Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-526-2005.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Subarea
11Er/526/2005
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. Viliamom Königom pod sp. zn. EX 327/2005 v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Y. M., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XXX/ XX, XXX XX T., takto
rozhodol:
. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poveril dňa 31.3.2005 súdneho exekútora Viliama Königa vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 13.734,- Sk (455,89 Eur) s príslušenstvom. Uznesením č. k. 11Er/526/2005-14 zo dňa 11.6.2008 súd pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 9a Exekučného poriadku, v znení do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 57 ods. ods. 1 písm. a) zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Z uvedených ustanovení vyplýva, že súd môže kedykoľvek počas trvania exekučného konania, pokiaľ zistí, že neboli splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, exekúciu zastaviť, a to aj bez návrhu.
9. Súd z exekučného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22.12.2003 zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
10. Dňa 6.11.2004 bola notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na základe splnomocnenia povinnej osoby obsiahnutého v zmluve o úvere. Ten za povinného formou notárskej zápisnice uznal dlh povinného voči oprávnenej osobe v celkovej výške 13.734,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 4.320,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 18.8.2004 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splnomocnený advokát uznal v mene povinnej osoby uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený zástupca v uvedenej notárskej zápisnici vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici, vrátane úroku, splatí povinný v lehote do 16.11.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
11. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň sa účastníci v zmluve dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom.
12. Podľa § 323 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
13. Podľa § 588 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
14. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje určitosť uznaného záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. Úprava v Občianskom zákonníku vymedzuje inštitút „uznania dlhu“, pričom predmet uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy „uznania záväzku“ v Obchodnom zákonníku. V občianskoprávnom chápaní je predmet uznania, t.j. dlh, určený čo do dôvodu a výšky. Z dikcie § 323 Obchodného zákonníka vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho „určitosť“. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku (dlhu), resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania.
15. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
16. Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
18. Ako už bolo vyššie uvedené, v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra dlh povinného ešte neexistoval a nebola známa ani jeho výška, povinný nemohol v čase uzavretia zmluvy preto svoj dlh uznať a nemohol ani splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na jeho uznanie.
19. Súd poukazuje rovnako na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv, a teda už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. To, že oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. V danom prípade ide o osobu, ktorá s poukazom na predtlačený obsah zmluvy bola nielen v kontakte s oprávneným, ale aj zastávala jeho záujem.
20. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
21. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
22. Súd v danej veci poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo17/2007 ako aj na početné rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (napr. č.k. 13CoE/79/2008-64 zo dňa 3.10.2008, č.k. 12Coe/174/2010-33 zo dňa 8.6.2010, 15CoE/141/2010-31 zo dňa 10.6.2010, 15Coe/184/2010-29 zo dňa 20.7.2010).
23. Všetky uvedené nedostatky majú za následok, že zo strany povinného nebola platne udelená plná moc na zastupovanie pri úkone uznania dlhu povinného vo forme notárskej zápisnice a vyjadrení súhlasu s jej vykonateľnosťou. Vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice preto neurobila osoba na to oprávnená.
24. Súd ďalej rovnako skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa ďalšie materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom.
25. Predmetná notárska zápisnica, spísaná pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, bola spísaná len so zástupcom povinného. Podľa názoru súdnej praxe musí byť notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spísaná s osobou povinnou, ako aj oprávnenou, v prípade ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu. Uvedená notárska zápisnica preto nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je, ako už bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu absolútne neplatná. Z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby táto notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom.
26. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určil pravdepodobne zástupca povinného sám, bez toho, aby mu povinný udelil plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
27. Súd v danom prípade teda konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a násl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
28. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa §57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
29. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
30. Keďže si súdny exekútor v tomto konaní trovy exekúcie neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.