Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-813-2007.pdf
PDF · 68.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/813/2007
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska č. 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. N., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 66,39 eur (2000 Sk), takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Bronislave Pračkovej, Exekútorský úrad so sídlom ul. Cyrila a Metoda 22, 96501 Žiar nad Hronom, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.08.2005 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 66,39 eur (2000 Sk) na podklade exekučného titulu a to Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2286649 zo dňa 24.08.2005, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.08.2005 a vykonateľným dňa 09.09.2005. 2. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Bronislave Pračkovej udelené dňa 14.05.2007. 3. Z Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2286649 zo dňa 24.08.2005 vyplýva, že oprávneným bolo rozhodnuté o uložení pokuty povinnému vo výške 66,39 eur (2000 Sk) za priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2005 a vykonateľnosť dňa 09.09.2005. 4. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 7. Predmetom vymáhania je pokuta uložená povinnému správnym orgánom. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o 3 ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie o priestupku bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené zákonom č. 298/2008 Z.z. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené ako sa posudzuje lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bolo vydané (pričom je rozhodujúce znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia) je treba tiež lehotu, do ktorej možno rozhodnutie vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Rozhodnutie bolo vydané dňa 24.08.2005, kedy bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré ustanovovalo 3 ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.09.2005, trojročná prekluzívna lehota na vykonanie správneho rozhodnutia uplynula dňom
09.09.2008. Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebolo vykonané, a preto sa uplynutím lehoty stal exekučný titul neúčinným. 8. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. 1. Súd z právoplatného uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/2/2014-27 zo dňa 14.07.2014 zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX, t.j. po začatí exekučného konania, zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného, t.j. nevlastnil žiadne hnuteľnosti ani nehnuteľnosti, ani iný majetok /§ 175 h ods. 1 O.s.p./, čo je dôvod aby súd exekúciu proti povinnému zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko však preklúzia exekučného titulu (a teda dôvod, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená) nastala skôr ako úmrtie nemajetného povinného, súd pri súbehu dvoch skutočností zakladajúcich dôvod na zastavenie exekúcie postupoval tak, že exekúciu zastavil podľa dôvodu, ktorý nastal skôr, teda exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. 9. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, zaoberal sa súd v prvom rade otázkou, kto by bol zaviazaný na uhradenie trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, na základe ktorej uhrádza trovy exekúcie povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ je exekúcia zastavená zavinením oprávneného, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala možnosť zavinenia oprávneného a skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je však toho názoru, že pokiaľ ide o zavinenie na zastavení, oprávnený nemôže za zastavenie exekúcie, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný zomrel nemajetný, táto nebola primárnym dôvodom zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, pričom k uplynutiu lehoty došlo pred úmrtím povinného. V danom prípade by teda bol dôvod, aby trovy exekúcie hradil podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinný. Nakoľko povinný zomrel a povinnosti vzhľadom k jeho nemajetnosti neprešli na dedičov, neexistuje spôsobilý subjekt na strane povinného, ktorého by súd mohol zaviazať k náhrade trov súdneho exekútora. Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach /Uznesenie ÚS SR I.ÚS 438/2008 z 17.12. 2008, nález IV. 311/08 z 30.4. 2009, č. II 272/08 z 22.10. 2008/. Z uvedených dôvodov preto súd náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).