Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-43-2019.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: L. Š., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. Č.. XX, XXX XX C., o zaplatenie 2 608,60 eura s prísl.,, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23. 04. 2018, č. k. 3C/138/2016-57 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 608,60 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 2 608,60 eura od 16. 04. 2016 do zaplatenia a náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 156 eur.
2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
I. Súd pokiaľ sa týka žaloby žalobcu v časti o zaplatenie 842,34 eur s prísl. konanie zastavuje .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 529,57,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 860,56,- eur od 16.04.2016 do 20.06.2016, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 845,56,- eur od 21.06.2016 do 08.07.2016, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 830,56,- eur od 09.07.2016 do 08.08.2016, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 815,56,- eur od 09.08.2016 do 16.09.2016, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 800,56,- eur od 17.09.2016 do 21.11.2016, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 790,56,- eur od 22.11.2016 do 26.06.2017, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 775,56,- eur od 27.06.2017 do 17.07.2017, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 760,56,- eur od 18.07.2017 do 30.10.2017, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 750,56,- eur od 31.10.2017 do 16.11.2017, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 735,56,- eur od 17.11.2017 do 05.12.2017, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 720,56,- eur od 06.12.2017 do 20.12.2017, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 559,57,- eur od 21.12.2017 do 17.01.2018, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 549,57,- eur od 18.01.2018 do 21.02.2018, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 539,57,- eur od 22.02.2018 do 02.03.2018, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 529,57,- eur od 03.03.2018 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 15,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.
III. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .
IV. Stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 39 a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 6 ods. 3, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia zmluvy.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 20. 12. 2012 uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty G., a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.: XXXXXXXX. Ku dňu vystavania výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 200 eur s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne zo štandardnou splátkou vo výške 40 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 08. 01. 2013 a jednorazovo vyčerpal 1 200 eur. Žalovaný celkom uhradil sumu 670,43 eura, pred podaním žaloby uhradil 339,44 eura a po podaní žaloby 330,99 eura. Súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
5. Súd sa zaoberal dohodnutým úrokom z úveru vo výške 22,80 % ročne. Zistil, že úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (XX/XXXX) činila úrok pre spotrebiteľské a ostatné úvery s dohodnutou splatnosťou od jedného do piatich rokov vo výške 13,02 %. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru v danom prípade viac ako 1,75-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd považoval dohodnutú výšku úrokov za absolútne neplatnú.
6. Žalobca skutočne schválil žalovanému úverový rámec vo výške 1 200 eur, pričom žalovaný vyčerpal z tohto rámca 1 200 eur a uhradil sumu 670,43 eura, ktorú úhradu súd započítal na úhradu istiny. Preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru vzhľadom k tomu, že žalobcovi vznikol nárok iba na zaplatenie istiny z poskytnutých finančných prostriedkov, má žalobca nárok na vrátenie istiny vo výške 529,57 eura.
7. Žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku sa dostal do omeškania, a preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžných súm v žalobcom požadovanej výške 8 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti, teda od 16. 04. 2016.
8. Je zrejmé, že žalovaný si je vedomý existencie svojho dlhu, vyvíja úsilie o jeho vyrovnanie, ale vzhľadom na ťaživú sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, ktorý sa stará o dve ťažko zdravotne postihnuté deti a svoj dlh voči žalobcovi spláca v rámci svojich schopností, súd povolil žalovanému dlh uhradiť v mesačných splátkach.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 529,57 eura, teda mal úspech 33 % a neúspech 67 %, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu ani žiaden nárok na náhradu trov konania nevznikol, súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
10. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania (III. a IV.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná. Uviedol, že výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve 22,80 % je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 01. 09. 2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, odvolateľ zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvojnásobku za akceptujúcu, v takom prípade výška dojednaných úrokov v úverovej zmluve spĺňa kritéria pre maximálnu výšku odplaty a nemôže byť označená za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Dojednané úroky v úverovej zmluve nepresahujú dvojnásobok priemernej výšky úrokov požadovaných bankami, nespĺňajú požiadavku neprimeranosti výšky dojednaných úrokov a z uvedeného dôvodu dojednanú výšku úrokov z úveru nie je možné označiť za rozpornú s dobrými mravmi. Dojednaná odplata je primeraná v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
11. Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že pravidelne spláca žalobcovi mesačné splátky po 15 eur a tieto bude splácať aj do budúcna. V prípade, ak by sa jeho sociálna situácia zlepšila a mohol by žalobcovi zaplatiť aj viac, je ochotný v čo najkratšej dobe dlh vyrovnať. Spolu s manželkou žijú vo veľmi zlej sociálnej situácií, vychovávajú dve maloleté deti, jedno dieťa je postihnuté detskou mozgovou obrnou. Manželka žalovaného nepracuje, poberá len opatrovateľský príspevok. Druhé dieťa je takisto postihnuté zdravotne, nakoľko má epileptické záchvaty, v súvislosti s čím má žalovaný zvýšené výdaje na lieky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, G. uzavrela so žalovaným dňa 20. 12. 2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty G. a. s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 200 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40 eur.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. V zmysle uplatnených odvolacích námietok bol predmetom prieskumu odvolacieho konania prijatý právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania úrokovej sadzby.
16. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, keď primeranosť dojednania úrokovej sadzby porovnával so štatistickými údajmi Národnej banky Slovenska. Z jeho zistení vyplýva, že priemerná úroková sadzba v čase poskytnutia pôžičky (XX/XXXX) činila úrok pre spotrebiteľské a ostatné úvery s dohodnutou splatnosťou od jedného do piatich rokov vo výške 13,02 % ročne. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že dojednané úroky v úverovej zmluve nepresahujúce dvojnásobok priemernej výšky úrokov požadovaných bankami nespĺňajú požiadavku neprimeranosti výšky dojednaných úrokov a z uvedeného dôvodu dojednanú výšku úrokov z úveru nie je možné označiť za rozpornú s dobrými mravmi
17. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
18. Žalobca platnosť dojednania úrokovej sadzby založil na skutočnosti, že táto nepredstavuje dvojnásobok priemernej hodnoty úrokovej sadzby. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že judikatúra súdov dospela síce k záveru, že výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, uvedené sa však vzťahuje na nebankové subjekty a vyššie úroky sa dajú akceptovať len z dôvodu vyššieho rizika, ktoré nebankové subjekty pri poskytovaní úverov postupujú. V prejednávanom prípade do popredia vystupuje postavenie žalobcu ako bankového subjektu, pri ktorom sa posudzovanie platnosti dojednania úrokovej sadzby riadi prísnejšími pravidlami. Ak žalobca dojednal úrokovú sadzbu, ktorá len bez mála predstavuje dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb dojednávaných bankami pri poskytovaní obdobných spotrebiteľských úveroch, konanie žalobcu nie je odôvodnené, sledujúce získanie neprimerane vysokej odplaty od spotrebiteľa. Takýto právny úkon však odporuje dobrým mravom a je dôvodom jeho neplatnosti v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. ako už správne uviedol súd prvej inštancie.
19. Odvolací súd sa v tejto súvislosti preto stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie o neprimeranosti výšky dojednaného zmluvného úroku. Je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že výška dojednaného úroku z úveru predstavuje samostatnú kategóriu, ktorá podlieha súdnemu prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov. Bez právnej relevancie preto zostáva, že celková výška nákladov spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom neprevyšuje odplatu, obvykle požadovanú na finančnom trhu. Vychádzajúc zo zmluvných dojednaní zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluvný úrok predstavoval jedinú odplatu za poskytnutie úveru, preto za vecne správny považuje odvolací súd prijatý právny záver, podľa ktorého prislúcha žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške rozdielu medzi požičanou a vrátenou sumou pôžičky, bez úrokov.
20. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP. Vecne správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania, ktorý zvlášť odvolaním nebol napadnutý.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľne trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).