Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/72/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: O.. L. P., F.. XX.XX.XXXX, Ú. X, XXX XX Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na zmenu žaloby zamieta.

Súd žalobu zamieta.

Súd nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde dňa 03.07.2008 sa žalobkyňa domáhala zaviazania Sociálnej poisťovne, a.s. k náhrade škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Oprávnenosť svojej žaloby odôvodnila tým, že dňa 30.01.1997 podala žiadosť o priznanie starobného dôchodku, v ktorej úplne presne uviedla celú odpracovanú dobu a pripojila k nej všetky potrebné doklady. Rozhodnutím zo 4.3.1998 s ňou Sociálna poisťovňa prerušila konanie do právoplatného skončenia konania o matričných dokladoch. Pretože dôchodok bol jediným zdrojom príjmu mojej klientky, obrátila sa s návrhom na jeho zálohové vyplácanie sumou 3.000 Sk mesačne na súd, ten však konanie zastavil. Prípisom z 02.03.2005 Sociálna poisťovňa oznámila žalobkyni, že jej totožnosť môžu preukázať aj jej deti, čo zrealizovala v marci 2007, Sociálna poisťovňa teda vôbec nemusela konanie s ňou prerušovať, ale už v roku 1997 v zákonnej 60-dňovej lehote mohla o jej starobnom dôchodku rozhodnúť. Z jej strany došlo teda k úplne zbytočnému prieťahu v trvaní viac ako 10 rokov. Dňa 14.03.2007 žalobkyňa zistila, že výpočet jej starobného dôchodku je od samého začiatku nesprávny, čo rieši t. č. KS Ba v správnom konaní, bola však veľmi vážne poškodená aj tým, že došlo k znehodnoteniu jej peňazí, ktorých výplatu Sociálna poisťovňa už viac ako 11 rokov zadržiava. Z uvedeného dôvodu žiadala žalovanú, t.j. Sociálnu poisťovňu, a.s. zaviazať k úhrade úrokov z omeškania, pričom istinu, ku ktorej sa úroky mali viazať v žalobe nešpecifikovala.

V závere žaloby uviedla, že dňa 25.03.2007 požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie škody, ku ktorému v zákonnej 6-mesačnej lehote nedošlo. Súčasne žiadala o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku z dôvodu, že jej nie je vyplácaný starobný dôchodok a iný príjem nemá.

2. Výzvou zo dňa 15.10.2010 č. k. -35 (-9) bola žalobkyňa vyzvaná, aby odstránila vady žaloby spočívajúce v riadnej špecifikácii petitu, t.j. uvedenie výšky splátok z ktorých požaduje hradiť úrok z omeškania.

3. Podaním zo dňa 10.12.2010 žalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že žalobu nie je možné v súlade s výzvou súdu doplniť, keďže na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie pod sp. zn. a na Krajskom súde v Bratislave prebieha konanie pod sp. zn. týkajúce sa nesprávneho výpočtu starobného dôchodku, pričom obe tieto konania môžu mať vplyv na výsledok predmetného konania.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 07.02.2011 v ktorom uviedla, že žiadosťou spísanou dňa 30. januára 1997 si navrhovateľka uplatnila nárok na starobný dôchodok od 1. januára 1997 na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 30. januára 1997. Podľa o správnom konaní v znení platnom do 31. decembra 2003, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania. Nakoľko sa na Okresnom súde Bratislava III., č. k konalo o predbežnej otázke vo veci osobného stavu žalovanej, Sociálna poisťovňa v zmysle uvedeného ustanovenia bola povinná konanie o priznanie starobného dôchodku prerušiť do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke, o čom Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie zo dňa 4. marca 1998 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25. januára 1999. Podľa ustanovenia o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj z predtým platných zákonov o občianskych preukazoch, preukázať svoju totožnosť platným občianskym preukazom je povinnosťou každého občana Slovenskej republiky staršieho ako 15 rokov. Napriek uvedenému, minimálne od 30 januára 1997 nemohla navrhovateľka preukázať svoju totožnosť preukazom totožnosti alebo platným cestovným pasom. Podľa o správnom konaní, správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky pre ktoré sa konanie prerušilo. Vzhľadom na skutočnosť, že od roku 1997 neboli odstránené prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené, na základe proklientského prístupu zamestnancov Sociálnej poisťovne, listom zo dňa 2. marca 2005 bola žalobkyňa vyzvaná, aby sa dňa 14. marca 2005 dostavila s dvomi priamymi príbuznými do Sociálnej poisťovne, za účelom potvrdenia jej totožnosti. Sociálnu poisťovňu pre takýto postup nezaväzovalo žiadne ustanovenie podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov ani podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nakoľko na výzvu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 2. marca 2005 nereagovala, listom zo dňa 13. apríla 2005 jej bolo oznámené, že o nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne až po právoplatnom skončení súdneho sporu vo veci neplatnosti zápisu v matrike a nahradenia neplatnej prihlášky na dôchodkové poistenie, čo sa týka mena, priezviska a vymeriavacieho základu. Dňa 14. marca 2007 sa dostavil do Sociálnej poisťovne, ústredie syn žalobkyni, O.. S. P. I. C. XX. E. XXXX dcéra žalobkyne, E.. O. P., ktorí potvrdili jej totožnosť. Na základe uvedenej skutočnosti, rozhodnutím zo dňa 21. marca 2007 v spojení s rozhodnutím zo dňa 18. apríla 2007 bol žalobkyni priznaný podľa o sociálnom zabezpečení a podľa o sociálnom poistení v znení starobný dôchodok od 1. januára 1997. Výplata starobného dôchodku bola žalobkyni zabezpečená príkazom na výplatu od 2. júna 2007. Súčasne dňa 3. mája 2007 jej bol poukázaný starobný dôchodok za dobu od 1. januára 1997 do 1. júna 2007 poštovým peňažným poukazom "E" s výhradou do vlastných rúk v celkovej sume 421 602 Sk. Pravidelná výplata starobného dôchodku od 02.júna 2007 ani výplata starobného dôchodku za obdobie od 01.januára 1997 do 01.júna 2007 však nebola realizovaná z dôvodu, že pošta vrátila Sociálnej poisťovni príkaz na výplatu a uvedenú sumu späť s odôvodnením, že žalobkyňa nepredložila doklady na overenie totožnosti. Žiadosťou zo dňa decembra 2008 žalobkyňa požiadala "o okamžité vyplácanie starobného dôchodku" s odôvodnením, že konanie o určenie neplatnosti zápisu v matrike bolo právoplatne ukončené, o čom Sociálna poisťovňa v prílohe predmetnej žiadosti predložila fotokópiu rozsudku Okresného súdu Bratislava III., č. k. , ktorý je právoplatný dňom 14. apríla 2008 a vykonateľný dňom 18. apríla 2008. O tejto skutočnosti sa Sociálna poisťovňa dozvedela až zo žiadosti zo dňa 1. decembra 2008. Na základe uvedenej skutočnosti výplata starobného dôchodku bola zabezpečená na pošte príslušnej podľa miesta trvalého bydliska žalobkyne od 2. februára 2009. Starobný dôchodok za obdobie od 1. januára 1997 do 1. januára 2009 v sume 541.671 Sk bol žalobkyne vyplatený dňa 23. decembra 2008. Od 2. februára 2009 sa vypláca starobný dôchodok žalobkyne nepretržite doteraz.

Sociálna poisťovňa tiež namieta nedostatok pasívnej legitimácie v dôsledku skutočnosti, že v predmetnom návrhu je označená ako žalovaná, pričom podľa za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom štát, teda Slovenská republika. V tomto prípade je Sociálna poisťovňa podľa iba orgánom konajúcim v jej mene, v dôsledku čoho Sociálna poisťovňa zastáva názor, že žalobkyňou označený žalovaný, teda Sociálna poisťovňa, nie je vo veci vecne pasívne legitimovaná vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom zodpovednosti v súlade so . Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy a skutkový stav veci, Sociálna poisťovňa postupovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vo svojom konaní nepochybila. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje Sociálna poisťovňa návrh za neodôvodnený, v dôsledku čoho žiada žalobu zamietnuť.

5. Okresný súd Bratislava I v poradí prvom rozsudku zo dňa 08.03.2011 č.k.18C 72/2009 - 66 žalobu zamietol ako aj návrh na prerušenie konania a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, Sociálnej poisťovni a.s., keďže za škodu podľa zodpovedá štát.

6. Na základe odvolania žalobkyne bolo rozhodnutie prvostupňového súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 31.05.2013 zrušené z dôvodu, že prvostupňový súd mal žalobkyňu, pokiaľ ide o správne označenie strany žalovanej, vyzvať k odstráneniu vady žaloby podľa a súčasne je potrebné, aby sa súd vyporiadal aj s otázkou premlčania nároku, ktorý namietla v konaní žalovaná.

7. Podaním zo dňa 02.12.2014 žalobkyňa opravila označenie žalovanej v súlade so zákonom s tým, že žalovaným subjektom je Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňou, a.s. ako orgánom oprávneným v predmetnom konaní ju zastupovať.

8. Na pojednávaní konanom dňa 21.03.2019 žalobkyňa doručila súdu doplnenie žaloby ohľadom špecifikácie istín, ku ktorým sa viazal jednotlivý úrok z omeškania tvoriaci predmet sporu a v súvislosti s ktorým žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby.

9. K podaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná písomne stanoviskom doručeným súdu dňa 06.05.2019 v ktorom poukázala na to, že Žalobkyňa svojou žalobou žiada náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), teda škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým má byť skutočnosť, že žalovaná prerušila so žalobkyňou konanie o priznanie starobného dôchodku. V skutočnosti dôvodom na prerušenie konania bolo začaté súdne konanie o predbežnej otázke č. k. vo veci osobného stavu žalobkyne, kde podľa o správnom konaní (ďalej len ""), správny orgán konanie preruší, ak sa začalo .konanie o predbežnej otázke (okrem iného). Žalobkyňa bezdôvodnosť prerušenia konania (teda nesprávny úradný postup) opodstatňuje skutočnosťou, že žalovaná listom zo dňa 02.03.2005 poučila a vyzvala žalobkyňu, že svoju totožnosť môže preukázať aj svedectvom dvoch priamych príbuzných v Sociálnej poisťovni, na základe čoho podľa žalobkyne, žalovaná nemusela prerušovať konanie o priznanie starobného dôchodku. Žalovanú na takýto postup však nezaväzovalo žiadne ustanovenie podľa správneho poriadku ani podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a k poučeniu, a výzve žalobkyne došlo iba v súvislosti s proklientským prístupom zamestnancov Sociálnej poisťovne. Žalovaná teda mohla čakať s pokračovaním v konaní o priznaní starobného dôchodku až do právoplatného rozhodnutia o prejednávanej predbežnej otázke. Napriek poučeniu žalobkyne, k preukázaniu totožnosti žalobkyne došlo až dňa 29. marca 2007, kedy sa dostavila po synovi, dcéra žalobkyne. Podstatnou skutočnosťou však je, že žalovaná prerušila konanie o priznaní starobného dôchodku žalobkyne v súlade so správnym poriadkom, výsledkom čoho bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa 4. marca 1998 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25. januára 1999 o prerušení konania. Toto rozhodnutie je právoplatné. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že v konaní žalovanej nedošlo v súvislosti s rozhodovaním o dôchodkovej dávke žalobkyne k nesprávnemu úradnému postupu ako ani k nezákonnému rozhodnutiu, vzhľadom na čo nedošlo v tejto súvislosti ani ku škode na strane žalobkyne, ktorú by zapríčinila žalovaná. 9.1. Pokiaľ by bolo došlo ku škode, žalobkyňa bola povinná v súlade s a si túto škodu vopred uplatniť u žalovanej a to predbežným prerokovaním prípadnej škody. Žalobkyňa si u žalovanej takýmto spôsobom škodu neuplatnila pred podaním žaloby o náhradu škody. Žalovanej síce prostredníctvom svojej právnej zástupkyne p. D.. C. podala podanie s názvom "predbežné prerokovanie škody", no táto žiadosť nebola podaná v zmysle ani neobsahovala náležitosti takejto žiadosti o predbežné prerokovanie škody v zmysle . Predmetom žiadosti bola len výzva na dohodnutie termínu osobného rokovania so zástupcami žalovanej za účelom prerokovania škody. Na túto žiadosť bolo zo strany žalovanej zaslané žalobkyni vyjadrenie, v ktorom je bolo oznámené, že predmetná žiadosť nie je žiadosťou o predbežné prerokovanie škody v zmysle a rovnako jej bolo oznámené, že zo strany žalovanej bol záujem o osobné stretnutie so žalobkyňou za účelom prerokovania sporných vecí, no na výzvu žalovanej, aby žalobkyňa navrhla termín stretnutia, žalobkyňa nereagovala, rovnako ako nereagovala na odpoveď žalovanej, zaslanej podaniu žalobkyne, ktorým žiadala o dohodnutie osobného rokovania. K predbežnému prerokovaniu nároku u žalovanej zo strany žalobkyne teda nedošlo. neustanovuje lehotu na predbežné prerokovanie, ustanovuje iba lehotu na rozhodnutie o žiadosti na náhradu škody v predbežnom prerokovaní a to na 6 mesiacov. hovorí, že nárok sa premlčí za tri roky odkedy sa poškodený dozvedel o škode. Podľa tohto znenia musí poškodený stihnúť nárok aj predbežne prerokovať u príslušného orgánu, lebo zákon nehovorí o tom, že lehota plynie od prerokovania, alebo uplynutia lehoty na prerokovanie. Pokiaľ by to tak bolo, znamenalo by to, že žiadosť o predbežné prerokovanie by bolo možné podať kedykoľvek po zistení nároku na náhradu škody bez časového obmedzenia, čím by inštitút premlčania v strácal význam. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle podala žalobkyňa až dňa 3. apríla 2019 (doručená žiadosť žalovanej) po poučení súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21. marca 2019. Ojej žiadosti zatiaľ nebolo rozhodnuté, no žalovaná vzhľadom na uplynutú dobu, odkedy údajná škoda vznikla a kedy sa o nej žalobkyňa dozvedela nebude môcť vyhovieť tejto žiadosti.

9.2. Napriek uvedeným skutočnostiam, teda neexistencie nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia a absencie predbežného prerokovania nároku u žalovanej, žalovaná vznáša aj námietku premlčania údajného nároku na náhradu škody, nakoľko žaloba o náhradu škody bola podaná 03.07.2008 no k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť už vydaním rozhodnutia žalovanej zo dňa 4. marca 1998 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25. januára 1999 o prerušení konania, pričom za nesprávny úradný postup to mala žalobkyňa považovať až oznámením zo dňa 02.03.2005, kedy bola vyzvaná na preukázanie totožnosti prostredníctvom dvoch priamych príbuzných. Vzhľadom na uvedené udalosti by bol nárok na náhradu škody žalobkyne, aj keby vznikol, premlčaný. Podľa názoru žalovanej by bol nárok žalobkyne premlčaný aj z dôvodu, že žalobkyňa si tento nárok (navyše len v podobe úrokov z omeškania, no z nešpecifikovaného základu) uplatňovala žalobou odo dňa 03.07.2008 voči Sociálnej poisťovni, teda žalovanej, ktorá nebola a nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaná. Slovenskú republiku, v zastúpení Sociálnou poisťovňou ako pasívne vecne legitimovanú žalovanú stranu žalobkyňa správne označila po prvý krát až v odvolaní zo dňa 26.04.2011 voči rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, pričom o nesprávnom úradnom postupe sa mala dozvedieť dňa 02.03.2005, resp. o škode spočívajúcej v údajne nesprávne vyrátanom dôchodku sa mala dozvedieť dňa 14.03.2007. Nech by sa už vychádzalo z ktoréhokoľvek týchto dátumov, počas plynutia premlčacej doby jej údajný nárok nebol uplatnený u pasívne vecne legitimovanej žalovanej.

9.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaná toho názoru, že postupovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vo svojom konaní nepochybila, nedopustila sa nesprávneho úradného postupu ani nevydala nezákonné rozhodnutie. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje žalovaná žalobu za neodôvodnenú, navyše podanú predčasne pred predbežným prerokovaním, v dôsledku čoho žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

10. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 14.05.2019, na základe poučenia zo strany súdu, doplnila svoju žalobu o skutkové okolnosti ako aj špecifikáciu konania resp. postupu poisťovne, ktorý považuje za nesprávny úradný postup a ktorý tvorí právny základ sporu. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti poukázala na to, že po rozvode manželstva v r. 1989, keď popri zamestnaní začala aj publikovať články v tlači, jej bývalý manžel dospel k záveru, že nemá právo nielen písať, ale ani podpisovať svoje literárne práce ako H., sústavne ju prenasledoval. V dôsledku tohto prenasledovania prišla o zamestnanie v Prahe, musela som zrušiť dohodnutú výmenu bytu a vrátila som sa do Bratislavy. Zo stresu z prenasledovania som vážne ochorela a fakticky od januára1990 až do marca 1991 bola chorá. Od 01.01.1990 nemala žiadne zamestnanie a pre ochorenie sa nestihla zaregistrovať ani ako nezamestnaná. Po zmene zákona sa však ešte do konca roka 1990 mohla prihlásiť spätne od 01.05.90 do poistenia ako SZČO - umelec.. Prenasledovanie bývalým manželom vyvrcholilo dna 05.02.1993 na KS Bratislava vynesením právoplatného rozsudku, zakazujúceho mi podpisovať literárne práce menom Petrášová, čo malo negatívny vplyv na zazmluvnené honoráre na roky 1993 - 1995 vo výške 1.050.000 Sk, 2 už vyrobené knihy tlačiarne v Nitre a v Komárne ničili šrotovaním a ďalšie rukopisy stratili aktuálnosť. NS SR v dovolacom konaní dna 16.11.1994 (doručený 15.2.1995,, tento doslova nezmyselný rozsudok, hrubo porušujúci moje práva, zrušil, no kým sa v júni 1997 konanie právoplatne skončilo zamietnutím tohto šialeného návrhu Andreja Petráša v celom rozsahu, bola už fakticky starobnou dôchodkyňou. Jej OP na meno Petrášová stratil platnosť 29.12.1992, takže sa nedokázala od 01.01.1993 riadne preregistrovať v BRNP do poistenia a pod tlakom okolností na radu vtedajšej riaditeľky BRNP vyplnila "dočasnú" prihlášku podľa neplatného OP s vym. základom min. mzdy, ktorá mala byt v máji 1993 po skončení súdneho konania s Petrášom nahradená novou prihláškou. V novembri 1993 požiadala býv. Obv. úrad Bratislava III o začatie správneho konania vo veci falšovania zápisov v matrike (štatisticky sa vyskytne raz za 100 rokov), napokon musela byť v r. 1994 podaná na SR zast. MČ Bratislava-Rača žaloba, o ktorej konanie trvalo neuveriteľných 14 rokov a až po jeho právoplatnom skončení jej bol 26.06.2008 vydaný preukaz totožnosti na správne meno P.. V pobočke SP bola ako umelec poistená dobrovoľne od mája do decembra 1989 a ako SZČO od 01.05.1990 do 31.12.1996. V dôsledku vyššie popísaných okolností však pobočka v r. 1993 konanie neprerušila, ale ďalej so mnou konala ako s osobou známou. Pretože od 01.01.1997 spĺňala podmienky na priznanie sta-robného dôchodku (pri vychovaní 3 detí som dosiahla dôchodkový vek 54 rokov a do konca roka 1989 mala odpracovaných viac ako 25 rokov), v januári 1997 priamo ústrediu SP podala žiadosť o dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 04.03.1998 SP prerušila konanie. Keď toto prerušenie trvalo už 10 rokov, obrátila sa dňa 16.01.2007 so žiadosťou o pomoc na podpredsedu vlády SR pre ľudské práva p. Č.I., ktorý požiadal o riešenie môjho prípadu ministerku p. Tomanovú Tá vec odovzdala štátnemu dozoru, ktorý ustálil, že SP nepostupovala správne, keď ústredie konanie s ňou prerušilo. Zákonná lehota na prerušenie konania v dô-chodkových veciach je 3, najviac 6 mesiacov a nie celé desaťročie. Pobočke Sociálnej poisťovne bola osobne známa a navyše vedúcou jedného z oddelení SP bola priamo jej dcéra. Teda už v r. 1997 si Sociálna poisťovňa vedela jej totožnosť overiť priamo v SP. Následne dôchodok mohla vypočítať a vyplácať priamo vo svojej pokladni, ktorou disponuje. Inými slovami prerušením konania v SPú jej boli odňaté všetky práva, zaručené Listinou základných ľudských práv a slobôd ako aj SR ako základným zákonom štátu a neprerušením konania v SPp Bratislava jej naopak bez akýchkoľvek práv boli ponechané všetky povinnosti. Pobočka SP ju evidovala ako 3 samostatné osoby: O.. L. H. S.. P., Ing. L. P. S.. H. a O.. L. P. S.. P. a s každou z nich konala osobitne. Je nesporné, že pobočka SP v r. 2007 zavádzala nielen ju ale aj generálneho riaditeľa SP a štátny dozor, keď na doriešenie veci predložila 1en zložku O.. L. P. S.. P.. Hoci v systéme v r. 2000 O.. L. P. S.. H.Š. uzavrela, bez akýchkoľvek opatrení v ňom ponechala "spať' O.. L. H. S. . P. . Keď SPú jej starobný dôchodok vyrátala, mala za to, že jej bude aj vyplácaný tak, ako píše ministerka p. Tomanová v liste podpredsedovi vlády dňa 16.05.2007. Neboli jej doručené ani rozhodnutia o priznaní, resp. zvyšovaní dôchodku, ani žiadny dôchodok jej nebol až do decembra 2008 vyplatený. Z dôchodkových výmerov W. C.. C. v r. 2009 zistila, že dôchodok vyrátaný v marci 2007 bez započítania doby dobrovoľného poistenia do konca roka 1989 bol v apríli 2007 zmenený v jej neprospech tak, že Sociálna poisťovňa zohľadnila síce obdobie do-brovoľného poistenia s príjmom 6.620 Kčs za čas od 01.05. do 31.12. 1989, ale navyše uviedla aj 120 dní od 01.01. do 30.04.1990, teda obdobie ničím nekryté. Poukazuje na to, že medzi prihláškou do dobrovoľného poistenia od mája do decembra 1989 a prihláškou do poistenia SZČO od 01.05.1990 neexistuje žiadna kontinuita. Tak sa stalo, že namiesto toho, aby bol dôchodok po zápočte dobrovoľného poistenia vyšší, bol o 226 Sk mes. nižší, išlo tu teda o zlý úmysel žalovanej, aby jej bolo vyplatených čo najmenej peňazí. Od prvej až po poslednú dávku je teda jej dôchodok vyrátaný nesprávne (konanie KS BA , ktoré je t. č. prerušené), nehovoriac o tom, že Sociálna poisťovňa dodnes nezohľadnila skutočnosť, že dôchodok je jej jediným zdrojom príjmu. V roku 2013 pobočka SP "zobudila" v systéme O.. L. H. S.. P. spojila ju s jej osobou a pripravila ju o ďalších 1.012,48 Eur (ktoré by mali byť uložené v depozite do skončenia ex. konania z r. 1998 na OS BA

III). Tento chaos v pobočke SP dodnes nie je usporiadaný a ani viac ako 22 rokov od podania žiadosti o starobný dôchodok jej nie je priznaný v súlade so skutočnosťou a zákonom. Podľa zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených fyzických osôb. Žalovaná nevydala rozhodnutie o starobnom dôchodku v zákonom ustanovenej 3, max. 6 mesačnej lehote od podania žiadosti o dôchodok, spôsobovala zbytočné prieťahy v konaní a pripravila ju o zákonné právo na vyplácanie starobného dôchodku. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že vydanie rozhodnutia o prerušení konania, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie, bolo zo strany žalovanej nesprávnym úradným postupom, čo ustálil aj štátny dozor v r. 2007. Celých 12 rokov, t.j. 144 mesiacov jej žalovaná nedôvodne dôchodok zadržiavala, čím nezákonne zasiahla do jej práv, zaručených Listinou základných ľudských práv a slobôd a SR ako základným zákonom štátu. Jej peniaze sa znehodnotili a po 12 rokov trvajúcich inflácií som si napr. z dôchodku za rok 1997 v roku 2009 už mohla kúpiť; len štvrtinu toho, čo v roku 1997 atď. Pretože ostalo na jej deťoch, aby po celý tento čas ju živili. Navrhuje preto, aby jej dôvodnej žalobe súd v celom rozsahu vyhovel .

11. Dokazovanie

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s ich písomnými podaniami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 01.01.1997, Rozhodnutie o prerušení konania o priznaní starobného dôchodku zo dňa 04.03.1998, Oznámenie SP zo dňa 02.03.2005, Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa 18.04.2007, Predbežné prerokovanie nároku zo dňa 29.03.2007, Oznámenie o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 19.04.2007, Výzva žalobkyne zo dňa 01.12.2008, Oznámenie SP zo dňa 10.12.2008 o výplate dôchodku v hotovosti ako aj ďalšie listinné dôkazy o priznaní starobného dôchodku a jeho zvýšení tvoriacich súčasť spisu) a dospel k nasledovnému záveru.

12. V prvom rade súd konštatuje, že sa v rámci konania zaoberal len relevantnými skutkovými okolnosťami a dôkazmi z hľadiska posúdenia oprávnenosti nároku žalobkyne, t.z. skutkovými okolnosťami a dôkazmi súvisiacimi s prerušením konania o žiadosti o priznanie starobného dôchodku ako právnym základom tvrdeného nároku. Predmetom konania je škoda spôsobená žalobkyni nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovni, spočívajúcom v prieťahoch v konaní spôsobených vydaním rozhodnutia o prerušení konania o žiadosti o priznanie starobného dôchodku.

12.1. Skutkové okolnosti relevantné pre posúdenie oprávnenosti nároku Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 30.01.1997 si podala žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa Bratislava rozhodnutím zo dňa 04.03.1998 prerušila konanie o priznaní starobného dôchodku z dôvodu, že totožnosť žalobkyne nie je možné overiť občianskym preukazom ani iným identifikačným dokladom. V odôvodnení rozhodnutia sa súčasne uvádza, že od roku 1990 prebieha na súde konanie o predbežnej otázke, t.j. správnosti matričných dokladov, ktoré do rozhodnutia o prerušení konania nebolo právoplatne skončené. V konaní o dávkach bude príslušný orgán pokračovať potom, čo príslušný orgán o predbežnej otázke právoplatne rozhodne. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa bola oprávnená podať opravný prostriedok, t.j. návrh na preskúmanie rozhodnutia. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.03.2005 súd zistil, že poisťovňa i napriek tomu, že konanie na Okresnom súde Bratislava III o predbežnej otázke vo veci osobného stavu vedené pod sp. zn. nebolo právoplatne skončené, vyzvalo žalobkyňu za účelom urýchleného rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok, aby sa dostavila na ústredie Sociálnej poisťovne v sprievode priamych príbuzných k spísaniu zápisnice o potvrdení totožnosti. Listom zo dňa 29.03.2005 žalobkyňa potvrdila vedomosť o možnosti overenia jej totožnosti bez vyčkania právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku Sociálna poisťovňa vydala dňa 18.04.2007 spätne od 01.01.1997. Podľa tvrdení sporových strán bolo rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku vydané potom, čo 14.03.2007 sa žalobkyňa v sprievode syna a dcéry dostavila do Sociálnej poisťovne za účelom overenia jej totožnosti. Z akého dôvodu žalobkyňa na výzvu poisťovne reflektovala až o dva roky neskôr, žalobkyňa nevedela uviesť (zápisnica z pojednávania zo dňa 11.06.2019). Avšak podľa jej názoru, k prerušeniu konania nemalo dôjsť vôbec a ak k nemu došlo Sociálna poisťovňa nepostupovala správne. Žalobkyňa teda opiera svoj nárok o nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovni, ktorý podľa jej tvrdenia mal byť deklarovaný aj " orgánom štátneho dozoru" v roku 2007.

13. Právne posúdenie nároku Vzhľadom k tomu, že ku skutkovým okolnostiam spôsobilým založiť podľa tvrdenia žalobkyne zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu došlo za účinnosti o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd posudzoval oprávnenosť nároku žalobkyne v intenciách ustanovení predmetného zákona, v znení účinnom v čase keď k nesprávnemu úradnému postupu a vzniku škody malo dôjsť, t.j. do 31.08.2007.

13.1. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "") Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto , pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom. Podľa "Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť." V súlade s ust. "Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu ak ide o škodu, ktorú spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu." Podľa ust. prvá veta "Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb". Podľa "Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda." Podľa ust. "Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11 .

13.2. Podľa právnym základom nároku na náhradu škody voči štátu je, okrem iného, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánov štátnej moci a správy. V každom z týchto prípadov explicitne stanovuje podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby uplatnený nárok poškodeného bol posúdený ako oprávnený. Týmito podmienkami okrem nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu je existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody , t.z. že v konaní musí byť preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku. Ďalšou zákonnou podmienkou podľa je uplatnenie nároku na súde je jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom štátu podľa a 11. Až v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde (). V rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody je v zmysle poškodený povinný uviesť všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

13.3. K predbežnému prerokovaniu nároku V danom prípade žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila svoj nárok na náhradu škody podaním zo dňa 29.03.2007 u Sociálnej povinnosti. Pokiaľ v podaní alebo v jeho prílohách neboli uvedené všetky okolnosti potrebné pre posúdenie nároku, bolo vecou Sociálnej poisťovne aby si doplnenie informácií od poškodenej vyžiadala, nakoľko znenie platného a účinného v čase tvrdeného vzniku škody explicitne neupravoval náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, to sa stalo až novelou účinnou od 01.01.2013. Navyše v predmetnej veci súd konal a vydal rozhodnutie na úrovni prvého stupňa ako aj zrušujúce rozhodnutie na úrovni druhého stupňa bez toho, žeby žalobkyni tento nedostatok bol vytknutý. Preto súd v poradí druhom rozhodnutí vyhodnotil situáciu tak, že povinnosť žalobkyne považoval v tomto smere za preukázanú.

13.4. 514/2003 upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu štátnej moci a správy ako absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť a taktiež, na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti, neprichádza do úvahy jej liberácia alebo exkulpácia.

13.5. Nesprávny úradný postup Podľa ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku.

13.6. V danom prípade postup Sociálnej poisťovne pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 04.03.1998 podľa názoru súdu nemožno považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko výsledkom zvažovania splnenia podmienok pre rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku bolo rozhodnutie, ktorým konanie bolo prerušené z dôvodu, že žalobkyňa nedisponovala relevantným preukazom totožnosti a v tejto súvislosti prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III súdne konanie o predbežnej otázke vo veci osobného stavu žalobkyne (matričné doklady). Preto do úvahy by prichádzalo ako právny základ nároku nezákonné rozhodnutie podľa , .

13.7. Podľa "Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ods. 2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s nim, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Podľa ods. 3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Podľa ) "Ak tento neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu". Podľa ods. 2) Právo podľa ods. 1 možno priznať len vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžadujem ak ide o prípady osobitého zreteľa."

Vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že právoplatné nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a poškodený v rámci riadneho konania voči nemu podal riadny opravný prostriedok. Voči rozhodnutiu o prerušení konania žalobkyňa mohla podať riadny opravný prostriedok, ktorým bol návrh na jeho preskúmanie podľa poučenia uvedeného v rozhodnutí. Žalobkyňa túto možnosť nevyužila a taktiež v konaní nebolo preukázané, žeby došlo k zrušeniu alebo k zmene predmetného rozhodnutia, čím by bola naplnená skutková podstata uvedeného právneho základu nároku na náhradu škody. Sociálna poisťovňa len pristúpila, bez ohľadu na splnenie dôvodu, pre ktorý bolo správne konanie prerušené (konanie na Okresnom súde BA III sp. zn. bolo právoplatne skončené až 14.04.2008) na iné riešenie stavu veci, t.z. k overeniu totožnosti žalobkyne iným spôsobom než aký jej ukladal o občianskych preukazoch k čomu žalobkyňu písomne vyzvala listom zo dňa 02.03.2005.

13.8. Pokiaľ ide o prípadné prieťahy v konaní v čase od 02.03.2007 do vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo dňa 18.04.2007, rozhodnutie bolo vydané následne potom, čo sa žalobkyňa v súlade s výzvou zo dňa 02.03.2007 dostavila na ústredie Sociálnej poisťovne za účelom overenia jej totožnosti t.j. dňa 14.03.2007. Dôvod pre ktorý na výzvu reagovala s omeškaním uviesť nevedela, takže predĺženie konania o vydaní rozhodnutia o starobnom dôchodku súd nemohol pričítať na vrub žalovanej. Taktiež v tejto súvislosti žalobkyňa nepredložila súdu žiadne rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie povinnosti žalovanej a spôsobenie prieťahov v konaní v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti o priznaní starobného dôchodku.

13.9. Premlčanie nároku Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že žalobkyňa sa o škode najneskôr dozvedela doručením oznámenia zo dňa 02.03.2005. Podľa § 19 Právo na náhradu škody sa premlčí až za tri roky odo dňa kedy sa poškodený o škode dozvedel. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia". Ak žalobkyňa tvrdí, že škoda v podobe úroku z omeškania z nevyplatených dávok jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom t.j. prerušením konania o žiadosti na priznanie starobného dôchodku, tak počiatok premlčacej lehoty je možné spojiť s doručením výzvy na preukázanie totožnosti iným spôsobom ako dokladmi o totožnosti fyzickej osoby, t.j. najneskôr od 10.03.2005 (doručenie výzvy) a uplynula 10.03.2008, objektívna lehota 10 ročná uplynula 10.03.2015. Súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by žalobkyňa sa správala vo vzťahu k existencii uplatneného nároku na starobný dôchodok v súlade s § 417 Obč. zákonníka, t.z. primerane okolnostiam tak, aby nespôsobila svojím konaním sebe škodu alebo jej zvýšenie tak by k odstráneniu prekážok pre vydanie rozhodnutia o starobnom dôchodku nedošlo s časovým odstupom dvoch rokov. Vzhľadom k uvedenému je možné uzavrieť, že ak aj škode na strane žalobkyne došlo, v konaní nebolo preukázané, žeby k jej vzniku došlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným žalovanej ale nečinnosťou žalobkyne v dôsledku čoho si následky je povinná znášať sama. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a v tejto súvislosti taktiež nepripustil zmenu žaloby doručenú súdu dňa 21.03.2019 z dôvodu premlčania nároku.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Žalovaná mala v konaní úspech , náhradu trov konania si neuplatnila, preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania jej nárok na náhradu nepriznal. trovy konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.