Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-17-2019.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13C/17/2019
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobcu: C. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti žalovanému: Y. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. C., Y. XXX/XX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:
I. Súd z r i a ď u j e k stavbe súpisné číslo XXX, druh stavby rodinný dom postavenej na parcele č. V. XXX/X a na V. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX Y., V. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXmX a V. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, zapísané na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie N. C., ktorá je vo vlastníctve žalovaného z á l o ž n é p r á v o v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej z uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX XXX eur s príslušenstvom.
II. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi uhradiť náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zariadenia záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške XXX XXX eur, titulom zmluva o pôžičke. Podľa uznania dlhu, ktoré žalovaný podpísal, sa zaviazal dlh vyrovnať na účet veriteľa do XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že má vedomosť, že okrem uvedených finančných prostriedkov, ktoré žalovanému zapožičal, žalovaný má takýchto dlhov viac. Podal na žalovaného trestné oznámenie pre podvodné konanie a zároveň sa domáha zaplatenia uvedenej sumy aj v súdnom konaní. Žalovaný je v reštrukturalizácii, mimo rodinného domu nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a žalobca má obavu, že i tejto prevedie na iné osoby, ako previedol pracovné stroje, nákladné autá a podobne. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že sa žalovaný v ostatnom čase zbavuje svojho hnuteľného majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. Žalovaný odpredal časť pracovných strojov a nákladných automobilov, nakoľko manželke žalobcu dlhoval finančné prostriedky a uvedené pracovné stroje previedol ako protihodnotu na menovanú a hoci disponoval aj finančnými prostriedkami, z ktorých mohol dlh uhradiť, doposiaľ sa tak nestalo a tvrdí, že je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Žalobca je dnes už len vlastníkom rodinného domu a je obava, keďže má viaceré dlhy, že aj tieto nehnuteľnosti odpredá a nepôjde k uspokojeniu žalobcovej pohľadávky. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca predložil nasledovné listiny: Uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXX.
2. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu ako i s obsahom ním predložených listín a zistil nasledovné:
3. Z Uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník si požičal od žalobcu ako veriteľa finančné prostriedky vo výške XXX XXX eur, ktoré sa zaviazal jednorazovo vrátiť do XX.XX.XXXX.
4. Z Upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bolo vyšetrovateľom Policajného zboru služobne zaradeným na odbore kriminálnej polície uznesením podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný je jediným vlastníkom rodinného domu, ktorý je špecifikovaný žalobcom v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
12. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, no jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku v smere zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide, ale i v širších súvislostiach. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu.
16. Súd po dôkladnom preskúmaní návrhu prišiel k záveru, že zabezpečovacie opatrenie je potrebné nariadiť a žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti na jeho vydanie. Žalobca podľa názoru súdu osvedčil existenciu obavy z možného budúceho zmarenia exekúcie na vymoženie jeho peňažnej pohľadávky priznanej v Uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX. Z návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že titulom splatenia pôžičky bol žalovaný zaviazaný vyplatiť žalobcovi sumu vo výške XXX XXX Eur do XX.XX.XXXX. Žalovaný túto čiastku do podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa žalobcu nezaplatil. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný je jediným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu špecifikovaného v návrhu a na tomto dome je už zriadených niekoľko záložných práv. Zároveň mal súd za preukázané, že na žalovaného bolo začaté trestné stíhanie v súvislosti s podvodom podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, ktoré sa síce nemusí viazať práve k tejto pohľadávke (vzhľadom na to, že v upovedomení o začatí trestného stíhania táto pohľadávka nie je špecifikovaná), no osvedčuje to skutočnosť, že žalovaný koná mimo dobrých mravov.
17. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že je potrebné vydať zabezpečovacie opatrenie a žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti. Žalovaný je momentálne trestne stíhaný za podvod, pohľadávku žalobcu do podania návrhu nezaplatil a naviac je jediným vlastníkom rodinného domu. T. j. existuje reálna obava, že by túto nehnuteľnosť mohol previesť na tretiu osobu a teda exekúcia by bola v budúcnosti ohrozená.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP t. j. priznal žalobcovi, keďže mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis /§ 127 ods. 1, 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP ).
Toto uznesenie čo do výroku I. je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).