto skutočnosť dokázať. Keďže v danej veci to bol žalovaný, ktorý z vyvesenia oznámenia vyvodzoval svoje právo použiť náhradný spôsob učenia spotreby tepla, bolo na ňom, aby takéto dokazovanie navrhol. Napriek tomu, že súd už na prvom pojednávaní 12.02.2019 stranám s poukazom na § 153 CSP uložil, aby do 15 dní predložili všetky návrhy na vykonania dokazovania, žalovaný dôkaznú aktivitu vyvinul až pred tretím (posledným) pojednávaním, keď navrhol vypočuť svedka R. X.. Výsluch tohto svedka súd nevykonal, pretože jeho vykonanie by vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania a iné úkony súdu podľa § 153 ods. 2 CSP. Zo žalovaným udanej adresy sa prítomnosť svedka nepodarilo zabezpečiť a žalovaný inú adresu ani nevedel uviesť. Navyše, ako potvrdil žalovaný, ide o jeho zamestnanca, a tak mu podľa názoru súdu nič nebránilo v tom, aby jeho účasť zabezpečil tak, ako to predpokladá § 197 ods. 1 CSP, a to už hneď na prvom, alebo na druhom, prípadne na poslednom treťom pojednávaní. O sudcovskej koncentrácii podľa § 153 ods. 1 CSP bol pritom žalovaný poučený už v predvolaní na prvé pojednávanie a opakovane súdom na pojednávaniach. V dôsledku toho boli splnené všetky podmienky podľa § 153 ods. 2 CSP, a preto súd dôkaz výsluchom tohto svedka nevykonal. Pre úplnosť súd uvádza, že totožný návrh žalobcu na vypočutie tejto osoby súd zamietol preto, lebo dôkazné bremeno zaťažovalo v tejto súvislosti žalovaného. Kontradiktórna povaha civilného procesu, ktorá plynie predovšetkým z čl. 6 a 8 základných princípov CSP, totiž kladie dôraz na dôkaznú aktivitu tej strany, ktoré v konaní určitú skutočnosť tvrdí vo svoj prospech. Zjavne by nebolo v súlade s povahou civilného procesu, keby súd vykonával dokazovanie tvrdení jednej strany na základe návrhov na dokazovanie prednesenými protistranou.
16. Aj keby sa však žalovanému podarilo preukázať, že oznámenie bolo vyvesené, z tvrdení žalovaného, že odčítanie vykonáva u vyše rokov medzi 1. a 15. dňom v januári, zo znení upozornení obsiahnutých na vyúčtovaniach, podľa ktorých sa odčítanie vykonáva v rozmedzí dvoch týždňov, bolo zrejmé, že žalovaný oznamoval užívateľom len približný termín odčítania meračov. To, že to tak bolo, potvrdila aj výpoveď svedka C.. B., ktorý hovoril o „rozpätí asi jedného týždňa“ (zápisnica z pojednávania, č. l. 111). Určenie termínu odčítania meračov formou časového rozpätia (obdobia od - do) je pritom dôležité pri posudzovaní splnenia povinností žalovaného podľa zákona (pozri bod 34 a 35 nižšie).
17. Súd ďalej nevykonal dokazovanie žalobcom navrhovaným výsluchom svedka T. X., pretože žalobca neuviedol, aké skutkové tvrdenia by sa mali jeho výsluchom preukázať. Ako súd žalobcu upozornil, výsluch svedka sa nevykonáva preto, že z neho snáď vyplynú „nejaké“ skutočnosti, ktoré budú možno použiteľné na podporu žalobou uplatňovaného nároku, ale práve naopak. Ako každý dôkaz, aj dôkaz výsluchom svedka má za cieľ preukázať skutkové tvrdenia strany, ktoré sú sporné (porov. čl. 8 CSP). Kým takéto tvrdenia nie sú prednesené alebo nie je súdu ozrejmené, ktoré tvrdenia sa majú výsluchom preukázať, súdu sa znemožňuje posúdiť potrebu, účelnosť a hospodárnosť takéhoto dokazovania podľa čl. 8 a 17 CSP, čo musí súd nevyhnutne urobiť pred tým, než podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodne, ktorý dôkaz vykoná. Preto je odôvodnené trvať na požiadavke, aby strana, ktorá navrhuje určitý dôkaz, uviedla tvrdenia, na podporu ktorých sa má vykonať. To sa tak v danej veci nestalo, a preto súd tento dôkazný návrh zamietol. Súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom C.. M. L., predsedu žalovaného, a Ľ. M., člena predstavenstva žalovaného, pretože ich svedecká výpoveď nebola k otázkam započítania a odčítania meračov potrebná. To, ako žalovaný započítanie vykonal, je zrejmé z listinných dôkazov, ktorých pravosť a pravdivosť žiadna zo strán nespochybnila. Okrem toho žalovaný tvrdil, že merače za sporné obdobie odčítavala iná osoba (R. X.). Takéto dokazovanie by preto bolo
nadbytočné a v rozpore s čl. 8 a 17 CSP. Z rovnakých dôvodov nebolo vôbec potrebné nariaďovať žalobcom navrhované znalecké dokazovanie na účely výpočtu vyúčtovania za rok 2016 za akejkoľvek „fingovanej situácie“. Vyúčtovanie za rok 2016 je samo osebe jasné a dostatočne ho ozrejmil aj svedok C.. N. B., ktorý ho pripravoval. Je z neho nepochybné, akú sumu tvorila zložka určená náhradným spôsobom a akú zložka, ktorú žalobca musí zaplatiť aj vtedy, keď v byte nebýva. Na posúdenie tejto otázky sa preto vôbec nevyžadovali odborné vedomosti.
B. Právne posúdenie
18. Žalobca sa voči žalovanému domáha vrátenia preplatkov, ktoré mu vznikli na základe vyúčtovaní za úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v rokoch 2014 a 2015.
19. Žalobca bol ako vlastník bytu spravovaného žalovaným povinný podľa § 10 ods. 6 zákona o bytoch platiť žalovanému úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Medzi tieto úhrady v zmysle § 7b ods. 1 zákona o bytoch nepatria úhrady za služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi. Podľa § 10 ods. 6 in fine zákona o bytoch sa (okrem spomenutých služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi) za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd (ďalej len „úhrady za plnenia“). Zákon o bytoch bližšie nespresňuje povahu úhrad za plnenia, no z toho, že úhrady sa majú platiť „mesačne vopred“ vyplýva, že ide o formu zálohových (preddavkových) platieb. Tomu napovedá aj druhá veta § 10 ods. 6 zákona o bytoch, ktorá predpokladá ich rozúčtovanie.
20. Výšku úhrad za plnenia zákon o bytoch výslovne nestanovuje, čo znamená, že sa ponecháva na vôli vlastníkov. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že žalobca vykonával za roky 2014 až 2016 úhrady za plnenia v zhode s touto dohodou a že za tieto roky zaplatil sumy uvedené vo vyúčtovaniach (bod 10 vyššie).
21. Žalovaný bol naproti tomu povinný podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona o bytoch sledovať úhrady za plnenia a podľa § 8a ods. 2 in fine zákona o bytoch vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Keďže túto povinnosť mu zákon ukladá v súvislosti s povinnosťou predložiť vlastníkom najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, najmä o finančnom hospodárení domu, povinnosť vykonať vyúčtovanie má taktiež každý rok do 31. mája. To napokon potvrdzuje aj § 8a ods. 4, ktorý správcu postihuje za nepredloženie vyúčtovania v tejto lehote.
22. Právna povaha vyúčtovania nie je zo zákona o bytoch jasná. Podľa názoru súdu ide o právny úkon, z ktorého vznikajú stranám (správcovi na jednej strane a vlastníkovi na druhej strane) určité práva a povinnosti súvisiace s vyporiadaním zaplatených úhrad za plnenia a cien služieb a prác, ktoré vlastníkom poskytujú tretie osoby - dodávatelia. V prejednávanej veci to boli najmä dodávatelia, ktorí v zmysle § 10 ods. 6 zákona o bytoch dodávajú teplo a teplú vodu. Účelom vykonávania úhrad za plnenia, ktoré majú povahu zálohových platieb, je totiž zabezpečiť, aby sa do ukončenia určitého obdobia nazhromaždil dostatok peňažných prostriedkov, z ktorých možno zaplatiť cenu za plnenia poskytnuté už spomenutými dodávateľmi. Najmä dodávatelia tepla sú viazaní na ukončenie vykurovacieho obdobia a až po ňom sú schopní vyúčtovať cenu za svoje služby. Je preto úlohou správcu, ktorý v zmysle § 8b ods. 1 písm. e) zákona o bytoch sleduje úhrady za plnenia a zabezpečuje podľa § 8b ods. 1 písm. j) zákona o bytoch činnosti potrebné na riadny výkon správy, aby porovnal prijaté úhrady za plnenia a cenu za služby a práce poskytnuté vlastníkom dodávateľmi a v zmysle § 10 ods. 6 zákona o bytoch rozúčtoval úhrady za plnenia podľa pravidiel vyplývajúcich z osobitných predpisov, v prípade dodávok tepla podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“). Správca teda najprv zistí, aká časť nákladov pripadá na bytový dom a aká na konkrétny byt alebo nebytový priestor, a po porovnaní sumy prijatých úhrad za plnenia od daného vlastníka s takto zistenými nákladmi vypočíta, či danému vlastníkovi vznikol nedoplatok alebo preplatok. Kým správca nemá údaje od dodávateľov, nie je schopný takto postupovať. Preto treba na vyúčtovanie predpokladané § 8a ods. 2 zákona o bytoch nazerať ako na právny úkon správcu, z ktorého vzniká vlastníkovi povinnosť zaplatiť nedoplatok, ak je rozdiel medzi úhradami za plnenia a nákladmi (teda cenou služieb a prác vyúčtovaných dodávateľmi) záporný. Je
totiž nepochybné, že povinnosť vlastníka nekončí tým, že pravidelne platí úhrady za plnenia, pretože tieto nemusia byť dostatočné na pokrytie nákladov. Zo žiadneho iného ustanovenia zákona o bytoch by inak nevyplývala povinnosť vlastníka „doplatiť“ na účet spravovaný správcom rozdiel medzi sumou zaplatených úhrad za plnenia. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o bytoch upravuje podľa názoru súdu len zodpovednostné vzťahy medzi vlastníkmi tým, že určuje pomer, v ktorom každý vlastník zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad za plnenia. Je to preto práve vyúčtovanie podľa § 8a ods. 2 zákona o bytoch, ktoré vlastníkovi zakladá povinnosť doplatiť nedoplatok.
23. Hoci v prejednávanej veci vznikol žalobcovi za roky 2014 a 2015 preplatok, a nie nedoplatok, vyššie uvedené úvahy sú potrebné aj na posúdenie povahy preplatku, ktorý musí správca vyúčtovať podľa § 8a ods. 2 zákona o bytoch. Tieto úvahy totiž musia logicky platiť aj v opačnom prípade: ak je rozdiel medzi úhradami za plnenia a nákladmi kladný, povinnosť zaplatiť tento preplatok vzniká správcovi. Inak povedané, úhrady za plnenia majú vratnú povahu. Rovnaký záver plynie aj z porovnania právnej úpravy úhrad za plnenia a preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, konkrétne práve z toho, že ich právny režim je odlišný. Preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv sa každoročne kumulujú, pretože to vyžaduje ich účel, ktorý spočíva v zmysle § 2 ods. 8, 9 a 10 zákona o bytoch v zachovaní spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na jeho riadne, zachovaní pôvodného štandardu a kvality užívania a odstránenia opotrebovania alebo poškodenia. Z povahy činností, ktoré treba na dosiahnutie týchto cieľov vykonať, je zrejmé, že pôjde predovšetkým o činnosti stavebného charakteru, čo znamená, že spravidla budú spojené s vyššími nákladmi. Potreba vynaloženia takýchto nákladov môže vzniknúť nečakane aj v priebehu roka a na rozdiel od úhrad za plnenia nie je závislá od činnosti dodávateľov, ktorí cenu za svoje služby a práce účtujú pravidelne a v pomerne predvídateľnej výške. Pokiaľ by sa naakumulované preddavky v máji každého roka vyúčtovali a vrátili vlastníkom, fond prevádzky, údržby a opráv by bol nevyhnutne počas väčšiny roka poddimenzovaný a svoju želanú hodnotu by dosiahol až ku koncu ďalšieho roka, keď sa v ňom opäť naakumulujú preddavky za celý predchádzajúci rok. V dôsledku toho by tento fond len ťažko plnil svoj účel. Preto je zmysluplné prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv postupne zhromažďovať a čerpať podľa potreby hoci aj na nákladnejšie činnosti. To všetko potom vedie k záveru, že pravidelné preddavky do fondu majú nevratnú povahu. Podľa názoru súdu je nevratná povaha preddavkov zdôraznená aj v § 10 ods. 5 zákona o bytoch, podľa ktorého prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu. Z vyššie vysvetlenej povahy úhrad za plnenia však naopak plynie, že by nebolo rozumné trvať na tom, že preplatok na úhradách za plnenia má nevratnú povahu. Priečilo by sa to tiež zmyslu cit. § 10 ods. 5 zákona o bytoch. Podľa názoru súdu preto v zásade platí, že preplatok na úhradách za plnenia sa má vlastníkovi vrátiť.
24. V záujme zachovania zmluvnej voľnosti strán, ktorá sa v zmysle § 6 ods. 1 zákona o bytoch nepochybne uplatňuje aj vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na jednej strane a správcom na strane druhej, možno pripustiť, aby sa vlastníci so správcom zmluvne dohodli na inom spôsobe nakladania s preplatkami na úhradách za plnenia. Aj z § 8b ods. 1 písm. j) zákona o bytoch plynie, že predmetom zmluvy o výkone správy môžu byť aj iné povinnosti, než tie, ktoré zakotvuje zákon. Ak to môžu byť iné povinnosti, nie je vylúčené, aby si strany podrobnejšie upravili zákonné povinnosti. Podľa názoru súdu žiadne ustanovenie zákona o bytoch nebráni vlastníkom a správcovi v tom, aby sa o spôsobe nakladania s preplatkami dohodli v zmluve o výkone správy. Musia len rešpektovať kogentné ustanovenia zákona o bytoch, napríklad § 10 ods. 7, ktorý za určitých okolností neumožňuje domáhať sa upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.
25. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že podľa čl. III písm. o) zmluvy o výkone správy bol žalovaný povinný vrátiť preplatky do 30. júna roka, ak bol dostatok finančných prostriedkov na účte bytového domu. Podľa názoru súdu určenie splatnosti tohto záväzku a zavedenie podmienky dostatku finančných prostriedkov na účte sú prípustným odklonom od zákona o bytoch.
26. Vyúčtovaním plnení na úhrad za rok 2014 vzniklo preto žalobcovi voči žalovanému právo na vrátenie preplatku v sume 95,32 €. Podľa čl. III písm. o) zmluvy o výkone správy sa stal tento dlh splatným 30.06.2015.
27. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný túto sumu žalobcovi nezaplatil. Žalovaný ale namietal, že pohľadávka žalobcu na vrátenie preplatku bola započítaná vyúčtovaním za rok 2015. Táto obrana žalovaného ale nemôže obstáť. Vykázanie prijatých úhrad a započítanie preplatku z minulého obdobia nie z právneho hľadiska to isté. Kým v prvom prípade ide o úkon faktický, v tom druhom ide o právny úkon.
28. Započítanie je síce jedným zo spôsobov zániku záväzku podľa § 580 in fine OZ, no aby nastal tento účinok, je nevyhnutné splniť zákonom stanovené podmienky.
29. V prvom rade podľa cit. ustanovenia platí, že vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Z tohto úkonu teda musí byť nevyhnutne zrejmé, aká je pohľadávka veriteľa, aká je pohľadávka dlžníka a musí byť z neho jasný započítací prejav. Ďalej je potrebné, aby nešlo o pohľadávky nespôsobilé na započítanie. Podľa § 581 ods. 2 druhej vety OZ nemožno napríklad započítať proti splatnej pohľadávke pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
30. Vyúčtovanie úhrad za plnenia za rok 2015, o ktoré sa v prejednávanej veci žalovaný opieral, však nevyhovuje prinajmenšom týmto dvom podmienkam. V prvom rade v ňom nie je dostatočne jasne identifikovaná pohľadávka žalobcu na vrátenie preplatku za rok 2014 (95,32 €), ktorú žalovaný údajne započítal. Vyúčtovanie len všeobecne vyčísľuje „úhrady za rok 2015 vrátane vysporiadania prepl. alebo nedopl. za rok 2014“ v sume 1.835,32 €. Po druhé vo vyúčtovaní úplne chýba započítací prejav. Už aj len z týchto dvoch dôvodov je jasné, že k platnému započítaniu nemohlo dôjsť. Napokon započítaniu bránila aj druhá veta § 581 ods. 2 OZ, pretože kým žalobcova pohľadávka na vrátenie preplatku za rok 2014 sa stala splatnou 30.06.2015, žalovaný nemal v čase vyúčtovania za rok 2015 žiadnu splatnú pohľadávku voči žalobcovi.
31. Okrem toho treba upozorniť aj na to, že žalovaný automaticky vracal preplatky „klientom platiacim cez účet v Slovenskej sporiteľni“, teda bez potreby vyplnenia návratky. Aj tento postup žalovaného odporuje jeho tvrdeniu, že preplatky vracia len na základe návratky.
32. Navyše, ak sa žalovaný bránil tým, že v preplatku za rok 2015 je zohľadnený preplatok za rok 2014, ako už bolo uvedené vyššie, táto skutočnosť z vyúčtovania nevyplýva. Keďže je úlohou žalovaného ako správcu vyhotoviť § 8a ods. 2 in fine zákona o bytoch riadne vyúčtovanie, je na ňom, aby preukázal, že v danom vyúčtovaní bol tento preplatok správne zahrnutý. Z jeho obsahu to však nevyplýva.
33. Všetky vyššie uvedené závery týkajúce sa vyúčtovania za rok 2014 možno v plnej miere vztiahnuť aj započítanie preplatku za rok 2015 (201,14 €) vo vyúčtovaní za rok 2016. To znamená, že ani tento preplatok nemohol zaniknúť započítaním.
34. Okrem toho zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že vyúčtovanie za rok 2016 nie je správne, čo len potvrdzuje záver, že žalobcov preplatok za rok 2015 nemohol zaniknúť započítaním vo vyúčtovaní za rok 2016.
35. Za rok 2016 určil žalovaný spotrebu tepla náhradným spôsobom podľa § 7 ods. 4 a 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., pretože žalobca byt nesprístupnil. Žalovaný ale nepreukázal, že splnil svoju povinnosť podľa § 18 ods. 4 písm. b) zákona o tepelnej energetike oznámiť žalobcovi včas termín odčítania meračov za rok 2016, teda najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania. Aj keby však preukázal, že oznámenie o odčítaní meračov bolo naozaj vyvesené, z vykonaného dokazovania bol nepochybný obsah tohto oznámenia, ktorý spočíval len v určení približného termínu odčítania meračov v rámci jedného alebo dvoch týždňov. Takto stanovený termín však nie je v súlade cit. ustanovením zákona o tepelnej energetike. Tento zákon totiž v § 18 ods. 8 písm. a) a b) ukladá konečnému spotrebiteľovi umožniť odčítanie údajov z určeného meradla „v čase oznámeného termínu“. Časové rozpätie pokrývajúce hoci aj len jeden celý týždeň nie je dostatočne určitým spôsobom určenia termínu odčítania meračov. Zákonom uložená povinnosť oznámiť termín 15 dní vopred má za cieľ umožniť užívateľom zariadiť si svoje záležitosti tak, aby mohli v deň odčítania meračov byt riadne sprístupniť. Výklad pripúšťajúci len približné určenie termínu by viedol k neprimeranému zaťažovaniu užívateľov bytov, pretože by od nich vyžadoval, aby boli pripravení na odčítanie meračov neustále počas celého týždňa.
36. Žalovaný teda nepreukázal, že by termín odčítania meračov určil v súlade so zákonom o tepelnej energetike ani že by určený termín aj riadne a včas žalobcovi oznámil. Potom ale nemohol žalobca splniť svoju povinnosť byt sprístupniť a keďže v byte ani nebýval, nemal ani možnosť vyplniť návratku, ktorú tam žalovaný zrejme zanechal. Za rok 2016 teda žalobcovi nemohol vzniknúť nedoplatok v sume určenej žalovaným. Ak teda žalovaný vyúčtoval žalobcovi za rok 2016 nedoplatok za kúrenie 858,77 €, z čoho ale 601,44 € tvorila suma určená náhradným spôsobom podľa § 7 vyhlášky č. 630/2005 Z. z., postupoval nesprávne, pretože náhradný spôsob určenia spotreby nemohol použiť. V skutočnosti mal žalobca povinnosť zaplatiť len základnú zložku spotreby 257,63 €, pretože v byte nebýval a žalovaný opak nepreukázal. Pretože za rok 2016 vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť len základnú zložku spotreby tepla 257,63 €, po prepočte ostatných účtovaných položiek mal byť výsledkom vyúčtovania za rok 2016 správne nedoplatok nie v sume 636,58 €, ale len v sume 236,58 €. Tento by aj po prípadnom platnom započítaní preplatku za rok 2015 v sume 2014,14 € predstavoval len sumu 35,44 €.
37. Keďže k inému započítaciemu prejavu nedošlo ani v súdnom konaní, pohľadávky žalobcu doposiaľ nezanikli (porov. v tomto zmysle zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 23/06, ale aj jeho rozhodnutia z 12.12.2008, sp. zn. 2M Cdo/16/2007 a 16.12.2008, sp. zn. 2MCdo/18/2007). Takémuto započítaniu by inak bránila požiadavka splatnosti započítavaných pohľadávok. V dôsledku nesprávnosti vyúčtovania za rok 2016 v zmysle judikatúry (R 15/1969) totiž platí, že splatnosť nedoplatku nenastane, kým vyúčtovanie nebude vykonané riadnym spôsobom.
38. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením preplatku za rok 2014 dňom 01.07.2015 a s vrátením preplatku za rok 2015 dňom 01.07.2016 a právny vzťah medzi stranami vznikol pred 01.02.2013, žalobca má podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 10c vyhlášky č. 87/1995 Z. z. aj nárok na úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, teda 8 % a 8,5 % ročne.
39. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel (výrok I).
40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu tento nárok voči žalovanému priznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.