Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-123-2018.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/123/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v spore právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, E. E., štátna občianka SR, o zaplatenie 5.584,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/125/2017 - 92 zo dňa 11. 06. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/125/2017 - 92 zo dňa 11. 06. 2018 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil vo výroku I. žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.298,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.298,88 Eur od 06. 06. 2014 do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 18,14 %.
2. Žalobca uplatnil nárok titulom uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníčky dňa 21. 05. 2012. Poskytol jej úver vo výške 6.800,- Eur, žalovaná bola podľa zmluvy povinná vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v splátkach podľa zmluvy o úvere, keď výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok, má byť zrejmá z predpisu splátok. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ je súčasťou zmluvy aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa sadzobníka. Zároveň uviedol, že poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru (s poukazom na § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Pretože žalovaná neplnila povinnosť riadne a včas, pristúpil žalobca k zosplatneniu. Okrem toho žalobca tvrdil, že okrem istiny vznikla žalovanej povinnosť uhradiť aj úroky v zmluvne dojednanej výške 19 % ročne, okrem toho uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne, žalobcovi priznal sumu 3.298,88 Eur z dôvodu, že z aktuálneho stavu úveru ku dňu 15. 05. 2017 vyplynulo, že žalovaná k tomuto termínu zaplatila celkom 3.501,12 Eur, úver jej bol poskytnutý vo výške 6.800 Eur. Súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom v § 9 ods. 2, konkrétne obsahovala nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože nebola do tohto údaja zahrnutá aj výška poistenia. Z tohto dôvodu bola nesprávne určená celková výška nákladov, od ktorej sa následne odvíja aj nesprávnosť uvedená pri výpočte RPMN. Vzhľadom na túto skutočnosť súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový.
3. Pokiaľ ide o úroky uplatnené vo výške 297,41 Eur a 3.932,96 Eur, vyplynulo, že ide o súčet zmluvných úrokov spolu s úrokmi z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd preto priznal úrok z omeškania od 06. 06. 2014, pretože vo výzve na úhradu dlžnej sumy bola žalovaná informovaná, že úverová pohľadávka sa stáva predčasne splatnou ku dňu 05. 06. 2014. V prevyšujúcej časti uplatňovaný úrok z omeškania zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,14 %, ktorý vypočítal ako tzv. čistý úspech žalobcu.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol. Odvolanie dôvodil odkazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, h/ CSP.
6. Konkrétne vytýkal, že nemal možnosť v konaní sa procesne brániť a súd mu svojím postupom znemožnil účasť na konaní bez toho, aby ho vopred oboznámil s prejudiciálnym posúdením otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k tejto otázke, nepostupoval teda podľa § 129 CSP, nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP.
7. V ďalšom vytýka súdu nesprávny záver, týkajúci sa uvedenia nesprávneho údaja o celkovej výške nákladov a výške RPMN. Poukazuje na to, že súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorého je zjavné, že posledná splátka istiny bola vo výške 47,19 Eur, a pokiaľ by súd prepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, ktorý mu bol zaslaný, bola by mu vyšla presná suma (vzhľadom na uvádzanú nižšiu sumu poslednej splátky). Okrem iného opätovne zdôraznil, že samotný žalovaný si v žiadosti mal možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj dobu splácania úveru v rokoch, pritom výška mesačnej splátku bez poistenia je zaokrúhľovaná na celé eurá.
8. Žalobca zdôraznil, že do celkových nákladov sa započítava poplatok za poistenie úveru len vtedy, ak je poistenie povinné na získanie úveru. V danej veci však nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, táto nebola podmienkou získania úveru alebo získania úveru za ponúkaných podmienok. Tvrdí, že celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z tohto dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.
9. V ďalšej časti podaného odvolania žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nedostatočné odôvodnenie, čím porušil súd práva vychádzajúce z Ústavy SR, konkrétne právo na spravodlivý proces, ktoré vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo zdôvodnené a presvedčivé. Naviac má za to, že v konaní došlo k narušeniu princípu rovnosti strán pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov prostredníctvom zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD. V súvislosti s tým poukázal na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR K.. N. V.. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
10. Písomné vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario; rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, a to vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania ako výroku závislom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Pokiaľ žalobca namieta porušenie jeho procesných práv (súd ho neoboznámil s posúdením prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nevyzval ho na vyjadrenie, nevytýčil termín predbežného prejednania sporu), odvolací súd tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa § 129 CSP je súd povinný vyzvať stranu, ktorá podanie urobila, na doplnenie alebo opravu, keď nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje alebo ak ide o neúplné alebo nezrozumiteľné podanie. Žaloba mala všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 127, § 132 CSP), nebol preto dôvod postupovať uvádzaným spôsobom. Rovnako je nedôvodná aj námietka nevyužitia postupu podľa § 157 CSP, toto zákonné ustanovenie sa týka procesného postupu, pričom ide o fakultatívnu možnosť jeho použitia. Okrem toho je zrejmé, že súd riadne vytýčil termín pojednávania, tohto sa žalobca z vlastnej vôle nezúčastnil.
13. Súd prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, rozhodol prijmúc právny záver, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť predpokladanú v ust. § 9 ods. 1 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ úver bezúročný a bez poplatkov.
14. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
15. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov, na platobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
16. Tvrdenie žalobcu, že poplatok za poistenie úveru sa v tomto prípade nezapočítava do celkových nákladov, pretože žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru a táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok, považuje odvolací súd za zavádzajúce a nepravdivé. Zmluva o úvere, ktorá má formulárový charakter, pozostáva z častí, ktoré sa len vypĺňajú, časť 1 a 2 žalovaným ako spotrebiteľom a časť 3 bankou ako dodávateľom. V časti 2 vypĺňanej žalovaným je predformulovaná časť s textom „žiadam o poistenie“, pod týmto textom sú dve políčka, pre jedno z ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, a to políčko pre vyznačenie základného súboru poistenia a políčko pre komplexný súbor poistenia. Spotrebiteľ sa teda môže rozhodnúť len medzi týmito dvoma možnosťami. Je vylúčené, aby žalovaný odmietol uzavrieť poistenie ako doplnkovú službu, ktorá by nebola podmienkou na získanie úveru, pretože pri vyznačení ktoréhokoľvek políčka k uzavretiu poistenia došlo bez možnosti uzavrieť zmluvu o úvere bez poistenia. Prehlásenie spotrebiteľa, nachádzajúce sa v časti 2 zmluvy o úvere, a to, že sa oboznámil s informáciami o poistení a podmienkami poistenia vrátane poistnej zmluvy a že si zvolené poistenie vybral slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jeho potrebám, je predtlačeným textom a nemá priamy vplyv na to, že žalovaný nemal inú možnosť a poistnú zmluvu, ak mu mal byť úver poskytnutý, musel uzavrieť bez ohľadu na to, či išlo o poistenie základné alebo komplexné.
17. V súvislosti s (ne)dojednaním poistenia je potrebné poukázať na to, že zo zmluvy o úvere, ale ani z obchodných podmienok nevyplýva, v akej výške sa poistné dojednalo a nie je zrejmé, v akej čiastke bolo zahrnuté v splátke. Žalobca však tvrdí, že poistné sa do celkových nákladov nezahŕňa, takže je zrejmé, že celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. neboli žalobcom v zmluve o úvere uvedené správne. Ide pritom o jeden zo zásadných vstupných údajov pre výpočet RPMN, a preto nemožno dospieť ani k záveru o jeho správnosti pri výpočte v zmysle § 19 zákona. Obligatórne náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z., a to RPMN, celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a z nich vyplývajúca celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, musia byť spotrebiteľovi známe už pri uzatvorení zmluvy. Uvedenie nesprávnych údajov je postupom dodávateľa, ktorým obchádza ustanovenia spotrebiteľského práva. Záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z tohto dôvodu je preto správny.
18. Pokiaľ žaloba namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, sám pritom tieto námietky uviedol veľmi všeobecne a nie je zjavné, v čom konkrétne považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Okresný súd sa zameral správne na tie argumenty, ktoré považoval z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia za rozhodujúce, navyše, súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodovanú vec podstatný význam.
19. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením, že v konaní došlo k narušeniu princípu rovnosti strán, samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a preto sa zákonodarca pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť formou obmedzenia autonómie vôle. Súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možností slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany s cieľom dosiahnuť vyváženú pozíciu, teda spravodlivosť ekvitu či rovnováhu zúčastnených záujmov. Účelom tejto právnej úpravy je snaha dosiahnuť skutočnú rovnováhu tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické, informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Naviac okrem tejto úpravy od dodávateľa možno vyžadovať, aby vo vzťahu k spotrebiteľovi konal vo všeobecnosti poctivo. Inak sa spreneverí v dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť konania dodávateľa a takémuto konaniu zákon nemôže poskytnúť právnu ochranu.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jednotlivých odvolacích námietok uvádza, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu v zostávajúcej časti. S poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP preto rozsudok v tejto časti, ako aj v závislom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci bola v odvolacom konaní plne úspešnou sporovou stranou. Preukázateľne jej však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).