Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/92/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: H. R., bytom L. XX, F. nad P., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Bratislava, Heydukova 12, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 26. septembra 2018 číslo: 68339-4/2018-BA, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa podala dňa 31. 05. 2018 žiadosť o priznanie náhrady za bolesť v dôsledku akútnej bolesti chrbta utrpenej dňa 15. 01. 2016.

2. Prvostupňový správny orgán žalovaného vydal dňa 18. 07. 2018 rozhodnutie č. 21450-17/2018-LV, ktorým podľa § 99 v súvislosti s § 83 a § 8 žiadateľke nepriznala nárok na náhradu za bolesť v dôsledku akútnej bolesti chrbta utrpenej dňa 15. 01. 2016.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so striktným dodržiavaním § 83 zákona prvostupňovým správnym orgánom a považuje za absurdné, že si tento osvojil sporné závery zamestnávateľa a nestotožnil sa so záverom pobočky uvedeným v rozhodnutí.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolaní orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a zo spisovej dokumentácie zistil, že žalobkyňa spolu so žiadosťou predložila lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14. 05. 2018, ktorý vyhotovila H., v ktorom bola bolesť ohodnotená položkou 105b - vykĺbenie bez poškodenia miechy alebo koreňov v bedrovej oblasti s počtom bodov 130.

Prvostupňový správny orgán požiadal zamestnávateľa žalobkyne Slovenské energetické strojárne a.s. so sídlom Tlmače, Továrenská 210, aby oznámil, či na základe podnetu právneho zástupcu žiadateľky zmenil záver rozhodnutia komisie o neuznaní úrazu za pracovný, resp. či sa zmenil popis úrazového deja.

Dňa 12. 06. 2018 zamestnávateľ zaslal prvostupňovému správnemu orgánu protokol č. INA-24-47-2.1/ P-E22, A25-17 zo dňa 07. 11. 2017, ktorý vypracoval Inšpektorát práce Nitra, dodatok k protokolu zo dňa 07. 11. 2017 vyhotovený dňa 14. 02. 2018. Z protokolu zo dňa 07. 11. 2017 vyplýva, že zamestnávateľ neviedol evidenciu udalosti, ktorá sa stala žalobkyni na pracovisku 15. 01. 2016, a preto Inšpektorát práce uložil zamestnávateľovi povinnosť odstrániť tento nedostatok. Následne bol vyhotovený dodatok č. 1, v ktorom zamestnávateľ uviedol, že žiadateľka udalosť zo dňa 15. 01. 2016 nenahlásila. Zamestnávateľ sa o udalosti dozvedel až z doručeného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žiadateľky. V tomto dodatku sa tiež uvádza, že komisia dňa 01. 02. 2016 dospela k záveru, že v danom prípade sa nejedná o pracovný úraz. Inšpektorát práce však v dodatku č. 1 naďalej trval na tom, že zamestnávateľ neuviedol ďalšie nové skutočnosti a tak protokol zo dňa 07. 11. 2017 zostal nezmenený a v platnosti. Inšpektorát práce s odstupom času vypracoval dodatok č. 2, v ktorom zmenil protokol zo 07. 11. 2017, a to tak, že na str. 3 bod B č. 2 vypustil slovné spojenia „pracovnom úraze“ a „pri plnení pracovných úloh“ a v priamej súvislosti s nimi. A tak potom bod B č. 2 znel nasledovne: „Zamestnávateľ si ku dňu zahájenia výkonu inšpekcie práce dňa 27. 10. 2017 nesplnil povinnosti podľa odseku 4 písm. a/ a c/ a odseku 5 písm. a/ prvého bodu pri inom úraze zamestnankyne Moniky Szabóovej, nar. 28. 02. 1964 (ďalej len poškodená), ktorý sa podľa zistení inšpektorov práce stal dňa 15. 01. 2016 počas trvania pracovnej zmeny poškodenej na pracovisku zamestnávateľa, čím porušil ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov“.

Listom zo dňa 12. 06. 2018 zamestnávateľ žalobkyni oznámil pobočke, že naďalej zotrváva na stanovisku k šetreniu udalosti žalobkyne, že úraz zo dňa 15. 01. 2016 nepovažuje za pracovný úraz žalobkyne.

Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 22. 06. 2018 informoval právneho zástupcu žalobkyne o priebehu doterajšieho konania ako aj o tom, že už v r. 2016 rozhodnutím č. 16917-4/2016-LV zo dňa 29. 03. 2016 nevznikol nárok na úrazový príplatok počas dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 15. 01. 2016 z dôvodu, že zamestnávateľ neuznal úraz zo dňa 15. 01. 2016 za pracovný. Žalobkyňa už vtedy oznámila pobočke, že nepodá žalobu na Okresný súd o určenie, či sa jedná o pracovný úraz, prípadne o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa.

Právny zástupca žalobkyne doručil prvostupňovému správnemu orgánu svedeckú výpoveď Drahuši Bátovskej, bytom Veľké Kozmálovce 252, Tlmače, ktorá bola svedkom udalosti zo dňa 15. 01. 2016.

Prvostupňový správny orgán vydal dňa 18. 07. 2018 rozhodnutie, ktorým nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku akútnej bolesti chrbta utrpenej dňa 15. 01. 2016.

V zmysle ustanovenia o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak došlo u neho k poškodeniu zdravia pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zo spisovej dokumentácie však vyplýva, že zamestnávateľ neuznal úraz - akútnu bolesť chrbta zo dňa 15. 01. 2016 za pracovný úraz. Žalobkyňa nepreukázala, že by dňa 15. 01. 2016 utrpela pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi úraz a takýto úraz ani bezodkladne neoznámila. Vyhlásenie zamestnávateľa po vzniku pracovného úrazu je pre žalovanú pri posudzovaní nároku na dávku úrazového poistenia záväzné.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a spisovej dokumentácie napadnutým rozhodnutím č. 68339-4/2018-BA zo dňa 26. 11. 2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

6. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a zo spisovej dokumentácie zistil, že sa v nej nachádza „Protokol č. INA-24-47-2.1/P-E22, A25-17 zo dňa 07. 11. 2017, ktorý vypracoval Inšpektorát práce Nitra a dodatok k protokolu vyhotovený dňa 24. 11. 2017, z ktorých vyplýva, že zamestnávateľ neviedol evidenciu udalosti, ktorá žalobkyni sa stala na pracovisku

dňa 15. 01. 2016, a preto inšpektorát uložil zamestnávateľovi povinnosť odstrániť tento nedostatok. Zamestnávateľ v dodatku uviedol, že žiadateľka udalosť zo dňa 15. 01. 2016 nenahlásila a dozvedel sa o nej až z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žiadateľky. Až následne 01. 02. 2016 zasadala komisia, ktorej cieľom bolo prešetreniu udalosti žiadateľky a táto dospela k záveru, že v danom prípade sa nejedná o pracovný úraz.

7. Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

8. Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Vychádzajúc z uvedeného základnou podmienkou vzniká nároku na náhradu za bolesť je, že úraz musel vzniknúť v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré vzniklo pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi ako to uvádza vyššie citované uznesenie.

Zamestnávateľ však neuznal úraz zo dňa 15. 01. 2016 za pracovný.

Podľa § 227 ods. 3 zákona, je žiadateľka povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie na zánik nároku na dávku, na jej výplatu a jej sumu. Žalovaný nemá dôvod spochybňovať vyhlásenie zamestnávateľa, že úraz (akútna bolesť chrbta) žiadateľky je pracovným úrazom. Vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu je pre žalovaného záväzné.

Podľa , spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nárokoch z pracovno-právnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa , individuálny pracovno-právny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovno-právnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

Spor, či poškodenie zdravia žalobkyne je pracovným úrazom je jednoznačne pracovno-právnym sporom, rozhodnutie o ňom spadá do kompetencie všeobecného súdu, ktorý jediný môže po vykonaní dokazovania záväzne určiť, že tvrdenie zamestnávateľa o neuznaní pracovného úrazu za pracovný je nesprávne a že úraz zo dňa 15. 01. 2016 je pracovný úrazom. Žalobkyňa však takúto žalobu nepodala na všeobecný súd.

Žalovaný správny orgán listom zo dňa 11. 09. 2018 upozornil právneho zástupcu žalobkyne na tú skutočnosť, že zamestnávateľ úraz zo dňa 15. 01. 2016 neuznal za pracovný a jediným možným spôsobom je podať určovaciu žalobu na príslušný súd.

Právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 14. 09. 2018 uviedol, že žalobcu na okresný súd nepodá.

9. Konanie o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je upravené , v zmysle ktorého upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku ako aj zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vymedzuje vo svojom ustanovení .

V zmysle , náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.

V zmysle , sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí posudzujúci lekár v lekárskom posudku podľa sadzieb ustanovený v prílohe č. 1 k tomuto zákonu.

10. Žalovaný správny orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď rozhodol o nepriznaní nároku žiadateľky na náhradu za bolesť na základe záväzného vyhlásenia zamestnávateľa, že predmetný úraz (akútnu bolesť chrbta) neuznáva za pracovný, nakoľko toto vyhlásenie urobil v súlade so a žiadateľka napriek nesúhlasu s ním nijako nepreukázala, že by poškodenie zdravia utrpela pri plnení pracovných úloh, a teda predmetné vyhlásenie relevantne nespochybnila (odmietla podať určovaciu žalobu), a to ani v odvolacom konaní.

11. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená a nie je vecne príslušná rozhodovať o tom čo je a čo nie je pracovný úraz a ani rozhodovať vo veciach pracovno-právnych vzťahov a ani vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení .

12. K námietke právneho zástupcu žalobkyne žalovaný uviedol, že žalovaná si neosvojila sporné závery zamestnávateľa, ale zohľadnila pri rozhodovaní i závery inšpektorátu práce v dodatku č. 2, kde uviedol, že žalovaná odškodní žiadateľku len v prípade, ak by sa jednalo o pracovný úraz, čo v danom prípade nebolo splnené.

13. K ďalšej námietke právneho zástupcu k nelogickému výkladu § 83 a domnienke, že predmetné ustanovenie nemožno interpretovať stricto sensu žalovaná uviedla, že je povinná dodržiavať ustanovenia zákona a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy, nemôže si ich svojvoľne vykladať ako sa právny zástupca mylne domnieva. Rovnako tak zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenie umožňujúce odstrániť striktnosť zákona. Na druhej strane práve na tomto mieste sa prejavuje úmysel zákonodarcu aby nárok na dávky úrazového poistenia mal poškodený, ktorý utrpel pracovný úraz.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

14. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 09. 2018 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobu doručenú dňa 21. 11. 2018 a žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť ako a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Poukázala na to, že žalobkyňa dňa 15. 01. 2016 pri plnení pracovných úloh utrpela iný úraz pri manipulácii s ťažkým bremenom, pocítila nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov prasknutie v chrbtici s okamžitou prudkou bolesťou, v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela závažné poranenie, ktoré si vyžiadalo náročnú a bolestivú liečbu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa splnila všetky podmienky ustanovené relevantnou právnou úpravou pre priznanie úrazovej dávky, výzvou zo dňa 31. 05. 2018 si v Sociálnej poisťovni, pobočka Levice (ďalej len „pobočka“) uplatnila nárok na náhradu za bolesť vo výške 2.481,-eur. Uplatnený nárok zodpovedal základnému bodovému ohodnoteniu (ďalej len „ZBO“) bolestného vo výške 130 bodov stanovenému v lekárskom posudku vypracovanom dňa 14. 05. 2018 ošetrujúcou lekárkou žalobkyne H.. F. P.. Pobočka Sociálnej poisťovne však en bloc zamietla nárok žalobkyne na úrazovú dávku, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzila len na strohú rekapituláciu skutkových zistení. Náležite sa nevysporiadala s dôvodmi vedúcimi k zamietnutiu nároku žalobkyne na náhradu za bolesť, ktoré mali verifikovať zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Z hľadiska právneho posúdenia žalobkyňou uplatneného nároku obsahovalo odôvodnenie rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne iba konštaláciu o nepreukázaní existencie pracovného úrazu, v dôsledku čoho nesplnila žalobkyňa podmienku ustanovenú v Z obsahu rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne bolo zrejmé, že pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku si osvojila výlučne námietky zodpovedného zamestnávateľa Slovenské energetické strojárne, a.s., Továrenská 210, 935 28 Tlmače (ďalej len „zamestnávateľ“), pričom predmetný nárok zamietla výlučne na základe skutočnosti, že zamestnávateľ neuznal úraz poškodenej za pracovný.

15. Ďalej poukázal v žalobe na to, že zákonodarca v ustanoveniach a uložil povinnosť žalovanému dôkaznej iniciatívy, povinnosť dôkladne objasňovať všetky kardinálne skutočnosti (v prospech i v neprospech účastníka konania) tak, aby bol spoľahlivo naplnený základný postulát materiálnej pravdy. Žalovaný rozhodol výhradne s poukazom na stanovisko zodpovedného

zamestnávateľa. Zastáva názor, že žalovaný bol povinný preskúmať obsahovú stránku daných tvrdení v rámci zákonom prezumovaného dôkazného rozsahu a nie apriory sa s nimi nekriticky stotožniť.

16. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že k poškodeniu zdravia došlo inak ako sa mylne snaží navodiť zamestnávateľ, pretože žalobkyňa okrem pozície žeriavnik senior vykonávala aj iné pracovné povinnosti na úseku expedície (balenie a popisovanie materiálu) a práve pri plnení pracovného pokynu (dvíhanie železnej platne, t.j. ťažkého bremena) pocítila prasknutie v chrbtici s okamžitou prudkou bolesťou. Pôvodnú verziu o zohnutí sa po diaľkový ovládač (vykonštruovanú a nanútenú nadriadenou pracovníčkou zamestnávateľa) žalobkyňa s ohľadom na opakovane vyvíjaný psychický nátlak a zo strachu straty zamestnania, napokon akceptovala. Pochybnosti o zákonnosti šetrenia predmetnej udalosti možno vyvodiť aj z čestného vyhlásenia G., ktorá bola svedkom úrazového deja. Žalovaný návrh žalobkyne o výsluch tejto svedkyne v celom rozsahu odignoroval, čím odmietol zistiť skutočný stav veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaného, ktorý mylne uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, že by poškodenie zdravia utrpela pri plnení pracovných úloh, resp. toto vyhlásenie relevantne nespochybnila.

Ďalej poukázal právny zástupca v žalobe, že žalobkyňa bola pred úrazom práceschopná, nepociťovala nijaké ťažkosti znemožňujúce jej výkon práce, absolvovala všetky lekárske prehliadky nariadené zamestnávateľom, pričom jej zdravotný stav bol plne vyhovujúci na zaradenie na pracovnú pozíciu žeriavnik senior.

Je presvedčený, že žalovaná zamietla nárok žalobkyne na náhradu za bolesť v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, keď sa odmietla zaoberať otázkou právneho základu daného nároku. Pri vydaní rozhodnutia sa obmedzil len na stanovisko zamestnávateľa. Je toho názoru, že bolo povinnosťou žalovanej v tomto konaní prejudiciálne posúdiť otázku existencie pracovného úrazu, na to poukazuje nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.US/87/2014 zo dňa 10. 09. 2014, kde je uvedený právny záver, že „Ak Sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci, musí sa v rámci predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou a ako jedna z materiálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť dávkovej schémy pre priznanie úrazovej dávky. Posudzovanie tejto predbežnej otázky pritom nemôže byť úplne svojvoľné, či neodôvodnené, ale musí sa riadiť zákonnými pravidlami (najmä v zmysle § 195 a § 198 zákona o sociálnom poistení), ktorých účelom je presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo pri svojej činnosti musí dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona o sociálnom poistení boli úplne presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Pokiaľ skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky sú bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu a v príkrom rozpore s predloženými podkladmi, či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Správny orgán navyše nemôže konať svojvoľne ani pri formulovaní úsudku v rámci predbežnej otázky a aj na takýto postup má byť predmetom prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorom všeobecný súd musí posúdiť, či prijatý záver správneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne objasnenie alebo či nejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mať za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutí a postupnosti správneho orgánu“.

Zástupca žalobkyne ďalej v žalobe uvádza, že žalovaná po vykonaní príslušného dokazovania mala vyhovieť uplatnenému nároku žalobkyne, a to prioritne cez ustanovenie , ktorý normuje povinnosť zamestnávateľa odškodniť iné poškodenie zdravia spôsobom a v rozsahu podľa a nasl. per analógiám. Z daného ustanovenia možno totiž abstrahovať právo žalobkyne požadovať od zodpovedného zamestnávateľa adekvátnu finančnú satisfakciou za komplikácie spojené s úrazovým dejom, pričom niet racionálneho dôvodu, aby tento nárok nebol krytý zo zákonného úrazového poistenia. Zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Žalovaný správny orgán totiž náležite nevysvetlil z akého dôvodu sa odmietol zaoberať otázkou existencie relevantnej sociálnej udalosti tvoriacej základnú materiálnu podmienku pre úspešné priznanie nároku, rozhodol výlučne na základe záverov zodpovedného zamestnávateľa, ktoré si osvojil a nepovažoval za potrebné vykonať v tomto smere dokazovanie. Rozhodnutie považuje za zjavne nespravodlivé, ústavné neudržateľné, nepresvedčivé, neúplné, preto žiada rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

17. Žalovaný sa k písomnej žalobe vyjadril dňa 18. 02. 2019 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Žalovaný zotrvával na svojich dôvodoch rozhodnutia, ktoré považuje za zákonné a vecne správne. K námietkam zástupcu žalobkyne uviedol, že vychádzajúc zo zákonných ustanovení týkajúcich sa poskytovania úrazových dávok, základnou podmienkou vzniku nároku na náhradu za bolesť je, že úraz musel vzniknúť v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré vzniklo pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Z pripojenej dokumentácie je zrejmé, že zamestnávateľ žalobkyne neuznal úraz zo dňa 15. 01. 2016 za pracovný úraz. Žalovaný uviedol, že nie každý úraz, ktorý utrpí pracovník v zamestnaní pri plnení pracovných povinností musí byť úrazom pracovným. Keď zamestnávateľ neuznal úraz zo dňa 15. 01. 2016 za pracovný, urobil tak v súlade so , nakoľko žalobkyňa nepreukázal, že by dňa 15. 01. 2016 utrpela pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi úraz, a takýto úraz ani bezodkladne neoznámila zamestnávateľovi.

V zmysle § 227 ods. 3 je poškodený povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik trvanie, na zánik nároku nadávku, nároku na jej výplatu a sumu.

19. Pre poskytnutie plnenia dávky z úrazového poistenia je dôležité, aby bol úraz, ktorý utrpel zamestnanec uznaný zamestnanec za pracovný. V danom prípade však zamestnávateľ neuznal úraz žalobkyne za pracovný a túto skutočnosť oznámil aj príslušným útvarom sociálnej poisťovne, teda poskytol potrebnú súčinnosť. Vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu je pre žalovanú záväzné, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Uznanie zamestnávateľa za pracovný úraz sa uskutočňuje prostredníctvom predloženia tlačív, a to „Oznámenie poistnej udalosti“ a „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“.

Keďže tieto doklady zamestnávateľ žalobkyne nepredložil a ako to vyplýva ani žalobkyňa 15. 01. 2016 neoznámila zamestnávateľovi, že takýto úraz utrpela vznikol spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorým sa rieši základ nároku poškodeného zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, je sporom vyplývajúcim z pracovno-právneho vzťahu. O tejto otázke, či sa jedná alebo nejedná o pracovný úraz sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať. Prejednania a rozhodnutie vo veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je pracovný, patrí v zmysle a v spojení s do právomoci všeobecného súdu, v rámci civilného sporového konania.

20. K námietke žalobkyne uvedenej v žalobe, týkajúcej sa nevypočutia navrhnutého svedka v prvostupňovom konaní, správny orgán poukazuje na to, že v zmysle ust. § 196 ods. 6 druhej vety zákona, v zmysle ktorého organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Pre sociálnu poisťovňu je rozhodujúce a záväzné vyhlásenie zamestnávateľa, že neuznal úraz z 15. 01. 2016 za pracovný. Pre komplexnosť žalovaná uviedla, že sociálna poisťovňa má právomoc rozhodovať o úrazových dávkach, iba ak poškodenie zdravia bolo spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. V predmetnej veci je práve sporná otázka charakteru úrazu žalobkyne z 15. 01. 2016. V danej veci zaujal zamestnávateľ žalobkyne negatívne stanovisko, preto bolo potrebné, aby sa táto sporná vec riešila všeobecným súdom, o čom bola žalobkyňa zo strany žalovaného správne orgánu poučená.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. septembra 2018, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. .

22. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. septembra 2018 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18. 07. 2018.

23. Rozhodnutím č. 683339-4/2018-BA zo dňa 26. septembra 2018 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 21450-17/2018-LV zo dňa 18. júla 2018 vo veci nepriznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku akútnej bolesti chrbta utrpenej dňa 15. januára 2016.

24. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

25. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.

26. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

27. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že nezistil ani jeden z dôvodov taxatívne uvedených v § 191 ods. 1 písm. a/ až g/, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil.

28. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nepriznaní nároku žalobkyne na náhradu za bolesť podľa v znení neskorších predpisov. V prejednávanej veci je sporné, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu akútnej bolesti chrbta utrpenej dňa 15. januára 2016. Ako to vyplýva z predložených dokladov žalobkyňa sa mala zohnúť pre diaľkový ovládať trakčného vozíka, ktorý má hmotnosť 0,5kg. Tento diaľkový ovládač si položila na trakčný vozík vzdialený od podlahy približne 50cm, pričom pocítila bolesť pichnutie v chrbtici. Žalobkyňa dňa 15. januára 2016 pracovala od 6:19 do 14:46 hod a keďže udalosť sa mala odohrať okolo 10:00 hod, mala dostatok času, aby tento úraz nahlásila svojmu priamemu nadriadenému. Zamestnávateľ sa o tejto vzniknutej udalosti dozvedel až z doručeného tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 526286.

29. Inšpektorát práce Nitra vykonal až v dňoch 27. októbra 2017 až 7. novembra 2017 šetrenie predmetnej udalosti na pracovisku zodpovedného zamestnávateľa, pričom výsledkom inšpekcie bol Protokol č. INA-24-47.2/P-E22, A25-17 zo dňa 7. novembra 2017 (ďalej len „protokol“), v ktorom sa uvádza okrem iného, že zamestnávateľ si ku dňu zahájenia výkonu inšpekcie práce dňa 27. 10. 2017 nesplnil povinnosti podľa ods. 4 písm. a/ a c/ a ods. 5 písm. a/ prvého bodu o BOZP pri pracovnom úraze - inom úraze zamestnankyne Moniky Szabóovej, ktorý sa podľa zistení inšpektorov práce stal dňa 15. 01. 2016 pri plnení pracovných úloh a v priamej súvislosti s nimi počas trvania pracovnej zmeny na pracovisku zamestnávateľa, čím porušil ustanovenie

Následne došlo k prerokovaniu protokolu so splnomocneným zástupcom zamestnávateľa, výsledkom ktorého je Dodatok k protokolu zo dňa 24. 11. 2017, v ktorom Inšpektorát práce Nitra potvrdil nedostatky zamestnávateľa uvedené v protokole zo dňa 7. novembra 2017, pričom uviedol, že pani Monika

Szabóová sa zohýnala pre diaľkový ovládač od žeriavu - jedná sa o úkon potrebný na výkon práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, tak ako je definovaný v . Pri prerokovaní protokolu a dodatku so splnomocneným zástupcom zamestnávateľa Inšpektorát práce Nitra vypracoval Dodatok č. 2 zo dňa 14. 02. 2018, v ktorom vypustil slovné spojenia „pracovnom úraze a pri plnení pracovných úloh a v priamej súvislosti s nimi“ a nahradil ich slovami „pri inom úraze zamestnankyne, ktorý podľa zistení sa stal dňa 15. januára 2016 počas trvania pracovnej zmeny poškodenej na pracovisku zamestnávateľa“.

30. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 21450-17/2018-LV zo dňa 18. júla 2018, v ktorom nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku akútnej bolesti chrbta utrpenej dňa 15. 01. 2016, pretože nebolo preukázané, že tento úraz bol pracovný.

31. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 26. septembra 2018 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18. júla 2018, ktorým nebola priznaná náhrada žalobkyni za bolesť, pretože vykonaným nebolo preukázané, že sa jednalo o pracovný úraz, čo je vlastne zákonnou podmienkou nároku na dávku z úrazového poistenia.

32. Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

33. Vychádzajúc z uvedeného základnou podmienkou vzniku nároku na bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je, že úraz musel vzniknúť v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré vzniklo pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh, alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že zamestnávateľ tento úraz neuznal za pracovný a žalobkyňa v deň utrpenia tohto úrazu ani zamestnávateľovi túto skutočnosť neohlásila. Zamestnávateľ bol oboznámený s touto udalosťou až po doručení tlačiva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi, v tomto danom prípade na žalobkyni, ktorá si uplatnila nárok.

34. Nie každý úraz, ktorý pracovník utrpí v zamestnaní pri plnení pracovných úloh, nemožno považovať za pracovný. Keďže zamestnávateľ neuznal tento úraz za pracovný a nebol spísaný so žalobkyňou ani protokol o úraze, vznikol v danom prípade spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, či sa jedná o pracovný úraz, a tieto spory spadajú do právomoci všeobecného súdu v civilnom konaní. Vyhlásenie zamestnávateľa a predložením príslušných tlačív, že vznikol pracovný úraz je pre sociálnu poisťovňu záväzné pri posudzovaní nároku z úrazového poistenia.

35. Podľa , individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

36. Vychádzajúc z uvedených legislatívnych ustanovení, spor, či poškodenie zdravia žalobcu je pracovným úrazom spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu, ktorý jediný môže po vykonaní dokazovania záväzne určiť, že predmetný úraz zo dňa 15. januára 2016 je pracovným úrazom. Súd však koná len na základe návrhu účastníckych strán tohto sporu, t.j. žalobcu, alebo zamestnávateľa, teda na tzv. určovacej žalobe. Žalovaný nemá ani vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby a ani nie je oprávnená riešiť či tento úraz je alebo nie je pracovným úrazom.

37. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a obstará si potrebné doklady na rozhodnutie.

38. Podľa § 196 ods. 1 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania, vyjadrenia účastníkov a svedkov, správy, listiny.

39. Zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10. 06. 2018 trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a nezákonnosť. Žalovaný správny orgán zamietol jej nárok na úrazovú dávku, pričom

vychádzal jedine zo stanoviska zamestnávateľa, ktorý jej úraz neuznal za pracovný. S takýmto postupom žalovaného sa žalobkyňa nedostotožňuje, pretože žalovaný správny orgán ani prvostupňový správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie, či je pracovný úrazu sa stal alebo nie, i keď to žalobkyňa navrhovala vypočutím svedkyne G. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého je žalovaná povinná sa vysporiadať s prejudiciálnou otázkou zakladajúcou nárok na úrazovú dávku. V prípade, že sa jedná o iný úraz ako to konštatoval v Dodatku č. 2 Inšpektorát práce v Nitre, mal žalovaný s prihliadnutím na ustanovenie vyhovieť uplatnenému nároku žalobkyne, a to s ohľadom na obsah a účel zákonného úrazového poistenia, ktoré slúži na poskytnutie spravodlivej satisfakcie zamestnávateľa v prípadoch, keď je daná jeho zodpovednosť. Na základe týchto skutočností považuje postup i samotné rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiada ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie.

40. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu žiadala žalobu zamietnuť. Zotrvávala na svojom písomnom vyjadrení. Žalovaná nie je oprávnená rozhodovať o charaktere úrazu, a teda rozhodovať o právach a povinnostiach zamestnávateľa a zamestnanca a keďže vznikol medzi nimi spor, či udalosť, ktorá sa stala žalobkyni 15. 01. 2016 je pracovným úrazom alebo nie je. Môže o tom rozhodnúť iba všeobecný súd v civilnom konaní.

41. Predmetom súdneho konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného o nároku žalobkyne na náhradu za bolesť

42. Podľa o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a/, bod 3, vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti pobočky patrí a/ rozhodovať v prvom stupni 3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty.

Podľa § 153 ods. 4, písm. c/ vyššie citovaného zákona, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa, c/ kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

Podľa , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona c/ za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1, 2, citovaného zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú stanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 7 ods. 1, 3, 4, 6, cit. zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydá zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.

O vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený.

Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3, 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Podľa § 10 ods. 1, 4, 5, 8 citovaného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.

43. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a obstará si potrebné doklady na rozhodnutie.

44. Podľa § 196 ods. 1 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania, vyjadrenia účastníkov a svedkov, správy, listiny.

45. Správny súd po preskúmaní žalobkyňou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne ako aj rozhodnutie príslušnej organizačnej zložky - prvostupňového správneho orgánu č. 21450-17/2018-LV zo dňa 18. júla 2018, ktorým žalobkyni nepriznala nárok na náhradu za bolesť, pretože sa nejednalo o pracovný úraz, keďže z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že zamestnávateľ žalobkyne úraz akútnu bolesť chrbta nepovažuje za pracovný a žalobkyňa neoznámila bezodkladne vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi.

V zmysle § 227 ods. 3 zákona, je žiadateľka povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Teda dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi, v danom prípade na žalobkyni. Keďže medzi zamestnávateľom a zamestnancom je sporný pracovný úraz, o tejto otázke sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať, pretože v zmysle , spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nárokoch z pracovných vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Spor, či poškodenie zdravia žalobkyne je pracovným úrazom, spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu, ktorý jediný môže po vykonaní dokazovania záväzne určiť, že tvrdenie zamestnávateľa o neuznaní predmetného úrazu za pracovný je nesprávne a úraz zo dňa 15. 01. 2016 je pracovným úrazom. Súd koná a rozhoduje len na základe podanej určovacej žaloby, a to, buď žalobkyňou alebo zamestnávateľom. Sociálna poisťovňa nemá ani vecnú legitimáciu na podanej takej určovacej žaloby. Sociálna poisťovňa môže iba vyzvať účastníkov konania, aby takúto žalobu podali na príslušný všeobecný súd.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takáto žaloba zo strany žalobkyne ani zamestnávateľa podaná nebola.

46. V prípade preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. septembra 2018 správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo zo správneho a riadneho zistenia skutkového stavu. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v danej veci postupoval v súlade so zákonom a pre vydanie rozhodnutia si zadovážil dostatok skutkových podkladov, z ktorých vyvodil správny právny záver, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, a preto rozhodnutie je potrebné považovať za súladné so zákonom.

S námietkami, ktoré uvádzala žalobkyňa v odvolaní sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, a tieto opakovane uviedla aj v žalobe.

47. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú relevantné k vyhoveniu žaloby, a preto správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.