Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-7-2019.pdf
PDF · 130.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4T/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Králikovej a prísediacich Mgr. Ľubice Kankuľovej a JUDr. Jána Vojtka na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2019 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. W., D.. XX. XX. XXXX v F. Z., trvale bytom B. S. XX, okres F., bez zamestnania,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
v období od septembra 2014 do 15.03.2016 v H. a inde, vylákal od S. Z., nar. 04.09.1978, bytom H., O. XX/XX, postupne v rôznych čiastkach spolu 65.000,- eur, a to pod zámienkou, že má v F. zadržané peniaze v sume cca 117.000,- eur, a na to, aby sa k nim dostal, mu vznikli rôzne náklady, väčšinou právnické úkony, neskôr pri vylákavaní ďalších finančných čiastok mu uvádzal, že ak mu ešte nepožičia, nebude mu môcť vrátiť už požičané peniaze, zároveň mu sľuboval ako protihodnotu za už požičané peniaze finančné prostriedky osobné motorové vozidlo nezistenej značky, k prepisu tohto vozidla však nedošlo, a následne na naliehanie S. Z., v presne nezistený deň mesiaca jún 2015 spísal a podpísal čestné prehlásenie, v ktorom sa zaviazal S. Z. vrátiť finančnú hotovosť v sume 50.000,- eur do 24.07.2015, k čomu však nedošlo, finančné prostriedky mu v dohodnutom termíne a ani po ňom nevrátil, čím tak po celý čas uvádzal S. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XX/XX, do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 65.000,- eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a týmto činom spôsobil značnú škodu,
č í m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2018 (ďalej len Trestný zákon").
rozhodol:
podľa § 221 ods. 3, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ustanovením 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á, a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem ) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. c/, j/ Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu u k l a d á povinnosti spočívajúce v príkaze v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu a v príkaze preukazovať uchádzanie sa o zamestnanie probačnému a mediačnému úradníkovi, a to vždy k prvému dňu kalendárneho polroka po právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému S. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XX/XX, spôsobenú škodu vo výške 60.000,- eur € ( slovom šesťdesiattisíc Eur ).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného S. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvineného V. W. obžalobu, pre skutok, ktorým mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný V. W. v prípravnom konaní využil svoje právo na odopretie výpovede a vo veci nevypovedal. Tvrdil len, rovnako ako na hlavnom pojednávaní, že ku žiadnej trestnej činnosti z jeho strany nedošlo. Peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na konkrétny účel a celé je to občiansko-právny vzťah.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný výslovne poprel spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu tvrdiac, že je nevinný. Vypovedal, že s poškodeným sa poznajú dlho, stretávali sa aj predtým. Poškodený mal predajňu s náradím a občas do nej chodil niečo kúpiť, nebolo to všetko len o peniazoch. S poškodeným sa stretli už v roku 2006-2007 na seminári, brokerskej spoločnosti AFS, na školení na finančných poradcov. V rokoch 2014 -2015 sa podieľal na rozbehnutí projektu jednej brokerskej spoločnosti v F., za čo mal prisľúbenú odmenu, plat nemal žiaden. Išlo o predaj finančných produktov pre poisťovne a finančné spoločnosti. Išlo o rumunskú spoločnosť so sídlom v N., s názvom D., nebol jej zamestnancom, vyhľadával pre nich ľudí. V F. nevlastnil žiadne peniaze, v tomto došlo ku skresleniu údajov. V rokoch 2014 až 2015 bol zamestnaný v spoločnosti S., so sídlom v Bardejove, bola to personálna agentúra, a jeho príjem sa pohyboval vo výške 400 až 500,- eur mesačne. Ďalej vypovedal, že v tom čase cestoval, pretože ho spoločnosť posielala dohadovať kontakty na bitúnky. Neriešil, kde ho posielajú, kde ho jednoducho poslali, tam šiel. Svoje pracovné zaradenie uviesť nevedel. Na bitúnky ho vysielali na kontroly, mal biely plášť a teplomerom kontroloval, či je dodržaná teplota mäsa podľa tabuliek. Do iných firiem chodil za účelom vyhľadávania pracovných príležitostí, kde by spoločnosť S. mohla umiestňovať zamestnancov. V tom čase býval v mieste trvalého bydliska, pohyboval sa a zdržiaval tiež v Bratislave a Košiciach. Keď s ním spoločnosť S. ukončila pracovný pomer, cestoval do F.. Tam debatovali o projekte, ktorý spomínal, stále to nie je ukončené. V tom čase nemal finančné prostriedky, pobyt v F. mu zabezpečovali kamaráti. Aj predtým pracoval v F., v rokoch 2007-2008 na druhom pilieri v spoločnosti Z. a v rokoch 2009-2010 v spoločnosti H., ktorá sa zaoberala poistnými produktami a reklamou. V tejto spoločnosti pracoval ako projektový manažér a generálny riaditeľ. Príjem ako generálny riaditeľ nemal, podieľal sa na rozbehnutí projektu, za čo mal sľúbenú odmenu. V tom čase chodieval do F. tak na tri týždne podľa toho, ako to vyžadovala situácia, nepretržite tam nebol. Poškodený vedel o projekte, vedel o tom, koľko času to bude trvať, vedel, že sa peniaze vrátia i to, že bude mať z toho zisk. S poškodeným mali dohodu, že peniaze mu vráti, že môže byť vedený v spoločnosti a podieľať sa na jej zisku s nejakým percentom navrch. Poškodený mu veril, vedel ako to funguje. Zmluvu o tichom spoločenstve poškodený nemal. Ďalej vypovedal, že poškodený uvažoval o tom, že môže byť spoločníkom, ale chcel sa poradiť ešte so svojím ekonómom. Zo začiatku sa o zisku nebavili, nevedeli, kde to dôjde. Nie sú tam extrémne zisky tak 5%, 15%, prípadne 17% niekedy 50%, ale to už je extrém a musí to byť dobrý projekt. Okrem poškodeného tam boli aj iní ľudia zo zahraničia, z osobných dôvodov neuviedol, či tam boli aj ľudia zo Slovenska. Pokiaľ sa sám chcel podieľať na zisku brokerskej spoločnosti, na projekte, ktorý sa S. F. rozbiehal, musel tiež do toho investovať. Poškodenému mal peniaze vrátiť po spustení projektu z jeho provízie. Poškodený od neho žiadal bankový účet. So súhlasom jeho matky mu poskytol jej účet, pretože v tom čase on už účet nemal, nakoľko mal exekúcie a tiež bežalo trestné konanie na Okresnom súde Košice II, ktoré doteraz nie je právoplatne skončené. Matka mu poskytla aj platobnú kartu, ktorú používal, podľa toho, ako to bolo potrebné, sumy z nej vyberal tiež podľa toho, ako si to vyžadovala situácia, niekedy to bolo 500,- eur, niekedy 2.000,- eur, podľa toho koľko bankomat pustil. Niekedy potreboval napr. 10.000,- eur, ale bankomat mal k dispozícii maximálne 2.500 - 3.000,- eur. Tie peniaze boli požičané ľuďmi, ktorí prispeli, napr. A. Z., je možné, že aj iní. Niekedy vyberal menšie sumy peňazí. Kartu používal aj v F.. Peniaze používal aj na výživné a na osobné veci, ale v nižších sumách, napr. zubná pasta alebo zubná kefka. Pomer v akom platil aj iné veci, uviesť nevedel, bolo to smiešne percento. Poškodený o tom vedel. Povedal mu aj o tom, že má vyživovaciu povinnosť a potrebuje zaplatiť omeškané výživné na dve deti. Ďalej priznal, že pre poškodeného vystavil čestné prehlásenie, o ktorom mu poškodený povedal, že ho potrebuje kvôli finančným záležitostiam a pre potreby ekonomiky, a ďalej dobrovoľne prispieval. Aj potom sa stále stretávali a telefonovali si. Raz mu niekto povedal, že poškodeného niekto tlačí, aby podal na neho trestné oznámenie. Vysvetlili si to, poškodený mu povedal, že to bolo v poriadku. Prehlásenie pre poškodeného napísal sám a sformuloval aj text v jeho prítomnosti. Dôvod požičiavania finančných prostriedkov neuviedol preto, že medzi brokerskými spoločnosťami je vysoká konkurencia a niektoré skutočnosti sú preto utajované. Na začiatku nevedel o aké finančné prostriedky pôjde, poškodený však vedel o čo pôjde a prispieval dobrovoľne. Keby vedel o akú sumu už od začiatku pôjde, povedal by mu to. Nevedel uviesť, v akých sumách mu poškodený peniaze poskytoval, fungovalo to tak, že keď potreboval peniaze, zavolali si, vysvetlili si, že potrebuje ešte prispieť na niečo, myslel tým výpočtovú techniku, softvér. Na základe ústnej dohody tiež platil ľudí, ktorí pracovali na projekte, bolo ich 8 - 10. Mená a priezviska týchto ľudí neuviedol tvrdiac, že ich uviesť nemôže bez toho, aby sa s nimi poradil, lebo im nechce spôsobovať ďalšie problémy, nakoľko pracujú pre ďalšie spoločnosti. Ďalej vypovedal, že mal notes, kde si písal, koľko si od poškodeného požičal. S poškodením boli v telefonickom kontakte, stretávali sa, vždy, keď spolu komunikovali, pýtal sa, ako to ide. Nebolo to tak, ako bolo uvedené, že poškodenému sľuboval za požičané prostriedky nejakú protihodnotu, bavili sa len o možnostiach, ktoré však nekonkretizoval so slovami, že si nepamätá a nepôjde proti sebe, tvrdiac len, že sám nemá auto. Neskôr vypovedal, že sa s poškodeným bavili o autách, hovoril mu, čo dosiahli manažéri v iných firmách, aké autá majú, neoklamal ho, sú to reálne veci. V rokoch 2015-2016 poškodenému vrátil niekoľko tisíc eur, nepamätal si, či to bolo vo VÚB alebo OTP banke, a či to bolo v Bratislave alebo Nitre. Poškodenému vrátil peniaze ešte druhýkrát, tiež to bolo niekoľko tisíc eur, sumu uviesť nevedel, ani to, či to bolo na účet alebo v hotovosti. Poškodený bol v roku 2015 v lete aj na jeseň v F., v meste H. V. P.. Stretol sa tam s ľuďmi, marketingovým manažérom, nevedel presne povedať kto všetko bol pri tom stretnutí, pretože tých stretnutí bolo veľa.
Poškodený S. Z. v prípravnom konaní, rovnako tak na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa spoznal v práci, predáva záhradnú techniku. Po nejakom čase, v roku 2006 mu obžalovaný navrhol prácu pre V., robiť finančného poradcu, išlo o uzatváranie poistiek. V roku 2014 ho prvýkrát obžalovaný oslovil, že potrebuje požičať peniaze na výživné. Poskytol mu 400,- eur v hotovosti. Tieto peniaze mu nevrátil. Neskôr pri nezáväzných rozhovoroch mu obžalovaný povedal, že má v F. nejaké aktíva, podiel z firmy, že mu nevrátili peniaze, malo ísť o sumu 117.000,- eur. V tom čase už vedel od jednej pani, že obžalovaný bol v F., vo veci poisťovníctva. Je dôverčivý človek, obžalovanému veril, nič mu nepodpisoval, obžalovaný mu nič ani neukazoval, že by mal takúto pohľadávku. On sám si nič neoveroval, ani obžalovaný mu nepovedal, ako si to môže overiť. Tá pohľadávka bola dôvod, pre ktorý mu požičiaval peniaze. O jeho majetkových pomeroch nič nevedel, obžalovaný ho presvedčil tým, že hovoril po F.Z.G. a tak mu veril. Veril mu aj preto, že obžalovaný nič pred ním netajil. Vedel od neho aj o tom, že bol väzobne stíhaný. Vedel i to, že obžalovaný nejaké peniaze míňal aj na svoje veci, i to, že mal požičané peniaze aj od iných, ale nekonkretizoval o koho ide. On sám bol v F. dva razy. Mal tam ísť spísať nejaké listiny, ale k spísaniu listín nedošlo. V F. na hoteli, na izbe, ktorú platil on, s obžalovaným čakali na telefonát, že či má ísť podpísať tie listiny alebo nie, ale ten telefonát sa neuskutočnil. Do F. do mesta H. šiel sám autom, cestou prespal v inom meste. Dorazil tam ráno okolo 08.00 hod. Obžalovaný, ktorý tam už bol, mu povedal, že okolo 10.30 hod. by ich mali kontaktovať a mali by ísť do N.. V ten deň sa telefonát neuskutočnil, čakal do rána nasledujúceho dňa do 08.00 hod. alebo do 09.00 hod., Chcel ísť do N., ale sám ísť nemohol, lebo sám by nič nedosiahol. Obžalovaný stále len hovoril, že im je tam zbytočne ísť, pretože ešte nie sú dotiahnuté nejaké veci. Ráno však dostal telefonát od svojej manželky, že buď sa vráti domov, lebo dcéra mala vystúpenie, alebo bude nasledovať rozvod, tak sa vrátil na Slovensko, keďže telefonát sa dovtedy nerealizoval. V F. nič nepodpísali, s nikým sa nestretli. Tá cesta ho stála dva dni zabitého času a minimálne 300,- eur. Ešte v ten deň dal obžalovanému 600,- eur na hotel, tie peniaze mu nevrátil. Za požičané peniaze, bolo to asi 20.000 až 30.000,- eur, mu obžalovaný sľúbil motorové vozidlo, najskôr jazdené Santafé z poisťovne, potom YETI, nakoniec AUDI Q7, to posledné malo byť nové. V roku 2015 mu ukazoval aj fotky GL Mercedes. Za účelom prepisu auta mu poslal aj fotokópiu svojho občianskeho preukazu, na iný účel mu fotokópiu svojho občianskeho preukazu nedal. Peniaze obžalovanému posielal na účet jeho matky preto, že obžalovaný mal na seba vedenú exekúciu. Pani W. o tom určite nemala žiadnu vedomosť. Vždy to začalo tým, že má určitý okruh kamarátov, na ktorých sa vie spoľahnúť, že mu požičajú, proste vždy to boli prosby, stále sa to nabaľovalo. Tie sumy mu posielal, aby sa nestalo to, že pre nejakých 500,- eur by mu to nevyšlo. Niekedy mu peniaze požičiaval 2 až 3 krát do týždňa, niekedy to bolo 2 krát za deň. 3 krát za deň to bolo asi raz. Do banky chodil ako na klavír. Obžalovaný ho vždy presvedčil. Chcel peniaze naspäť a aj keď obžalovanému povedal nejakú horibilnú sumu, on na to vždy povedal, že nie je problém. Chcel od neho, aby mu aspoň vybavil nejaký dobrý úrok v banke, aby mohol dostavať dielňu, niečo také ako multifunkčný objekt, aby zväčšil svoje podnikanie s tým, aby mu potom peniaze vrátil. Obžalovaný však tvrdil, že nie je problém, že mu na tú dostavbu dielne doplatí. Potom ale prišiel, že potrebuje ďalšie peniaze a jemu z tých nasporených peňazí na stavbu dielne ubúdalo. Keďže mu sľúbil, že mu nielen vráti, ale poskytne peniaze na dostavanie dielne, tak mu zase požičal. V súvislosti s tými pôžičkami mu obžalovaný najskôr hovoril o nejakej zdravotnej reforme v F.. Až neskôr sa to zvrtlo na poisťovníctvo. Sám si to vysvetlil tak, že obžalovaný sa dostal do skupiny nejakých ľudí, ktorí to majú robiť, a preto potrebuje peniaze. Obžalovaný mu povedal, že do konca roka 2014 to vie vrátiť, presný dátum dohodnutý nebol, ale vždy to skončilo s tým, že povedal, že sa to naťahuje z nejakých nepochopiteľných dôvodov. Čakal, že mu peniaze vráti, pretože sám bol iba na jednom školení, a veľmi sa do toho nevyzná. Obžalovaný mu ponúkol aj účasť v dozornej rade, ale keby mu povedal, že bude nosiť vodu, aby tie peniaze dostal späť, tak jednoducho by tú vodu nosil. Od obžalovaného žiadal peniaze, o aktivitách obžalovaného v F. nemal informáciu. Dva krát obžalovanému poslal list, aby mu peniaze vrátil, neurobil tak. Trestné oznámenie podal, pretože to potreboval riešiť. Od jeho známych tiež počúval, že tie peniaze nikdy neuvidí, že nech dá trestné oznámenie, a tiež aj kvôli rodine, pretože mu chýbali peniaze vo firme, v ktorej figuruje aj jeho mama a obával sa, aby sa to neotočilo proti nemu. Bola to kumulácia dôvodov, jednak známych, rodiny a aj jeho rozhodnutie, alebo skôr obava, aby jeho údaje z občianskeho preukazu neboli zneužité napríklad na čerpanie nejakých úverov. Ďalej vypovedal, že v F. sa zoznámil s človekom, ktorého mu obžalovaný predstavil, ako riaditeľa poisťovne, nevedel uviesť akej. Volal sa Z. O., jeho meno pozná len z počutia, preto nevedel na 100% povedať, či bol v skutočnosti riaditeľom poisťovne, avšak aj on požičal obžalovanému peniaze. V súvislosti s čestným prehlásením vypovedal, že to bolo trochu inak, ako je to napísané v čestnom prehlásení, lebo peniaze obžalovanému neposkytol jednorázovo, ale po častiach. Peniaze si pýtal od neho s tým, že mu ich treba na úkony, nejaké právne služby, že mu treba dotiahnuť ešte ďalšie veci. Obžalovanému veril. Keď mu peniaze nevracal a on ich potreboval, napísali to vyhlásenie, bolo to niekedy v máji, nebolo to vtedy, ako je napísané vo vyhlásení. Nevedel, čo má do prehlásenia presne napísať, dôvody, pre ktoré mu poskytoval peniaze, sa týkali právnych úkonov, platby za poplatky, kolky, nejakých právnikov, zápisov listín, bolo by to na 2-3 strany. Bolo to tak, že sa stretli v F., chcel ísť k notárovi, aby mal aspoň nejaké papiere, ale k notárovi nešli. Sedeli v aute, obžalovaný zobral papier a sám napísal, že tie údaje, ktoré sú v tom čestnom vyhlásení uvedené teda, že jednorázovo mu požičal 50.000,- eur a k tomu dátumu, ako je tam uvedené, toho 01.09, to napísané nebolo. Nebolo to ani tých celých 50.000,- eur, ako je to tam napísané, bolo to okolo 48.000,- eur. Povedal mu, že to nebude dobré. Ďalšie peniaze mu dal na pracovné aktivity, o ktorých mu po celý čas hovoril, pretože mu jednoducho veril. Druhýkrát cestoval do F., pretože mu obžalovaný zavolal, či by pre neho neprišiel do F.. S. F. ho prevzal od nejakého rumúna.
Cestou mal obžalovaný telefonát, že mu majú vyplatiť nejaké peniaze aj z aktivít v Č., ktoré tam mal, tak mu povedal, že idú teda do Č., pretože aj z toho mu mal vrátiť peniaze. Išli do A., bola už zima, bolo to asi v roku 2016. Boli ubytovaní v hoteli, on zostal na izbe a W. odišiel na stretnutie. Ráno dostal telefonát, že nič z toho nebude a tak šli domov a bez peňazí. Na svoje narodeniny, 03.05., rok si presne nepamätal, mu obžalovaný poslal 5.000,- eur, bolo to prvý a posledný krát. V hotovosti mu nevrátil žiadne peniaze. Dal mu 250,- eur za stráženie auta jeho kolegu, ktoré mu pomohol odparkovať u svojho známeho. Tie peniaze vyplatil známemu, on sám z tých peňazí nemal nič.
Svedkyňa V. W., matka obžalovaného, v prípravnom konaní využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať.
Výpisom z účtu poškodeného S. Z. generovaného ku dňu 05.08.2016, rovnako tak vkladovými lístkami poškodeného mal súd preukázané, že od septembra 2014 do marca 2016 boli na účet V. W. poškodeným poukazované rôzne peňažné sumy, a to aj niekoľkokrát za deň. Zároveň bolo preukázané, že dňa 04.05.2015 bola na účet poškodeného od obžalovaného poukázaná peňažná suma vo výške 5.000,- eur.
Výpismi z účtu V. W. od septembra 2014 do marca 2016 mal súd zároveň preukázané, že poškodený S. Z. na bankový účet matky obžalovaného, opakovane poukazoval rôzne peňažné sumy, a to aj niekoľkokrát za deň. Nebolo pritom sporné, že s týmto účtom disponoval obžalovaný. Predmetnými výpismi z účtu bolo zároveň preukazné, že obžalovaný až do polovice augusta 2015 viac menej obratom vyberal poškodeným vkladané peňažné prostriedky prostredníctvom bankomatovej karty z bankomatov na území Slovenskej republiky, najmä v nákupných centrách v G. a v N.. Až v druhej polovici mesiaca august 2015 obžalovaný začal uskutočňovať výbery z bankomatov aj na území F..
Návrh obžalovaného na vykonávanie dôkazov výsluchom svedka Z. O. a ďalších neoznačených svedkov, štátnych občanov F. F. a listinných dôkazov týkajúcich sa obchodných aktivít obžalovaného v F. za roky 2014 do 15.03.2016 súd zamietol, keďže z nich nemožno zistiť, či peňažné prostriedky poškodeného S. Z. boli použité pre obchodné aktivity obžalovaného v F., keďže samotný obžalovaný, rovnako tak i poškodený, v priebehu hlavného pojednávania zhodne vypovedali, že neexistuje žiadna písomnosť podpísaná poškodeným súvisiaca s obchodnými aktivitami obžalovaného v F., a preto obžalovaným navrhnuté dôkazy sa týkali okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný V. W. konaním popísaným v skutkovej vete výroku tohto rozsudku tak, že v období od septembra 2014 do 15.02.2016 v H. a inde vylákal od poškodeného S. Z. postupne v rôznych čiastkach sumu v celkovej výške 65.000,- eur pod zámienkou zadržania peňažnej sumy vo výške cca 117.000,- eur v F., a na to, aby sa k nej dostal, mu vznikali rôzne náklady, väčšinou na právnické úkony, a neskôr pri vylákaní ďalších peňažných čiastok poškodenému uvádzal, že ak mu ešte nepožičia, nebude mu môcť vrátiť už požičané peniaze, za čo mu ako protihodnotu sľuboval aj osobné motorové vozidlo, ku prepisu, ktorého nedošlo, a následne na naliehanie poškodeného v priebehu mesiaca jún 2015 sám spísal a podpísal čestné prehlásenie, v ktorom sa zaviazal vrátiť poškodenému finančnú hotovosť v sume 50.000,- eur do 24.07.2015, pričom finančné prostriedky mu v dohodnutom termíne a ani po ňom nevrátil, čím po celý čas poškodeného uvádzal do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 65.000,- eur. Obžalovaný nepoprel, že od poškodeného postupne od septembra 2014 do 15.03.2016 žiadal rôzne peňažné čiastky, v celkovej sume 65.000,- eur, popieral však úmysel poškodeného podviesť, tvrdiac, že medzi nimi ide o občiansko-právnu záležitosť, keďže poškodený sa chcel podieľať na projekte brokerskej spoločnosti v F., ktorý tam rozbiehal, a peniaze mu požičiaval s cieľom mať zisk. Poškodený tak vedel, že ním poskytované finančné prostriedky budú použité na konkrétny účel, a že požičané peniaze mu vráti. Neskôr tvrdil, že s poškodeným si vždy vysvetlili dôvod, pre ktorý si peniaze chcel požičať, boli kamaráti a poškodený vedel o všetkom aj o exekúciách vedených proti nemu, a aj o vyživovacej povinnosť k dvom maloletým deťom, a vedel i to, že časť peňazí používal aj na osobné veci. V neposlednom rade tvrdil, že poškodený mu finančné prostriedky vždy poskytol dobrovoľne. Poškodený S. Z. v prípravnom konaní, rovnako tak na hlavnom pojednávaní vypovedal o vzťahu a dôverčivosti k osobe obžalovaného, tiež o účele, na ktorý obžalovanému peniaze opakovane a v rôznych sumách požičiaval. Nebolo sporné, že obžalovaný, sám, na naliehanie poškodeného v priebehu mesiaca jún 2015 spísal a podpísal čestné prehlásenie, ktoré datoval ku dňu 01.09.2014, v ktorom sa zaviazal poškodenému vrátiť finančnú hotovosť v sume 50.000,- eur do 24.07.2015. Bolo preukázané, že obžalovaný poškodenému poskytnuté peňažné prostriedky k uvedenému dátumu nevracal, a nevrátil mu ich ani neskôr a ani do času hlavného pojednávania. Bolo preukázané, že obžalovaný opakovane poškodenému uvádzal nepravdu a predstieral rôzne úkony v F., na ktoré údajne potreboval ďalšie peňažné prostriedky, pričom poškodený obžalovanému natoľko veril, že na podnet samotného obžalovaného za účelom spísania dokumentov osobne vycestoval aj dvakrát do F., hoci ku podpisu žiadnych dokumentov zo strany poškodeného na území F., prípadne na území Slovenska a ani inde nikdy nedošlo. Nebolo sporné ani to, že poškodený obžalovaného viackrát urgoval o vrátenie peňazí a obžalovaný mu vždy uviedol, že peniaze mu budú vrátené. Rovnako tak aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že požičané finančné prostriedky vždy chcel vrátiť a požičané finančné prostriedky aj vráti, pritom už v čase požičiavania finančných prostriedkov vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii, a že peniaze poškodenému nebude vedieť vrátiť. Už prvá pôžička od poškodeného mala obžalovanému pritom slúžiť na zaplatenie omeškaného výživného. Žiada sa preto ďalej uviesť, že bol to práve obžalovaný, kto poškodeného oslovil s návrhom požičania ďalších peňazí pod zámienkou, že má v F. zadržané peniaze, vo forme nevyplateného obchodného podielu a na to, aby sa k nim dostal mu vznikajú rôzne náklady, ako napr. právnické úkony, a preto potrebuje tieto financie. Túto verziu nevyvrátil ani obžalovaný, aj keď sa k samotnej pohľadávke ani na hlavnom pojednávaní bližšie nevyjadril, stále opakoval a len vo všeobecnosti sa vyjadroval k svojim údajným aktivitám v F. týkajúcim sa reformy zdravotného systému, prípadne investovania do poisťovníctva. Práve priateľský vzťah poškodeného k obžalovanému a jeho dôverčivosť bola, podľa názoru súdu hlavným dôvodom, pre ktorý poškodený obžalovanému peniaze vo forme pôžičky opakovane poskytoval, zvýraznená skutočnosťou, že obžalovaný poškodeného zakaždým uisťoval, že peniaze mu vráti aj so ziskom, čo v jeho prípade nebolo reálne. Poškodený pritom nemal o bonite obžalovaného pravdivú vedomosť, domnieval sa, že sa nemá čoho obávať, lebo s obžalovaným sa dlhšie poznal, mali kamarátsky vzťah, obžalovaný ho presvedčil aj svojou znalosťou rumunského jazyka, tiež od iných osôb vedel, že bol nejaký čas v F., a v neposlednom rade samotný obžalovaný pred ním žiadne veci netajil. Obhajobu obžalovaného, že peniaze od poškodeného používal na aktivity v F. a platil nimi ľudí, ktorí sa podieľali na projekte, ktorý sa tam rozbiehal súd považoval za nevierohodnú, učinenú obžalovaným v snahe vyviniť sa, najmä pokiaľ ďalej vypovedal, že tak robil na základe ústnej dohody a malo ísť pritom o 8
- 10 ľudí, ktorí zabezpečovali pre projekt softvér a výpočtovú techniku. Mená týchto ľudí pritom uviesť nechcel s tvrdením, aby týmto údajným ľudom nespôsoboval ďalšie problémy, nakoľko títo pracujú pre ďalšie spoločnosti. V prvom rade poškodený nepotvrdil, aby mu obžalovaný ako to on tvrdil, vysvetlil, že peniaze majú byť poskytnuté na softvér a výpočtovú techniku, naopak nie je dôvod neveriť poškodenému, že obžalovaný mu uvádzal, že na to, aby sa dostal k peniazom v F. mu vznikali rôzne náklady na platby za poplatky, kolky, nejakých právnikov, zápisov listín, keďže vykonanými dôkazmi boli preukázané tvrdenia poškodeného, že peňažné prostriedky obžalovanému poskytoval opakovane aj v priebehu jedného dňa , navyše výbery peňažných prostriedkov obžalovaný pritom uskutočňoval väčšinou prostredníctvom bankomatov v nákupných centrách v N. V. G.. Vykonaným dokazovaním bolo naopak jednoznačne preukázané, že obžalovaný poškodenému nikdy nepredložil žiadne doklady o existencii pohľadávky v F., jej existenciu nepreukázal ani na hlavnom pojednávaní a ani ním ďalšie navrhované dôkazy nesmerovali k objasneniu tejto skutočnosti, ale len k jeho údajným aktivitám v F.. Bolo zároveň preukázané, že obžalovaný si od poškodeného ďalej pod zámienkou dotiahnutia veci v F., požičiaval stále ďalšie a ďalšie prostriedky, hoci predchádzajúce peňažné prostriedky poškodenému v dojednanej lehote a ani doteraz nevrátil. Obhajobe obžalovaného súd preto neuveril, a vyhodnotil ju ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Objektívna stránka trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona podľa ustálenej súdnej praxe predpokladá existenciu páchateľa, ktorý uvedie niekoho do omylu, príčinnú súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a ňou vykonanou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením sa páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode môžu byť zainteresované štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba obohatená. Platí, že omyl sa môže týkať skutočností minulých, prítomných aj budúcich, a musí byť nevedomý, nenásilný (skrytý) prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť, t.j. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom. Pri trestnom čine podvodu je podstatným, aby išlo o nezhodu predstavy s reálne existujúcou skutočnosťou (udalosťou), ktorú je možné objektívne overiť. „Uvedením do omylu“ sa potom rozumie aktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak, aby vyvolal v inej osobe určitú subjektívnu predstavu (stav), ktorá sa však nezhoduje s objektívnou realitou. Dispozíciou majetkovej povahy, ktorú vykonáva osoba konajúca v omyle, sa rozumie určité majetkové plnenie, ktorým dochádza k škode na strane poškodenej osoby a zároveň k obohateniu na strane páchateľa alebo inej osoby. Spravidla pôjde o odovzdanie (prenechanie, prevod) určitej veci (vecí, peňazí) z majetku poškodeného do dispozície páchateľa alebo inej osoby. Aby mohlo ísť o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu, je preto nevyhnutým, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa (t. j. konaním, ktorým páchateľ iného uvádza do omylu, alebo využíva omyl iného).
Pokiaľ ide o vinu obžalovaného z vykonaného dokazovania, bolo tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním, ohrozil záujem chránený Trestný zákonom na ochrane vlastníckeho práva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný uvádzal poškodeného do omylu tvrdením o existencii zadržaných peňazí v F. v úmysle obohatiť sa na škodu jeho majetku, keďže ako bolo preukázané, sám mal v tomto čase finančné problémy, pre ktoré od obžalovaného opakovane žiadal ďalšie a ďalšie peňažné prostriedky s tvrdením, že ak mu ešte nepožičia, nebude mu môcť vrátiť už požičané peniaze. Vina obžalovaného je založená predovšetkým na výpovedi jednej osoby, avšak táto výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, poškodený vypovedal opakovane rovnako v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, jeho výpoveď je presvedčivá a vo významnej miere ju dopĺňajú aj dôkazy plynúce z iných dôkazných prostriedkov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o obvyklú alebo bežnú mieru opatrnosti zo strany poškodeného súd uvádza, poškodený a obžalovaný sa poznali niekoľko rokov, obžalovaný, rovnako tak i poškodení zhodne uviedli, že poškodený obžalovanému veril, obžalovaný v podstate nemal pred ním žiadne tajnosti, vedel, že sa určitý čas zdržiaval v Rumunsku, hovoril rumunským jazykom, nemal preto objektívny dôvod predpokladať, že obžalovaný nemá v F. zadržané peniaze a pohľadávku v sume 117.000,- eur a požičané peniaze mu nevráti, o to viac, keď obžalovaný ho navyše uisťovali, že pôžičku mu nielen vráti, ale doplatí mu peniaze aj na dostavbu predajne, čím ho utvrdzoval v presvedčení, že je schopný svoje dlhy riadne vyrovnať, avšak u človeka, ktorého niekoľko rokov poznal, a nadmieru mu dôveroval, stratil akúkoľvek ostražitosť. Svojím konaním sa tak obžalovaný obohatil na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil pritom na cudzom majetku značnú škodu, čo je podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona suma presahujúca 26.600,- eur a neprekračujúca sumu 133.000,- eur. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, keďže vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska sa obžalovaný v mieste trvalého bydliska od roku 1999 nezdržuje, miesto jeho pobytu obci nie je známe. Obžalovaný v obci nevlastní nehnuteľný majetok, v obci žije iba jeho matka. Podľa správy z UUV v Košiciach bol vo veci vedenej Okresným súdom Košice II, sp. zn. 4T/125/2008, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 b) Trestného zákona č. 140/1961 Z. z., v ktorej bol väzobne stíhaný od 08.02.2018 do 21.02.2019, sa vo väzbe správal slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plnil, režim dňa dodržiaval. Disciplinárny trest ani disciplinárna odmena mu uložené neboli. Pracovne zaradený nebol. V registri priestupkov má tri záznamy za priestupky na úseku cestnej dopravy. V registri trestov má 4 záznamy, prevažne za majetkové trestné činy, naposledy bol odsúdený Okresným súdom U. za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Bratislava II (trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky) bolo súdom upustené. Vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, závažnosť a spôsob jeho spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho prevýchovy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, a preto v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona vychádzal zo základnej výmery trestnej sadzby predmetného trestného činu, v rozmedzí od 3 rokov až 10 rokov. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, tiež s prihliadnutím na povahu prejednávaného trestného činu, ako aj význam dotknutého záujmu chráneného Trestným zákonom, a to ochrana vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je postačujúci podmienečný trest odňatia slobody vymeraný na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov, nakoľko všetky doterajšieho odsúdenia, aj majetkového charakteru, má zahladené, a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Keďže výmera uloženého trestu odňatia slobody prevyšuje 24 mesiacov a súčasne neprevyšuje 36 mesiacov, súd obligatórne uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 48 mesiacov, spolu s obmedzeniami a povinnosťami vrátane povinnosti strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, ktoré s prihliadnutím na dĺžku skúšobnej doby budú obžalovaného snáď viesť k riadnemu spôsobu života, keďže počas skúšobnej doby bude povinný nielen nahradiť spôsobenú škodu, ale aj preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie, nakoľko minimálne od roku 2015 je nepretržite nezamestnaný. Podľa názoru súdu len pravidelný príjem z pracovnej činnosti mu v budúcnosti zabezpečí prostriedky na obživu inak, ako páchaním ďalšieho protiprávneho konania majetkového charakteru.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd ďalej uvádza, že poškodený S. Z. si riadne a včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 5.000,- eur, mu bola dňa 03.05.2015 pripísaná na jeho bankový účet, súd preto v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému S. Z. škodu vo výške 60.000,- eur titulom poskytnutých a dosiaľ nevrátených peňažných prostriedkov.
Vzhľadom na to, že poškodený si v porovnaní s priznaným nárokom uplatnil škodu vo vyššej ako súdom priznanej výške, súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného S. Z. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.