Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX S., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka Z. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX S. a otec C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -51 zo dňa 2. októbra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a v r a c i a súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie v rozsudku výrokom I. zveril mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. striedavo v jednotýždňových intervaloch tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nedele nepárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho týždňa do nedele do 18.00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nedele v párnom týždni od 18.00 hod. do nasledujúceho týždňa do nedele do 18.00 hod., výrokom II. otca zaviazal maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú prevziať v stanovenom čase v bydlisku otca. Vo výroku III. rozhodol, že rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, výrokom IV. rozhodol, že mal. M. bude mať trvalé bydlisko na adrese matky. Výrokom V. rozhodol, že prídavok na dieťa a daňový bonus bude poberať matka. Výrokom VI. výživné rodičom neurčil, výrokom VII. rozhodol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -54 zo dňa 9.3.2016 v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky a určenia vyživovacej povinnosti otcovi a rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -47 zo dňa 13.10.2016 v časti úpravy styku otca s mal. a výrokom VIII. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd po citovaní , čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, , , , , , , , a , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a (ďalej len „“) vecne rozsudok odôvodnil tým, že Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi alebo inými orgánmi. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Podľa judikatúry Ústavného súdu Českej republiky súd nesmie na spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča so striedavou starostlivosťou vybudovaný (nález Ústavného súdu Českej republiky z 23.februára 2010 sp. zn. ).

3. V zmysle ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Naposledy bolo o výchove dieťaťa rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. -54 zo dňa 9. marca 2016, právoplatným dňa 22. marca 2016, kedy súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky. V tom čase mala maloletá M. len necelé tri roky. Otec podal návrh na zmenu výchovného prostredia dňa 20.03.2018 (po dvoch rokoch od posledného súdneho rozhodnutia) dôvodiac tým, že sa chce vo väčšej miere ako doteraz podieľať na výchove maloletej, tráviť s ňou viac voľného času. Uviedol, že maloletá M. má silné citové väzby na obidvoch rodičov a pri jej zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bude rešpektované jej právo na zachovanie pravidelného a rovnocenného styku s oboma rodičmi. Matka s návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, čo odôvodnila tým, že má s maloletou vytvorené silné citové puto. Maloletá navštevuje materskú školu v S., kde je zvyknutá či na deti, alebo na pani učiteľky. Maloletá nebude vedieť kam patrí, bude si pripadať ako na návšteve a bude to vnímať, že prišla o domov.

4. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že od poslednej súdnej úpravy, kedy bolo rozhodované o výchove maloletej, uplynulo viac ako dva a pol roka, maloletá M. je vekovo staršia, navštevuje materskú školu. V čase posledného súdneho rozhodnutia rodičia bývali spolu s maloletou v spoločnej domácnosti. Otec bol zamestnaný, matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti matka žije sama s maloletou v ich 3- izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Maloletá má v byte samostatnú izbu, v ktorej však nespáva, spáva s matkou v spálni. Matka je zamestnaná v N. B. ako zdravotný asistent na rannú pracovnú zmenu. Podľa správy zamestnávateľa matka dosahuje priem. mes. netto zárobok 682 eur, v čom je zahrnutý aj daňový bonus na dieťa. Jej mesačné výdavky predstavujú poplatky súvisiace s bývaním v sume 220 eur, stravné v materskej škole 29 eur. Maloletá M. navštevuje materskú školu v S. a v tomto školskom roku začala chodiť do ZUŠ v S. tanečný odbor, kde sa platí polročný poplatok 20 eur. Podľa vyjadrenia matky maloletá M. býva často chorá, za lieky dopláca cca 25 eur za tri mesiace. Otec býva so svojou priateľkou a jej maloletou dcérou v dvojizbovom mestskom byte v B.. Maloleté deti (dcéra otcovej priateľky Z. a M.) majú spoločnú izbu. Zo správy ÚPSVaR Senica z prešetrenia pomerov mal súd preukázané, že maloleté deti majú v izbe každá svoju posteľ, dostatok úložného priestoru, hračky. Otec uviedol, že maloletá M. má s dcérou jeho priateľky veľmi dobrý vzťah, chovajú sa k sebe ako sestry. Otec má mesačné náklady na bývanie v sume 330 eur, ktoré uhrádzajú spoločne s priateľkou každý v polovici. Otcova priateľka je zamestnaná na W. v B. s mesačným príjmom cca 500 eur netto. Spolu s priateľkou splácajú úver, každý v sume 80 eur mesačne, ktorý si zobrali na zakúpenie vinohradu. Otec uviedol, že v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti bude maloletá naďalej navštevovať materskú školu v mieste bydliska matky. Rodičia maloletej sa zúčastnili poradensko-psychologického procesu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, obaja však zotrvali na svojom stanovisku o vhodnej forme starostlivosti o dieťa, k dohode rodičov neprišlo. Podľa záverov zo správy ÚPSVaR Senica z poradenského procesu je v záujme dieťaťa, aby bolo v kontakte s oboma rodičmi.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zmenu postoja otca k osobnej starostlivosti o dieťa a to prejavením záujmu o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pozitívny vzťah oboch rodičov k maloletej, ku ktorej prechovávajú obaja rodičia silné citové väzby a vzhľadom na vhodné podmienky oboch rodičov na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú súd dospel k záveru, že súčasná rodinná situácia odôvodňuje v záujme maloletého dieťaťa zmenu výchovného prostredia.

6. Dohovor o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo, ak dôjde k rozpadu rodiny, na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu s obidvoma rodičmi. V záujme dieťaťa však nie je, ak niektorý z rodičov bráni druhému rodičovi aby sa mohol v rovnakej miere podieľať na výkone svojich rodičovských práv a povinností. Súd má za to, že zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako žiadala matka, by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka svoje stanovisko opierala o tvrdenie, že s maloletou má vytvorené silné citové puto, je potrebné zdôrazniť, že maloletá M. má vytvorené silné citové puto aj k svojmu otcovi, čo mal súd preukázané výpoveďou otca, správou z materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, ale taktiež aj výpoveďou matky. Rovnako aj jej obava, že maloletá navštevuje materskú školu, kde je zvyknutá na deti a na pani učiteľky je zbytočná, keďže otec uviedol, že túto skutočnosť akceptuje a nemieni zmeniť maloletej predškolské zariadenie, v prípade jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rovnako aj jej úvahy, že maloletá nebude vedieť kde má svoj domov, bude sa cítiť ako na návšteve sú zbytočné, pretože maloletá má rada oboch svojich rodičov, obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletú a súd má za to, že za takejto situácie bude zabezpečený zdravý vývin maloletej. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný iba vtedy, keď sa opiera o dôvody, ktoré sú intenzívnym spôsobom schopné zasahovať do záujmov dieťaťa. Nesúhlas matky založený len na domnienkach nemôže byť prekážkou pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletá je na svojho otca zvyknutá, pretože s týmto sa pravidelne stretáva v rámci nariadeného styku, rovnako je zvyknutá aj na prostredie, v ktorom otec žije, pretože ho tam pravidelne navštevuje. V konaní rovnako nebolo preukázané, že by maloletá bola nejakým spôsobom negatívne ovplyvnená problémami, ktoré má otcova priateľka s otcom jej dieťaťa, keď tento, podľa vyjadrenia otca, ich domácnosť nenavštevuje. V konaní tak súd nemal preukázané žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by mal byť otec vyňatý zo zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú. V konaní mal súd taktiež preukázané, že rodičia sa vedia dohodnúť o podstatných záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, najmä o veciach súvisiacich s predškolskou a neskôr školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami atď. Maloletá naďalej bude navštevovať materskú školu kde je zvyknutá a nezmení sa jej ani okruh kamarátov. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky k tomu, aby mohlo byť dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá forma, v prípade, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, je najvhodnejším riešením z pohľadu práv dieťaťa. Jednoznačne dieťa má právo, aby sa na jeho výchove rovnocenným pomerom, v prípade že sú takéto podmienky splnené, podieľali obaja rodičia. Nie je to len právo rodičov mať dieťa, naopak, súd konštatuje, že je to právo dieťaťa. Súd I. inštancie nemal za preukázané, že by v súčasnej dobe existovali dôvody, pre ktoré by nemohlo byť dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že striedavá starostlivosť bude najlepšie zabezpečená v týždňových intervaloch, a preto dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom tak, že túto budú vykonávať v týždňových intervaloch vždy v nedeľu od 18,00 hod. a zároveň rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd poznamenáva, že v záujme dieťaťa je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a rodičia sú povinní urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby nedochádzalo k narušeniu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

7. Ďalej uviedol, že výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ktoré sú na strane výživou oprávneného (maloleté dieťa) a na strane výživou povinného (rodičia dieťaťa). Na strane maloletého dieťaťa je potrebné skúmať jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú dané jednak jeho vekom, zdravotným stavom, školskými či mimoškolskými aktivitami, stravou, ošatením, bývaním atď. Súd na tieto odôvodnené potreby musí pri svojom rozhodovaní prihliadať. Na strane povinného rodiča pri určení jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu je potrebné skúmať jeho osobné a majetkové pomery. Súd mal v konaní preukázané, že otec maloletej u svojho zamestnávateľa dosahuje priem. mesačný netto zárobok 875,53 eur a nemá už ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec má mesačné náklady na domácnosť v sume 330 eur, pričom tieto uhrádza v polovici so svojou priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Súd neprihliadol na ďalšie výdaje otca, ktoré má v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru v sume 80 eur mesačne, ktorý si zobrali s priateľkou na zakúpenie vinohradu, keď v zmysle prvá veta výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka u svojho zamestnávateľa dosahuje priem. mesačný netto zárobok 682,80 eur a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v 3-izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve sama, spolu s maloletou M.. Jej mesačné náklady súvisiace s bývaním sú v sume 220 eur mesačne. Maloletej platí v materskej škole stravné v sume 29 eur. Maloletá M. býva častejšie chorá na bežné ochorenia, s čím matke vznikajú výdaje v sume cca 25 eur každé tri mesiace. Maloletá od tohto školského roka navštevuje tanečný krúžok, za ktorý matka platí polročný poplatok v sume 20 eur. Iné výdaje s maloletou sú len bežné. Otec platí výživné na maloletú v sume 140 eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, otec dosahuje vyšší zárobok ako matka a to o sumu 193 eur mesačne. Súd pri svojej úvahe či je potrebné určiť rodičom výživné zohľadnil skutočnosť, že dĺžka osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je rovnaká, ich majetkové pomery sú približne rovnaké, i keď príjem otca je vyšší, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že otcovi budú vznikať ďalšie finančné výdaje súvisiace s každodennou dopravou maloletej do materskej školy, ktorú maloletá navštevuje v inom meste, vzdialenom od bydliska otca cca 7 km. Vzhľadom k vyššiemu príjmu otca súd rozhodol, že prídavok na dieťa a daňový bonus bude poberať matka dieťaťa. Súd taktiež zobral do úvahy skutočnosť, že otec sa sám vyjadril, že v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičom je ochotný v polovici uhrádzať všetky poplatky súvisiace so starostlivosťou o maloletú. Na základe uvedených skutočností súd rodičom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú výživné v súlade s ustanovením neurčil.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Uviedla, že rozsudok v žiadnom prípade nie je v záujme maloletej M.. Rovnako v žiadnom prípade od posledného súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktorým bola mal. M. zverená do jej osobnej starostlivosti, neprišlo k tak podstatnej a závažnej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo mal. dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia. Vo svojom rozsudku súd absolútne žiadnym spôsobom nerešpektoval záujem maloletého dieťaťa, ktoré vyslovilo svoj názor prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý s dieťaťom vykonal pohovor v tom smere, že maloletá M. spôsob stretávania tak, ako je doteraz, vyjadrila za dostačujúci, ako i svoju vôľu byť s ňou a s otcom sa stretávať tak, ako doteraz. V tomto smere svoje stanovisko súdu poskytla i odborná poradkyňa, Mgr. J. D., ktorá odporučila, že je v záujme dieťaťa, aby bolo síce v kontakte s oboma rodičmi, avšak navrhla zvážiť vek dieťaťa pri nariadení striedavej starostlivosti, miesto, kde doteraz vyrastalo a ním prezentovaný názor. Napriek týmto zásadným a závažným skutočnostiam, ktoré súd absolútne nebral do úvahy, rozhodol tak, že striedavú starostlivosť nariadil.

10. Ďalej súd vo svojom rozsudku absolútne nerešpektoval zásadnú a závažnú skutočnosť v tom smere, že medzi nimi, ako rodičmi maloletej, sú veľmi veľké komunikačné problémy, z dôvodu ktorých od mesiaca máj 2018 do mesiaca jún 2018 absolvovali celkovo 11 konzultácií, teda pomerne široký rozsah týchto konzultácií je sám o sebe dôkazom toho, že ich komunikácia s otcom je veľmi problematická, čo v konečnom dôsledku súd uviedol i kolízny opatrovník vo svojej správe, ktorý navrhol tento zásadný problém medzi nimi riešiť i ďalším poradenstvom, zameraným práve na zlepšenie ich komunikácie. I sám otec dieťaťa sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril v tom smere, že vidí problém v ich komunikácii, preto záver súdu uvedený v odôvodnení rozhodnutia, že ako rodičia sa vedia dohodnúť o podstatných záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú M., je absolútne ničím nepodložený, naopak, je v rozpore so zisteným a preukázaným stavom vecí.

11. Predpokladom na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti je jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti a súd musí vždy prihliadať na záujem mal. dieťaťa, na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Jednoznačne z celého konania musel mať súd preukázané, nielen z ich výpovedí, ale i zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny, ako i Referátu psychologicko-poradenských služieb, že nevedia spolu s otcom komunikovať, ich komunikácia je problematická, vzťahy medzi nimi nie sú dobré, a preto rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti by nemalo vychádzať z takéhoto stavu, ale naopak, zo spoločnej vôle a dohody rodičov, a najmä schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať (rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. ). Rovnako i z rozsudku Veľkej komory ESĽP - Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko vyplýva, že do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dieťa zveriť nie je vhodné, resp. zakázané v prípade, ak medzi rodičmi je vzájomné nepriateľské prostredie, čo možno odvodiť z vykonaného dokazovania a z predložených listinných dôkazov, že je i medzi nimi, a to vzhľadom na problematickú komunikáciu.

12. V žiadnom prípade nemá záujem narušiť puto medzi dieťaťom a jeho otcom, naopak, opakovane uvádzala, že je prístupná a ochotná otcovi dieťaťa po vzájomnom dohovore umožniť stretávanie s dcérou i mimo rozsah doteraz určený súdom.

13. V stretávaní maloletej s otcom taktiež nikdy žiadnym spôsobom nebránila, naopak dieťa na jeho stretnutie s otcom zodpovedne pripravuje, avšak to, že je dieťa niekedy choré práve v čase, kedy má dôjsť k jeho stretnutiu s otcom, skutočne ovplyvniť nemôže, rovnako ako vopred materskou školou plánované aktivity, na ktorých sa má zúčastniť i mal. M..

14. Zotrváva teda na svojom stanovisku, ktoré súdu predniesla ústne na pojednávaní, ako i vo svojich písomných podaniach, že má za to, že striedavá osobná starostlivosť nie je aktuálne v záujme maloletého dieťaťa, naopak, bude mať na dieťa negatívny dopad, pretože dieťa je ešte v útlom veku, nebude vedieť, kam vlastne patrí a kde je jeho domov. Rovnako poukazuje na preukázanú vyššiu naviazanosť dieťaťa voči nej, ako matke, ktorá je vo vyššej miere schopná reagovať na potreby dieťaťa a najmä poukazuje opakovane na skutočnosť, že súd žiadnym spôsobom neprihliadol na záujem mal. dieťaťa a jeho prezentovaný názor.

15. Poukazuje tiež na skutočnosť, že súd I. inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s tvrdením otca, že tento je v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, ochotný v polovici uhrádzať všetky poplatky súvisiace so starostlivosťou o maloletú, kedy súd napriek tomu, že uvádza, že túto skutočnosť zobral do úvahy, vo výrokovej časti rozhodol, že výživné sa neurčuje, a teda avizovaná „ochota otca" nie je žiadnym spôsobom vymáhateľná.

16. Rovnako súd pri určení konkrétnej doby striedavej starostlivosti absolútne nezohľadnil tú skutočnosť, že keďže podľa výroku súdu je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nedele nepárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho týždňa do nedele do 18.00 hod., v tomto konkrétnom kalendárnom roku by to napríklad znamenalo, že otec by mal dieťa v starostlivosti od nedele 23.12.2018 (51. týždeň) celý nasledujúci týždeň, a teda ona by s dieťaťom vôbec nemohla tráviť Vianočné sviatky. A rovnako by to vychádzalo i počas Vianočných sviatkov v ďalšom kalendárnom roku, s čím samozrejme nie je možné z jej strany absolútne súhlasiť a v tejto časti považuje rozhodnutie súdu I. inštancie za absolútne nesprávne. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam preto považuje rozsudok súdu I. inštancie za nesprávny, zmätočný, neprihliadajúci na citové väzby maloletej, na jej vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Preto navrhuje, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zrušil.

17. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že rozsudok nie je v záujme maloletej M., pretože i keď neprišlo k žiadnym zmenám pomerov, tak mal. M. má právo na to, aby ju vychovávali obaja rodičia, tak ako to odporučil ÚPSVaR. Má za to, že vek dieťaťa nie je až taký nízky, aby jej striedavá starostlivosť uškodila, skôr naopak, striedavá osobná starostlivosť mal. M. prospeje, keď bude s oboma rodičmi tráviť rovnako kvalitný čas, dokonca u neho aj v prítomnosti jeho družky a jej dcéry.

18. Čo sa týka komunikačných problémov, tak z jeho strany je snaha o to, aby sa s matkou mal. M. vždy nejako dohodli, avšak ona dosť rázne odmieta akékoľvek jeho návrhy, či už je to ohľadom vodenia do a zo škôlky, alebo v otázke styku mimo dní určených pôvodným rozsudkom.

19. Má za to, že citové väzby mal. M. sú k obom rodičom silno rozvinuté, preto je presvedčený, že súd vo svojom rozhodnutí o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rozhodol správne. Matka sa vo svojom odvolaní vyjadruje, že je ochotná po vzájomnom dohovore umožniť styk aj mimo rozsah určený súdom, avšak doteraz všetka jeho snaha o takúto dohodu z jej strany nebola akceptovaná a preto má obavu, že v takomto konaní bude pokračovať aj naďalej. K obavám matky, že jeho ochota podieľať sa na financovaní potrieb mal. M. by rád uviedol, že má záujem v plnej miere sa podieľať na zabezpečovaní všetkých jej potrieb. Nakoľko mal. M. navštevuje materskú školu, kde sa platí len stravné vo výške 29 eur a navštevuje tanečný krúžok, kde je polročná platba 20 eur, myslí, že obavy matku sú absolútne zbytočné, na tieto potreby jej bude prispievať buď tým, že bude matke mal. M. posielať polovicu nákladov, alebo jej zaplatí každý druhý mesiac. Matke mal. M. bol priznaný aj daňový bonus aj prídavok na dieťa, čo si myslí, že tiež nie je spravodlivé . Či už bude mal. M. u matky alebo u neho, všetky náklady s tým si bude musieť hradiť každý rodič sám.

20. Ďalej by rád zdôraznil skutočnosti že súd síce nezohľadnil to, že matke mal. M. nevychádza starostlivosť počas vianočných sviatkov, avšak sama matka mal. M. sa domáhala starostlivosti v nepárny týždeň s tým, že v návrhu na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti žiadal o zverenie dcéry do jej starostlivosti v nepárny týždeň on, aj vzhľadom k tomu, že v tento týždeň počas víkendu trávia čas spoločne s priateľkou a jej dcérou a v párny týždeň by bola každá z našich detí u iného rodiča a tomu sa chcel vyhnúť, pretože obe dievčatá majú k sebe veľmi dobrý vzťah a takisto chceli tráviť spoločný čas spolu ako rodina. V prípade, že by sa tento týždeň už nezmenil, tak navrhuje, aby sa zmenil pôvodný rozsudok a mal. M. by bola zverená do osobnej striedavej starostlivosti vždy od nedele nepárneho týždňa do nedele ďalšieho nepárneho týždňa. Na starostlivosti o mal. M. počas vianočných sviatkov je ochotný sa dohodnúť za predpokladu, že sa bude dať s matkou mal. M. komunikovať.

21. K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník. Uviedol, že zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bol rodičom maloletej ponúknutý referát poradensko-psychologických služieb (RPPS) z dôvodu vážne narušenej komunikácie. O služby RPPS prejavili záujem obaja rodičia, avšak počas poradenského procesu sa nezhodli na spoločnom stanovisku. Otec trval na striedavej osobnej starostlivosti, matka ju odmietala. Psychologička úradu odporučila, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo v kontakte s oboma rodičmi, tiež odporučila zvážiť vek dieťaťa, kde doteraz vyrastalo, jeho prezentovaný názor a rodičom pracovať na konštruktívnej komunikácii založenej na väčšej dôvere a otvorenosti. S mal. M. bol vykonaný pohovor primerane veku vo veci zistenia názoru maloletej na striedavú osobnú starostlivosť. Maloletá sa vyjadrila nasledovne: „s tatinom sa stretávam tri dni a stredu a s mamkou sto krát. Tak, ako chodím teraz k tatkovi, mi to vyhovuje, viac chodiť nechcem, aby maminka nebola smutná. U tatinka spávam, mám tam svoju postieľku, hrám sa tam s Z. (pozn. dcéra otcovej priateľky)." Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prešetril pomery u obidvoch rodičov. Obaja rodičia majú vytvorené vyhovujúce podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Obidve domácnosti sú udržiavané v čistote a poriadku, maloletá má u každého rodiča svoju izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená jej potrebám.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď dospel k záveru, že na základe podaného odvolania matky je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Predmetom konania bol návrh otca na zverenie maloletej M. do striedavej osobnej starostlivosti s tým, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné neurčil.

24. V zmysle ust. , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

25. Striedavá výchova by mala predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti a to bez ohľadu na to, či medzi rodičmi panuje dohoda. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky, ak však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými závažnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom, veď v prípade, ak sa potom z nejakého dôvodu destabilizuje výchovné prostredie u jedného z rodičov, nie je prechod do výchovného prostredia druhého rodiča pre dieťa taký traumatizujúci. Rozpad vzťahu a definitívne riešenie partnerského vzťahu vo väčšine prípadov so sebou prináša napätie, nepohodu a nepochopenie. Deti veľmi často nechápu, prečo sa to všetko deje, keďže ich optika je veľmi často iná ako optika dospelých a predstava zachovania rodiny pretrváva dlho po tom, čo sa rodičia rozídu. Striedavá výchova by sa mohla stať najmä v prvej fáze alternatívou, ktorá deťom pomôže prekonať adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov /nielen z hľadiska aktuálneho zjednodušenia prijatia nového vzťahové status quo, ale aj z hľadiska ďalšej štrukturácie ich životnej cesty/. Takýmto riešením by sa z ich života nevytratil výraznejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí svojou rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú, rodičovskú a obecne ľudskú prosperitu. Mohlo by to byť len potvrdením často rodičmi deklarovaného prísľubu, „my sa síce rozchádzame, ale Teba milujeme a urobíme všetko pre to, aby si neprišiel ani o jedného z nás“. Je však v každom prípade nutné neprehliadnuť konkrétne charakteristiky či už dieťaťa alebo rodičov, čím sa nemá na mysli prirodzený vzťahový diskomfort, ktorý sa viaže na fázu rozpadu vzťahu. Pre dieťa je v prvom rade dôležité, aby cítilo, že je skutočne milované, čo nie je viazané dominantne na miesto, ale na reálne vzťahové posolstvá, ktorých sa mu dostane od mamy, otca a často aj širšieho sociálneho prostredia / starí rodičia, krstní rodičia.../.

26. Zachovanie obidvoch rodičov je pre dieťa nesporne prospešnejšie, ako sa pokúsiť ho o jedného z rodičov pripraviť. Za vhodné podmienky pre dieťa okrem iných je nutné považovať aj tie, kedy nie je dieťa vystavované konfrontačnej vzťahovej atmosfére, kedy sa rodičia, keď už nič iné, dokážu od seba vzdialiť bez toho, že by toho druhého pred dieťaťom stavali do pozície „nežiaduceho“ - pokiaľ na to nie sú preukázateľné, závažné dôvody. Základným mementom pre každého rodiča by mala byť skutočnosť, že snahou implantovať dieťaťu problematický obraz toho druhého sa aktívne podpisujú na jeho nielen súčasných, ale aj budúcich problémoch. Je nutné mať na pamäti, že tým primárne neubližujú druhému rodičovi /tak, ako to majú často na mysli/, ale predovšetkým svojmu dieťaťu. Pokiaľ riešenia záujem a zároveň aj dieťa prijíma túto alternatívu riešenia, nie je dôvod na upretie alternatívy striedavej výchovy. Prvotným predpokladom pre ustanovenie striedavej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia, že teda obaja rodičia aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. Podobne by sa malo dieťaťu zachovávať jeho sociálne prostredie - priatelia, susedia, záujmové aktivity.

27. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča musí byť záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi alebo inými orgánmi. Ustanovenie ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa (nález Ústavného súdu Českej republiky z 23. februára 2010 sp. zn. ). Podľa judikatúry Ústavného súdu Českej republiky súd nesmie na spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča so striedavou starostlivosťou vybudovaný.

28. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu tak zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. V záujme dieťaťa však nie je, ak niektorý z rodičov úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa neuznáva a bráni mu byť dobrým rodičom, (ak prejavuje nedostatok ochoty spolupracovať na spoločnej striedavej osobnej starostlivosti, napriek jej deklarovaniu pred súdom). Výnimkou zo všetkých pravidiel vzťahujúcich sa na povinnosť zabezpečiť pravidelný rovnocenný kontakt obidvoch rodičov je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby jeho stretávanie sa s jedným rodičom bolo obmedzené. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť zdôvodnený závažnými okolnosťami, ktoré v danom prípade neboli preukázané. Naopak útly vek dieťaťa a doposiaľ nadviazaný veľmi pozitívny vzťah k obidvom rodičom vyžaduje pravidelné a intenzívne stretávanie s nimi, teda s matkou aj otcom.

29. Naposledy bolo o výchove dieťaťa rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. -54 zo dňa 9. marca 2016, právoplatným dňa 22. marca 2016, kedy súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky. V tom čase mala maloletá M. len necelé tri roky.

30. Odvolací súd síce konštatuje, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje legitímny cieľ a to najlepšie zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré umožní ďalej rozvíjať intenzívnu emocionálnu väzbu maloletého k obidvom rodičom, ako i výchovné pôsobenie otca ako druhého rovnocenného rodiča, ale aby bol tento legitímny cieľ dôsledne napĺňaný, je potrebné to dosiahnuť v odbornom poradenstve rodičov, dobrovoľne inak formou výchovných opatrení (ktoré môže ktorýkoľvek z rodičov alebo opatrovník iniciovať), s cieľom rozvíjať a posilňovať u rodičov vzájomnú toleranciu, dobrú vôľu a ochotu spolu komunikovať a spolupracovať (predovšetkým nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov). V rámci výkonu odborného poradenstva alebo pri realizácií výchovných opatrení je možné odporúčať rodičom ako sa majú priblížiť vo svojich odlišných výchovných prístupoch, uvedené nie je však možné zrejme v prípade ich neochoty udržiavať striedavú starostlivosť.

31. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie. (nález Ústavného súdu ČR z 2. 11. 2010, č. k. )

32. Z priebehu konania pred súdom I. inštancie je zrejmé, že rodičia mal. M. majú medzi sebou konfliktný vzťah. Záujem mal. M. na vyrastaní v spoločnom výchovnom prostredí z pohľadu vhodnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je tým hľadiskom, ktorý by malo mať absolútnu prioritu. Je to tak preto, že rozpad vzájomného vzťahu rodičov maloletého dieťaťa ešte nemusí vypovedať nič o úrovni vzťahov toho - ktorého rodiča a dieťaťa a pri skutočne dôkladnom zamyslení sa rodiča nad záujmami dieťaťa by obaja rodiča mali byť schopní tej miery nadhľadu, pri ktorej dieťa rozpad vzťahu svojich rodičov pocíti v najmenšej možnej miere. I keď takáto predstava je ťažko dosiahnuteľným ideálom, rodič hodný tohto označenia by sa mal snažiť k nemu čo najviac priblížiť a nie sa mu niekedy inak obrazne vzďaľovať využívaním dieťaťa ako zbraň proti druhému rodičovi.

33. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že podľa správy ÚPSVaR Senica, z poradenského procesu, s rodičmi maloletej bolo zrealizovaných v období od 22.5.2018 do 26.7.2018 celkovo 11 konzultácií, z toho 5 individuálnych a 6 diadických. Cieľom poradenského procesu bolo pomôcť rodičom mal. v ich vzájomnej komunikácii, najmä v schopnosti robiť kompromisy a dohody ohľadom starostlivosti o ich spoločnú maloletú dcéru. Obaja prejavili snahu riešiť ich problém s komunikáciou, no na druhej strane si obaja trvali na svojom stanovisku. Odborný poradca RPPS Mgr. J. D. vyjadrila odporučenie, že je v záujme dieťaťa, aby bolo v kontakte s oboma rodičmi, avšak odporučila zvážiť vek dieťaťa, kde doteraz vyrastalo, jeho prezentovaný názor a rodičom pracovať na konštruktívnej komunikácii založenej na väčšej dôvere a otvorenosti. Obom rodičom bolo odporučené pracovať naďalej na konštruktívnejšej komunikácii založenej na väčšej otvorenosti a dôvere. S mal. M. bol vykonaný pohovor primerane veku vo veci zistenia názoru maloletej na striedavú osobnú starostlivosť. Maloletá sa vyjadrila nasledovne: „s tatinom sa stretávam tri dni a stredu a s mamkou sto krát. Tak, ako chodím teraz k tatkovi, mi to vyhovuje, viac chodiť nechcem, aby maminka nebola smutná. U tatinka spávam, mám tam svoju postieľku, hrám sa tam s Z. (pozn. dcéra otcovej priateľky)." 34. Odvolací súd preto konštatuje, že rozhodnutie o striedavej starostlivosti je predčasné, založené na doposiaľ nedostatočne zistenom skutkovom stave. V priebehu konania kolízny opatrovník zistil, že obaja rodičia poskytujú vhodné materiálne aj sociálne zabezpečenie mal. M., avšak sú tu správy a šetrenia, z ktorých jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností neprezentuje názor na zverenie maloletej M. do striedavej výchovy. Maloletá sa vyjadrila v zmysle, že doteraz upravený styk jej vyhovuje a je postačujúci a správa odborného poradcu RPPS Mgr. J. D. nie je jednoznačná, nie je z nej možné vyvodiť záver o vhodnosti striedavej výchovy. Pokiaľ otec maloletej trvá na zverení maloletej do striedavej výchovy, je nutné znalecké dokazovanie, kde sa zisťuje, aký stav úpravy starostlivosti vo vzťahu k mal. M. bude v jej najlepšom záujme a v prípade, ak sa rodičia nevedia sami dohodnúť na jej starostlivosti, je vhodné, aby v tejto veci bolo vykonané znalecké dokazovanie za prítomnosti oboch rodičov, za účelom zistenia možností na úpravu starostlivosti v prospech mal. M. ako aj vo vzťahu k jej rodičom.

35. Odvolací súd poukazuje aj to, že v prípade nariadenia striedavej výchovy, je potrebné zohľadniť osobitnú potrebu úpravy styku počas sviatkov, prípadne prázdnin, ako aj zohľadniť v prípade rozhodnutia o výživnom aj ďalšie výdavky maloletej, na ktoré poukazovala matka maloletej.

36. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím ust. a v spojení s a 36 rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Zistenie, či striedavá osobná starostlivosť bude plniť svoj účel, resp. či lepšie predpoklady a podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti sú na strane matky, alebo otca za súčasnej situácie po došetrení pomerov na strane oboch rodičov by mohlo byť zistené znaleckým posudkom. Rozhodujúcim faktorom pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti toho- ktorého z rodičov je nesporne osvedčený intenzívny, určujúci vzťah maloletej k matke alebo k otcovi, ktorého rodiča tak vníma ako centrálnu a najdôležitejšiu postavu v rodine. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti bez znaleckého dokazovania, ktorého sa zúčastnia obaja rodičia spolu s mal. M., nie je v záujme mal. M. na jej dostatočnom vývoji. Nesporne v záujme maloletého dieťaťa je čo najstabilnejšie a najpriaznivejšie výchovné prostredie, ktoré však je nutné všetkými dostupnými prostriedkami, šetreniami, vyjadreniami účastníkov a maloletej zistiť. Zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. Preto súd po zistení terajšej situácie vykonaním znaleckého dokazovania posúdi, či je v záujme mal. striedavá osobná starostlivosť, prípadne iná forma úpravy styku.

38. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).