Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/25/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobkyne: H. Z.U., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX N., právne zastúpená: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, AK so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: v X. Q.: Ľ. Z., C. K. XX, XXX XX C., N. X. Q.: D. Z., C. K. XX, XXX XX C., X. S.N. T.: Š. &. S. K..Q..X.., B. E. K. K. M. S. P., G. XX, XXX XX C., N. X. Q.: Z. K., H.. XX.XX.XXXX, T. K. S. U., P.: XX XXX XXX, K. K. C. L. XX, XXX XX C., N. X. Q.: E.Á. H., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX K. H. C., Č. Q., N. X. Q.: G. L., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XXXX, XXX XX Q. H. E., Č. Q., N. X. Q.: R. L., H.. XX.XX.XXXX, C. E. H. XXX, XXX XX K. V. C., Č. Q. B. X. Q.: A. L., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX/, XXX XX Q. H. E., Č. Q. o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku S.. Q.. ". G. H. E. Z. S. Č.. XXX/XX, X. N. XXmX, druh pozemku ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území N., X. N., okres Dunajská Streda, zapísaného na liste vlastníctva Č.. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, odborom katastrálnym, zamerané geometrickým plánom A. D. T. M.B. X.X.XXXX S. Č.. XXXXXXXX- XXX/XX.

II. Žiaden zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 2. 2014 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcela registra „. Č. XXX/XX ostatnej plochy o výmere 334 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území N., X. N., vedené na liste vlastníctva číslo XXX a Okresného úradu Dunajská Streda odbor katastrálny s odôvodnením, že na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia bola katastrálnym úradom uvedená poznámka, hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti v katastri bola vyvrátená podľa zákona číslo , ktoré údaje sa nemôžu používať, ide o dvojité vlastníctvo s F. Č. XXXX - XX/XX. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k predmetnej parcele číslo XXX/XX opierala o darovaciu zmluvy s jej rodičmi, uzavretá dňa 30.1.2006, vklad povolený pod číslom N. XXX/XX M. X.X.XXXX, ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe zámennej zmluvy uzavretej dňa 9.12.2005, vklad povolený dňa 23.1.2006 pod číslom S. - XXXX/XX V. K. O. L., H.. XX.XX.XXXX a manželkou Zdenkou nar. 31.5.1954, v rámci ktorej zámennej zmluvy na rodičov žalobkyne prešlo vlastnícke právo k predmetnému pozemku, ktorý vznikol oddelením od pôvodného pozemku parcely registra „. Č. XXX/X X. N.Z. XXX Z., na základe geometrického plánu vypracovaného A. D. M. XX.XX.XXXX, overený 16.11.2005. Právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosť nadobudli od obce N. v roku 1992 na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.02.1992, ktorá bola registrovaná bývalým štátnym notárstvom rozhodnutím dňa 16.4.1992 pod číslom Q. XXX/XXXX, tvrdiac, že jej právni predchodcovia počas celej doby užívania nehnuteľnosti boli dobromyseľní, že sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Od roku 1992 až do doručenia oznámenia Správy katastra Dunajská Streda

v roku 2012, nemala žalobkyňa ani právni predchodcovia akýkoľvek dôvod pochybovať o svojom vlastníctve. Tým právni predchodcovia žalobkyne od roku 1992 najneskôr do roku 2002 nehnuteľnosti vydržali po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby a následne platne previedli na žalobkyňu svoj tvoj diel. Žalovaní v 1. a 2. rade ako spoluvlastníci pozemku parcely registra „. Č. XXX/XXX, ktorý zasahuje do pozemku žalobkyne parcely číslo XXX/XX v podiele 6/8 , ktorej vlastníctvo nadobudli postupne od roku 2006 do roku 2011, ktorý zamedzili žalobkyni k prístupu a k príjazdu k predmetnému pozemku a k novopostavenému domu po verejnej účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemkoch žalovaných. Ďalšie spoluvlastnícke podiely mali podľa pôvodnej žaloby po 1/8 žalovaní v 3. a 4. rade. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva dôvodila zo samotnej skutočnosti oznámenia Správy katastra Dunajská Streda dňa 25. 6. 2012, od ktorej doby žalobkyňa má spochybnené vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré nadobudla na základe perfektnej zaregistrovanej zmluvy.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade pôvodne neuznali nárok žalobkyne, odvodzujúc svoje právo z perfektných kúpnych zmlúv uzavretých dňa 15.06.2006 k podielu 1/8 pozemku parcely registra G. Č. XXX/X X. N.Z. XXXXmX, X/X pozemku parcely registra G. Č. XXX/X o výmere 433 m2, ako aj kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.10.2009, ktorou nadobudli spoluvlastnícky podiel X/X k pozemkom parcely registra L. E. Č. XXX/X X. N. XXXmX, parcely číslo XXX/X vo výmere 724m2, parcely číslo XXX/X o výmere 873 m2, k parcele číslo XXX/X o výmere XXX Z., S. Q. G. E. XXX/X X. N. XXX Z. vkladom dňa 31.12.2009 pod číslom N. XXXX/XXXX . Obdobne na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.10.2010 Nadobudli nehnuteľnosti podiele ďalšej 1/8 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, tým je žalovaní v 1. a 2. rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi X/X sporných pozemkov, ktoré od nadobudnutia riadne užívali, obhospodarovali spracovaný, čo viedlo k ich zhodnoteniu. Žalovaní v 1. a 2. rade si boli vedomí, že sporný pozemok, ku ktorému žiada určiť vlastnícke právo žalobkyňa sa nachádza záhradiek žalobkyne sa oplotením oddeľujúci časti využívané žalobkyňou a časti využívané žalovanými v 1. a 2. rade. Túto skutočnosť žalovaní v 1. a 2. rade do posiaľ rešpektovali a žalobkyni neobmedzovali pri užívaní pozemku v jej výlučnom vlastníctve. Na vyriešenie otázky práva žalobkyne mu bolo začaté konanie na určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu pod číslo XXC/XXX/XXXX.

3. Na pojednávaní dňa 11.6.2019 zúčastnené strany zhodne navrhli určiť vlastnícke právo žalobkyne v časti uplatneného nároku o výmere 24m2 parcely registra „L. Č. XXX/XX k, v ktorom rozsahu žalovaní v 1. a 2. rade nárok žalobkyne uznali.

4. Právni nástupcovia žalovanej 3/ pôvodne O. L., H.. XX.X.XXXX naposledy bytom Z., ktorí vstúpili ako dedičia do práv poručiteľky, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX sa k žalobe nevyjadrili.

5. K zmene žalovanej na neznámom mieste, zastúpená slovenským pozemkovým fondom, zástupca súhlasne žiada vyhovieť žalobe v uplatnenom rozsahu, v ktorej uznal vlastnícke právo žalobkyne žalovaní v 1. a 2. rade.

6. Podľa § 132 ods.1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

7. Podľa § 134 ods.1 až 4 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

8. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

9. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

11. Podľa a oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických

osôb ( ). Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Podľa , predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie, je v zmysle naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby.

13. Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na požadovanom určení rozpormi v užívaní predmetných nehnuteľností so žalovanými a možnosťou vyriešiť otázku vlastníctva a tým odstránení dvojitého vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.

14. Citované ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne "nadobúdací" titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

15. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.

16. V zmysle a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

17. Pokiaľ v preskúmavanej veci sa poručiteľ a žalobkyňa 1/ ujali v roku XXXX držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavku, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom, bola v upravená celkom jasne. Jednoznačne bola vymedzená v ustanovení (v znení platnom do 31. decembra 1991) tak, že "ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva" ( Q. XX/XXXX).

18. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby).

19. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí.

20. Pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992. (Q. X/ XXXX).

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne v uplatnenom rozsahu, ktorý bol ponížený na výmeru 24 metrov štvorcových je dôvodný, keď žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, potom čo správa katastra Dunajská Streda dňa XX.X.XXXX ju upovedomila po vyznačení na liste vlastníctva číslo XXX dvojitého vlastníctva a tým obmedzilo jej vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti, až do doby právoplatného rozhodnutia súdu o vlastníctve. Úspešnosti žaloby oprávňovalo následne žalobkyňou vykonávať svoje vlastnícke právo v predmetnej nehnuteľnosti, v byte zapísanej vlastnícke právo do katastra nehnuteľnosti.

22. Primárnym predpokladom vydržanie nehnuteľnosti je dobromyseľná držba po dobu desiatich rokov, pričom sa započítava aj vydržacia doba právnych predchodcov. Z predložených listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne pôvodnú nehnuteľnosť nadobudli v roku 1992 od obecného úradu titulom kúpy, ktorá nehnuteľnosť bola evidovaná na F. Č. XXX, bývalého katastrálneho úradu ako parcela číslo XXX/X o výmere 625m2. Zmluva o prevode bola zaregistrovaná dňom 16.4.1992 pod číslom Q. XXX/XX. Tým zmluva bola uzavretá perfektne zmysle platného Občianskeho zákona, ktorá zmluva pre svoju účinnosť vyžadovala registrovanie na štátnom notárstve. Právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosti nerušene užívali, ktorá skutočnosť nebola spochybnená ani žalovanými. Následne dňom 09.12.2005 bola uzavretá zámenná zmluvám právnymi predchodcami žalobkyne na základe geometrického plánu A. D. M..XX.XXXX, boli vytvorené 2 samostatné parcely z pôvodnej parcele XXX/X, novovytvorená parcela XXX/X X. N. XXX Z. B. S. XXX/XX X. N. XXXmX. Z pôvodnej parcely XXX boli vytvorené novovytvorené parcely XXX/X T. X. N.Z. XXXXmX, S. XXX/ X T. X. N. XXXmX, S. Č. XXX/X T. X. N. XXmX B. S. Č. XXX/X T. X. N. XXXmX, E. K. Ú. T. M. X. T.Z. S. B. R. H. S. XXX/XX X. S. X. N. XXX Z. B. S. XXX/X T. X. N. XXmX B. S. Č. XXX/X T. X. N. XXX Z., ktorú prevzali právni predchodcovia žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva za poskytnutú novovytvorenú parcelu XXX/XX. Touto zámenou právni predchodcovia žalobkyne prevzali pozemky v celkovej výmere XXXmX B. S. Š. B. D. L. pozemky v celkovej výmere 334 m2. Vklad zámennej zmluvy bol vykonaný Správou katastra Dunajská Streda pod číslom V XXXX/XXXX K. Ú. E. XX.X.XXXX. Následne dňom 30.3.2006 právni predchodcovia žalobkyne uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou previedli na žalobkyňu nehnuteľnosti parcely číslo XXX/XX ostatné plochy o výmere 334 m2 a parc. číslo XXX/XX záhrady o výmere 1083 m2, ako aj parc. číslo XXX/X záhrady o výmere 698 m2 v celosti. Po vyhotovení geometrického plánu z iniciatívy žalobkyne dňa 02.06. 2017 pod číslo XXXXXXXX - XXX/XX bola zameraná časť pôvodnej parcele XXX/XX N. celkovej výmere 224 m2 ako novo- vytvorené parcely XXX/XX X. výmere 200m2 a v časti 24m2 ako parcela č. XXX/XX, ktorej časti bolo evidované duplicitné vlastníctvo na F. Č..XXX. V uvedenej časti bol uznaný nárok žalovanými v 1.

až 4. rade, kde žalovaní v 3., 5 až 7. rade sa k nároku žalobkyne nevyjadrili. Je nesporné, že sa obdobie uzavretia kúpnej zmluvy, následne zámennej zmluvy a nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyňou, jej právni predchodcovia aj žalobkyňa nehnuteľnosti do 25.6.2012 užívali nerušene, hoci žalovaní v 1. a 2. rade postupne nadobúdaných v časti aj spornej nehnuteľnosti od roku 2006 až do roku 2010. K nadobudnutiu nehnuteľnosti, parc. č. XXX/XX o výmere 334m2 došlo právnymi predchodcami žalobkyne dňom účinnosti vkladu do katastra 23.01.2006. O dvojitom vlastníctve bola žalobkyňa informovaná správou katastra až 25.06.2012. Právny predchodcovia žalobkyne držali nehnuteľnosť od 23.01.2006 do 06.03.2006, ktorým dňom bol vykonaný vklad darovacej zmluvy, ktorú nehnuteľnosť nadobudla žalobkyňa. Započítaním vydržacej doby právnych predchodcov od 23.01.2006 do obdržania správy z katastra nehnuteľností 25.06.2012, uplynula k 23.01.2012 10 ročná vydržacia doba, pre vydržanie spornej časti nehnuteľnosti žalobkyňou. Vzhľadom na splnenie podmienok súčasne pre vydržanie nehnuteľnosti žalobkyňou súd žalobe v pozmenenom rozsahu vyhovel.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Vzhľadom na vyjadrenie sa strán sporu, ktorí výslovne náhradu trov konania nežiadali, súd žiadnemu zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )