Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu VH Autoservis, s. r. o., IČO: 36 668 605, so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX P., občan SR, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz

- Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie sumy 355,54 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 355,54 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 12. 09. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Žalovaný a intervenient sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 12. 10. 2017 žalobu, ktorou sa domáhal, aby mu žalovaný uhradil sumu 355,54 € s príslušným úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je u neho zamestnaný a pri plnení pracovných úloh - demontáž krytu čelného skla na motorovom vozidle, svojou neopatrnosťou poškodil čelné sklo na uvedenom motorovom vozidle, ktoré prasklo. Škodová komisia rozhodla, že za vzniknuté poškodenie v plnej miere zodpovedá žalovaný. Zápisnicu žalovaný potvrdil. Žalovaný zároveň súhlasil, že ak náhrada škody nebude v plnej miere uhradená poisťovňou, bude realizovaná formou zrážok zo mzdy. Žalobca ako zamestnávateľ vykonal opravu poškodeného čelného skla na vlastné náklady, k čomu bola vystavená faktúra na sumu 1.185,12 €. Žalovaný je pre prípad vzniku škody spôsobenej pri výkone povolania poistený v poisťovni Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. Škodová udalosť bola nahlásená poisťovni, ktorá oznámením o ukončení likvidácie zo dňa 30. 05. 2017 oznámila žalobcovi úhradu škody 746,62 €. Žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 11. 08. 2017 na úhradu zvyšku škody vo výške 438,50 € a to rozdiel medzi nákladmi na opravu a poistným plnením. Žalovaný dňa 23. 08. 2017 uhradil časť požadovanej sumy vo výške 82,96 €, na opakovanú výzvu žalobcu zvyšok dlhu 355,54 € neuhradil. Keďže dlh neuhradil ani v dodatočnej lehote do 11. 09. 2017, ktorú mu žalobca poskytol, od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 08. 01. 2018 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 17. 01. 2018 spolu so žalobou a prílohami. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Potvrdil, že pri demontáži čelného skla na motorovom vozidle došlo k škodovej udalosti, na základe ktorej žalobca vymenil poškodené čelné sklo vo vlastnej réžii. Uvedená udalosť bola oznámená poisťovni, ktorá poskytla z titulu poistenia celkovú čiastku 746,62 € a žalovaný uhradil žalobcovi 22. 08. 2017 spoluúčasť vo výške 10 % v zmysle dojednanej poistnej zmluvy, ktorú poisťovňa neuhrádza, t. j. 82,96 €. Žalobca mal zato, že tým bol nárok žalobcu vyporiadaný. Nárok žalobcu bol posúdený poisťovateľom prostredníctvom odborníkov a opodstatnenosť uplatnenej náhrady škody posúdil len vo výške 829,58 €, t. j. vrátane spoluúčasti. Zároveň žalobca žiadal, aby súd vo veci pripustil vstup intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného a to poisťovňu Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Na základe podaného odporu uznesením zo dňa 07. 03. 2018 bol vydaný platobný rozkaz zrušený.

3. Listom zo dňa 24. 01. 2018 vstúpil do konania ako intervenient na strane žalovaného poisťovňa Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. Intervenient vstúpil do konania na základe oznámenia žalovaného, ktorý mu zároveň doručil žalobu žalobcu. Intervenient uviedol, že na základe oznámenia škodovej udalosti bolo vykonané šetrenie uplatneného nároku na náhradu škody a nárok žalobcu bol posúdený ako oprávnený len v sume 829,58 €. Od výšky požadovanej náhrady 1.185,12 € bola odrátaná čiastka 355,54 € ako nesúvisiace poškodenie, ako aj zmluvne dohodnutá 10 % spoluúčasť. Žalobca sa toho času domáha zaplatenia sumy, ktorú intervenient vyhodnotil ako poškodenie nesúvisiace so zavineným porušením povinnosti na strane žalovaného. Pri ohliadke poškodeného motorového vozidla dňa 08. 03. 2016 bolo zistené, že po celom čelnom skle sa nachádzajú drobné poškodenia - výlupky, ktoré nesúvisia s poškodením zavineným žalovaným. Keďže posudzovaná vec bola znehodnotená pred poškodením drobnými výlupkami, žalovaný toto poškodenie nesúvisiace s konaním žalovaného zohľadnil v rozsahu 30 % z uplatneného nároku. Žalovaný je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nemôže zodpovedať za škodu, ktorú nespôsobil. Preto intervenient navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca písomným podaním doručené súdu 29. 03. 2018 k odporu žalovaného a vyjadreniu intervenienta uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe. Poukázal na to, že doposiaľ nebolo spochybnené, že žalobcovi bola spôsobená celková škoda na základe faktúry 1.185,12 €. Ak by zo strany žalovaného nedošlo k poškodeniu čelného skla, nebola by potreba jeho výmeny. Žalovaný čelné sklo poškodil takým spôsobom, že jeho oprava možná nebola a čelné sklo muselo byť vymenené za nové. Tvrdenia o drobných výlupkoch sú účelové, nakoľko tieto predchádzajúce poškodenia nezakladali potrebu jeho výmeny. Pokiaľ intervenient krátil plnenie o 30 %, žiadnym spôsobom toto krátenie nezdôvodnil.

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Intervenient v písomnom vyjadrení doručené súdu 30. 05. 2018 uviedol, že práve za podstatné považuje skutočnosť, že žalovaný poškodil už poškodenú vec. Preto pre vznik zodpovednosti zamestnanca za uplatnenú škodu nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody v rozsahu 1.185,12 € a taktiež nie je dané zavinenie zamestnanca za vznik škody v takomto rozsahu. Intervenient poukázal na Vyhlášku č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, kde podľa písm. c/ Prílohy č. 6 je na stanovenie výšky škody rozhodujúca cena veci v čase poškodenia. Výška škody sa vypočítava ako tzv. skutočná škoda, pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie. Ak sa na použitú poškodenú vec vynaložia náklady, vychádza tradičná judikatúra všeobecných súdov z názoru, že od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Zhodnotenie tu spočíva v použití nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené opotrebované súčiastky. Vzhľadom na uvedené intervenient zotrval na návrhu na zamietnutí žaloby.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán svedka, oboznámením listinných dokladov, znaleckým dokazovaním a zistil nasledujúci stav veci.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný v autoservise a do tohto autoservisu bolo prijaté auto zn. Audi A8 na opravu, ktorú on nevykonával. Avšak za účelom opravy bolo treba odstrániť plast pod čelným sklom zvonku a týmto úkonom bol poverený. V autoservise on vykonáva práce spojené s rozoberaním a skladaním áut. Keďže sú značkový servis, bol na tento postup vyškolený. Na dolnej hrane čelného skla je lišta, kde sa nachádza plast, ktorý prekrýva čelné sklo a tento bolo treba odstrániť. Použil tzv. plastové páčidlo podľa návodu. Po utretí čelného skla, aby sa na ňom nenachádzal prach alebo kamienky, alebo nedošlo k jeho poškodeniu, si všimol mierne poškodenia na čelnom skle zrejme od skaliek, ktoré boli veľmi nepatrné. Pri odstraňovaní plastu však dochádza k pnutiu skla a preto upozornil majiteľa pána J. na tieto nedostatky s tým, že čelné sklo môže prasknúť. On však trval na tom, že to treba urobiť kvôli oprave, preto pristúpil k odstráneniu plastu. Ako páčil plast smerom von, v tej časti došlo k prasknutiu čelného skla. Plast vybral a vec oznámil majiteľovi, sklo bolo na aute ponechané. Keďže je žalovaný poistený, majiteľ povedal, že sa to nahlási poisťovni. Prišiel ohliadajúci zamestnanec poisťovne, žalovaný však pri ohliadke nebol prítomný. Následne s ním bola prejednaná škoda za účasti majiteľa a preberacieho technika. On uviedol, ako postupoval, a že zachoval správny postup. Podľa jeho názoru došlo k prasknutiu čelného skla práve z dôvodu predchádzajúceho poškodenia. U zamestnávateľa pracoval do konca júna 2017, uvedenú udalosť si následne overil v poisťovni a keď to bolo vyčíslené, tak uhradil spomínanú spoluúčasť. Ešte pred podaním žaloby ho žalobca žiadal o úhradu škody, on mu však odpísal, že s tým nesúhlasí. Je pravdou, že podpísal aj listinu „Zasadnutie škodovej komisie“ (čl. 12), túto listinu však podpisoval dodatočne v čase, keď už u žalobcu nerobil. Čo sa týka obsahu listiny, je pravdou, že sa ústne rozprávali v kancelárii s majiteľom a s technikom asi dva mesiace po tej udalosti o uvedenej škode. Dodatočne mu listinu doniesla podpísať manželka majiteľa z dôvodu, aby bola dodržaná litera zákona, a aby mohla byť škoda uhradená poisťovňou, preto to podpísal. Právny zástupca žalobcu k výpovedi žalovaného poukázal na to, že k plneniu zo strany poisťovne došlo v máji 2017, kedy už poisťovňa mala mať všetky požadované doklady vrátane rozhodnutia škodovej komisie, a ak k ukončeniu pracovného pomeru žalovaného došlo v júni 2017, potom je nepravdivé jeho tvrdenie, že listinu podpísal až po skončení pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že si presné dátumy nespomína, ale trvá na tom, že listinu podpisoval až dodatočne.

8. Konateľ žalobcu G. J. uviedol, že do opravy bolo prijaté predmetné auto, na ktorom bola potrebná oprava motora. Pri skladaní krytu žalovaným došlo k prasknutiu čelného skla. Celú opravu mal na starosti iný zamestnanec, ktorý spolu so žalovaným riešil túto prasklinu. Ďalej konateľ žalobcu uviedol, že pri prijatí vozidla sa spisuje tzv. zákazkový list, kde sa popisuje stav vozidla, a ak by došlo k viditeľnému poškodeniu na vozidle, technik to zapíše do zákazkového listu. V tomto prípade žiadne viditeľné poškodenie vozidla nebolo, preto v zákazkovom liste, ktorý súdu predložil, nie je nič také uvedené. Pred opravou vozidla pri jeho prijatí neriešili stav čelného skla. Preberacím technikom v tomto prípade bol pán V. a zároveň technik určí, akú opravu je potrebné vykonať na vozidle a určí aj mechanika na opravu. Tu bol určený mechanik na opravu pán Š., avšak pri oprave bolo potrebné rozobratie vozidla, čím bol poverený žalovaný, práve on mal v servise na starosti rozoberanie motorových vozidiel, je špecializovaný na túto oblasť, absolvoval povinné školenia, nakoľko v minulosti boli značkovým servisom aj pre značku Audi, v čase škodovej udalosti už neboli značkovým servisom zn. Audi, avšak štýl práce bol rovnaký. Škodovú udalosť riešil pán V. so žalovaným a zabezpečili ohliadku vozidla. Následne bolo objednané nové čelné sklo a došlo k jeho výmene, bola vystavená faktúra a listiny boli zaslané poisťovni na plnenie. Zasadala škodová komisia, ktorej bol účastný on, pán V., dcéra konateľa a žalovaný. Keďže k prasknutiu skla došlo pri páčení žalovaným, bol za poškodenie zodpovedný a dohodlo sa, že sa to bude riešiť cez jeho poistku. Zápisnicu o škodovej komisii spisovala dcéra konateľa a dodatočne zrejme ona dopísala rukou faktúru a vyčíslenú škodu, pretože faktúra bola vystavená až neskôr. Faktúra sa posielala poisťovni na ich žiadosť. Konateľ žalobcu poprel, že by ho žalovaný upozorňoval na to, že vzhľadom na stav čelného skla sa pri oprave toto môže poškodiť. Podľa jeho názoru stav skla nebránil používaniu motorového vozidla, avšak prasklina vzniknutá konaním žalovaného tomu určite bránila. Bol toho názoru, že poisťovňa neplnila a bol to ich „výmysel.“ Poukázal na to, že 27 rokov pôsobí v oblasti opravy motorových vozidiel, vyštudoval strojársku priemyslovku a podľa jeho názoru čelné sklo poškodené výlupkami v tomto prípade nemalo žiaden vplyv na postup pri oprave vozidla, vozidlo v takom stave je bežne použiteľné na cestách. Aj v minulosti obdobne poškodené sklo opravovali a nikdy sa nič nestalo. Ako príčinu vzniku praskliny videl to, že žalovaný zrejme viac zapáčil ako mal a preto to prasklo. Žalovaný zotrval na tom, že šiel osobne za konateľom a oznámil mu, že vzhľadom na poškodenie čelného skla, toto pri skladaní môže prasknúť, on mu však povedal, že to treba urobiť, toto si s určitosťou pamätá.

9. Svedok W. J., ktorý pracuje ako technik pre výkon ohliadok poškodených motorových vozidiel pre intervenienta uviedol, že pri uvedenej ohlásenej poistnej udalosti vykonával ohliadku poškodeného vozidla v autoservise. Na mieste sa spytoval ako došlo k poškodeniu vozidla. O ohliadke vykonal zápis, vyhotovil fotodokumentáciu a popis ku každej jednotlivej fotografii, o čo sa jedná. Posúdil, či sa poistná udalosť stala tak, ako bolo oznámené. Spíše aj nesúvisiace poškodenia, ktoré boli už pred škodovou udalosťou, t. j. nespôsobené poistencom na vozidle a zadokumentuje. V tomto prípade zistil drobné výlupky na čelnom skle zrejme od posypového materiálu zo zimnej údržby. Bola zistená aj prasklina na skle spôsobná poisteným pri skladaní čelného skla. Na základe rozsahu poškodenia doporučil výmenu čelného skla. Čo sa týka nesúvisiacich poškodení, svedok sa nevedel vyjadriť, či vzhľadom na to by bola potrebná výmena čelného skla, vo všeobecnosti ak sa oprava javí ako nerentabilná, doporučuje výmenu čelného skla, avšak to je vecou majiteľa vozidla. Vzhľadom na prasklinu spôsobenú žalovaným však doporučil výmenu čelného skla z dôvodu, že inak by bolo vozidlo v zmysle právnych predpisov nespôsobilé jazdy, pretože v zornom poli vodiča nemôžu byť žiadne praskliny. Hoci v danom prípade prasklina nebola v zornom poli vodiča, pri jazde na nerovnostiach hrozilo, že sa prasklina môže zväčšiť. Keďže sa jednalo o autoservis, ktorý nebol zmluvným partnerom, nerobila sa kalkulácia nákladov. On zápis spolu s fotodokumentáciou vložil do systému pre účely likvidácie a tým sa jeho práca skončila. Ak by likvidátor žiadal dodatočnú konzultáciu, bol by ju poskytol. V tomto prípade to nie je uložené v systéme, takže k tomu nedošlo. Svedok sa nevedel vyjadriť, či uvedené predchádzajúce poškodenia na čelnom skle mali vplyv na vznik praskliny, jedná sa o otázku na súdneho znalca. Každý výlupok však sklo oslabí a tu bolo viacero výlupkov, takže to nevylúčil. Čo sa týkalo bližšieho popisu spomínaných nesúvisiacich poškodení, jednalo sa o štandardné poškodenia, ktoré má prakticky každé vozidlo jazdiace po našich cestách, iné poškodenia na vozidle, než na čelnom skle on nezisťoval. Z odborného hľadiska hodnota takto poškodeného čelného skla je určite nižšia, pretože je poškodené, opotrebené. Jedná sa však o bežné poškodenie ako pri iných vozidlách, takže exaktne sa to vyjadriť nedá.

10. Podľa pracovnej zmluvy bol žalovaný zamestnaný u žalobcu od 01. 01. 2007 na dobu neurčitú ako vedúci servisnej dielne, automechanik, mechanik, elektro-špecialista. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Obdobne tak podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2009. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru bolo medzi sporovými stranami dojednané ukončenie pracovného pomeru k 30. 06. 2017.

11. Podľa zápisnice škodovej komisie dňa 07. 03. 2016 zasadla škodová komisia ku škodovej udalosti zo dňa 07. 03. 2016. V popise je uvedené, že pri demontáži krytu čelného skla zamestnanec I. E. poškodil čelné sklo na tam označenom vozidle. Škodová komisia sa zhodla, že za vzniknuté poškodenie zodpovedá v plnej miere zamestnanec. Zamestnanec svojim podpisom potvrdil zodpovednosť za vzniknutú škodu. Zamestnanec a škodová komisia dohodli, že náhrada škody v prípade jej neuhradenia alebo jej časti poisťovňou bude realizovaná formou zrážky zo mzdy. Na zápise sa nachádza podpis G. J., A. P., V. V. a I. E.. Rukou je v texte dopísaná časť „Suma, IF XXXX je 1.185,12 € rovná sa požadovanej sume zamestnávateľom.“

12. Žalobca vystavil internú faktúru č. IF XXXX zo dňa 16. 11. 2016 k vozidlu zn. Audi A8, ktorou bola vyúčtovaná celková suma bez DPH 1.185,12 €. K tomu bol pripojený zákazkový list č. Q.. Obsahom faktúry bolo účtovanie drobného a pomocného materiálu v sume 25,90 €, náhradný diel - čelné sklo v sume 832,-- €, pracovné úkony - výmena čelného skla 259,-- €. Bola doložená faktúra od spoločnosti Porsche Slovakia - dodací list - čelné sklo v sume 832,-- €.

13. Podľa zápisu o poškodení vozidla zo dňa 08. 03. 2016, došlo ku škodovej udalosti dňa 07. 03. 2016. Ohliadku vykonával W. J., v popise je uvedená okrem iného doporučená oprava, čelné sklo, akustické, prasknuté, na výmenu, na skle nálepky STK/EK, po celom čelnom skle drobné výluky - nesúvisiace, pri ohliadke pracovník servisu pán V.. V časti určenie technológie bola doporučená výmena. Bol pripojený aj nákres poškodenia čelného skla. K zápisu o ohliadke intervenient predložil aj čierno- bielu fotodokumentáciu (čl. 42), ktorá však bola v nekvalitnom vyhotovení, preto intervenient predložil súdu farebnú fotodokumentáciu na nosiči CD, ktorý bol na pojednávaní oboznámený. Svedok J. k tomu uviedol, že na fotografiách č. 7 až 14 sú fotograficky zdokumentované tzv. výlupky, ktoré nesúviseli so škodovou udalosťou.

14. Podľa hlásenia škodovej udalosti zo dňa 24. 03. 2016 bol označený za poisteného žalovaný, v časti údajov o škodovej udalosti bol popis - pri demontáži krytu čelného skla (torpéda) som poškodil čelné sklo, ktoré prasklo. V časti špecifické údaje bolo zaškrtnuté, že poistený zodpovedá za škodu s tým, že škoda bola spôsobená pri výkone povolania, ako zamestnávateľ bol označený žalobca, zoznam poškodených vecí - čelné sklo 1 kus. V časti 5 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody.

15. Podľa oznámenia intervenienta zo dňa 30. 05. 2017 bolo žalobcovi oznámené, že zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania poisteného - žalovaný, poukazuje sa náhrada škody vo výške 746,62 €, výpočet poistného plnenia: výška požadovanej náhrady 1.185,12 €, nesúvisiace poškodenie - 355,54 €, skutočná výška škody: 829,58 €, spoluúčasť 10 % podľa poistnej zmluvy - 82,96 €, výsledné poistné plnenie 746,62 €.

16. Podľa výpisu z účtu žalobcu bola na jeho účet pripísaná dňa 23. 08. 2017 suma 82,96 € so špecifikáciou „I. E..“

17. Listom zo dňa 11. 08. 2017 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na úhradu sumy 438,50 € z titulu škody spôsobenej zamestnancom zamestnávateľovi. Bol požiadaný o úhradu dlžnej pohľadávky do 28. 08. 2017. Žalobca doložil odpoveď žalovaného zo dňa 22. 08. 2017, na obsah ktorej poukázal s tým, že žalovaný uviedol „Je nesporné, že som uznal svoju zodpovednosť za vznik škody bývalému zamestnávateľovi, avšak nie v rozsahu vyčíslenej výšky škody.“ Listom zo dňa 31. 08. 2017 žalobca zotrval na svojom nároku s tým, že poisťovňa odmieta uhradiť spôsobenú škodu uplatnenú žalobcom a preto je žalovaný povinný nahradiť v zmysle . Žalobca eviduje čiastočnú úhradu vo výške 82,96 €, pričom uvedené plnenie považuje za uznanie zvyšku dlhu. Preto bol vyzvaný na úhradu zvyšku dlhu 355,54 € najneskôr do 11. 09. 2017.

18. Listom zo dňa 18. 08. 2017 oznámil intervenient žalovanému k jeho listu zo 16. 08. 2017, že poisťovňa zabezpečila riešenie poistnej udalosti tak, že poškodenému poukázala plnenie vo výške 746,62 €, po odpočítaní spoluúčasti a sumy 355,54 € za nesúvisiace poškodenie. Ohliadkou a fotodokumentáciou bolo zistené predchádzajúce poškodenie čelného skla, ktoré nesúviselo s poškodením, ktoré spôsobil žalovaný. Poisťovňa zotrvala na tom, že výška skutočnej škody s odpočítaním časti poškodenia, ktoré nesúviselo s poškodením spôsobeným žalovaným bola vypočítaná správne.

19. Intervenient predložil súdu poistnú zmluvu uzavretú so žalovaným na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania zo dňa 13. 11. 2006. K tomu boli pripojené všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.

20. Súd vo veci nariadil uznesením zo dňa 28. 01. 2019 znalecké dokazovanie za účelom preverenia postupu žalovaného a zistenia prípadného zavinenia na vzniku škody, ako aj za účelom zistenia skutočnej škody, ktorá bola žalovaným a intervenientom rozporovaná. Znalec Q.. G. R. z odboru doprava cestná - technický stav cestných vozidiel - odhad hodnoty cestných vozidiel vypracoval vo veci znalecký posudok č. 1/2019. Znalec bol vypočutý na pojednávaní a uviedol, že pre účely jeho vypracovania komunikoval aj so stranami sporu, konzultoval s technikom intervenienta, s konateľom žalobcu p. J., s majiteľom resp. držiteľom vozidla v čase poistnej udalosti - AK E.. Ďalej mal k dispozícii súdny spis a sám si zabezpečil potrebné materiály. K postupu demontáže čelného skla uvedené konzultoval aj so žalovaným. Vychádzal z údajov značkového servisu, ktorý realizuje výmenu čelného skla na daný typ motorového vozidla, kde mu bol poskytnutý aj technologický postup, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a je stanovený výrobcom vozidla. Tento postup konzultoval aj s mechanikom značkového servisu. Znalec konštatoval, že v uvedenom návode nie je uvedené použitie páčidiel tak, ako uvádzal žalovaný. Technik značkového servisu uviedol, že nepoužívajú žiadne páčidlá. Podľa návodu na montáž a demontáž čelného skla znalec uviedol, že sa postupuje tak, že po demontáži ramena stieračov sa stiahne tesnenie predného veka s doporučením nastriekania mydlového roztoku a vytiahnutie krytu od okraja skla v smere kolmom. Konzultáciou s technikom značkového servisu bolo zistené, že použijú spomínanú mydlovú emulziu a potom rukou od kraja vypáči kryt. V odpovedi na otázku č. 2 preto znalec uzavrel, že žalovaný pred demontážou nepoužil mydlový roztok pre uľahčenie demontáže a ťahanie krytu od okraja nahradil páčením pomocou umelohmotného páčidla. Znalec vo výpovedi uviedol, že hrana čelného skla je citlivá na mechanické zaťaženie, takže uvedeným postupom došlo k prasknutiu čelného skla. Pokiaľ bolo použité páčidlo, došlo k zatlačeniu do hrany čelného skla, čím došlo k miernemu prítlaku krytu do lôžka, čo ešte sťažilo situáciu. To znamená, že postupom žalovaného nebol dodržaný predpísaný postup. K odpovedi na otázku č. 3 znalec uviedol, že zistené praskliny vychádzajú od spodného okraja čelného skla, teda z miest, kde bolo silové pôsobenie použitého páčidla a pri dodržaní stanoveného postupu demontáže by k poškodeniu čelného skla takto nedošlo. Drobné poškodenia čelného skla nemali vplyv na začiatok šírenia prasklín. Znalec vo výpovedi potvrdil, že rozsah zisteného predchádzajúceho poškodenia čelného skla nebol taký, aby sa podieľal na prasknutí čelného skla konaním žalovaného. Podľa úlohy č. 5 mal znalec vyčísliť skutočnú škodu na čelnom skle v dôsledku konania žalovaného so zohľadnením predchádzajúceho poškodenia čelného skla. Znalec pri stanovení výšky škody vychádzal z Prílohy č. 6 Vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podľa právnej úpravy na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie. Znalec pri výpočte rešpektoval skutočnosť, že reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred jeho poškodením je vyššia ako náklady na opravu. Náklady na opravu boli určené na 1.185,12 €. Pri úvahách o vplyve opravy na všeobecnú hodnotu vozidla znalec rešpektoval, že čelné sklo bolo pred výmenou čiastočne poškodené. V čase poistnej udalosti však spĺňalo podmienky pre prevádzku vozidla v zmysle Vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Čiastočné poškodenie by sa prejavilo znížením všeobecnej hodnoty vozidla pred výmenou čelného skla. Na druhej strane však demontáž a montáž nového čelného skla ovplyvňuje oblasť obruby skla a spôsobuje čiastočné znehodnotenie v tejto oblasti. Na vysvetlenie pri výsluchu znalec uviedol, že čelné sklo sa usádza do karosérie vozidla v strešnej časti vozidla, v spodnej časti vozidla, v oblasti stĺpikov. S tým potom súvisí postup pri montáži a demontáži čelného skla. Pri demontáži sa niekedy zoškrabáva staré lôžko, kde je čelné sklo usadené a v tom vidí možné znehodnotenie, nejedná sa však o rádovo nejaké stovky, možno to rátať na desiatky eur. Z priloženej fotodokumentácie sú zrejmé výlupky, t. j. znehodnotenie čelného skla, pričom postupom intervenienta došlo k zníženiu hodnoty tohto čelného skla o 30 %. Znalec vychádzal z informácie, že ešte pred uvedenou opravou u žalobcu došlo k výmene čelného skla na predmetnom vozidle v apríli 2014 a bola použitá ochranná fólia, ktorá je v hodnote 24,45 €. Keďže fólia je mäkšia ako čelné sklo, to bol dôvod spôsobenia výlupkov, o čom svedčia tzv. mikroštrbiny, ktoré boli popisované. Je však pravdou, že v spise sa nenachádza fotodokumentácia aj z vnútornej strany vozidla, ktorá by o tom svedčila. To znamená, že nemohlo dôjsť k znehodnoteniu čelného skla v rozsahu 30 %. Znalec poukázal na to, že predmetné vozidlo spĺňalo všetky zákonné podmienky prevádzky. Preto znalec uzavrel, že uvedenému znehodnoteniu čelného skla sa môže rovnať znehodnotenie, ku ktorému dochádza pri montáži a demontáži, ktoré spomínal ako tzv. zoškrabanie starého lôžka. Preto znalec uzavrel, že všeobecná hodnota vozidla pred opravou a po oprave bola zhruba rovnaká. Celkové náklady na opravu boli stanovené na 1.185,12 € bez DPH a v súdnom konaní nebola námietka voči takto určenej škode. Kontrolou jednotlivých položiek nezistil odchýlky vo výpočte konečnej sumy, preto ju považuje za prijateľnú. Na internej faktúre nie je uvedená položka nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu, ktorá je však oproti ostatným nákladom zanedbateľná, preto znalec uzavrel, že skutočná škoda na čelnom skle v dôsledku konania žalovaného pri zohľadnení predchádzajúceho poškodenia čelného skla predstavuje sumu 1.185,12 €.

21. Intervenient ako dôkaz predložil súdu návod na montáž a demontáž čelného skla zabezpečený od servisu Galimex, s. r. o. Martin a e-mail z 24. 04. 2019, v zmysle ktorého sa vyjadril pán G. - vedúci servisu VW, Audi a Škoda k otázke, či demontáž čelného skla ovplyvňuje oblasť obruby skla a spôsobuje čiastočné znehodnotenie tejto oblasti. Podľa jeho vyjadrenia výrobca deklaruje dané sklo ako demontovateľný diel. Pokiaľ mechanik vykonávajúci montáž použije výrobcom predpísané špeciálne prípravky a dodrží predpísaný technologický postup, podľa technickej dokumentácie výrobcu nedôjde k žiadnemu poškodeniu (znehodnoteniu tohto dielu).

22. Podľa , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

22.1 Podľa , zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa ods. 2, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Podľa ods. 3, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

22.2 Podľa , pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

22.3. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22.4 Podľa Nariadenia Vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22.5. Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za obdobie od 16.03.2016 je 0,00 %.

23. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že pri vykonávaní pracovného úkonu - demontáž čelného skla na osobnom motorovom vozidle, ktoré bolo predmetom opravy u žalobcu, žalovaný v súlade so svojimi pracovnými povinnosťami vykonával túto demontáž, pri jeho úkone došlo k prasknutiu čelného skla na predmetnom motorovom vozidle. Rovnako nebolo sporné, že uvedená udalosť bola nahlásená intervenientovi, pretože žalovaný mal s intervenientom uzavretú Zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone práce a pre prípad spôsobenia škody bol žalovaný poistený. Uvedenú udalosť teda bolo možné hodnotiť ako poistnú udalosť, pre prípad ktorú bol intervenient povinný plniť poistné plnenie. Rovnako nebolo sporné, že intervenient vykonal šetrenie poistnej udalosti a uzavrel, že poškodené čelné sklo je potrebné vzhľadom na jeho poškodenie vymeniť. Ďalej súd vychádzal zo skutočnosti, ktorá nebola sporná, že intervenient vykonal likvidáciu škodovej udalosti v zmysle oznámenia zo dňa 30. 05. 2017 a uhradil ako poistné plnenie v prospech žalobcu sumu 746,62 €. Z oznámenia vyplýva, že intervenient vychádzal z uplatneného nároku vo výške 1.185,12 €, z ktorého odpočítal dojednanú spoluúčasť poisteného vo výške 10 % a poškodenia nesúvisiace so zavinením poisteného vo výške 30 %. Žalovaný škodu v rozsahu spoluúčasti vo výške 82,96 € žalobcovi uhradil, zvyšnú časť, ktorá zostala sporná vo výške 355,54 € žalobcovi neuhradil. Uvedená suma mala zodpovedať predchádzajúcemu poškodeniu čelného skla, ktoré nesúviselo s konaním žalovaného. Žalovaný tvrdil, že predchádzajúce poškodenie čelného skla prispelo k jeho následnému poškodeniu pri manipulácii, na čo vopred žalobcu upozornil. Žalobca toto tvrdenie žalovaného poprel a žalovaný žiaden dôkaz o svojom tvrdení nedoložil, preto súd toto tvrdenie žalovaného považoval za nepreukázané. V ďalšom sa súd zaoberal konštatovaním žalovaného, že práve z dôvodu predchádzajúceho poškodenia čelného skla došlo pri pracovných úkonoch žalovaným k jeho následnému prasknutiu. Žalovaný tvrdil, že zachoval predpísaný postup a pokiaľ by čelné sklo nebolo predtým poškodené, k jeho poškodeniu pri demontáži by nedošlo. Žalobca uvedené tvrdenia žalovaného popieral a poukazoval na to, že žalovaný doposiaľ nepopieral svoju zodpovednosť za škodu, poukázal na zápis o škodovej udalosti, kde žalovaný podpisom potvrdil, že je zodpovedný za vzniknutú škodu, poukázal na hlásenie škodovej udalosti poisťovni, ktoré podával žalovaný, kde sám uviedol, že poškodil čelné sklo pri jeho demontáži. Súd uvádza, že zodpovednosť zamestnanca za škodu zamestnávateľovi je daná, ak je preukázané zavinené porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním. Plnením pracovných úloh vo všeobecnosti sa považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, v tomto konkrétnom prípade nebolo sporné, že žalovaný vykonával úkony pri plnení pracovných povinností, pri demontáži čelného skla na uvedenom motorovom vozidle. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi preukázať zavinenie ( ). Pokiaľ žalobca poukázal na prerokovanie náhrady škody so žalovaným, kedy žalovaný ako zamestnanec uznal zodpovednosť za škodu, takéto uznanie ( ) nie je samostatný zaväzovací dôvod a ani nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase uznania, tak ako je to napr. v prípade - uznanie dlhu. Uznanie zodpovednosti žalovaným za škodu v zmysle zápisnice o zasadnutí škodovej udalosti ako aj dohoda žalovaného so žalobcom o spôsobe náhrady škody formou zrážok zo mzdy nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne konanie pracovníka, s ktorým spája jeho zodpovednosť za vniknutú škodu. Uvedený úkon súd nemohol posúdiť v zmysle ustanovenia , pretože v danom prípade musí byť presne určená výška dlhu, čo v tomto prípade nebolo dodržané, nakoľko z výpovede oboch strán vyplynulo, že faktúra bola vystavená neskôr ako bola spísaná zápisnica o škodovej udalosti a časť výšky škody bola dopísaná do predmetnej zápisnice až dodatočne zo strany žalobcu, resp. jeho zamestnanca. Obdobne tak hlásenie o škodovej udalosti podané žalovaným nezakladá domnienku o jeho zodpovednosti za škodu, zodpovednosť za škodu musí byť pred súdom bezpečne preukázaná. Ani samotným uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v civilnom sporovom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku veriteľa (R13/1988). Keďže žalobca v konaní tvrdil, že nesprávnym postupom žalovaného, ktorý zrejme viac zapáčil do čelného skla, toto následne poškodil, naproti tvrdeniu žalovaného, že k poškodeniu čelného skla došlo výlučne z dôvodu jeho predchádzajúceho poškodenia drobnými výlupkami, na odstránenie rozporu tvrdení strán súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko sa jedná o otázku odborného charakteru. V znaleckom posudku znalec popísal postup pri demontáži čelného skla určenú výrobcom konkrétneho typu motorového vozidla, ktoré bolo predmetom opravy a dospel k záveru, že žalovaný nedodržal predpísaný postup, pretože jednak nepoužil tzv. mydlový roztok na uľahčenie demontáže a použil na demontáž páčidlo, ktoré v predpísanom postupe uvedené nie je a práve z tohto dôvodu znalec konštatoval, že zatlačením páčidla na hranu čelného skla došlo v mieste páčenia k jeho poškodeniu. Z uvedeného súdu uzatvára, že pokiaľ žalovaný nedodržal predpísaný postup, jeho zavinením pri demontáži čelného skla došlo k jeho poškodeniu takým spôsobom, že bola nevyhnutná výmena čelného skla. Súd preto zavinenie žalovaného na vzniknutej škodovej udalosti mal za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Keďže znalec uviedol, že predchádzajúce poškodenia čelného skla drobnými výlupkami nemali žiaden vplyv na dané poškodenie čelného skla žalovaným, súd v ďalšom považoval za irelevantné, či uvedené drobné poškodenia žalovaný žalobcovi ako zamestnávateľovi oznámil alebo nie, pretože v danom prípade neprichádza do úvahy prípadné pripočítanie zavinenia zamestnávateľa.

24. V ďalšom sa súd zaoberal výškou uplatneného nároku na námietky žalovaného a intervenienta, ktorí tvrdili, že v uvedenej časti žalovaný nezodpovedá za škodu, nakoľko sa jedná o škodu na čelnom skle spôsobenú predchádzajúcim poškodením čelného skla drobnými výlupkami, za ktoré žalovaný svojim konaním nezodpovedá, tak ako to vyplynulo zo šetrenia škodovej udalosti intervenientom. Intervenient preukázal, že pri šetrení škodovej udalosti za náklade fotodokumentácie sa na čelnom skle nachádzali drobné výlupky spôsobené zrejme kamienkami na cestách, jedná sa o bežné poškodenie čelného skla motorových vozidiel, ktoré sa pohybujú na cestách. Intervenient však neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil dôkazy o tom, prečo krátil poistné plnenie práve v rozsahu 30 %. Uvedené nevyplynulo ani z výpovede svedka, ktorého intervenient vo veci navrhol vypočuť, pretože tento svedok uvedené zníženie ani neposudzoval. Súd v rámci znaleckého dokazovania uložil znalcovi povinnosť vyčísliť skutočnú škodu, ktorá konaním žalovaného vznikla na poškodenom motorovom vozidle. Znalec uvádzal, že uvedenú skutočnú škodu vyčíslil postupom podľa Vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a to Prílohy č. 6 - postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel. Podľa časti A bod 38, pri výpočte výšky škody podľa sa vychádza zo skutočnej škody, ktorá vznikla na vozidle jeho poškodením, prípadne odcudzením (obdobne viď /1 ). Pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená (obdobne viď ). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si uplatnil vo veci skutočnú škodu ako náklady potrebné na výmenu čelného skla, pretože oprava v danom prípade nebola možná, nakoľko vozidlo by nebolo spôsobilé v zmysle príslušných právnych predpisov jazdy na ceste. Znalec poukázal na časť C, v zmysle ktorej na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie. Znalec uviedol, že sám nevykonal ohliadku vozidla, nakoľko v čase vykonania znaleckého úkonu pôvodný majiteľ už nemal vozidlo k dispozícii, okrem toho vzhľadom na výmenu čelného skla, uvedenú ohliadku znalec považoval za zbytočnú. Ďalej znalec uviedol, že vychádzal zo skutočnosti, že reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred jej poškodením bola vyššia ako náklady na opravu. Pre danú značku, typ, výbavu a počet najazdených km sa všeobecná hodnota pohybuje cca 17.000,-- € a viac, náklady na opravu poškodenia čelného skla boli určené na 1.185,12 €. V ďalšom znalec rešpektoval to, že čelné sklo bolo pred výmenou čiastočne poškodené, avšak spĺňalo podmienky pre prevádzku vozidla v zmysle zákonných predpisov. Čiastočné poškodenie čelného skla by sa prejavilo znížením všeobecnej hodnoty vozidla pred výmenou čelného skla. Na druhej strane však montáž a demontáž nového čelného skla ovplyvňuje oblasť obruby skla a spôsobuje čiastočné znehodnotenie v tejto oblasti. Pri výsluchu znalec k tejto časti uviedol, že vychádzal z informácie, že pred opravou, ktorá je predmetom tohto sporu, na tomto vozidle došlo v apríli 2014 k výmene čelného skla a bola použitá ochranná fólia, ktorej cena je 24,45 €. Keďže fólia je mäkšia ako čelné sklo, to bol dôvod uvedených výlupkov, o čom svedčia aj tzv. mikroštrbiny popisované v spise. Na základe toho znalec vylúčil, že by došlo k znehodnoteniu čelného skla v rozsahu 30 % tak, ako konštatoval intervenient. Rovnako tak pri montáži a demontáži nového čelného skla sa niekedy zoškrabáva staré lôžko, kde je toto usadené, čo možno konštatovať za možné znehodnotenie rovnako rádovo v desiatkach eur, určite nie na stovky eur. Vzhľadom na uvedené potom znalec konštatoval, že všeobecná hodnota vozidla pred opravou a po oprave je zhruba rovnaká. Preto na výpočet výšky škody použil vzorec podľa Prílohy bod C písm. h/, kedy výška škody znamená náklady na opravu poškodenia po odpočítaní hodnoty predajných zvyškov. Čo sa týka stanovenia celkových nákladov na opravu, tieto boli stanovené servisom na 1.185,12 € bez DPH a v ďalšom konaní neboli žiadne námietky voči takto určenej výške. Kontrolou jednotlivých položiek znalec nezistil odchýlky vo výpočte konečnej sumy, preto ju považoval za prijateľnú. Náklady na opravu sa vypočítajú ako súčet nákladov na materiál potrebný na opravu poškodenia, náklady na opravárenské práce potrebné na opravu poškodenia a náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknuté pri oprave. Na predloženej faktúre nie je uvedená položka nákladov na likvidáciu nepoužiteľného materiálu, oproti ostatným nákladom je však zanedbateľná. Znalec preto vychádzal z nákladov na opravu v zmysle vystavenej faktúry. Pri nezmenenej všeobecnej hodnote vozidla sa potom výška škody vypočítava ako rozdiel medzi nákladmi na opravu a hodnotou predajných zvyškov vozidla. Keďže neboli zvyšky vozidla, ktoré by boli predajné, výška škody zodpovedá nákladom na opravu vo výške 1.185,12 €. Intervenient namietol uvedený postup znalca, kedy poukázal na to, že následnú výmenu čelného skla, kedy môže dôjsť k prípadnému znehodnoteniu motorového vozidla tzv. zoškrabaním starého lôžka, realizoval iný subjekt, čo nemožno pripočítať konaniu žalovaného a rovnako k záveru znalca o výške predchádzajúceho poškodenia fóliou, neboli doposiaľ produkované žiadne iné dôkazy, žiadal, aby súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Žalobca s poukazom na hodnotu sporu kontrolné znalecké dokazovanie považoval za nehospodárne a mal zato, že doterajším dokazovaním jeho nárok je v dostatočnej miere preukázaný. Súd konštatuje, že pokiaľ pri montáži a demontáži čelného skla dochádza k znehodnoteniu motorového vozidla znížením všeobecnej hodnoty tzv. zoškrabaním starého lôžka, v ktorom je čelné sklo uložené, hoci túto výmenu realizoval iný subjekt, tak ako bolo konštatované vyššie, konaním žalovaného vznikla potreba výmeny čelného skla, preto takéto znehodnotenie možno pripočítať konaniu žalovaného, t. j. vzniká v priamej súvislosti ako následok konania žalovaného, kedy jeho konaním došlo k takému poškodeniu čelného skla, ktorá si vyžadovala jeho výmenu, čo nespochybnil ani intervenient, naopak, pri ohliadke výmenu čelného skla sám doporučil. Pokiaľ intervenient zotrval na rozsahu zníženia hodnoty čelného skla o 30 % vzhľadom na predchádzajúce poškodenie, tak ako bolo konštatované vyššie, žiadne skutočnosti ani dôkazy o takomto rozsahu zníženia súdu nepredložil, preto súd vychádzajúc zo znaleckého posudku uzavrel, že znalcom bola určená výška náhrady škody správne s prihliadnutím na náklady výmeny čelného skla, ktorá bola potrebná na základe konania žalovaného.

25. Preto súd konštatuje, že žalobca v konaní preukázal oprávnený nárok na náhradu škody. Bolo preukázané, že ku škode došlo konaním žalovaného. Bolo preukázané, že výška škody uplatnená žalobcom v tomto konaní je opodstatnená. Časť škody bola uhradená intervenientom z poistenia žalovaného, časť škody bola uhradená žalovaným, zvyšná časť škody doposiaľ uhradená nebola, nárok žalobcu na náhradu škody v rozsahu 355,54 € súd považuje za dôvodný a preukázaný. Keďže žalovaný škodu na výzvu žalobcu neuhradil ani v náhradnej lehote, po uplynutí tejto lehoty sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, na základe čoho vznikol žalobcovi aj nárok na príslušný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade s predpismi civilného práva. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného dlh zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( ).

26. O trovách konania rozhodoval súd podľa , t. j. podľa pomeru úspechu. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania. Súd zaviazal žalovaného ako aj intervenienta, ktorý vystupoval na jeho strane, povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.