Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26T-38-2023.pdf
PDF · 68.32 KB
Case nature
Area
Subarea
26T/38/2023
Uznesenie
Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Ing. Lucia Vážan Valocká v trestnej veci obvinenej A. B. C. stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, dňa 05.01.2024 v Martine, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku v spojení s § 216 ods. 1 Trestného poriadku, súd podmienečne zastavuje trestné stíhanie obvinenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom D. E. XX, F. A., pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že „dňa 15.07.2023 v čase približne o 16:00 hod. na dvore rodinného domu č. XX G. F. D. E., okr. A., v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, nechala bez dohľadu psa plemena Rodézsky Ridgeback, ktorý následne zaútočil na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, následkom čoho utrpela hryzné poranenia pravej ušnice s presahom na pravé líce, záhlavia vpravo a pravého ramena, pričom z odborného vyjadrenia znalca doc. MUDr. Martina Janíka, PhD. vyplýva, že zo súdnolekárskeho hľadiska sa jedná o poranenia ľahkého až stredne ťažkého stupňa a rozsahu, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života v trvaní približne 30 dní“.
Podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku súd určuje obvinenej skúšobnú dobu na 1 rok.
odôvodnenie:
Dňa 27.10.20223 bola na tunajší súd prokurátorom Okresnej prokuratúry Martin podaná obžaloba pod sp.zn. 2 Pv 456/22/5506 na obvinenú A. B. C. pre skutok uvedený vo výroku tohto uznesenia, ktorý navrhol právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Podľa § 241 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku, v konaní o prečine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu a vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
Podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku, v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
Samosudca po preskúmaní podanej obžaloby ako aj pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-490/ MV-MT-2022 zistil, že sú splnené všetky zákonnom predpokladané podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinená sa k trestnej činnosti, ktorá je jej kladená za vinu v celom rozsahu priznala a svoje konanie úprimne oľutovala. S podmienečným zastavením trestného stíhania súhlasila. Obvinená nahradila poškodenej škodu vo výške 3 391 Eur, ako náhradu za bolesť stanovenú v odbornom vyjadrení znalca doc. MUDr. Martina Janíka, PhD. zo dňa 27.03.2023. Podľa odpisu registra trestov a lustrácie Generálnej prokuratúry nebola obvinená doposiaľ trestne stíhaná a teda ani odsúdená a podľa lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov sa dopustila jedného menej závažného priestupku, za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 10 Eur (tohto priestupku sa dopustila až po spáchaní skutku, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania).
Vzhľadom na to, že obvinená je trestne stíhaná pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na jeden rok, teda ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, a súhlasila s podmienečným zastavením trestného stíhania, pričom vyhlásila, že spáchala skutok, za ktorý je stíhaná a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jej vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, nahradila škodu (spočívajúcu v náhrade za bolesť poškodenej), súd s ohľadom na osobu obvinenej, s prihliadnutím na jej doterajší život a na okolnosti prípadu, trestné stíhanie obvinenej podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavil a určil jej skúšobnú dobu na 1 rok. V skúšobnej dobe bude súd sledovať správanie obvinenej a v prípade, ak by obvinená neviedla riadny život, môže súd prípadne už aj počas plynutia skúšobnej doby rozhodnúť o tom, že sa v trestnom stíhaní obvinenej bude pokračovať. Inak sa obvinená osvedčí a nastanú účinky zastavenia trestného stíhania. Obvinenej je tak zo strany súdu poskytnutý časový priestor na preukázanie toho, že je schopná a ochotná viesť riadny život v budúcnosti a že skutok, pre ktorý je stíhaná bol len ojedinelým vybočením z inak riadne vedeného života.
Keďže si poškodená uplatnila okrem vyššie uvedeného nároku na náhradu za bolesť aj nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 Eur, súd pre úplnosť uvádza, že neuhradenie tohto nároku poškodenej nepovažuje za prekážku konštatovania splnenia podmienok pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Pre účely podmienečného zastavenia trestného stíhania je potrebné, aby obvinená nahradila škodu, ktorá bola trestným činom spôsobená, pričom nárok na náhradu škody si musí poškodená uplatniť riadne a včas. Za riadne uplatnený nárok na náhradu škody možno považovať taký, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. V danom prípade riadne uplatnená, vyčíslená a preukázaná škoda, ktorá vznikla poškodenej na zdraví bola zo strany obvinenej uhradená v plnej výške (vo výške 3 391 Eur). Nemajetková ujma je špecifický nárok, o ktorého priznaní či nepriznaní rozhodujú súdy. Určenie výšky nemajetkovej ujmy podlieha voľnej úvahe súdu, nie však jeho svojvôli a poškodená, ako subjekt do osobnostných práv ktorej malo byť trestným činom neoprávnene zasiahnuté je povinná určitým a zrozumiteľným spôsobom uviesť a preukázať rozhodné skutočnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu tohto nároku v požadovanej výške. Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy musí vychádzať z konkrétnych zistených a preukázaných skutočností daného prípadu, aby mohol určiť či takýto nárok je dôvodný a či jeho výška uplatnená poškodenou stranou je primeraná. Poškodená v danom prípade pri uplatnení nemajetkovej ujmy (pri záverečnom preštudovaní spisu) neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by súd mohol vychádzať pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a teda nárok na náhradu škody v tejto časti nemožno považovať za uplatnený riadne. Dokazovanie týkajúce sa uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu poškodenou by tak celkom zjavne presahovalo potreby trestného konania. Poškodenej však nič nebráni domáhať sa tohto nároku voči obvinenej v civilnom procese.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva v lehote troch pracovných dní odo dňa oznámenia uznesenia na Okresnom súde Martine.