Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/100/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., 2. R. nar. XX.XX.XXXX,.1, XXX XX A., 3. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 XX Trnava, IČO: 36 233 935, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o splátkovom úvere, o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, o určenie nároku žalovanej v 1. rade na plnenie zo zmluvy o splátkovom úvere, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. decembra 2XX8 č.k. -46, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie uznesením uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti alebo jej časti podľa zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovanej v 1. rade na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.2012 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy na byt v bytovom dome súp.č. XX, vchod č. XX, poschodie 5, byt č. XX zapísanom Okresným úradom, katastrálny odbor N. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1, nachádzajúcom sa v obci A., katastrálne územie A., okres N., postavenom na parcele registra "C", parcelné číslo XXX/XX, a na spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu a na spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, výmera 390m2, až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti bytu zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom N., Katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne územie A., okres N., na LV č. XXXX byt č. XX na 5. p., vchod č. XX bytového domu so súp.č. XX, postavenom na parcele registra "C" KN s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX parcela registra "C" KN s parcelným číslom XXX/XX o výmere 390 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , . 1.2. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, určenia, že žalovaná v 1. rade má nárok na plnenie od žalobcov v 1. a 2. rade za úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy vo výške reálne požičanej sumy. Zároveň podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, ktorý zdôvodnili tým, že sa jedná

o spotrebiteľský spor, jeho predmetom je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá je obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý žalovanou v 1. rade. 1.3. Konštatoval, že ide o nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom dočasnosti v začatom súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobcami. Dospel k záveru, že žalobcovia dostatočnej miere preukázali dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením, žalobcovia v 1. a 2. rade ako spotrebitelia osvedčili ohrozenie svojho práva aj z dôvodu, že súd musí mať na zreteli princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa. Preto rozhodol o dočasnej úprave pomerov medzi žalobcami a žalovanými, vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, do právoplatného skončenia vo veci samej. 1.4. Uviedol, že žalovaná v 1. rade už vykonala úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, prostredníctvom zaslaného oznámenia o vyhlásení úveru za predčasne splatný a oznámenia o začatí výkonu záložného práva, a nechala vypracovať znalecký posudok k predmetnej nehnuteľnosti. Výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcov, ak by sa v konaní preukázalo, že sú dôvody pre určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere a neplatnosti zmluvných podmienok. Existuje reálna obava, že by došlo k závažnému zásahu do práva žalobkyne v 3. rade na ochranu jej obydlia, vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti skôr, než by v súdnom konaní boli posúdené zákonné predpoklady odôvodňujúce výkon záložného práva. Nakoľko výkon záložného práva žalovanou v 1. rade umožňuje jej vlastnou aktivitou dosiahnuť faktické uspokojenie jej nárokov, jedinou formou ochrany spotrebiteľov aj záložcu, je možnosť súdneho prieskumu oprávnenosti konania záložného veriteľa. Konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovanú v 1. rade sú oveľa menšie v porovnaní s reálnou hrozbou straty vlastníckeho práva žalobkyne v 3. rade k nehnuteľnosti, ktorá tvorí jej obydlie. Nariadené neodkladné opatrenie je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne v 3. rade, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by došlo k neoprávnenému prevodu nehnuteľností. Dočasnú úpravu pomerov strán sporu považoval za postačujúcu na zabezpečenie ochrany práv žalobcov. 1.5. V ostatnej časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony žalovanej v l. rade smerujúce k realizácii výkonu záložného práva a k realizácii dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľnosti sú neplatné, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko v návrhu neuviedli konkrétne úkony žalovanej v 1. rade, ktoré by mali byť neodkladným opatrením určené za neplatné.

2.1. Žalovaná v 1. rade podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanie žalobcov odmietne, prípadne návrh zamietne a prizná žalovanej v 1. rade náhradu trov konania. Dôvodila, že sú dané odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , , , , , , . Súd prvej inštancie neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky a bol neprávne obsadený, konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené s ohľadom na procesný postup súdu, vec nesprávne právne posúdil a postupom i výsledkom došlo k zásahu do základných práv garantovaných SR a medzinárodnými zmluvami a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 dohovoru. 2.2. Tvrdila, že v podaní žalobcov vo vzťahu k povinným obsahovým náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je uvedené nič, nič nie je tvrdené ani osvedčené, nie sú označené žiadne prostriedky osvedčenia. V podaní sú strany 1 až 15 venované žalobe, nasleduje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na stranách 16 až 18. Namietala, že išlo dve podania v jednom dokumente a povinné náležitosti žaloby mali byť obsiahnuté ako v žalobe tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov mal byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý. 2.3. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o niečom, čo nikto nenavrhoval, nezrozumiteľne a v rozpore s tým, čo žalobcovia požadovali, konštatoval, že bola podaná žaloba a dôvody žaloby uviedol vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým porušil rovnosť strán a postup predpokladaný zákonom, t.j. porušil zásadu legality. 2.4. Namietala, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti a súd prvej inštancie rozhodoval o tom, čo nebolo navrhnuté. Tvrdila, že v návrhu neboli splnené formálne náležitosti listiny, ktorá má

byť zapísaná do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie napriek tomu meritórne rozhodol a navyše výrokom, ktorý je materiálne nevykonateľný. Tým došlo k porušeniu nestrannosti súdu a nadŕžaniu jednej zo strán. Zopakovala, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť odmietnutý a keďže bolo rozhodnuté, uvedeným postupom boli porušené zásady vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie. 2.5. Tvrdila, že žalobcovia neosvedčili vecnú legitimáciu, keďže nepredložili aktuálny výpis z katastra nehnuteľností, list vlastníctva, z ktorého vyplýva kto je vlastníkom zálohu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že vlastníkom zálohu je žalovaná v 3. rade, uvedenú skutočnosť nepreukázali, čo vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 3. rade. Zároveň vylučuje aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade, keďže i skutočnosť kto je záložným veriteľom patrí medzi údaje zapisované do katastra nehnuteľností. 2.6. Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení záveru o osvedčení nároku vo veci samej iba konštatoval spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu žalobcu a žalovaného a z predpokladu úspešnosti žaloby vo veci samej vyvodil záver, že nárok žalobcu nie je úplne vylúčený, čo však nekorešponduje požiadavke, podľa ktorej miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe musí byť vyššie, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Tvrdila, že dlh dlžníka presahuje 19.000 eur a úver dlhodobo nie je splácaný. Dlžník mal možnosť jednoducho osvedčiť, že dlh splnil riadne a včas. Neurobil tak, lebo je dlhodobo v omeškaní a opakovane upomínaný. 2.7. Namietala, že z navrhovaného znenia petitu I. nie je možné zistiť o aké neprijateľné podmienky by malo ísť. V prípade II. a III. petitu ide o určovací návrh, teda o žalobu v zmysle ustanovenia . Prípustnosť takejto žaloby žalobca musí tvrdiť a preukázať uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa. Predmetná zmluva o splátkovom úvere nie je zmluvou podľa zákona č. XX a iná právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch neexistuje. Preto nie sú splnené procesné podmienky, na základe ktorých možno hovoriť o spôsobilom predmete civilného sporového konania. 2.8. Namietala, že súd prvej inštancie ju nevyzval na vyjadrenie k návrhu, hoci žalobca nič neosvedčil a výška jej poškodenia presahuje 19.000 eur. Vo veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, potreba dočasnej úpravy pomerov, hrozba ireverzibilného, či veľmi ťažko napraviteľného právneho vzťahu a hrozba bezprostrednej ujmy. Konaním dražby nedochádza k žiadnemu zásahu do faktického stavu a v prípade úspešnej dražby môže záložca podať žalobu o určenie neplatnosti dražby. Navyše neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom a jeho nariadením bez akéhokoľvek osvedčenia by sa zasiahlo do jej práva vlastniť majetok. Poukázala na SR, podľa ktorého je obydlie nedotknuteľné, pričom tvrdila, že žiadne ustanovenie nezakotvuje nárok na nedotknuteľnosť obydlia. Tvrdila, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby a povinnosť záložcu výkon dobrovoľnej dražby strpieť. Namietala, že rozhodnutie je arbitrárne, jeho odôvodnenie je len neurčitým konštatovaním, súd prvej inštancie neskúmal dôvodnosť nevyhnutných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vrátane osvedčenia existencie nároku a vychádzal iba s tvrdení žalobcov. 2.9. Namietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra, dôvodiac neodkladné opatrenie bolo podané pred začatím konania, jeho predmetom nie je žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva, preto nebol dôvod ani na zápis do registra „Csp“. Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy, ktorej obligačné účinky trvali len do doby zápisu jej vkladu do katastra nehnuteľností, potom sú nahradené účinkami vecnoprávnymi, preto je vylúčené, aby sa jednalo o spor zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu tvrdila, že v danej veci sa nejedná o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti, preto príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené miestne nepríslušným súdom, mal by odvolací súd uvedenú vadu konania zrušením alebo postúpením zhojiť, avšak rovnako nie je zákonným odvolacím súdom a jeho sudcovia rovnako nie sú zákonnými odvolacími sudcami. Ak rozhoduje sudca miestne nepríslušného súdu, ide o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený. Jej dôsledkom je odňatie možnosti konať pred súdom / porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého obsahom je základné právo strany na realizovanie procesných oprávnení v konaní pred vecne a miestne príslušným súdom. Poukázala na poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. .

3.1. Žalobcovia vo vyjadrení v odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedli, že odvolanie považujú za mimoriadne obsiahle, matematicky nepresné a urážlivé. Tvrdili, že odvolanie sa nevenovalo detailom meritu sporu, t.j. neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám žalovanej v

1. rade. Odvolanie len zopakovalo fakty z napadnutého uznesenia, formálne citovalo právne normy, aplikovalo stanovisko občianskoprávneho kolégia na ich obsiahly podnet voči konaniu úžerníckeho veriteľa a jeho dražobných podvodníkov, vykonštruovane spochybňovalo ich skutkové tvrdenia a cynicky poučovalo súd a spochybňovalo existenciu doloženého listu vlastníctva. Upozornili, že požiadali o zápis poznámky o tomto súdnom konaní do katastra nehnuteľností a Okresný úrad N. túto poznámku aj zapísal a v žalobe navrhli overenie výšky vzájomných plnení. Poukázali na popis neprijateľných zmluvných podmienok a skutočnosť, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Upozornili, že predmetná úverová zmluva a súbežne podpisovaná zmluva o zriadení záložného práva sú zmluvy navzájom závislé. Na záver dali do pozornosti existenciu platných právnych zásad pri prevodoch vlastníctva tvrdiac, že dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník je konaním vedeným absolútne mimo vôle a bez pričinenia vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka. Poukázali na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na viacerých krajských a okresných súdov. K napadnutému uzneseniu neuvideli žiadne návrhy. 3.3. V doplňujúcom vyjadrení k odvolaniu oznámili, že im bol žalovaným v 2. rade zaslaný znalecký posudok, čo je dôkaz o tom, že dražobník dražbu pripravuje. Zároveň oznámili, že voči ohodnoteniu predmetu dražby podali námietky, ktoré k podaniu priložili.

4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedol, že dňa 22.10.2018 prijal návrh žalovanej v 1. rade na vykonanie dobrovoľnej dražby, ale po doručení uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bol prípad pozastavený. Na námietky žalobcov voči ohodnoteniu predmetu dražby reagoval písomne. Žiadal o zasielanie písomnosti elektronicky podľa .

5. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade vyjadrili písomne tvrdiac, že v ňom zhrnuli fakty sporného vzťahu medzi spornými stranami.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

7.1. Žalovaná v 1. rade v odvolaní namietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra dôvodiac, že neodkladné opatrenie bolo podané pred začatím konania a jeho predmetom nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Tvrdila, že predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy, ktorej obligačné účinky trvali len do doby zápisu jej vkladu do katastra nehnuteľností, potom sú nahradené účinkami vecnoprávnymi, preto je vylúčené, aby sa jednalo o spor zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu tvrdila, že v danej veci sa nejedná o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti, preto príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Odvolací súd by mal uvedenú vadu konania zhojiť zrušením alebo postúpením, avšak rovnako nie je zákonným odvolacím súdom a jeho sudcovia rovnako nie sú zákonnými odvolacími sudcami. Ak rozhoduje sudca miestne nepríslušného súdu, ide o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený. Jej dôsledkom je odňatie možnosti konať pred súdom / porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého obsahom je základné právo strany na realizovanie procesných oprávnení v konaní pred vecne a miestne príslušným súdom. 7.2. Miestna príslušnosť vymedzuje, ktorý zo súdov toho istého druhu je povolaný v danom prípade konať a rozhodnúť. Miestna príslušnosť sa riadi právnou úpravou uvedenou v v ustanoveniach až 21. Podľa platnej právnej úpravy sa rozlišuje všeobecná miestna príslušnosť ( až 18 ) a osobitná miestna príslušnosť ( až 21 ). Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa , teda iba v prípadoch výlučnej príslušnosti. Inak skúma miestnu príslušnosť za splnenia podmienky, ktorou je námietka žalovaného uplatnená najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí (41 ). Vo všeobecnosti platí zásada, že miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného. Pri fyzickej osobe je všeobecným súdom súd, v obvode ktorého má fyzické osoba adresu trvalého pobytu, pri právnickej osobe súd, v obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla. Zákon však pozná aj inštitút osobitnej miestnej príslušnosti upravenej v . Uvedené ustanovenie dáva žalobcovi právo výberu medzi všeobecným súdom žalovaného a iným súdom za splnenia stanovených skutočností. Pod

písmenom d) je daná možnosť výberu žalobcovi, ktorým je spotrebiteľ, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom miestne príslušným súdom je súd v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu. Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ zo spotrebiteľom ( ). 7.3. V predmetnej veci žalobcovia podali žalobu na Okresný súd Nitra, v obvode ktorého majú trvalé bydlisko dôvodiac, že ide je spotrebiteľský spor, predmetom ktorého je spotrebiteľská zmluva. Na námietku žalovanej v 1. rade odvolací súd skúmal miestnu príslušnosť Okresného súdu Nitra a dospel k záveru, že v danej veci sú splnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie práva výberu miestne príslušného súdu podľa , keďže ide spotrebiteľský spor, ktorého predmetom je spotrebiteľská zmluva. Uvedené jednoznačne vyplýva z postavenia strán sporu, ktorými sú na strane žalobcov spotrebitelia (žalobcovia v 1. a 2. rade) a na strane žalovaných dodávateľ (žalovaná v 1. rade), ako i z charakteru zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade (zmluva o splátkovom úvere), ktorá je bez všetkých pochybností zmluvou spotrebiteľskou podľa ). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra uplatnená žalovanou v 1. rade nie je dôvodná.

8.1. Žalovaná v 1. rade odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v porušení jej práva na spravodlivý proces. Dôvodila neprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky a bol neprávne obsadený. S námietkou, podľa ktorej vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd a ktorá súvisela s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra sa odvolací súd zaoberal v bode 7, na ktorý poukazuje. Tvrdenie, že súd prvej inštancie rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky a týmto procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, bolo zdôvodnené obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nespĺňal povinné náležitosti, preto súd o ňom nemal rozhodovať a mal byť odmietnutý. 8.2. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R XX9/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (NS SR ). 8.3. Z uvedeného vyplýva, že procesným postupom súdu nie je jeho rozhodnutie, ako výsledok prejedania veci v civilnom konaní, a preto nie je možno napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesplnenie iných procesných podmienok ( ) žalovaná v 1. rade v odvolaní nešpecifikovala a odvolací súd z obsahu spisu žiadne nezistil, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10.1. V predmetnej veci ide o návrh nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorý žalobcovia podali spolu so žalobou vo veci samej, preto je potrebné ho považovať na návrh podaný po začatí konania. 10.2. Vo veci samej sa žalobcovia domáhali určenia, že neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX uzavretej medzi žalobcovi v 1. a 2. rade a žalovanou v 1. rade, sú neplatné, určenia že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX je neplatná a určenia že žalovaná v 1. rade má nárok na plnenie od žalobcov v 1. a 2. rade za úver podľa zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX vo výške reálne požičanej istiny a náhrady trov konania. 10.3. Neodkladným opatrením sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe,

predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľnosti alebo jej časti podľa zmluvy o zriadení záložného práva prospech žalovanej v 1. rade na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy na byt v bytovom dome súp.č. XX, vchod č. XX, poschodie 5, byt č. XX zapísanom Okresným úradom, katastrálny odbor N. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1, nachádzajúcom sa v obci A., katastrálne územie A., okres N., postavenom na parcele registra "C", parcelné číslo XXX/XX, a na spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc.č. XXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria, výmera 390 m2, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti bytu zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom N., Katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne územie A., okres N., na LV č. XXXX ako byt č. XX na 5. p., vchod č. XX bytového domu so súp.č. XX, nachádzajúcom sa na parcele registra "C" KN s parcelným číslom XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX parcela registra "C" KN s parcelným číslom 234/16 o výmere 390 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň sa domáhali určenia, že právne úkony žalovanej v 1. rade smerujúce k realizácii výkonu predmetného záložného práva sú neplatné a určenia, že právne úkony žalovaného v 2. rade smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností sú neplatné. 10.4. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali na dôvody uvedené v žalobe, podľa ktorých predmetom sporu je spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti. Tvrdili, že medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade existuje právny vzťah, a to zmluva o splátkovom úvere č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.20XX. Podľa nej mala žalovaná v 1. rade poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške 20.000 eur, ale žalovaná 1. v rade svoj záväzok nedodržala a poskytla úver po 299 eur nižší ako bolo dohodnuté. Namietali, že ani v jednej upomienke ani vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti nie je uvedená výška už v splatenej istiny ani výška už v platení úrokov. Záložná zmluva je zabezpečovacím právnym úkonom v úverovej zmluve a neplatnosťou úverovej zmluvy zastáva absolútne neplatná aj záložná zmluva. Uviedli, že žalovaná 1. rade začala s výkonom záložného práva, o čom svedčí oznámenie zo dňa 24.09.2018 a poznámka na liste vlastníctva. Dražbu reálne pripravuje žalovaný v 2. rade. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby považovali za protiústavný. Tvrdili, že dobrovoľnú dražbu nesprevádza preventívna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, o vykonaní dražby rozhoduje súkromná osoba, dražbu vykoná iná súkromná osoba, a dôjde ňou k prevodu vlastníckeho práva žalobkyne 3. rade na iného bez jej výslovného a preukázaného súhlasu. 10.5. Za neprijateľné zmluvné podmienky považovali text zmluvy, ktorá bola vopred pripravená typová zmluva, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žalobcovia sa nemali možnosť oboznámiť s textom zmluvy a zmluvnou dokumentáciou pred podpisom zmluvy, veriteľ žiadal od žalobcov, aby splnili všetky záväzky aj napriek tomu, že nesplnil záväzky, ktoré mu zo zmluvy vznikli, veriteľ mal zmluvné právo jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, zmluva oprávňuje veriteľa na zvýšenie ceny bez toho, aby spotrebiteľ mal právo od zmluvy odstúpiť, veriteľ vo vyhlásení o zosplatnení vyčíslil sumu omeškaných splátok bez preukázania výšky úhrad žalobcu v prospech veriteľa, zmluva obsahuje vyhlásenie, že sa spotrebiteľ oboznámil s úverovými podmienkami, veriteľ si vynútil od žalobcov poistenie, veriteľ požadoval od žalobcov aby nad rámec zákona poskytli zabezpečenie splnenia svojho záväzku, a to v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku žalobcami, veriteľ požaduje od žalobcov okrem úrokov aj sankcie a plnenia za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a súčasne požaduje od spotrebiteľa aj uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie (ide o poplatky v prospech veriteľa, zmluvná pokuta zaväzujúce spotrebiteľa a podobne). 10.6. Tvrdili, že veriteľ im odmieta vydať kópiu podpísanej zmluvnej úverovej dokumentácie a informácie o nimi vykonaných plneniach. Namietali, že veriteľ nemá právo na úhradu úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Tvrdili, že veriteľ svojvoľne stanovuje spôsob zaúčtovania platieb od žalobcov aj proti inými neuhradením splatným záväzkom žalobcov voči veriteľovi. Pri takomto veľkom v počte neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť zmluva o úvere ako celok, preto je absolútne neplatná.

11.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v 1. rade ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 01.06.20XX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom úver na bývanie vo výške 20.000 eur. Úver bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovanou v 1. rade ako záložným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako záložcami. Predmetnom záložnej zmluvy bola dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom mandátnej zmluvy bolo poverenie a zároveň splnomocnenie záložcov ako mandantov pre záložného veriteľa ako mandatára, aby na ich účet a za odplatu uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva, a oprávnenie mandatára toto splnomocnenie preniesť ďalším splnomocnením na tretiu osobu. 11.2. Listami zo dňa 24.07.2018 z dôvodu porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery účinných od 01.01.2015 vyhlásila žalovaná 1. v rade mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere a vyzvala žalobcov v 1. a 2. rade, aby pohľadávku vo výške 18.534,25 eura uhradili do pätnástich dní. Žalovaná v 1. rade listami zo dňa 24.09.2018 oznámila žalobcom v 1. a 2. rade začatie výkonu záložného práva. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 25.10.2018 vyzval žalobcu v 2. rade na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby. 11.3. Podľa z výpisu katastra nehnuteľností vedeného pre okres N. obec A. katastrálne územie A. LV č. XXXX ku dňu 18.04.20XX boli vlastníkmi založených nehnuteľností žalobcovia v 1. a 2. rade v 1/1. Podľa z výpisu katastra nehnuteľností vedeného pre okres N. obec A. katastrálne územie A. LV č. XXXX ku dňu 20.XX.2018 bola vlastníkom založených nehnuteľností žalobkyňa v 3. rade v 1/1. 11.4. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel, keď uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na základe odvolania podaného žalovanou v 1. rade je vyhovujúca časť uznesenia súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

XX. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16.1. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Miera osvedčenia sa riadi situáciou a naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. 16.2. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčuje predovšetkým také konanie (nakladanie) s vecami a právami, ktorého dôsledkom by bola najmä zmena vlastníckeho práva, prípadne práva oprávnenej držby. Podstatným znakom je zákaz disponovať s určitými vecami a právami. Ide o nútené obmedzenie legálneho práva, ktoré však musí rešpektovať SR, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutú mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom a žalovanému nevznikne neprimeraná ujma.

17. Odvolací súd zaoberajúc sa vecou z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkového stavu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správne. Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu tvrdiac, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v takom rozsahu, že je absolútne neplatná, a neplatnosťou je potom postihnutá aj záložná zmluva. Keďže žalovaná v 1. rade začala s výkonom záložného práva a dražbu reálne pripravuje žalovaný v 2. rade mali za to, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením, ktorým sa uloží žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako spotrebitelia a žalobkyňa v 3. rade ako záložca v dostatočnej miere preukázali dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery ako i naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením a osvedčili ohrozenie svojho práva. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil.

18. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že za situácie, keď žalobcovia spochybňujú platnosť zmluvy o splátkovom úvere, ako i od nej závislej zmluvy o zriadení záložného práva, kedy výkonom záložného práva žalovanou v 1. rade realizovaným žalovaným v 2. rade by mohlo dôjsť aj k vymoženiu toho, na čo žalovaná v 1. rade nemá nárok, je nariadené neodkladné opatrenie jediným efektívnym prostriedkom ochrany žalobcov v 1. a 2. rade ako dlžníkov a žalobkyne v 3. rade ako záložcu. Nariadené neodkladné opatrenie je dôvodné tak voči žalovanej v 1. rade, ktorá pristúpila k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ako aj voči žalovanému v 2. rade, ktorý realizuje konkrétne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby.

19.1. Pokiaľ žalovaná v 1. rade v odvolaní namietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra s touto námietkou sa odvolací súd vyporiadal v bode 7. a s námietkou voči procesnému postupu súdu prvej inštancie v bode 8. Ďalej žalovaná v 1. rade v obsiahlom odvolaní v podstate citovala obsah žaloby, obsah uznesenia súdu prvej inštancie, právne predpisy a viaceré súdne rozhodnutia, čím poukazovala najmä na to, že súd prvej inštancie rozhodol o niečom čo nikto nenavrhoval, návrh neobsahoval formálne náležitosti listiny, ktorá má byť zapísaná do katastra nehnuteľnosti a výrok napadnutého rozhodnutia je materiálne nevykonateľný. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami nestotožnil. Štylistické úpravy vo výroku v porovnaní s petitom nemožno považovať za rozhodnutie nad rámec alebo mimo rámca žalobného návrhu a všetky výroky uznesenia súd prvej inštancie sú dostatočne určité a preto aj vykonateľné. 19.2. Tvrdenie, že nepredloženie aktuálneho listu vlastníctva spôsobuje neosvedčenie vecnej legitimácie, ako aktívnej tak pasívnej, považoval odvolací súd za nedôvodné nielen preto, že ide o informácie z verejne prístupného registra, ktoré je súd oprávnený získať aj bez návrhu strany sporu, ale hlavne preto, že ide o tvrdenie, ktoré je v rozpore s obsahom spisu, keďže list vlastníctva z času uzavretia predmetných zmlúv aj aktuálny list vlastníctva sa v spise nachádzajú. 19.3. K námietke, podľa ktorej bol súd prvej inštancie povinný zhodnotiť mieru pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, ktorá musí byť vyššia, ako pravdepodobnosť jej zamietnutia, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím konečným, jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Podmienkou je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti a nemusí byť ani dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Musia byť len osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana ako i osvedčenie bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu. Tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu osvedčené boli. Až v konaní vo veci samej bude možné ustáliť, či žaloba bola podaná dôvodná alebo nie. 19.4. Žalovaná v 1. rade v odvolaní neuviedla žiadnu skutkovú argumentáciu voči nariadenému neodkladnému opatreniu, okrem tvrdenia, že dlh nie je dlhodobo splácaný a presahuje 19.000 eur. Hoci odvolací súd nespochybňuje tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého dlžník mal možnosť osvedčiť, že dlh riadne a včas splnil, poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia v žalobe tvrdili, že opakovane žiadali od žalovanej v 1. rade, aby im oznámila, akú sumu zaplatili na istinu, pričom žalovaná ich žiadosti nevyhovela a v žiadnej upomienke ani v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti sa uvedený údaj nenachádzal. Preto je nepochopiteľné, že argumentácia odvolateľky nesmerovala ku konkrétnemu vyčísleniu jej pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade, s uvedením akú sumu dlhujú na istine a akú na úrokoch, čo je údaj, ktorý obvykle obsahuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. A zároveň neuviedla

argumenty, z ktorých by bolo zrejmé koľko zaplatili na istinu, koľko na úroky, prípadne iné poplatky (zmluvné pokuty) za dobu od poskytnutia úveru v roku 20XX do vyhlásenia predčasnej splatnosti v roku 2018. Pretože len argumenty ku konkrétnym tvrdeniam žalobcov mohli prisvedčiť dôvodnosti odvolania žalobkyne v 1. rade. A to napriek tomu, že žalobcovia tvrdili, že žalovaná ich platby zaúčtovala na iné neuhradené splatné záväzky a požaduje od nich aj uhradenie plnení, o ktorých neboli pred uzavretím zmluvy informovaní, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a za ktoré nedostávajú protiplnenie (poplatky, zmluvné pokuty). 19.5. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou, podľa ktorej žaloba vo veci samej, tak ako žalobný návrh formulovali žalobcovia nie je prípustná podľa . Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve je podľa názoru odvolacieho súdu žalobou podľa . Osobitným predpisom, ktorý umožňuje podať takúto žalobu je , , a . 19.6. K tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, podľa ktorého konaním dražby nedochádza k žiadnemu zásahu do faktického stavu a v prípade úspešnej dražby môže záložca podať žalobu o určenie neplatnosti dražby, odvolací súd uvádza, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne pozastavil výkon záložného práva veriteľom podľa zákona o dobrovoľných dražbách s odkazom na možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby by bolo v rozpore s právom žalobcov na minimálnu súdnu ochranu, ktorá musí eliminovať hrozbu vzniku ujmy hroziacej žalobcom výkonom záložného práva. Navyše odkázanie spotrebiteľa na následnú súdnu ochranu podaním žaloby o neplatnosť dražby by pri napĺňaní Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity. 19.7. Inak žalobkyňa v 1. rade odvolaní neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Namietaná arbitrárnosť napadnutého uznesenia v odvolaní nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná a ani odvolací súd ju nezistil. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoj záver o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý založil na potrebe dočasne upraviť pomery, na naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu a na ohrození práv žalobcov. Odvolací súd dodáva, že žalovanú v 1. rade nariadené neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom neobmedzí, v prípade neúspechu žalobcov vo veci samej, bude dražba pokračovať.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).