Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-20-2019.pdf
PDF · 101.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, právne zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 014 35 400, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: D. C., P.. XX.X.XXXX, Y. X. W. XX/XXX, XXX XX X., o zaplatenie 540,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 540,00 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 540,00 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi žalovaný.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 540,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovaným dňa 5.12.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo: 610565740, na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 1 360,00 Eur. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty, odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe Súhlasu Zákazníka so Zmluvou o predplatenej platobnej karte. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 18.2.2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 473,77 Eur. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 5.12.2014 Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 700,40 Eur. Žalobca sa rozhodol ku prospechu žalovaného tuto čiastku neuplatňovať. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 2 534,17 Eur (istina vo výške 1 360 Eur, a poplatok za garantovanú službu je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 473,77 Eur a čiastka za službu Komfort 700,40 Eur). Celkovú čiastku 2 534,17 Eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok a to vo výške 42,24 Eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi celkovo uhradil 596,00 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016. Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ uhradil 224 Eur. Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná žalovanému je zo dňa 17.09.2018. Žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej dostal do dispozície finančné prostriedky vo výške 1 360 Eur (istina), pričom sa zaviazal spolu s istinou vrátiť aj zmluvné úroky a poplatok za garantovanú službu, napriek tomu si žalobca neuplatňuje v žalobe spomenuté príslušenstvo, a rovnako tak neuplatňuje v žalobe ani nárok z druhej zmluvy, t.j. zmluvy o zabezpečení splátok. Žalobca požaduje od žalovaného iba istinu a zákonný úrok z omeškania. Žalobca tak uplatňuje istinu zo zmluvy o splátkovom úvere poníženú o platby žalovaného ako istinu vo výške 540 Eur a úrok z omeškania z nárokovanej istiny vo výške 540 Eur od 17.12.2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 31.10.2018 pod č.k. 7Up/806/2018 platobný rozkaz, ktorým uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu 540,00 €, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 540,00 € od 17.12.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V písomnom odpore uviedol, že úverová zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z f) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského, písm. k) cit. zákona a to výšku, počet a frekvenciu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako i náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. j) a to správnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov ako i správnu celkovú čiastku, ktorú ako spotrebiteľ musí zaplatiť. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 písm. a), b) cit zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie a nesprávne uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva č. XXXXXXXXX bola poskytnutá vo výške 1 360 € a podľa priloženej platobnej histórie od žalobcu v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu splátok a úhrad zaplatil na istinu 420 €, + priložené úhrady 9 x 22 € = 198, 420 + 198 = 618, pôvodnému veriteľovi, súčasnému veriteľovi uhradil sumu vo výške 224 €, spolu 842 €. Rozdiel je 518 €, ktoré musí zaplatiť na istinu v primeraných splátkach ako určí súd. Žiada súd, aby podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a z úradnej moci.
3. Žalobca sa vyjadril písomne k podanému odporu. Uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 05.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610565740, na základe ktorej poskytol Provident žalovanému bezúčelový úver vo výške 1 360 Eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo 596 Eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ uhradil 224 Eur. Námietky, ktoré sa týkajú neprijateľných zmluvných podmienok nie sú dôvodné s ohľadom na to, že žalobca si v žalobe uplatňuje iba nesplatenú istinu poníženú o platby žalovaného, bez nároku na príslušenstvo predmetnej zmluvy (poskytnutá istina 1360 € - úhrady žalovaného 820 € = 540 € = uplatnený nárok).
4. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 25.3.2019. Namietol pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Nárok žalobcu je nedôvodný. Žalobca zrejme neakceptuje všetky splátky uhradené za predmetný úver, čím nastáva rozpor v sume, ktorú požaduje so sumou, ktorú uvádzal vo svojom odpore. Podľa prehľadu úhrad doložených žalobcom a podľa prehľadu úhrad doložených žalovaným je rozdiel. Avšak má za to, že dokázal, že žalobca neuviedol jednu splátku vo výške 22,00 Eur čím nastal rozdiel v sume požadovanej žalobcom v platobnom rozkaze. Žalovaný zaplatil celkom 842,00 Eur, poskytnutý úver 1 360,00 Eur (úver bez úrokov a poplatkov). Nedoplatok vzniknutý na úvere bol 518,00 Eur. V plnom rozsahu zotrval na obsahu podaného odporu, pričom opätovne žiadal, aby súd zmluvu o úvere podrobil kontrole a i jej dodatkov.
5. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 12.6.2019 rozhodol v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, nakoľko doručenie mali riadne vykázané, neúčasť písomne ospravedlnili. Žalobca uviedol na vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.3.2019, že žalovaný nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci povinným, t.j. v tomto prípade peňažného plnenia. Žalovanému bol poskytnutý peňažný obnos vo výške 1 360 Eur, Žalobca si žalobou uplatnil (iba!) rozdiel medzi požičanou sumou a splátkami zaplatených žalovanou stranou pôvodnému veriteľovi (596 Eur) a po postúpení pohľadávky žalobcovi (224 Eur), z čoho bol vypočítaný pôvodný žalovaný nárok vo výške 540 Eur, t.j. - - 1360 - 596 - 224 = 540 Eur. V ostanom sa pridržiavajú svojich predošlých stanovísk a priložených dôkazov. Žalovaný žiadal, aby súd pojednávanie odročil, keďže pracuje v zahraničí. Uviedol, že zamestnávateľ ho nedokáže uvoľniť. Predpokladaný príchod na Slovensko bude približne o mesiac, na Slovensku sa zdrží jeden týždeň. Žiadal, by súd nepojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný však túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, presne neuviedol kedy sa bude na Slovensku nachádzať, aby tak opätovne nedošlo k tomu, že sa pojednávania nezúčastní. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Súd v záujme hospodárnosti konania a zbytočného nenavyšovania trov konania, vo veci konal a rozhodol.
6. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomnými vyjadreniami strán sporu, dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
7. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731 uzatvorila so žalovaným dňa 5.12.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610565740. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 1 360,00 Eur, pričom celkové náklady sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 26,50% p.a. zo sumy úveru t.j. vo výške 232,07 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 241,70 Eur. Celkovú čiastku, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť predstavuje sumu 1 833,77 Eur, RPMN je vo výške 71,15%, priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 36,30%. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v 60 týždenných splátkach po 30,57 Eur, výška poslednej splátky dlžnej sumy je 30,14 Eur. Žalovaný požiadal plnenie z predmetnej zmluvy v režime „predplatená platobná karta“.
8. Toho istého dňa 5.12.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o poskytnutí služby Komfort podľa § 51 Obč. zák. k uzavretiu zmluvy o úvere, kde sa dohodli, že poskytovateľ bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti na splátky spotrebiteľského úveru, a to za odmenu v celkovej výške 700,40 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 týždenných splátkach. Pohľadávku z tejto zmluvy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
9. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy, k tomu bol doložený podací hárok na pošte 30.12.2016 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní. Následne žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 17.9.2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1 786,99 Eur najneskôr do 27.9.2018, k čomu bol doložený podací hárok na pošte 18.9.2018. Podľa výpisu splátok a úhrad z úverového účtu č. XXXXXXXXX žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 420 Eur, posledná úhrada je evidovaná na predmetnom výpise dňa 31.8.2015. Žalovaný výpismi z účtu preukázal, že právnemu predchodcovi žalobcu uhradil dňa 17.3.2016, 22.4.2016, 17.5.2016, 19.7.2016, 16.8.2016, 20.9.2016, 18.10.2016, 21.11.2016 a 17.12.2016 po 22,00 Eur t.j. spolu 198,00 Eur. Žalobca doručil súdu platobnú históriu úhrad žalovaného na jeho účet, z ktorého vyplýva, že žalovaný uhradil spolu 224,00 Eur, pričom dve platby po 22,00 Eur sú datované dňom 19.1.2017.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, písm.
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), a aa), písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Podľa § 52 Obč. zák. (v znení účinnom k 5.12.2014) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatvárania plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 Obč. zák. (1 veta prvá) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). (4 písm. a/) Obč. zák. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Právny predchodca žalobcu v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.
17. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 5.12.2014 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 5.12.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný sa zavial poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných týždenných splátok spolu s úrokmi. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky poskytnutého úveru vo výške 1 360,00 Eur, avšak svoju povinnosť splácať ho riadne a včas nesplnil, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy. Žalovaný na poskytnutý úver uhradil celkovo sumu 820,00 Eur. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní predstavuje tak zvyšnú časť nesplateného úveru vo výške 540,00 Eur. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný na predmetnom úvere uhradil celkovú čiastku vo výške 820,00 Eur a to právnemu predchodcovi žalobcu čiastku 596,00 Eur a žalobcovi 224,00 Eur. Súd mal preukázané, že do výšky splatenia časti úveru zo strany žalovaného boli započítané i úhrady, ktoré žalovaný ako dôkaz - výpisy z účtu - súdu predložil. Súd nemal preukázané, že by žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil 618,00 Eur (o jednu splátku 22,00 Eur viac), keďže z prehľadov je zrejmé, že táto platba vo výške 22,00 Eur, ktorá bola uhradená dňa 17.12.2016 po postúpení pohľadávky žalobcovi bola započítaná ako platba u žalobcu zo dňa 19.1.2017 t.j. do sumy 224,00 Eur. Vzhľadom na to, že súd v danej veci nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a uplatnený nárok je v súlade s platnou právnou úpravou slúžiacou na ochranu spotrebiteľa (žalobca si v konaní uplatnil len to na čo má právny nárok t.j. požadoval rozdiel medzi poskytnutou sumou 1 360,00 Eur a už uhradenou 820,00 Eur), súd v intenciách skutkového a citovaných zákonných ustanovení žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení platnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal úroky z omeškania zo sumy 540,00 Eur vo výške 5,00% ročne počnúc dňom 17.12.2016, ktorým sa žalovaný preukázateľne dostal s plnením dlhu do omeškania, pričom žalobca si ich uplatnil až odo dňa nasledujúceho po účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez nároku súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (§ 356 písm. b) CSP) a to na tunajšom súde v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).