Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-168-2012.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-1Er/168/2012
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 589, zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865, proti povinnému H. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX 3786/2012, o vymoženie 777,17 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Dňa 17. 07. 2012 poveril súd v predmetnej veci súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06606/11 zo dňa 27. 07. 2011, na vymoženie 777,17 Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný vystavil ako vystaviteľ neúplnú zmenku („blankozmenku“) v prospech oprávneného ako remitenta dňa 08. 09. 2010, ktorá bola doplnená oprávneným o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Podľa zistení rozhodcovského súdu išlo o zmenku zabezpečovaciu, pričom hlavným záväzkom bola zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil zmluvu o úvere so všeobecnými obchodnými podmienkami, rozhodcovskú zmluvu, a samotnú zmenku.
2. Dňa 23. 03. 2016 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie oprávneného, doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016, ktorým oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorý je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je spotrebiteľský, čo je uvedené aj v návrhu na vykonanie exekúcie aj v exekučnom titule. Preto oprávnený má za to, že ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sa na danú vec nemôže vzťahovať. Pokiaľ ide o dôkazy osvedčujúce uvedené skutočnosti oprávnený uviedol, že sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou spisu a medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu ani k zmene obsahu dôkazov.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Podľa § 243f Exekučného poriadku, Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
7. Keďže sa predmetná exekúcia začala dňa 19. 03. 2012 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora, aplikoval súd na konanie a rozhodovanie v zmysle prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku zákon v znení účinnom do 31. 03. 2017.
8. S účinnosťou ku dňu 23. 12. 2015 v dôsledku prijatia novely Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. je oprávnený v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť k nemu dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je v konaniach začatých pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, teda do 22. 01. 2016. 9. Vyššie uvedené ustanovenia Exekučného poriadku sa vzťahujú na predmetnú exekúciu, nakoľko v rámci exekučného titulu bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému - fyzickej osobe, a preto mal oprávnený povinnosť do 22. 01. 2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Keďže oprávnený túto povinnosť splnil a opísal svoj vzťah s povinným v zákonnej lehote (doplnenie podal u súdneho exekútora dňa 21. 02. 2016), skúmal súd podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo či má súd pri absencii týchto dôvodov v exekúcii pokračovať.
10. Oprávnený opísal vlastný vzťah s povinným ako vzťah s fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, čo vylučuje, aby išlo o spotrebiteľský vzťah. Základným predpokladom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je, aby vyšlo najavo, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Definíciu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje vo všeobecnosti ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je u oprávneného v postavení dodávateľa v predmetnej veci splnené, keďže podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho podnikateľskej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Spotrebiteľom je, naopak, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôležitý nie je status tejto osoby ako podnikateľa (nestačí, že povinný mal ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky živnostenské oprávnenie), ale skutočnosť, či fyzická osoba pri uzatváraní a plnení
zmluvy skutočne konala v rámci tejto podnikateľskej činnosti. Preto súd v prvom rade vzhľadom na obsah doplnenia návrhu oprávneným skúmal, či vlastný vzťah medzi účastníkmi je v intenciách vyššie uvedeného spotrebiteľský, teda či povinný konal alebo nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Oprávnený za účelom preukázania svojich tvrdení odkázal na listiny, ktoré predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, ktoré súd za týmto účelom preskúmal. Súd má za to, že oprávnený splnil svoju povinnosť pripojiť dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení, nakoľko tieto dôkazy už do spisu predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a tieto sa v spise nachádzajú, a preto nebolo potrebné, aby oprávnený opätovne predkladal tieto dôkazy aj spolu s doplnením návrhu.
12. Podľa predloženej zmluvy (č. l. 5) uzavreli účastníci dňa 08. 09. 2010 zmluvu o úvere, ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 350 Eur a povinný vrátiť ho spolu s poplatkom vo výške 346 Eur v 12 mesačných splátkach po 58 Eur počnúc dňom 17. 10. 2010. Povinný je v zmluve označený jednak ako fyzická osoba podnikateľ obchodným menom, miestom podnikania a IČOm (prvý rámček) a zároveň aj ako fyzická osoba (nepodnikateľ) menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu (tretí rámček). Pri údajoch o výške úveru a odplate je predtlačené, že dlžník (povinný) vyhlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Na druhej strane zmluvy sú vytlačené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom podľa bodu 13 týchto podmienok sú na zabezpečenie záväzku veriteľa (oprávneného) zo zmluvy o úvere vystavené dlžníkom (povinným) dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia. Oprávnený má právo uplatniť si celý svoj peňažný záväzok vyplnením ktorejkoľvek zmenky, pričom na prvej zo zmeniek vyplní oprávnený zmenkovú sumu najskôr v deň, keď sa stane celý dlh splatný, pričom zmenková suma bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov oprávneného voči povinnému. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní taktiež oprávnený tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Oprávnený má právo vyplniť druhú zmenku v prípade, ak bola prvá zmenka zničená alebo stratená. Podľa predloženej zmenky bola táto vystavená dňa 08. 09. 2010 povinným, pričom zmenková suma bola vyplnená vo výške vo výške 777,17 Eur a dátum úročenia od 01. 05. 2011. Z tejto zmenky vychádzal podľa obsahu odôvodnenia aj rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku.
13. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže oprávneného. Dôkazné bremeno v predmetnej veci je zakotvené aj v ustanovení § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa v konaní nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Toto dôkazné bremeno ťaží oprávneného, pretože rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vyznieva v jeho neprospech, a preto je to oprávnený, ktorý má v konaní preukázať, že tu dôvody na zastavenie exekúcie nie sú.
14. V predloženej zmluve o úvere je povinný označený dvojako; na jednej strane ako fyzická osoba živnostník a zároveň aj ako fyzická osoba „nepodnikateľ“. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala, v tomto prípade v prospech povinného. V predmetnej veci bol text zmluvy o úvere vopred vyhotovený oprávneným na formulári, ktoré na takéto zmluvy používa, čo je súdu známe z jeho činnosti. Z dvojakého označenia povinného nie je možné jednozančne určiť, či pri podpisovaní zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo ako podnikateľ
- živnostník. Preto v zmysle princípu vyjadreného v citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky je označenie dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE/236/2012 zo dňa 26. 09. 2012). Skutočnosť, že vo vopred pripravenom formulári oprávneným, je vyplnený údaj o povinnom ako o fyzickej osobe a súčasne je označený obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, neodôvodňuje záver, že povinný má postavenie podnikateľa (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/143/2018 zo dňa 16. 05. 2018). Z údajov uvedených v zmluve možno dokonca dôjsť skôr k záveru, že povinný vstupoval do zmluvného vzťahu ako spotrebiteľ, nakoľko údaje o ňom ako podnikateľovi sú voľne dostupné v živnostenskom registri a ktokoľvek ich môže
dohľadať a doplniť do zmluvy, ale údaje o ňom ako o fyzickej osobe sa dajú zistiť len z občianskeho preukazu, prípade osobne od povinného, pričom v rámci podnikateľských vzťahov nemá živnostník dôvod tieto údaje o sebe v rozsahu rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a podobne svojmu zmluvnému partnerovi uvádzať. Za tejto situácie možno nejasné dvojaké označenie povinného hodnotiť ako formálny pokus oprávneného o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu (právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3CoE/18/2014 zo dňa 05. 03. 2014).
15. V zmluve je síce výslovne uvedené, že finančné prostriedky sú povinnému poskytnuté na výkon podnikania, avšak tento údaj je v zmluve vopred predtlačený bez možnosti povinného ovplyvniť obsah tohto vyhlásenia. Z takto uzavretej zmluvy vyplýva, že ide o typickú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu vopred pripravenú oprávneným v postavení dodávateľa a nie o zmluvu vyhotovovanú medzi dvoma podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného dôkazného bremena, ktoré ťaží oprávneného, musí byť nespotrebiteľský charakter zmluvy preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétny súvis s podnikaním účastníka zmluvy. Keďže je údaj o podnikateľskom účele zmluvy v zmluve vopred predtlačený oprávneným, nemôže odrážať skutočnú vôľu povinného.
16. Za zisteného skutkového stavu z dôkazov predložených oprávneným má súd za to, že oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o nespotrebiteľskom (podnikateľskom) charaktere uzavretej zmluvy. Pri vzniknutých pochybnostiach o obsahu zmluvy súd preto uplatnil výklad priaznivejší pre povinného v postavení spotrebiteľa a považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský.
17. Vzhľadom na uvedené súd ďalej skúmal, či je daný niektorý z dôvodov zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ako prvé súd skúmal, či nebolo porušené ustanovenie o obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky. V čase vystavenia zmenky (dňa 08. 09. 2010) bolo účinné ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s prechodným ustanovením § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Na predmetnú vec sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko súd ustálil, že nie je preukázané, že úver bol povinnému poskytnutý na výkon podnikania, a teda povinný spĺňa definíciu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň aj oprávnený spĺňa definíciu veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a podľa predmetu zmluvy ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Keďže zmenková suma bola vyplnená vo výške 777,17 Eur a istina poskytnuté spotrebiteľského úveru predstavovala 350 Eur, je zrejmé, že bolo porušené ustanovenie o obmedzení prípustnosti použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, nakoľko zmenková suma povyšuje 30 % poskytnutej istiny, a oprávnený nesmel takto vystavenú zmenku prijať.
18. Súd ďalej skúmal, či pri vydávaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Vyššie uvedené ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. obmedzuje použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. V rámci dohody o vyplnení zmeniek obsiahnutej v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru mal oprávnený právo vyplnením zmenky uplatniť „celý“ svoj peňažný záväzok pozostávajúci zo „všetkých peňažných nárokov“ oprávneného. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda nerešpektuje zákonné obmedzenie použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, keďže oprávňuje oprávneného na uplatnenie celého svojho záväzku a nielen na zákonom dovolených 30 % poskytnutej istiny. Táto dohoda sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakázané. Takáto dohoda napĺňa generálnu klauzulu neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného v postavení spotrebiteľa, keďže umožňuje oprávnenému na úkor povinného zabezpečiť svoj záväzok zmenkou vo väčšom rozsahu ako je zákonný limit zakotvený na ochranu spotrebiteľa. Porušenie rovnováhy zmluvných strán vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa súd vidí aj v tej časti dohody o vyplnení zmeniek, podľa ktorej vypĺňa zmenkovú sumu výlučne oprávnený, ktorý takto sám svojim konaním bez možnosti brániť sa zo strany spotrebiteľa v podstate určí dlžnú sumu úveru. Takéto ustanovenie v podstate zakotvuje ľubovôľu dodávateľa pri určovaní výšky dlhu spotrebiteľa, čo je v spotrebiteľskom vzťahu neprípustné.
19. Súd ďalej skúmal, či bola dohoda o vyplnení zmeniek individuálne dojednaná, čo by vylučovalo jej neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažuje také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jeho obsah. Keďže sa dohoda o vyplnení zmeniek nachádza vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vopred vyhotovených oprávneným, ktoré sú predtlačené na zadnej strane zmluvy, je vylúčené, aby povinný mohol ovplyvniť jej obsah. Preto nie je možné považovať toto zmluvné ustanovenie za individuálne dojednané a súd považoval dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe takejto dohody preto nemohol oprávnený vyplniť blankozmenku vystavenú povinným.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené pre existenciu dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. m) bodov 1. a 2. (neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky a obmedzenie použitia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu) súd predmetnú exekúciu zastavil, keďže rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu na tieto skutočnosti neprihliadol a napriek ich existencii zaviazal povinného na uhradenie celej zmenkovej sumy 777,17 Eur s príslušenstvom.
21. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko ku dňu rozhodnutia neboli tieto trovy zo strany súdneho exekútora vyčíslené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).