Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9T-11-2023.pdf
PDF · 108.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou, PhD. v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 8. januára 2024 v Humennom, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n á :
A. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., adresa pre doručovanie písomností v mieste trvalého bydliska D. XXXX/XX, C., vydatá, zamestnaná v spoločnosti G. H.. I. XX, je vinná, že
dňa 09.12.2022 v čase okolo 07.50 hod. jazdila na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Superb, evidenčného čísla C., po miestnej komunikácií vedľa obytného bloku č. XXXX/XX D. J. G. B. C., v mieste kde je to dopravnou značkou zakázané, pričom počas cúvania nemala náležitý rozhľad, nezaistila bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležíte poučenej osoby, v dôsledku čoho ľavou zadnou častou vozidla narazila do chodkyne K. G., ktorá v tom čase kráčala po okraji cesty, chrbtom otočená k cúvajúcemu vozidlu, následkom nárazu chodkyňa spadla na zem vedľa vozidla, teda došlo k dopravnej nehode, pri ktorej chodkyňa K. G. utrpela viaceré zranenia a to podvrtnutie členkového kĺbu vľavo, podvrtnutie členkového kĺbu vpravo, podvrtnutie základného kĺbu palca pravej nohy s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 28 - 35 dní, čím ako vodička porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 3 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
teda
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, tým spáchala
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
z a t o j e j u k l a d á
podľa § 158 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 160 (sto šesťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1, 3 písm. f) Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. L. XXXX/XX, C. a B. M. F., N., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovanú obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Na pojednávaní vykonanom dňa 8.1.2024 obžalovaná po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.
Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si je vedomá toho, čo urobila. Mala dávať väčší pozor, ale nič také sa jej predtým nestalo a ani potom. Obžalovaná taktiež uviedla, že poškodenej párkrát volala, ako sa má, ale potom sa dozvedela, že ona nebude nič uhrádzať, a že všetko bude hradiť poisťovňa, nakoľko škodovú udalosť nahlásila na poisťovňu. Poškodenej sa ospravedlnila hneď na mieste činu a potom aj viackrát telefonicky. Obžalovaná taktiež uviedla, že zabezpečuje starostlivosť maloletému synovi, ktorého vozí do školy, pričom syn chodí na M. O. O. B. C., ale ona pracuje v I.. Po práci sa musí ponáhľať, aby mohla syna vyzdvihnúť zo školy. Syn má ešte aj zdravotné problémy, preto ho vozí na kontroly do Detskej fakultnej nemocnice do Košíc a to raz až dvakrát mesačne, pretože je po operácii uší. Jej manžel pracuje v zahraničí, chodieva domov raz za mesiac, alebo raz za dva mesiace, buď je v práci 3 týždne a týždeň je doma, alebo je v práci 6 týždňov a doma je potom dva týždne. So starostlivosťou o syna jej nemá kto pomôcť. Keďže pracuje 15 km od Humenného, musí dochádzať motorovým vozidlom, nakoľko je málo spojov, a keďže musí vyzdvihnúť syna, nie je to pre ňu spojom výhodné, pretože nemá vždy rovnaký čas nástupu do práce. Obžalovaná vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že na kontrolách so synom v Košiciach bola od septembra každý mesiac a v decembri dvakrát, pretože mal problémy so zapáleným uchom.
Na hlavnom pojednávaní navrhla prokurátorka ku výroku o treste vypočuť aj poškodenú a súd tomuto návrhu vyhovel a poškodená bola na hlavnom pojednávaní dňa 8.1.2024 vypočutá. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že sa je obžalovaná ospravedlňovala. Obžalovanú kontaktovala asi 1 až 2 dni po nehode, nakoľko sa chceli dohodnúť, ale keďže mala bolesti, musela byť práceneschopná, preto sa nedohodli. Obžalovaná ju nekontaktovala a nemala žiaden záujem. Ospravedlnila sa jej len vtedy, keď jej ona sama volala, ale obžalovaná ju sama nekontaktovala.
Prokurátorka v záverečnej reči navrhla uznať obžalovanú vinnou v zmysle obžaloby a za spáchaný skutok uložiť jej pri zohľadnení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona bez zistenia priťažujúcich okolností trest odňatia slobody na 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov a súčasne uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 12 mesiacov, a pokiaľ sa týka nárokov na náhradu škody poškodených strán, tieto navrhla s ich nárokmi odkázať na civilný proces.
Obhajkyňa v záverečnej reči poukázala na vyhlásenie obžalovanej o vine a vo vzťahu k otázke uloženia trestu uviedla, že sa jedná o spáchanie neúmyselného trestného činu. Podľa obhajkyne, obžalovaná vedie riadny život, pričom sa jedná o osobu, ktorá nebola doteraz súdne trestaná a ani trestne stíhaná, a toto jej konanie predstavuje len jednorazové zlyhanie. Obžalovaná zároveň po spáchaní skutku sama privolala príslušné policajné a záchrane zložky, pričom následne od začiatku trestného konania spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní a navyše na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, čo v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sp.zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, treba považovať za najvyššiu formu doznania sa ku spáchaniu skutku. Obhajkyňa taktiež uviedla, že obžalovaná má maloletého syna N. B., ktorý má toho času 7 rokov, pričom obžalovaná
zabezpečuje takmer po celý rok výlučne ona sama starostlivosť o maloletého syna N., nakoľko tak, ako to vyplýva z pracovnej zmluvy zo dňa 2.6.2023 a z Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 2.6.2023, manžel obžalovanej P. B. pracuje ako robotník v Nemecku, kde sa zdržiava prevažnú časť roka. Okrem toho, obžalovaná má trvalé bydlisko v Humennom a je zamestnaná u zamestnávateľa s miestom výkonu práce v I., a teda do miesta výkonu zamestnania musí dochádzať, pričom vzhľadom na cestovné poriadky do miesta zamestnania obžalovanej, ktoré sú toho času výrazne obmedzené, nie je možné zabezpečiť dochádzku obžalovanej do zamestnania prostredníctvom inej, napr. autobusovej dopravy. Okrem iného obžalovaná zabezpečuje mal. synovi N. dopravu do školského zariadenia a zo školského zariadenia, a zároveň maloletý syn obžalovanej má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú pravidelne, minimálne raz mesačne návštevu špecializovaného lekára v zdravotníckom zariadení Košiciach, pričom tieto návštevy výlučne zabezpečuje obžalovaná. Obhajkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že obžalovaná od spáchania skutku dňa 9.12.2022 dennodenne šoféruje a využíva osobné motorové vozidlo, a teda nie je možné ani logicky zdôvodniť to, žeby jej mal byť uložený trest zákaz činnosti vedenia motorového vozidla, kedy od spáchania skutku prešlo obdobie viac ako jedného roka, počas ktorého obžalovaná pravidelne dennodenne užíva motorové vozidlo a nedopustila sa žiadneho priestupku na úseku dopravy, a ani nebola účastníkom žiadnej dopravnej kolízie. Podľa obhajkyne, má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pokiaľ by však súd uložil obžalovanej v predmetnej trestnej veci trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, tak takýto trest by značným spôsobom negatívne ovplyvnil a zasiahol do života rodinných príslušníkov obžalovanej, a to najmä do života syna N., ktorý je odkázaný na starostlivosť svojej matky, ktorá okrem bežnej starostlivosti zabezpečuje výlučne sama dochádzku maloletého N. do školského zariadenia, aj do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia v Košiciach. S poukazom na tieto okolnosti obhajkyňa navrhla uložil obžalovanej peňažný trest v sume 350 eur, čo predstavuje mesačný zárobok obžalovanej, alternatívne peňažný trest v takej výške, akú súd považuje za vhodnú, avšak bez uloženia trestu zákazu činnosti vedenia morových vozidiel.
Obžalovaná v záverečnej reči vyjadrila ľútosť nad spáchaným skutkom a taktiež uviedla, že si dáva odvtedy veľký pozor a auto a vodičský preukaz potrebuje, ak už nie kvôli sebe, tak kvôli synovi.
Z výsledkov vykonaných dychových skúšok u obžalovanej a poškodenej vyplýva, že nemali v čase nehody požité alkoholické nápoje.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.
Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaná bola štyrikrát priestupkovo postihnutá na úseku cestnej premávky, a to za obdobie od roku 2019. Ide o dva priestupky zo dňa 27.7.2019 a 3.3.2021, kedy prekročila pri jazde motorovým vozidlom maximálnu povolenú rýchlosť, jeden priestupok zo dňa 1.9.2019 sa týkal neposlúchnutia pokynu dopravnej značky a dňa 7.8.2019 spáchala priestupok na úseku dopravy, nakoľko obsluhovala pri jazde mobilný telefón.
Z evidenčnej karty vodiča obžalovanej súd zistil, že obžalovaná má vodičské oprávnenie skupiny B od roku 2016. Od roku 2019 doposiaľ má v evidenčnej karte vodiča zaznamenané 4 priestupky, za ktoré jej boli uložené blokové pokuty. Tieto priestupky korešpondujú aj s priestupkami obžalovanej uvedenými v evidencii priestupkov.
Mesto Humenné vo svojej správe uviedlo, že má obžalovaná v mieste trvalého bydliska dobrú povesť a neeviduje MsP Humenné žiaden záznam o priestupkovom konaní obžalovanej.
Z evidencie z registra obyvateľov vyplýva, že obžalovaná je vydatá a má jedného maloletého syna a trvalé bydlisko má v Humennom.
Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni má obžalovaná ako zamestnanec v spoločnosti DIAMAS, s.r.o evidovaný za obdobie od mája 2023 vymeriavací základ vo výške 350,- eur, čo korešponduje aj s výškou mzdy v pracovnej zmluve so spoločnosťou DIAMAS, s.r.o.
Obžalovaná predložila doklady, ktorými preukazovala okolnosti, pre ktoré by súd nemal ukladať zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Podľa lekárskej správy maloletého N. B., syna obžalovanej, maloletý bol dňa 14.9.2023 vyšetrený na ORL ambulancii G. Q. D. R. a z odporúčaní v lekárskej správe vyplýva, že
maloletý bol po chirurgickej liečbe chronického hlienovitého zápalu stredného ucha s poruchou sluchu a sú potrebné pravidelné kontroly minimálne raz mesačne na tejto ambulancii. Maloletý syn obžalovanej podľa predložených dokladov navštevuje 1. ročník Základnej školy S. O. v Humennom a taktiež navštevuje aj školský klub, ktorý trvá denne do 16.30 hod. Z predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ASPPA, s.r.o. a P. B., manželom obžalovanej dňa 2.6.2023 vyplýva, že manžel obžalovanej mal v zmysle tejto zmluvy miesto výkonu práce v meste T.. V Dodatku k tejto pracovnej zmluve zo dňa 2.6.2023 je miesto výkonu práce uvedené len všeobecne s označením v Nemecku, a to z dôvodu dlhodobej zahraničnej pracovnej cesty, ktorej trvanie sa predpokladá do 30.11.2023. Zároveň bola súdu predložená aj pracovná zmluva uzatvorená medzi obžalovanou a spoločnosťou DIAMAS, s.r. zo dňa 28.4.2023, podľa ktorej obžalovaná nastúpila do práce 1.5.2023 a vykonáva pomocné práce v kuchyni, pričom miesto výkonu práce je v obci Ohradzany. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 30.4.2024 a pracovný čas je 20 hodín týždenne.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny korektív.
Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.
Vzhľadom na to, že obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku a súd jej vyhlásenie prijal, uznal ju vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V tejto súvislosti súd prihliadal na vyššie popísaný materiálny korektív – závažnosť trestného konania v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom dospel k záveru o potrebe použitia trestnoprávnej regulácie v tomto prípade, a to práve pre porušenie dvoch povinností vodiča, nakoľko obžalovaná nielen porušila dopravnú značku, že jazdila autom v mieste, kde to bolo zakázané, a to aj keď toto porušenie nebolo príčinou predmetného prečinu, ale zároveň počas cúvania nemala náležitý rozhľad, nezaistila bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležíte poučenej osoby. Obžalovaná má vodičský preukaz od roku 2016 a má evidované 4 priestupky, a to aj za používanie mobilu počas jazdy, teda sa taktiež nevenovala dostatočne vedeniu vozidla ( aj keď vtedy nedošlo k žiadnej nehode) a zároveň sa dopustila aj v minulosti priestupku tak ako v tomto prípade, že nerešpektovala dopravné značenie.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovanej súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že nahlásila škodovú udalosť, tak ako to uviedla na hlavnom pojednávaní, čo napokon preukazuje aj oznámenie o škodovej udalosti, a teda sa pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu ( § 36 písm. k) Trestného zákona) a priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala ( § 36 písm. l) Trestného zákona ). Priťažujúcu okolnosť u obžalovanej súd nezistil.
Takto súd ukladal trest pre prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo pri trestnej sadzbe prečinu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, 0 – 1 rok a postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona jedna tretina predstavuje 4 mesiace, takto súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov.
V ďalšom bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú, v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody a na strane druhej sa jedná o trestný čin, za ktorý je možné uložiť peňažný trest, keďže sa jedná o prečin, a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ), a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu – napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.
Trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny, charakter, nakoľko trestné právo je závislé na iných odvetviach v tom zmysle, že trestné právo chráni spoločenské hodnoty a vzťahy, ktoré sú upravené inými právnymi odvetviami, trestné právo je preto najkrajnejší ( podporný, subsidiárny ) prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú a z toho potom vyplýva, že legalitu trestnoprávnych zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi, ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.
Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov, pričom by nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu spoločenských záujmov a hodnôt.
Princíp ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, pôsobí v trestnom práve v celej jeho šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov. Tento princíp odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.
Obžalovaná je zamestnaná, a preto sa súd v rámci úvah o uložení druhu trestu vzhľadom aj na princíp ultima ratio zaoberal aj otázkou uloženia alternatívneho druhu trestu. Vzhľadom na to, že aj v trestnom rozkaze bol uložený peňažný trest, súd zotrval na tomto názore, a síce, že peňažný trest je v danom prípade vhodným druhom trestu vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovanej, ako aj s prihliadnutím na naplnenie jeho generálnej aj individuálnej prevencie. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobné a majetkové pomery obžalovanej, postačuje peňažný trest vo výške 160,- eur, nakoľko aj keď je obžalovaná zamestnaná, má maloletého syna a jej manžel zamestnaný, trest má postihovať len páchateľa, preto súd má za to, že peňažný trest pri zhodnotení okolností spáchaného trestného činu je postačujúci. Ako náhradný trest pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, nakoľko takto uložený náhradný trest zodpovedá podľa názoru súdu požiadavkám pre uloženie náhradného trestu za peňažný trest.
Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu, a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.
Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, osobitne pokiaľ konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie trestu uloženie zákazu činnosti nebudú vyžadovať. V danej veci však takéto okolnosti, ktoré by odôvodňovali neukladanie trestu zákazu činnosti, súd nezistil. Naopak súd považoval uloženie takéhoto druhu trestu za nevyhnutné, a to vzhľadom na opakované porušovanie predpisov o cestnej premávke – prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, používanie telefónneho prístroja počas vedenia vozidla, ale
aj nerešpektovanie dopravného značenia, a takto súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.
Pri hodnotení okolností, ktoré mali vplyv na výmeru trestu zákazu činnosti, je potrebné uviesť, že starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré navštevuje školu a školský klub v čase do 16.30 hod. a výkon povolania obžalovanej, a to v prípade obžalovanej v rozsahu len 20 hodín týždenne, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako mimoriadne dôvody. Tieto skutočnosti je potrebné vyhodnotiť ako bežné. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manžel obžalovanej mal podľa predložených dokladov vykonávať pracovnú činnosť v Nemecku podľa pracovnej zmluvy do 30.11.2023. Obžalovaná však vo svojej výpovedi tvrdila, že jej manžel sa pracovne zdržiava v zahraničí v mesiaci tri týždne a jeden týždeň je doma, prípadne je to šesť týždňov v zahraničí a dva týždne doma. Súd jej výpovedi uveril, nakoľko aj v pracovnej zmluve jej manžela ohľadne vyslania na výkon práce do Nemecka bolo uvedené, že doba 30.11.2023 bola len predpokladaná. Aj napriek skutočnosti, že manžel obžalovanej je prevažnú dobu mesiaca v zahraničí a obžalovaná sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna, nepredstavovali tieto skutočnosti dôvody, pre ktoré by súd obžalovanej trest zákazu činnosti neuložil. Maloletý syn obžalovanej navštevuje základnú školu v mieste bydliska, a teda súd nevidí dôvod, pre ktorý by obžalovaná nevyhnutne potrebovala vodičské oprávnenie. Je bežné dochádzanie do školského zariadenia v mieste bydliska len peši, preto v tomto smere súd nevidel dôvod mimoriadnych okolností pre neuloženie zákazu činnosti. Taktiež je úplne bežné, že pri dochádzaní do zamestnania je využívaná hromadná doprava. Pokiaľ obžalovaná uvádza, že je to pre ňu nevýhodné, práve v tom spočíva trest zákazu činnosti, pretože ak by trest nijakým spôsobom nepostihoval obžalovanú, nebol by naplnený jeho výchovný účel.
Súd napokon hodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že aj keď nie sú u obžalovanej okolnosti, pre ktoré by súd trest zákazu činnosti vôbec neukladal, zistil u obžalovanej podmienky pre mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd takto zhodnotil okolnosti ohľadne zdravotného stavu maloletého syna obžalovanej, s ktorým je potrebné navštevovať odbornú ambulanciu v Košiciach v spojení s výkonom povolania manžela obžalovanej v zahraničí, ako také, ktoré súd viedli k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 Trestného zákona, má trest postihovať len páchateľa. V tomto smere potom je zrejmé, že trest zákazu činnosti vo výmere presahujúcej 1 rok v značnom rozsahu zasiahne nielen obžalovanú, ale dotkne sa aj rodinných pomerov rodinných príslušníkov obžalovanej, a to jej syna, ktorého potrebuje obžalovaná voziť na kontroly k lekárovi do Košíc. Maloletý syn obžalovanej navštevuje v Košiciach ORL ambulanciu po chirurgickej liečbe pre chronické zápaly s poruchou sluchu. Je pritom všeobecne známe, že s ohľadom na charakter ambulancie a zdravotné problémy maloletého je pre neho zo zdravotného hľadiska výhodnejšie pre predchádzanie zdravotným problémom dochádzanie k lekárovi osobným vozidlom ako hromadnou dopravou.
Z uvedených dôvodov má súd potom za to, že aj keď sa obžalovaná pred skutkom dopustila štyroch priestupkov na úseku dopravy s ohľadom na už uvedené okolnosti na strane obžalovanej, ktoré je potrebné hodnotiť ako okolnosti odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti, prevažujú u obžalovanej dôvody pre mimoriadne zníženie trestu, a to na výmeru 6 mesiacov. Takto uložený trest postačuje na ochranu spoločnosti, a to aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ale aj s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaná uvádza každodenné užívania vozidla a od skutku sa nedopustila žiadneho priestupku na úseku dopravy. Uložený trest predstavuje podľa názoru súdu dostatočný trest v rámci generálnej aj individuálnej prevencie.
V danom prípade obžalovaná nahlásila dopravnú nehodu v poisťovni, v ktorej bolo poistené jej motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, pričom zodpovednosť za škodu ktorého je upravená aj príslušnými ustanoveniami zákona č. NR SR č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Obžalovaná v čase spáchania skutku nemala požité alkoholické nápoje, a teda zo strany poisťovne ako poisťovateľa neprichádza do úvahy vznik práva na náhradu súm, ktoré vyplatila, resp. vyplatí z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, preto súd odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.