Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_31P-61-2018.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky, D.. U. C., štátnej občianky Slovenskej republiky, administratívnej pracovníčky, bytom X. XXX, a otca, D.. P. C., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom I. XXX, o návrhu matky na úprav rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletá T. C. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú T. sumou 100,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zveril maloletú T. do jej osobnej starostlivosti, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, a výživné navrhovala otcovi na maloletú určiť sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2018. Uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo je doposiaľ stále platné. Otec dieťaťa sa zdržuje a býva u svojich rodičov v ich dome v I. XXX. O maloletú dcéru sa stará výlučne ona, otec sa jej nevenuje a nevychováva ju. Taktiež neprispieva na jej výživu. Je zamestnaný v M. X., a.s. L. nad V., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 650,- eur netto. Ďalej uviedla, že ona pracuje na daňovom úrade, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 900,- eur netto. Poukázala na to, že keď príde otec do domácnosti, správa sa k nej, k dcére aj svokre vulgárne, je agresívny. Už dvakrát ju fyzicky napadol. Nemá záujem o spoločný život.
2. Otec dieťaťa sa k návrhu matky písomne vyjadril. Súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s tým, že uviedol, že s návrhom matky súhlasí v celom rozsahu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s písomným vyjadrením otca, sobášnym listom, rodným listom maloletej, lustráciami v sociálnej poisťovni, výplatnými páskami predloženými matkou, správou úradu práce o výške rodinných prídavkov poberaných matkou, interným rozpisom výdavkov predloženým matkou, a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
4. Maloletá T. pochádza z doposiaľ platného manželstva. Má t.č. X rokov, je žiačkou X. ročníka ZŠ v X.. Chodí do školského klubu, za čo matka hradí 100,- eur na školský rok. Maloletá navštevuje ZUŠ v X., odbor spev a tanečná. Za túto záujmovú činnosť matka platí 100,- eur na rok.
5. Matka dieťaťa uvádzala, že otec maloletého dieťaťa štyrikrát do týždňa odchádza z ich spoločného bydliska ku svojim rodičom. Žijú v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva matky, a kde uhrádza náklady vo výške 80,- eur mesačne. Matka dieťaťa tvrdila, že otec jej dáva celú výplatu, avšak vyhrádza sa jej, že maloletú T. zoberie so sebou k jeho rodičom. Zamestnaná je ako administratívna pracovníčka na L. úrade v K. s priemerným mesačným príjmom 900,- eur netto. Poberá rodinný prídavok na maloletú vo výške 24,34 eur mesačne. Uvádzala, že otec sa o dcéru zaujíma.
6. Otec dieťaťa je zamestnaný v M., a.s. so sídlom Z. L., kde pracuje ako sústružník s priemerným mesačným príjmom vo výške 800,- eur netto. S návrhom matky súhlasil v celom rozsahu, čo vyplynulo z písomného vyjadrenia na č.l. 27 spisu.
7. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu vyhovieť.
8. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú obvyklým spôsobom v spoločnej domácnosti, nakoľko z výpovede matky bolo súdom zistené, že otec sa zdržuje často u svojich rodičov, čo v matke dieťaťa vyvoláva pocit neistoty, nakoľko rodičia dieťaťa majú medzi sebou narušené vzťahy, keďže matka dieťaťa uvádzala, že už má napísaný aj návrh na rozvod manželstva. Preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletej je dôvodná. Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení nenamietal starostlivosť matky o maloletú. Taktiež zo strany kolízneho opatrovníka bolo potvrdené, že matka sa o maloletú T. po všetkých stránkach dobre stará. Súd maloletú zveril za použitia hore citovaného zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine do osobnej starostlivosti matky a zároveň vyslovil za použitia § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia. Výšku vyživovacej povinnosti otcovi súd určil v zmysle návrhu matky za použitia hore citovaných zákonných ustanovení § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, 2 a § 75 Zákona o rodine, nakoľko s touto výškou súhlasil. Výška vyživovacej povinnosti 100,- eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam, ako aj celkovým majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletej Anety s prihliadnutím na jej vek a záujmovú činnosť. Vzhľadom k tomu súd vyhovel návrhu matky aj v časti určenia výživného, a to aj s prihliadnutím na doporučenie kolízneho opatrovníka. 15. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O náhrade trov konania štátu rozhodoval súd s poukazom na § 155 Civilného sporového poriadku s tým, že trovy, ktoré sú spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 17. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).