Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Pc-24-2018.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa M. T., L.. XX. XX. XXXX, J. J. J., Š. X, v konaní zastúpeného LEGES Advisory s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 5, Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, proti povinnej z výživného C. T., L.. XX. XX. XXXX, J. J. J., Š. X, T. S. J. J., I.. Š. XX, v konaní zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Bakossova 14464/3C, IČO: 47 254 491, o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, takto
rozhodol:
Povinná z výživného je povinná platiť navrhovateľovi počnúc dňom 28. 12. 2018 výživné vo výške 100,-- Eur mesačne splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vpred.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Zročné výživné za obdobie od 28. 12. 2018 do 11. 06. 2019 v rozsahu 500,-- Eur súd povoľuje povinnej z výživného splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-- Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 28. 12. 2018 sa domáhal výživného od povinnej z výživného jeho manželky.
2. Povinná z výživného s návrhom vyjadrila nesúhlas.
3. Navrhovateľ vo svojom návrhu a neskôr na pojednávaní uviedol, že dňa XX. XX. XXXX E. J. uzavrel manželstvo so svojou manželkou, pričom manželstvo je zapísané v knihe manželstiev bývalého Miestneho národného výboru v J.T., M. X., X. X, O. XXXX, L. D. XXX, G. G. Č. XX. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti.
4. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z predloženého sobášneho listu účastníkov konania.
5. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že so svojou manželkou žil v spoločnej domácnosti až do roku 2014, kedy odišla zo spoločnej domácnosti, odniesla si niektoré zariadenie domu a zakúpila 1-izbový byt, ktorý v roku 2012 previedla na ich dcéru. Navrhovateľ uviedol, že od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti táto neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami na údržbu spoločného majetku a to spoločného bytu, o čo sa výhradne stará sám navrhovateľ. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v roku 1991 utrpel vážny pracovný úraz, musel zmeniť zamestnanie a je v súčasnej dobe starobným dôchodcom, pričom výška jeho dôchodku je 341,80 Eur mesačne. Zdravotný stav mu neumožňuje sa zamestnať a iným spôsobom si privyrobiť, pričom jeho výdavky pravidelné mesačné predstavujú náklady na stravovanie, bývanie, drogériu a lieky, platby za odpad a poistenie bytu a auta. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pokiaľ mal úspory, tieto svoje náklady hradil aj z úspor, avšak tieto sa mu minuli a z uvedeného dôvodu nie je schopný zabezpečiť si všetky potreby zo svojho príjmu.
6. Navrhovateľ uviedol, že jeho manželka od roku 1999 vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorej mesačným príjmom je asi 600,-- Eur mesačne, pričom je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 500,-- Eur mesačne.
7. Súd mal za preukázané z výpisu Listu vlastníctva č. XXXX, že účastníci konania sú spoluvlastníci v podiele 1/1/ bytu nachádzajúceho sa v J. J., L. X. poschodí, vo vchode č. 1, na Š. A. E. J. J.. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 341,80 Eur, z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30. 11. 2017.
8. Navrhovateľ ďalej preukazoval ambulantnými správami svoj zlý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje zamestnať sa.
9. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že povinná z výživného je poberateľkou starobného dôchodku v rozsahu 548,-- Eur mesačne. Zároveň je podnikateľkou na základe živnostenského listu, kedy podniká pod obchodným menom C. T., W.: XX XXX XXX, D. C. G. Š. A. Č.. X.
10. Z oznámenia Daňového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 01. 2019 mal súd za preukázané jednak príjmy, základ dane, daň povinnej z výživného za roky 2015, 2016 a 2017.
11. Povinná z výživného vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nestotožňuje sa s tvrdeniami uvádzanými v návrhu a považuje ich za nepravdivé a zavádzajúce. Uviedla, že zo strany navrhovateľa dochádzalo opakovane k zvyšujúcemu sa psychickému tlaku na jej osobu, kedy ona vykonávala podnikateľskú činnosť, čo navrhovateľovi prekážalo, pretože túto činnosť vykonávala v domácnosti. Vzhľadom k tomu, že takáto činnosť navrhovateľovi vadila, na naliehanie aj dospelých detí opustila spoločnú domácnosť. Uviedla, že z bytu si zobrala len veci po vzájomnej dohode alebo išlo o veci, ktoré slúžili alebo slúžia pre účely jej podnikania. Uviedla ďalej, že navrhovateľ zdedil po svojej matke finančné prostriedky vo výške 26 000,-- Eur a tieto nevyužil racionálnym spôsobom a v priebehu času ich minul. Povinná z výživného uvádzala, že navrhovateľ odišiel do predčasného starobného dôchodku v roku 2007 vo veku 55 rokov, kedy si musel byť vedomý toho, že svojim rozhodnutím príde o značnú časť svojho budúceho starobného dôchodku. Neexistuje u neho také zdravotné obmedzenie, že by nemohol aj v súčasnej dobe si privyrobiť fyzicky nenáročnou prácou.
12. Povinná z výživného však uznala, že na strane príjmov je medzi manželmi disproporcia, avšak životná úroveň odporkyne nie je vyššia ako u navrhovateľa.
13. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v roku 1991 sa mu stal úraz, kedy pracoval v spoločnosti D., pričom v tejto spoločnosti pracoval až do roku 2007, kedy dostal výpoveď z organizačných dôvodov. Následne pracoval ako hasič, od roku 2007 vo firme D., s.r.o., kde pracoval až do roku 2010, kedy pracovný pomer ukončil dohodou a od tejto doby je na predčasnom starobnom dôchodku. Uviedol, že jeho starobný dôchodok predstavuje sumu 350,-- Eur. Z dedičstva, ktoré obdržal, dal finančné prostriedky svojim dcéram. Takže ich neminul nerozvážne a ľahkomyseľne ako tvrdí jeho manželka.
14. Povinná z výživného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že zdravotné obmedzenie navrhovateľa nie je také a nevyplýva to ani z predložených lekárskych správ, že by nemal možnosť akéhokoľvek zamestnania sa, pričom nepopiera skutočnosť, že niektoré úpravy a opravy v spoločnom byte vykonal navrhovateľ.
15. Podľa § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že účastníci konania manželstvo uzatvorili v roku 1973. Súd mal v konaní za preukázané, že účastníci konania žili v spoločnej domácnosti až do roku 2014, kedy povinná z výživného manželka navrhovateľa spoločnú domácnosť opustila. Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ odišiel do predčasného starobného dôchodku, kedy ukončil pracovný pomer dohodou a jeho starobný dôchodok podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30. 11. 2017 predstavuje 341,80 Eur mesačne, podľa vyjadrenia navrhovateľa v súčasnej dobe je to 350,-- Eur mesačne. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že manželka navrhovateľa je tak isto starobná dôchodkyňa, pričom jej starobný dôchodok predstavuje mesačne 548,-- Eur.
17. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že manželka navrhovateľa je podnikateľkou na základe živnostenského listu, pričom túto skutočnosť aj potvrdila. Navrhovateľ tvrdil, že jej mesačný príjem z takejto činnosti predstavuje sumu okolo 600,-- Eur mesačne, pričom jeho manželka povinná z výživného túto sumu výslovným spôsobom nepoprela a jej výšku mal súd takmer za preukázanú z oznámenia daňového úradu ohľadne jej príjmov za roky 2015 až 2017.
18. Súd ďalej konštatuje, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na trvanie manželstva, kedy zaniká spolu so zánikom manželstva z ktoréhokoľvek zo zákonných dôvodov. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že manželia spolu nehospodária, existuje tu ako pojmový znak určenie vyživovacej povinnosti jednému z manželov, pokiaľ životná úroveň oboch manželov nie je v zásade rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že táto nemusí byť splnená tak, že jeden z manželov je sociálne odkázaný, avšak životná úroveň, ktorá zahŕňa všetky zložky potrieb každého z manželov nie je v zásade rovnaká.
19. Rozhodnutie o výživnom medzi manželmi je preto možné upraviť aj v prípadoch, keď sú buď obaja manželia zárobkovo činní, či naopak ako v danom prípade sú poberateľmi starobných dôchodkov a základné osobné potreby sú schopní si zabezpečiť. V dôsledku však oddeleného hospodárenia napriek tomu, že sú stále manželia a ich majetok je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vzniká disproporcia v celkovej životnej úrovni.
20. Súd v konaní nemal preukázaný taký zásah do zásady dobrých mravov u žalobcu, ktorý by vylučoval priznať výživné v rozsahu tak, ako sa dokazovaním v konaní preukázalo za potrebný.
21. Súd v tejto súvislosti teda konštatuje, že vzhľadom k tomu, že životná úroveň účastníkov tohto konania vzhľadom na ich príjmové pomery nie je v zásade rovnaká a vzhľadom na starobný dôchodok, ktorý je u navrhovateľa rádovo nižší oproti jeho manželke, aj keď súd uznáva, že túto skutočnosť teda výšku dôchodku si v značnej miere spôsobil aj navrhovateľ sám, musel vzhľadom na zákonné ustanovenie § 71 Zákona o rodine navrhovateľovi vyhovieť v časti pokiaľ priznal mu právo na výživné od jeho manželky ako povinnej z výživného v rozsahu 100,-- Eur mesačne, teda sumu, ktorú súd považoval za takú, ktorá spôsobí, že životná úroveň oboch manželov bude v zásade rovnaká.
22. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti pokiaľ sa domáhal výživného vo väčšom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
23. Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.