Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-125-2018.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/125/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a prísediacich Zuzany Šaršaňovej a PaedDr. Jána Ferka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. Ď., nar. XX.XX.XXXX D. H. - G. I., trvale bytom H.- M., O.. U. XXXX/X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Košice,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistený deň v dobe od dňa 30. novembra 2017 od 13.00 hod. do dňa 4. decembra 2017 do 11.49 hod. v G. T. D., T. I. X. Č.. X, v objekte G. B. Š., presne nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň dverí umiestnených na prízemí v chodbičke medzi telocvičňou a hlavnou časťou budovy a cez takto vzniknutý otvor v dverách sa dostal do objektu školy, kde vyšiel na 1. poschodie a tam pristúpil k dverám kabinetu č. 12, kde presne nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň svetlíka umiestneného nad dverami a cez tento otvor vošiel do priestoru kabinetu, odkiaľ zobral dĺžkomer nasadcový elektrický, nivelačný prístroj AT 24 A, zostavu kufor-trn-trojnôžku a nivelačný prístroj Geo/fennel NO 10-22, čím spôsobil G. B. Š., G. G. I. X. X, G. T. D. odcudzením vecí škodu spolu vo výške 465,01 € a rozbitím sklenených výplní škodu vo výške 4,87 € a tak konal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T 178/2016 zo dňa 4.12.2016, právoplatným dňa 4.12.2016 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a zároveň čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
č í m s p á ch a l
zločin krádež podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zákona, a za to
s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej G. B. Š. D. G. T. D., I. X. XXXX/X, škodu v sume 465,01 € z titulu odcudzenia vecí a 4,87 € za rozbitú sklenenú výplň okna.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje poškodenú G. B. Š. D. G.G. T. D., I. X. XXXX/X, na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného Q. Ď. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona.
Obžalovaný Q. Ď. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, následne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku odpovedal slovom „áno“. V nadväznosti na návrh procesných strán, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, súd uznesením rozhodol tak, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na základe uvedeného súd prečítal na hlavnom pojednávaní listinné dôkazy:
- z charakteristiky z miesta bydliska vyplynulo, že o obvinenom nie sú žiadne bližšie informácie, pretože sa do verejného života nezapája a komisia verejného poriadku neprejednávala prípadne jeho priestupok,
- z charakteristiky z posledného výkonu trestu ÚVTOS Banská Bystrica vyplynulo, že jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, dodržiaval disciplínu na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný a ani odmenený. Vo väzenských podmienkach nebol zaradený z dôvodu nedostatku príležitosti na vykonanie prác. Vystupovanie a správanie teda bolo na požadovanej úrovni,
- vo výpise z evidencie priestupkov sú vedené dva záznamy na úseku dopravy, v roku 2016 mu bola uložená pokuta pre drobnú krádež,
- z odpisu z registra trestov, obsahu pripojených spisov, ako aj rozhodnutí bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 16 krát odsúdený, a to prevažne pre trestné činy krádeže, vzhľadom na tzv. fikciu, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, majú právny význam iba 11 odsúdení. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 16.1.2014 sp. zn. 2T 87/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava zo dňa 24.4.2014 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 3.2.2015, pričom mu bol uložený súhrnný trest za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II. sp. z. 0T 443/2013 zo dňa 6.10.2013, kde bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona,
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4.12.2016 sp. zn. 0T 188/2016 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výrok trestu bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 86/2017 zo dňa 3.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 137/2017 zo dňa 9.4.2018, ktorým mu bol pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.7.2018 sp. zn. 3T 22/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To 89/2018 zo dňa 21.11.2018, ktorý bol odsúdený pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na súhrnný spoločný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad v trvaní 2 rokov s obmedzením zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, pričom bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. z. 0T 178/2016 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 86/2017 zo dňa 3.10.2017, trest vykonal 17.5.2019.
Keďže súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, obžalovaného uznal za vinného zo spáchania žalovaného skutku.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Uvedeného trestného činu sa dopustil tým, že rozbil sklenenú výplň dverí v objekte G. B. Š. D. G. T. D., následne vyšiel na poschodie, kde nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň svetlíka nad dverami, vošiel do kabinetu, odkiaľ odcudzil rôzne veci, čím spôsobil škodu vo výške 465,01 € odcudzením vecí a ďalšiu škodu rozbitím výplní 4,87 €, pričom takto konal napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 0T 178/2016 zo dňa 4.12.2016 právoplatným 4.12.2016 bol uznaný z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona.
Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže chcel touto krádežou porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu majetku občanov a organizácii pred odcudzovaním vecí z tohto majetku. Motívom trestnej činnosti obžalovaného bola snaha vylepšiť si svoju sociálnu situáciu.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že už bol v minulosti odsúdený (recidíva), poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zákona je, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Keďže prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona o znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.
Za uvedený trestný čin zákon ustanovuje trestnú sadzbu v rozpätí 3-10 rokov trestu odňatia slobody. U obžalovaného však súd použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam a uložil mu primeraný trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov. Súd vychádzal zo stanoviska č. 44 trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.6.2017 sp. zn. Tpj 55/2016 vzhľadom na to, že došlo k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Obžalovaný úprimne trestný čin oľutoval a spolupracoval pri objasnení svojej trestnej činnosti. V danom prípade je anológia prípustná pri použití argumentu „a minori ad maior“, obdobne ako to je v prípade dohody o vine a treste.
Preto súd považoval za spravodlivé uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to aj napriek tomu, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom v páchaní trestnej činnosti, hoci na druhej strane výška spôsobenej škody nebola vysoká.
Na výkon uvedeného trestu súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch už vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin (v konaní Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 2T 87/2013 vykonal pre prečin krádeže podľa § 212 Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov dňa 3.2.2015).
Súd mal za to, že uvedený trest bude pôsobiť na obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie s prihliadnutím aj na to, že obžalovaný bude uvedený trest vykonávať prakticky ihneď po tom, čo vykonal predchádzajúci trest odňatia slobody, avšak aj z hľadiska generálnej prevencie.
Súd dodáva, že obžalovanému súd nemohol uložiť súhrnný trest odňatia slobody a ani prípadne spoločný trest odňatia slobody, keďže uvedený skutok bol spáchaný až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku v konaní 4T 86/2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves, resp. trestného rozkazu v konaní Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 0T 178/2016 (vo vzťahu k týmto odsúdeniam súd rozhodol o spoločnom úhrnnom treste v konaní 3T 22/2018), pričom prejednávaný skutok nebol jeden z útokov na záujem chránený Trestným zákonom, nešlo teda o pokračovací trestný čin vo vzťahu k ďalším súdeným skutkom obžalovaného.
Obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal zaplatiť riadne a včas uplatnenú škodu poškodeným za odcudzené veci v sume 465,01 € a za poškodenie zariadenia v sume 4,87 €.
V prevyšujúcej časti súd odkázal poškodeného s nárokom uplatnenej škody na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, keďže rozhodovanie o tejto škode by presiahlo účely tohto trestného stíhania (poškodený uplatnil škodu vo výške 1.859,96 € v prípravnom konaní z titulu odcudzených vecí, pričom v tomto konaní spôsobenie škody v takomto rozsahu nebolo dokázané).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.