Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/226/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, proti povinnému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 15723/15, o vymoženie 100,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.05.2017, č.k. -23

rozhodol:

Pokračuje v konaní so spoločnosťou MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211 ako právnym nástupcom oprávneného spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453.

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený dňa 04.03.2015 spísal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 100,- EUR s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 16760/14 zo dňa 28.11.2014. Dňa 07.05.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne citoval ust. , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , , , a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a , a . Konštatoval, že v zmysle Exekučného poriadku exekučný súd, ktorý rozhoduje o udelení respektíve o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, je povinný náležite preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul a skúmať zákonnosť týchto dokumentov. To znamená, že exekučný súd má nielen právo, ale hlavne zákonom uloženú povinnosť posudzovať tieto vyššie menované dokumenty nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke za účelom rozhodnutia o udelení respektíve o neudelení poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal exekučným titulom, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., číslo konania SR 16760/14 zo dňa 28.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť 29.12.2014 a tento v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní skúmal v intenciách zákona č. . Z obsahu exekučného titulu súdu prvej inštancie vyplynulo, že príslušný rozhodcovský súd Zmluvu o úvere č. 446715, ktorá bola podkladom pre konanie pred rozhodcovským súdom, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, z ktorého dôvodu exekučný súd zastal názor, že uvedený spor je možné posúdiť ako spotrebiteľský spor a dá sa naň aplikovať Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na strane 2 predmetného rozhodcovského rozsudku sa nachádzalo ustanovenie článku X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého: ,, Rozhodcovský súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k nárokom uplatnených žalobcom (podal žalobnú odpoveď).“ V zmysle a Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní jednoznačne vyplýva, že rokovací poriadok rozhodcovského súdu, ktorý upravuje pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní o námietke voči rozhodcovi, pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, pravidlá zmierovacieho konania a ďalšie pravidlá súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, musí zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že ustanovenie článku X ods. 1, 4 a 5 rokovacieho poriadku je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože účastníkovi konania je zabránené pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať dôkazy, alebo reagovať na žalobu v zmysle Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom je uvedené, že stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Keďže lehota na podanie žalobnej odpovede bola kratšia, než zákonom ustanovená lehota 30 dní, v predmetnom konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie sa odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo okrem vyššie spomenutých ustanovení porušené aj ustanovenie Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., číslo konania SR 16760/14 zo dňa 28.11.2014, ktorý mal v exekučnom konaní slúžiť ako exekučný titul je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený (spoločnosť MINIHOTOVOST, SE). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ; ďalej len „CSP“) a zároveň, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Mal za to, že súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, a to o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní). Uviedol, že exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že suma, ktorá je predmetom exekučného titulu, je suma 100,- EUR s prísl., teda oprávnený sa domáha iba vrátenia tej sumy, ktorú povinnému aj preukázateľne poskytol. Oprávnený sa od povinného nedomáha zaplatenia žiadnych iných úrokov alebo poplatkov, ktoré by vyplývali zo zmluvy o úvere a mohli by byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Oprávnený s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, a teda nevyžadovala od žalobcu, aby spory

so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takáto doložka nie je dotknutá . V takomto prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2011, sp. zn. a viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých je obsiahnutý záver o prípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore. Na základe uvedeného bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, a teda aj právomoc rozhodcovského súdu bola zákonne založená.

4. V predmetnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi spoločnosť: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 852 453, Pribinova 25, Bratislava (pôvodný oprávnený). Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 852 453, Pribinova 25, Bratislava od 31.03.2015 zmenila právnu formu na MINIHOTOVOSŤ, a.s.. Následne obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453, Pribinova 25, Bratislava bola vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 6121/B ako zanikajúca spoločnosť v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55 211 ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, IČ: 043 55 211.

5. S účinnosťou od 01.07.2016 bol prijatý (ďalej len „“) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný a v súlade s citovaným ustanovením odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 01.07.2016, ako je to aj v tomto prípade.

8. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Podľa veta prvá , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

10. Podľa , právny nástupca podľa a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

11. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Keďže pôvodný oprávnený (spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453, Pribinova 25, Bratislava) zanikol v dôsledku cezhraničného zlúčenia, odvolací súd rozhodol v zmysle veta prvá tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného označeného vo výroku I. tohto uznesenia.

13. Krajský súd ako súd odvolací ( účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

14. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22.04.2014 ako neprijateľnej podmienky.

15. Odvolací súd zo spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (MINIHOTOVOSŤ, s. r. o.) a povinný uzavreli dňa 22.04.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 100,- EUR. V rovnaký deň bola medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá upravovala riešenie sporov vzniknutých medzi účastníkmi. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 28.11.2014, sp. zn. SR 16760/14. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014.

16. Súd prvej inštancie však vec nesprávne právne posúdil, ak aplikoval na prejednávanú vec ust. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré na prejednávanú vec nedopadajú vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku dňa 28.11.2014 bol účinný o rozhodcovskom konaní a zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nadobudol účinnosť až dňom 01.01.2015.

17. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že ustanovenie čl. X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 15 ods. 2 a § 25 ods. 4 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský súd neposkytol žalovanému (povinnému) dostatočnú lehotu pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby, a ktorá v danom prípade predstavovala iba 10 dní od doručenia žaloby. Keďže lehota na podanie žalobnej odpovede bola kratšia, než zákonom ustanovená lehota 30 dní, v predmetnom konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie sa odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo okrem vyššie spomenutých ustanovení porušené aj ustanovenie § 70 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

18. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

19. Podľa o rozhodcovskom konaní, účinnom do 31.12.2014, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

20. V danom prípade rozhodcovské konanie prebehlo ako aj skončilo ešte pred účinnosťou Z. z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. ešte pred 01.01.2015. Ak súd vyvodil rozpor rozhodcovského konania so , tento záver súdu nie je správny. Súd aplikáciou o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vec nesprávne právne posúdil a nesprávne na danú vec aplikoval prechodné ustanovenie citovaného zákona, keďže dané rozhodcovské konanie bolo právoplatne skončené dňom 23.12.2014, t.j. pred účinnosťou o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, nevyžadoval v prebiehajúcom konaní takto konkrétne určenú lehotu na podanie žalobnej odpovede tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý vyžaduje lehotu nie kratšiu ako 30 dní.

21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať exekučný titul z hľadiska ustanovení o rozhodcovskom konaní, či tu nie sú iné dôvody, pre ktoré je možno považovať exekučný titul v rozpore so zákonom. V prípade, ak súd prvej inštancie takéto dôvody nezistí, je jeho povinnosťou vydať poverenie pre súdneho exekútora. Zároveň bude úlohou súdu v ďalšom konaní posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, z ktorej vyvodzoval rozhodcovský súd právomoc vydať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, podľa zák. o rozhodcovskom konaní a skúmať prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v tejto rozhodcovskej zmluve podľa úpravy účinnej v čase jej uzavretia, t.j. podľa v znení účinnom do 31.12.2014.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský rozsudok je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, vecne nesprávny, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).