Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25CoP-25-2019.pdf
PDF · 118.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/25/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. P., nar. X.XX.XXXX, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, t. č. umiestnená v Y. N. Y. F.. G., O.. F. X, dieťa rodičov - matka: R. P., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Vašinova ul. 124/59, a otec: K. P., nar. XX.X.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 19/670, o návrhu navrhovateľky: Y. M., nar. XX.X.XXXX, adresa U., V. M. XX/XX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30P 50/2016-141 zo dňa 21.6.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú zveril s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Matku zaviazal k povinnosti platiť na maloletú výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Otca zaviazal k povinnosti platiť na maloletú výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 81 ods. 1 Zákona o rodine, keď vychádzal zo zistenia, že: „Uznesením č. k. 30P/50/2016-13 zo dňa 29.11.2016 súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Následne uznesením č. k. 12PPOm/4/2017-8 zo dňa 31.3.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že maloletú dočasne zveril do starostlivosti Krízového strediska „F.“ B., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/116/2017-57 zo dňa 29.5.2017 bolo na základe odvolania otca a za takto zmenenej situácie uznesenie tunajšieho č. k. 30P/50/2016-13 zo dňa 29.11.2016 zrušené. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P/74/2014-43 zo dňa 30.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoP/68/2014-61 zo dňa 19.11.2014 bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. Maloletá pochádza z manželského zväzku jej rodičov, ktorých však nepozná. Zo správy o výkone náhradnej osobnej starostlivosti zo dňa 21.7.2016 vyplynulo, že v starostlivosti starej matky o maloletú neboli zistené nedostatky, rodina obýva dvojizbový rodinný dom s kuchyňou, maloletá má k dispozícii samostatnú miestnosť spoločne so starou matkou, v domácnosti má vytvorené vhodné podmienky a vlastný priestor na trávenie voľného času, prípravu na vyučovanie a pokojný spánok. V spoločnej domácnosti žije aj syn starej matky maloletej so svojou družkou (navrhovateľka) a ich spoločným synom. Stará matka dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z lustrácie v ZVJS vyplýva, že otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody od 20.3.2014, koniec trestu má stanovený na deň 5.12.2025. Z lustrácie v ZVJS vyplýva, že matka maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody od 19.2.2015, koniec trestu má stanovený na deň 1.6.2020. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 18.4.2018 vyplýva, že u navrhovateľky vykonával opakované šetrenia, naposledy dňa 18.4.2018. Šetrením bolo zistené, že navrhovateľka obýva dvojizbový rodinný dom s kuchyňou a príslušenstvom a kuchyňa je zariadená kuchynskou linkou, chladničkou, gaučom, na ktorom bude maloletá v prípade príchodu do ich domácnosti prespávať a písací stôl so stoličkou. V ďalšej miestnosti sa nachádza dvojlôžko, kachle na tuhé palivo a skrine na šatstvo. Na chodbe sa nachádza regál a pohovka. V domácnosti bolo počas šetrenia dostatočné množstvo potravinových článkov a hygienických potrieb. Hygiena rodinného prostredia bola na dobrej úrovni, domácnosť je udržiavaná v čistote. V domácnosti má maloletá zabezpečené dostatočné množstvo oblečenia primeranej veľkosti s ohľadom na počasie a má vytvorený vlastný priestor pre pokojný spánok a prípravu na vyučovanie. Z oznámenia Krízového strediska „F.“ B. zo dňa 10.5.2018 vyplýva, že maloletá bola do zariadenia prijatá 31.3.2017, je zdravá, veselá, komunikatívna, rýchlo a dobre sa prispôsobila podmienkam zariadenia, t. č. navštevuje 6. ročník Špeciálnej ZŠ v B., mala výborné známky zo všetkých predmetov. Opakovane verbalizovala, že oľutovala list orgánu SPODaSK, na susedku, ktorá jej v tom pomohla sa hnevá. V domácnosti navrhovateľky bola na prázdninovom pobyte, problémy si vyriešili a chce sa vrátiť jednoznačne domov ku krstným rodičom. Odmieta možnosť ísť do detského domova. Maloletá začala komunikovať i s matkou (začala matke odpisovať na listy), bola ju navštíviť v ÚVTOS Nitra-Chrenová, z návštevy mala pozitívny zážitok. S otcom nemá záujem udržiavať kontakt, uviedla, že nie je jej biologickým otcom.“.
3. Súd prvej inštancie následne uzavrel, že: „Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podmienky pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky sú splnené. Rodičia maloletej sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, teda ani jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť výchovu maloletej. Súd prihliadol najmä ku skutočnosti, že maloletá žila v domácnosti s navrhovateľkou, jej partnerom a ich synom, keď sa o ňu starala stará matka, ktorá potom zomrela. Navrhovateľka má s maloletou vytvorený dobrý vzťah a má vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej, so stabilným rodinným prostredím. Súdu neboli signalizované nedostatky v starostlivosti navrhovateľky o maloletú. Samotná maloletá prejavila záujem vrátiť sa do domácnosti ku krstným rodičom a odmieta možnosť ísť do detského domova. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky navrhovala aj kolízna opatrovníčka maloletej. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa a spĺňa morálne, osobnostné, aj zdravotné podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme dieťaťa. Súd v rozhodnutí o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky vymedzil rozsah práv a povinností navrhovateľky k maloletej. Zároveň upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej, a to s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery rodičov, ktorí sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem.“.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletej, ktorým sa domáhal, vychádzajúc z obsahu odvolania, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne. Poukázal na to, že i keď navrhovateľka má vytvorené pre maloletú dobré podmienky, nesúhlasí s tým, aby jej ju súd zveril do opatrovania. Trvá na tom, aby maloletá bola ponechaná v Detskom domove do 18 rokov života. Žiada a prosí o to, aby maloletá sa nestýkala s navrhovateľkou a R. P., teda aby vôbec s nimi prišla do kontaktu, pretože jej krstný otec ju psychicky aj fyzicky napádal, aj hladovala. Maloletá je vymýšľavá a domýšľavá, preto je potrebné, aby súd zistil je psychický stav a dal ju vyšetriť.
6. Navrhovateľka, ani matka a procesný opatrovník odvolací návrh nepodali.
7. Procesný opatrovník ale vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca uviedol, že od vydania napadnutého rozsudku sa zmenili okolnosti na strane maloletého dieťaťa a navrhovateľky. Dňa 6.9.2018 im bolo prostredníctvom anonymného e-mailu oznámené, že pán R. P. (krstný otec maloletej) vyhodil svoju družku Y. M. (krstnú matku, ktorej bola maloletá zatiaľ neprávoplatným napadnutým rozsudkom zverená do náhradnej osobnej starostlivosti) z domu, pričom ich spoločné dieťa - U. M. zostal v starostlivosti otca. Dňa 3.10.2008 obdržal úrad ďalšie oznámenie, ktorého obsahom bolo, že v rodine sa vyskytujú časté hádky, pán P. vyhadzuje pani M. z domu, hádže po nej taniere, každý deň počuť z ich domácnosti hádky a krik. V tejto súvislosti bol upovedomený z ich strany Obecný úrad U. o potrebe vykonať v rodine opatrenia v zmysle § 10 a § 11 zák. č. 305/2005 Z.z. Rodina je v súčasnosti naďalej monitorovaná. V telefonickom rozhovore, ktorý si želala maloletá uskutočniť s ich pracovníkom v čase, keď sa zdržiavala v krízovom stredisku sa vyjadrila, že do domáceho prostredia k príbuzným (pani Y. M. a pánovi R. P.) sa vrátiť nechce, má obavy z nevyhovujúcich podmienok. Už si neželá byť zverená do náhradnej osobnej starostlivosti menovanej a najradšej by bola v detskom domove. Želala by si byť so svojou matkou, s ktorou má dobrý vzťah, no toho času to možné nie je, nakoľko táto sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Matka maloletej má termín z výstupu z výkonu trestu dňa 1.6.2020 a v roku 2019 má možnosť žiadať o podmienečné prepustenie. So svojím otcom, ktorý je taktiež vo výkone trestu odňatia slobody maloletá vytvorený vzťah nemá, takmer ho nepozná. Dňa 7.12.2018 bol telefonicky kontaktovaný Y. N. Y. F.. G. za účelom zistenia názoru maloletej na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá sa podľa udania sociálnej pracovníčky vyjadrila, že naďalej si neželá byť zverená do náhradnej osobnej starostlivosti tety Y. M.. Chcela by zotrvať v detskom domove, kde jej bude zabezpečená riadna starostlivosť a vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý vývin až do svojej plnoletosti, nakoľko si chce ukončiť štúdium a má obavy, že v domácnosti tety by jej to nebolo dostatočne umožnené. S tetou Y. M. a jej rodinou sa chce stýkať naďalej, želala by si u nich absolvovať prázdninové pobyty. Po dovŕšení plnoletosti sa plánuje do obce U. na adresu V. M. XX/XX vrátiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie prvoinštančného súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zamietol.
8. Otec k vyjadreniu procesného opatrovníka k jeho odvolaniu zareagoval písomným podaním, v ktorom zdôraznil, že zotrváva na tom, aby maloletá zostala naďalej v krízovom stredisku. Aj maloletá sa vyjadrila, že je pre ňu lepšie zostať v tomto zariadení, nakoľko sama má vedomosti ako aj predstavy o svojej budúcnosti, pričom otec, ako aj jej matka nie sú schopní sa o ňu postarať, pretože sa nachádzajú vo výkone trestu. Zároveň poukazuje na to, že sám ani nie je biologickým otcom maloletej.
9. Matka poskytnutú možnosť vyjadriť sa k doručenému odvolaniu otca nevyužila.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má minimálne zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku, argumenty otca a predovšetkým okolnosti predostreté v odvolacom konaní procesným opatrovníkom v jeho vyjadrení k odvolaniu otca, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola maloletá B. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a každému z rodičov bolo určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
12. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
13. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
14. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...
16. V zmysle § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (ods.1). Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady (ods. 2 veta prvá). V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (ods. 3). Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovanskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dlhšiu dobu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (ods. 4). Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 (ods. 5). Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd (ods. 6). Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká (ods. 7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. (ods. 8 veta prvá).
17. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
18. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov.
19. Na osobu náhradného rodiča zákon kladie požiadavky, ktoré majú zabezpečiť, že výkon osobnej starostlivosti o dieťa bude realizovaný výlučne v záujme dieťaťa. Okrem ostatných predpokladov vyplývajúcich z § 45 ods. 1 Zákona o rodine musí mať záujemca o náhradnú osobnú starostlivosť dobré osobné predpoklady na riadny výkon starostlivosti o maloleté dieťa. Záujemca o náhradnú osobnú starostlivosť musí spôsobom svojho života zaručovať, že zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti bude v záujme maloletého. Okrem spôsobu života záujemcu je súd povinný skúmať aj spôsob života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti. Aj tieto osoby - vedome alebo nevedome - totiž vplývajú na výchovu dieťaťa. Navyše môžu svojim správaním ovplyvňovať stabilitu domáceho prostredia, jeho harmóniu a hodnotový systém. Žiadna z týchto osôb nie je účastníkom konania, nie je však vylúčené, aby súd tieto osoby vypočul ako svedkov.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá bola pôvodne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, v ktorej domácnosti žila aj navrhovateľka s druhom a maloletým synom. Po zhoršení zdravotného stavu starej matky, ktorá neskôr v priebehu predmetného konania zomrela, požiadala navrhovateľka ako krstná maloletej (tak ju maloletá mala oslovovať) o jej zverenie do svojej starostlivosti s odôvodnením, že do podania návrhu sa i ona podieľala na výchove maloletej, s ktorou žila v spoločnej domácnosti, je doma zvyknutá, chce doma zostať, čo bolo želaním i starej matky. Uznesením č. k. 11 CoP/116/2017-57 zo dňa 29.11.2016 bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. S uvedeným ale nesúhlasil otec maloletej, v priebehu konania prezentoval, že R. P., druh navrhovateľky, ktorí žijú v spoločnej domácnosti má duševnú poruchu, požíva alkohol, je agresívny, čo by mohlo na maloletej zanechať následky. Žiada maloletú umiestniť do detského domova, kde bude mať lepšie podmienky a lepšiu starostlivosť (podanie otca zo dňa 18.4.2017 (odvolanie otca č. l. 45 spisu). Navrhovateľka sa bránila tým, že maloletá, ktorá sa nachádzala v Krízovom centre v B. (na základe nariadeného neodkladného opatrenia č. k. 12PPOm/4/2017 zo dňa 31.3.2017), na základe rozhovoru s ňou udala, že o krstnom otcovi (druh navrhovateľky) podala nepravdivé informácie, tento ju nebil a správal sa k nej primerane. Sama sa o maloletú stará ako najlepšie vie (podanie navrhovateľky zo dňa 2.5.2017 (č. l. 48 spisu). Krajský súd v Trnave na odvolanie otca uznesenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky dňa 29.5.2017 zrušil. Súd prvej inštancie ďalej zisťoval názor maloletej na jej zverenie do osobnej starostlivosti a zákonné predpoklady na strane navrhovateľky na zverenie jej maloletej do starostlivosti predovšetkým od krízového centra, v ktorom bola maloletá umiestnená (správa zo dňa 23.2.2018 a zo dňa 10.5.2018), ako i cez procesného opatrovníka maloletej (správa zo dňa 18.4.2018), z ktorých zistení vychádzal a na pojednávaní dňa 21.6.2018, po stručnom vypočutí navrhovateľky (mimo zisťovania príjmu jej domácnosti, boli z výsluchu zaprotokolované v zápisnici z pojednávania len štyri stručné vety) a procesného opatrovníka, návrhu navrhovateľky na zverenie jej maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel.
21. I keď sa proti napadnutému rozsudku odvolala len otec, procesný opatrovník v odvolacom konaní, v rámci vyjadrenia sa k odvolaniu otca, oznámil súdu nové významné skutočnosti (pozri ods. 7 odôvodnenia), ktoré sú právne významné pre rozhodnutie vo veci, pretože výrazne spochybňujú stabilitu a harmóniu domáceho prostredia u navrhovateľky a z toho vyplývajúcu obavu samotnej maloletej vrátiť sa do domáceho prostredia k príbuzným, t.j. k navrhovateľke a k jej druhovi). Navyše matka maloletej ma termín výstupu z výkonu trestu odňatia slobody dňa 1.6.2020 s možnosťou žiadať o podmienečné prepustenie už v roku 2019. Maloletá sa chce s navrhovateľkou a jej rodinou len stretávať a absolvovať u nej prázdninové pobyty.
22. Vychádzajúc zo skutočností zistených procesným opatrovníkom po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie skutkový základ zistený súdom prvej inštancie v ďalšom priebehu konania sa zrejme zmenil tak, navyše podľa odvolacieho súdu ani nebol zistený vyčerpávajúco, že právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu navrhovateľky na zverenie jej maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, už nemožno aplikovať, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o návrhu navrhovateľky. Za tým účelom je potrebné zistiť a opätovne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie súdu o náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú.
23. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierov čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov (§ 35 CMP). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP) Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na to či konanie začal ex offo, alebo na návrh. Treba pritom zdôrazniť, že ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu, suplujúca pasivitu účastníkov, nemôže byť vnímaná absolútne. Súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci. Predmetnou zásadou sa ale súd prvej inštancie dostatočne neriadil, predovšetkým pokiaľ ide o zisťovanie pomerov na strane navrhovateľky a stanoviska maloletej, tu sa spoľahol výlučne len na správy procesného opatrovníka a krízového centra, v ktorom sa maloletá nachádza, navrhovateľku vyčerpávajúcim spôsobom nevypočul, nevypočul ani jej druha, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, do ktorej sa mala maloletá vrátiť, napokon nevypočul ani maloletú, ktorej sa konanie najviac dotýka.
24. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
25. I v Občianskom súdnom poriadku je v § 100 ods. 3 zakotvené, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
26. V súčasnosti už platí § 38 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Rovnako platí i § 116 CMP, podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
27. V zmysle § 120 ods. 2 OSP pritom vo veciach, v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu..., ktorým je v zmysle § 81 ods. 1 OSP i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
28. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
29. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
30. Vychádzajúc zo skutočností zistených procesným opatrovníkom po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, skutkový základ zistený súdom prvej inštancie v ďalšom priebehu konania sa pravdepodobne zmenil tak, navyše podľa odvolacieho súdu ani nebol zistený vyčerpávajúco, že právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu navrhovateľky na zverenie jej maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, už nemožno aplikovať, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o návrhu navrhovateľky. Za tým účelom je potrebné zistiť a opätovne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie súdu o náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú.
31. Keďže s poukazom na uvedené v predchádzajúcom odseku by prvoinštančný súd účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň porušil princíp dvojinštančnosti súdneho konania, čím by nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd potom s použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom roizsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
32. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie na preverenie požiadaviek zákonom kladených na navrhovateľku, ktoré majú zabezpečiť, že výkon osobnej starostlivosti o dieťa bude realizovaný výlučne v záujme dieťaťa, tu so zameraním sa na nové skutočnosti uvádzané procesným opatrovníkom v odvolacom konaní, zabezpečiť zistenie názoru maloletej k otázke jej zverenia do osobnej starostlivosti navrhovateľke jej výsluchom, vyčerpávajúcim spôsobom opätovne vypočuť nielen navrhovateľku, ale aj ostatných účastníkov na rozhodujúce skutočnosti, vypočuť i druha navrhovateľky pokiaľ s ním navrhovateľka naďalej žije v spoločnej domácnosti, preveriť či matka maloletej je i naďalej vo výkone trestu, a následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv na danú právnu vec opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2, 3 CSP i odôvodniť.
33. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).