Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_3To-55-2019.pdf
PDF · 113.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/55/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej Vilme Ruszóovej a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júna 2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 09.01.2019, sp.zn. 1T/32/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 1T/32/2017 zo dňa 09.01.2019 boli obžalované M. T., J. M., P. A. a F. V. oslobodené spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca zo dňa 22.03.2017, sp.zn. 2Pv 225/2013/6608, a to postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok, kvalifikovaný ako prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý podľa výroku tejto obžaloby mali spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 08.07.2006 v čase okolo 00.30 hod v C., časti K. v okrese T.ca, v areáli mestského kúpaliska pri pohostinstve Terasa, na otvorenej terase spoločným konaním pristúpili k V. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom T. B., F. E. 9, ktorá tam bola v prítomnosti svojej dcéry N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B., F. E. X/XXX a svojho druha J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., V. W. XX, občana SRN, pričom po slovnej hádke kvôli nezhodám v minulosti sa vyhrážali V. B., že ju zabijú, taktiež zabijú aj jej obe dcéry N. M. a P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B., F. E. X, dolámu im ruky a nohy, aby sa neopovážili vyjsť do mesta, pričom jej nadávali do kuriev, čím u nich vzbudili dôvodnú obavu a následne fyzicky napadli V.X. B., ktorú chytili za vlasy a ťahali ju k sebe, zároveň otvorenou dlaňou ako i päsťou ju udreli viackrát do oblasti hlavy a tváre, čím V. B.vej spôsobili zranenia bez poranenia hlavy s pohmatovou citlivosťou vlasatej časti hlavy s predpokladanou dobou liečenia do 5 dní, N. M. spôsobili úderom do hlavy na čele vľavo hematóm o veľkosti 3 cm nevyžadujúce práceneschopnosť a liečenie. Takýmto výrokom dospel prvostupňový súd k záveru, že tento skutok nie je trestným činom. Týmto rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná M. T. tiež oslobodená spod vyššie uvedenej obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný touto obžalobou ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorý táto obžalovaná mala spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 08.07.2006 v čase okolo 00.32 hod v C., časti K. v okrese T.E., v areáli mestského kúpaliska pri pohostinstve Terasa, na otvorenej ceste po predchádzajúcom konflikte s V. B. následne po tom, čo zistila, že V. B. má v pánskej príručnej taške, ktorú držala v ľavej ruke finančnú hotovosť, sa pokúsila tejto tašky zmocniť tým spôsobom, že ju udierala do oblasti hlavy a tváre a snažila sa jej vytrhnúť tašku z rúk, v dôsledku čoho ju začal brániť J. A., ktorého uhryzla do pravého zápästia, po čom sa tašky zmocnila a z miesta odišla, čím J. A., majiteľovi tašky a finančnej hotovosti vo výške 1500,- Eur a mobilného telefónu zn. Motorola, ktorý bol v taške, spôsobila škodu vo výške nie menej ako 1662,65 Eur a spôsobila mu zranenie, a to hryznú ranu na chrbte pravej ruky o dĺžke 3 cm s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní.
Takýmto výrokom dospel súd k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná M. T. stíhaná. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor najskôr stručným písomným podaním zo dňa 10.01.2019, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa v rovnaký deň, pričom takto podané odvolanie následne zdôvodnil ďalším písomným podaním zo dňa 11.03.2019, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 12.03.2019. V jeho dôvodoch primárne namietal oba oslobodzujúce výroky rozsudku súdu prvého stupňa, v stručnosti zopakoval argumentáciu prvostupňového súdu v odôvodnení tohto rozsudku, pričom s touto vyslovil nesúhlas. V súvislosti s argumentáciou okresného súdu, že zo zmenených, posledných výpovedí poškodených vyplýva, že nechcú aby boli obvinené za konanie potrestané, a zároveň poškodený J. A. nežiada ani žiadnu škodu, prokurátor konštatoval, že svedkyňa - poškodená V. B. v zápisnici o trestnom oznámení ako aj dodatku zápisnice uviedla, že koženú príručnú pánsku tašku, ktorú držala v ľavej ruke jej vytrhla obžalovaná M. T. a začala utekať preč, rovnako po vznesení obvinenia na výsluchu opätovne uviedla, že je si istá, že to bola M. T., ktorá jej vytrhla tašku z rúk. Rovnako vypovedal svedok poškodený J. A. a svedkyňa
- poškodená N. M. na výsluchu po vznesení obvinenia potvrdili zmiznutie a vytrhnutie tašky, keďže upozornili poškodenú V. B. aby dávala pozor lebo má v nej peniaze a mobil, čo počuli obžalované a jedna z nich zaútočila na tašku. Svedok poškodený J. A. uviedol, že chcel V. B. pomôcť s taškou, na čo ho uhryzla jedna z obvinených do ruky, opakovane sa vyjadril, že jedna z obvinených útočila na tašku, chcela sa jej zmocniť za každú cenu, videl ako niektorá z obvinených vytrhla tašku z ruky jeho družky, aj napriek obrane V. B.. Podľa názoru prokurátora sú úplne bez významu následné, pozmenené tvrdenia svedkov - poškodených, a to že v jednej z výpovedí nežiadali náhradu škody, a nechceli aby obvinené boli potrestané, tak ako to konštatuje okresný súd, keďže zároveň v predchádzajúcich výpovediach náhradu škody svedok poškodený J. A. žiadal, rovnako ako potrestanie obvinených. Tieto skutočnosti uvádzané okresným súdom ako dôvod, že je nepochybné, že sa skutok nestal, sú irelevantné, a už vôbec nie, že lúpež nebola nahlásená SBS službe, veď predsa poškodení podali trestné oznámenie po ošetrení na obvodnom oddelení PZ v Tornali. S poukazom na uvedené vyslovil prokurátor názor, že skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa stal a spáchala ho obžalovaná M. T.. Pokiaľ ide o žalovaný prečin výtržníctva spolupáchateľstvom, poukázal tento odvolateľ na skutočnosť, že v tomto trestnom konaní nie je sporné, že dňa 08.07.2006 došlo v C. na Terase ku konfliktu. Sporné sú len dve skutočnosti: 1./ či došlo k útoku obžalovanej T. na tašku poškodenej B. a 2./ intenzita, spôsob útoku obžalovaných na poškodené (posúdenie materiálneho korektívu). K prvej skutočnosti (k taške, ktorú mala poškodená B.) sa obžalované bližšie na hlavnom pojednávaní nevyjadrili, resp. v tom zmysle, že asi žiadnu tašku nemala. V protiklade sú výpovede poškodených, ktorí v zhode a podrobne popísali útok obžalovanej T. na tašku, ako ju vytrhla. Poukázal na výpoveď poškodenej B., ktorá uviedla opakovane, že si je istá, že to bola obžalovaná M. T., ktorá jej vytrhla tašku z rúk. Následné výpovede poškodených nevyvracajú skutkový dej. K druhej spornej skutočnosti (intenzita a spôsob útoku obžalovaných) obžalované vypovedali značne rozporne, uvádzali, ako A. vysvetľoval obžalovanej M., že poškodení si sami spôsobovali zranenia, sama obžalovaná M. uviedla na hlavnom pojednávaní, že k tomuto spôsobu zranenia malo dôjsť cez deň a teda, je zrejmé, že k tomu tak nemohlo dôjsť vzhľadom na lekárske správy, kde poškodení boli ošetrení bezprostredne po incidente 08.07.2006 a to o jednej hodine v noci J. A. a o piatej hodine nad ránom N. M.. Prokurátor poukázal na výpoveď svedka A., ktorý jednoznačne uviedol, že nikdy nevidel, že by si V. B. s nejakým C. spôsobovali zranenia a hrýzli si do ruky, nikdy o týchto veciach sa s J. M. nerozprával. Ďalší rozpor, ktorý obžalované nevysvetlili je, že najprv zhodne uviedli, že s poškodenou B. bol prítomný aj nejaký C., tvrdli, že sotil obžalovanú B., na hlavnom pojednávaní ani jedna z nich neuviedla, že tam bol nejaký muž, dokonca vylúčili prítomnosť muža pri incidente, na otázku prokurátora pripustili, že tam bol. Je síce pravda, že ide o značný časový odstup, ale ide o tak základnú a jednoduchú skutočnosť, ktorú si musia aj s odstupom času pamätať. Ak by tomu tak nebolo, nie je predsa možné im veriť v jednej časti výpovede, že sa to nestalo, v druhej časti veriť tomu, že si to nepamätajú. Obžalované neodstránili viaceré rozpory. Naopak v protiklade sú výpovede svedkov poškodených, ktorí zhodne, podrobne, súvislo popísali skutkový dej, ako ich napadli obžalované. Ich následná výpoveď nie je rozporná, nepopreli skutkový dej, že sa to tak stalo, uviedli len, že vzhľadom na zmierenie netrvajú na trestnom stíham a nebudú sa ďalej kontaktovať atď. To, že nežiadajú náhradu škody a nechcú, aby boli obžalované potrestané je úplne bezvýznamné, lebo nevznikli rozpory vo výpovediach k samotnému skutku. Poukázal aj na výpovede ďalších svedkov, a to D. R., W. H., ktorí boli priami svedkovia tohto incidentu, avšak bližšie sa k tomu nevedeli vyjadriť, vzhľadom na to, že nepoznajú obžalované. Už vôbec nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že výpovede poškodených v prípravnom konaní boli diametrálne odlišné. Všetci poškodení vypovedali konštantne, podrobne aj po vznesení obvinenia opísali udalosti konfliktu, nedošlo k zmene stanoviska ani k zmene obsahu výpovedí, ich následná výpoveď nie je rozporná, nepopreli skutkový dej, že sa to tak stalo, uviedli len, že vzhľadom na zmierenie netrvajú na trestnom stíhaní a nebudú sa ďalej kontaktovať atď. To, že nežiadajú náhradu škody a nechcú aby boli obžalované potrestané je úplne bezvýznamné, lebo nevznikli rozpory vo výpovediach k samotnému skutku. S úvahou súdu o tom, že po trestnom oznámení a prvotných výsluchoch poškodených orgány činné v trestnom konaní disponovali s informáciou, že poškodenému J. A. mali byť odcudzené aj osobné doklady a toto tvrdenie mohlo byť ozrejmené pri následnom výsluchu tohto svedka a eventuálne mohlo byť zisťované, či je evidovaná strata - krádež osobného dokladu, akého a kedy a kde eventuálne požiadal o vydanie nového dokladu totožnosti, sa prokurátor nestotožnil, keďže v odcudzenej taške mal svedok poškodený len kartu do lekárne (nie kartu poistenca). Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd dôkazy vykonané výsluchmi svedkov poškodených (1. výsluchy po vznesení obvinenia prečítané na hlavnom pojednávaní - usvedčujúce, 2. následné výsluchy prečítané na hlavnom pojednávaní - k skutku sa nevyjadrili, len uviedli že netrvajú na trestnom stíhaní a náhradu škody nežiadajú) vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaných, nevysporiadal sa tak so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Svedkovia poškodení pred policajtom vypovedali o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa skutku samostatne a spontánne bez akýchkoľvek rozporov v ich výpovediach, podrobne rozviedli skutočnosti a opísali skutkový dej zhodne aj v podrobnostiach aj v zápisnici o trestnom oznámení, následných výsluchoch. Pokiaľ by okresný súd hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a bral do úvahy aj dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných a všetky dôkazy vyhodnotil objektívne, nemohol by dospieť k záveru ako vo výroku rozsudku. Súd sa vôbec nezaoberal resp. nevyjadril k hodnoteniu lekárskych správ. Pričom z lekárskej správy V.. V. Q. - chirurga zo dňa 08.07.2006 je zistiteľné, že V. B. bola zbitá rukou (päsťami) po hlave, predpokladaná doba liečenia do 5 dní, ide o ľahký úraz. Z lekárskej správy V.. Q. M. - gynekológ zo dňa 08.07.2006 o 05.00 hod. je zistiteľné, že N. M. bola zbitá, udreli ju do hlavy, kopli do ľavej časti brucha, je v 3. mesiaci tehotenstva, na čele vľavo hematóm cca 3 cm, jedná sa o ľahký úraz, možnosť narušenia tehotenstva. Z lekárskej správy V.. V. V. - chirurga zo dňa 08.07.2006 o jednej hodine v noci je zistiteľné, že J. A. bol pohryzený do ruky, bolestivosť ruky, hryzná rana na hornej strane 1. záprstnej kosti pravej ruky 3 cm dlhá, bolestivosť a predpokladaný čas liečenia asi do 7 dní, ide o ľahké zranenie. Z týchto lekárskych správ z vyšetrenia poškodených vyplýva, že u poškodených boli zistené zranenia, teda nemožno akceptovať argumentáciu súdu ohľadne nízkej intenzity a priebehu útoku. Uvedený stav poškodených nemohol byť vyvolaný bežnou hádkou resp. bežným konfliktom (ťahanie za vlasy a nadávky ako to súd dôvodí...). Rovnako tendenčné v prospech obžalovaných vyhodnotil okresný súd výpovede svedkov D. R. a W. H. - priamych svedkov konfliktu. Prokurátor zdôraznil, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s výpoveďou svedka V. A., ktorý jednoznačne uviedol, že nikdy nevidel, že by si poškodení sami spôsobili zranenia. Z uvedeného podľa názoru prokurátora vyplýva, že obžalované naplnili zákonné znaky prečinu výtržníctva aj po stránke materiálnej, pretože stupeň závažnosti rozhodne nie je nepatrný, konanie obžalovaných naplnilo hranicu materiálneho korektívu. V danom prípade je stupeň závažnosti konania obžalovaných určený predovšetkým okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (spôsob verbálneho a fyzického ataku obžalovaných na poškodených, správanie sa obžalovaných pri tomto útoku, skutočnosť, že zo strany poškodených nebolo preukázané žiadne také konanie, ktoré by bolo spôsobilé útok obžalovaných vyvolať), ďalej mierou zavinenia obžalovaných a následkami ich činu (zranenia poškodených zobjektivizované lekárskymi správami). S poukazom na túto argumentáciu vyslovil prokurátor záver, že všetky obžalované spáchali stíhané skutky spôsobom ustáleným v skutkovej vete obžaloby. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby následne túto vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nemožno opomenúť, že súdu prvého stupňa bolo dňa 07.05.2019 doručené vyjadrenie všetkých obžalovaných k odvolaniu prokurátora, ktoré vypracoval ich obhajca. Podľa ich názoru je obsah odvolania prokurátora tendenčný a naviac v niektorých častiach nezodpovedajúci zisteným skutočnostiam. Prokurátor v odvolaní na strane 2 v ôsmom až piatom riadku zdola uvádza: „Tieto skutočnosti uvádzané okresným súdom ako dôvod, že je nepochybné, že sa skutok nestal, sú irelevantné a už vôbec nie, že lúpež nebola nahlásená SBS službe, veď predsa poškodení podali trestné oznámenie po ošetrení na Obvodnom oddelení PZ v Tornali. Toto tvrdenie prokurátora nie je pravdivé, pretože poškodení podali trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Rimavská Sobota po piatich hodinách ,,po skutku“. Práve neoznámenie tohto prípadu na OO PZ Tornaľa obhajca obžalovaných spochybňoval v záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku. Súd v rozsudku nepoužil slovné spojenie „je nepochybné". Súd na strane 10 rozsudku uvádza: „Za takejto dôkaznej situácie súd dospel k záveru po zhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti, že skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže, ktorého sa mala dopustiť obžalovaná M. T. sa nestal, a preto túto spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil. Ustanovenie § 285 písm. a) Tr. poriadku nepochybnosť nevyžaduje. Stačí, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na strane 3 odvolania prokurátor poukazuje na „rozpor v tvrdeniach obžalovaných ohľadne prítomnosti alebo neprítomnosti muža - C. pri incidente". Ďalej konštatuje prokurátor, že „je síce pravda, že ide o značný časový odstup, ale ide o tak základnú a jednoduchú skutočnosť, ktorú si musia aj s odstupom času pamätať." S takýmto argumentom prokurátora obžalované vyslovili nesúhlas. Prokurátor neskúmal mentálnu, rozumovú ani pamäťovú výbavu obžalovaných. Značný časový odstup v tomto prípade znamená dvanásť rokov. Na porovnanie - na hlavné pojednávanie sa dostavili predvolaní svedkovia Q. W., V. C., W. H. a M. W.. Ani jeden z týchto svedkov sa absolútne na nič nepamätal. Nad ich nepamäťou sa pritom prokurátor nepozastavil. Ďalej obžalované zvýraznili to, že ony žiadnym spôsobom nezapríčinili tak veľké prieťahy v trestnom konaní. Prieťahy zapríčinili poškodení V. B., N. M. a J. A.. Na prieťahoch má svoj podiel aj postup orgánov činných v trestnom konaní. Podľa názoru obžalovaných okresný súd v napadnutom rozsudku dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom a týmto rozsudkom rozhodol v súlade so zákonom. Preto krajskému súdu navrhli, aby odvolanie okresného prokurátora zamietol ako podané nedôvodne. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne. Súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a taktiež rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu, rozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, v jeho priebehu dňa 11.04.2018 vykonal výsluchy všetkých obžalovaných, na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2018 ďalej vykonal výsluchy svedkov Q. W., V. C., W. H., za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov R. M., M. W., D. R., V. A. a na hlavnom pojednávaní 09.01.2019 doplnil dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov (poškodených), rešpektujúc obsah ust. § 263 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a to V. B., J. A. a N. M.. Prvostupňový súd takýto súhrn dôkazov vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne správne. Jeho rozhodnutie zodpovedá všetkým hľadiskám, obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny všetkých obžalovaných zo spáchania stíhaného skutku, kvalifikovaného ako prečin výtržníctva spolupáchateľstvom a v otázke neviny obžalovanej M. T. zo spáchania zločinu lúpeže. Súd prvého stupňa oba oslobodzujúce výroky obžalovaných zdôvodnil napadnutým rozsudkom prakticky tým, že stíhané skutky sa mali stať 08.07.2006, dňa 09.07.2006 bolo obžalovaným vznesené obvinenie, ktoré im bolo doručené 14.07.2006 a o podaných sťažnostiach v tom čase obvinených rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 25.07.2006 tak, že tieto sťažnosti v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol. Pokiaľ ide o poškodených, títo boli ako svedkovia vypočutí, a to V. B. 08.07.2006 a doplnená výpoveď 09.07.2006, J. A. 08.07.2006 a N. M. 09.07.2006. Títo poškodení v procesnom postavení svedkov v rámci svojich ďalších výpovedí zo dňa 30.01.2007 V. B.K. a N. M. a J. A. 05.02.2007 v podstate zhodne uviedli, že nechcú, aby obvinené boli stíhané a náhradu škody si ani jeden z poškodených neuplatňuje. Z obsahu trestného spisu je zistiteľné, že vec bola opakovane niekoľkokrát prerušená a následným uznesením bolo pokračované v trestnom stíhaní. Po podaní obžaloby na okresný súd 03.04.2017 bol vo veci opakovane určovaný termín hlavného pojednávania, na ktorý boli predvolávaní ako svedkovia všetci traja poškodení a dostupnými prostriedkami bolo zo strany okresného súdu zisťované miesto ich pobytu. Keďže ani jednému z poškodených sa nepodarilo doručiť predvolanie ani na adresy, ktoré boli oznámené okresnému súdu, bol tento nútený vykonať hlavné pojednávanie a dokazovanie bez osobného výsluchu týchto poškodených v procesnom postavení svedkov a tieto za splnenia procesných podmienok v rámci dokazovania prečítať. Prvá usvedčujúca výpoveď bola vykonaná pred vznesením obvinenia a opakované výpovede veľmi strohé s uvedením „že netrvajú na trestnom stíhaní a náhradu škody nežiadajú". Z dôvodu, že okresný súd z objektívnych príčin nemohol vykonať osobný výsluch jednotlivých poškodených v procesnom postavení svedkov, nebolo možné zistiť, z akých dôvodov všetci poškodení zmenili svoje stanovisko a zmenili aj obsah svojich výpovedí. Následne boli vykonané ďalšie dôkazy výsluchom ďalších svedkov, ktorí si pre značný časový odstup od skutku v roku 2006 pri výsluchu v roku 2018 na detaily nepamätali, a preto detaily ich predchádzajúcich výsluchov im boli ozrejmené prečítaním časti ich výpovedí, ktoré učinili krátko po skutku. Hodnotiac výpovede obžalovaných, ktoré priznali, že ku konfliktu medzi nimi a poškodenými došlo, jednalo sa však o konflikt vo forme skočenia si do vlasov, ťahania za vlasy a boli tam aj vyslovené nejaké nadávky, keď ďalší prítomní ľudia ich rozbraňovali, pričom takýto priebeh incidentu nespochybnili svojimi výpoveďami ani nestranní svedkovia, či už personál baru na diskotéke, hudobníci a dokonca ani službukonajúca ochranka, ktorá sa o konflikte dozvedela, ako to nevedeli uviesť, ale keď prišli na miesto údajného konfliktu, zábava bez prerušenia pokračovala a nemali teda dôvod ani zasahovať. Za takejto dôkaznej situácie, ktorá vo veci pretrvávala v podstate po celý čas trvania prípravného konania od roku 2006 aj po podaní obžaloby v roku 2017 videl okresný súd absenciu postupu podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku u orgánov činných v trestnom konaní, keď po trestnom oznámení a prvotných výsluchoch poškodených títo disponovali s informáciou, že poškodenému J. A. mali byť odcudzené aj osobné doklady a toto tvrdenie mohlo byť ozrejmené pri následnom výsluchu tohto svedka 05.02.2007 a eventuálne mohlo byť zisťované, či je evidovaná strata - krádež osobného dokladu, akého a kedy a kde eventuálne požiadal o vydanie nového dokladu totožnosti, čo by aj keď nepriamo, svedčilo o tom, že mohlo dôjsť k spáchaniu skutku tak, ako to bolo zaznamenané v zápisnici o trestnom oznámení a následne prebraté do uznesenia o vznesení obvinenia. Hodnotiac vykonané dôkazy okresný súd vyslovil záver, že čo sa týka skutku z obžaloby kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť M. T. práve násilným zmocnením sa pánskej kabelky patriacej J.S. A., ktorú mala mať v držbe V. B. a ktorej obsahom mala byť finančná hotovosť, mobilný telefón a osobné doklady, keď spáchanie tohto skutku samotná obžalovaná kategoricky poprela, uvedený skutok ako súčasť incidentu popreli aj ostatné spoluobžalované, v spise sa nenachádza doklad o tom, že by bol spísaný záznam o odcudzení osobných dokladov príp. vystavení náhradného dokladu, toto nebolo nahlásené ani SBS službe, ktorá na miesto konfliktu došla bezprostredne a naviac, keď samotný poškodený J. A. vo svojej výpovedi 05.02.2007 si náhradu škody (ktorá nebola zanedbateľná, pretože len finančná hotovosť, ktorá mu mala byť odcudzená mala činiť sumu 1 500,- €), ktorý naviac bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovaným prejavil vôľu, aby tieto neboli stíhané a potrestané, rovnako ako sa v svojich ďalších okresnému súdu dostupných výpovediach vyjadrili ďalší svedkovia - poškodení pri konflikte V. B. a N. M.. Za takejto dôkaznej situácie dospel okresný súd k záveru po zhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomne súvislosti, že skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže, ktorého sa mala dopustiť obž. M. T. sa nestal a preto túto spod obžaloby z uvedeného skutku podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil. Pokiaľ ide o skutok, ktorého sa mali dopustiť obžalované M. T., J. M., P. A. a F. V. obžalobou kvalifikovaného ako spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20 Tr. zákona, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože tieto spoločným konaním sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom malí dopustiť výtržnosti tým, že napadli iného, k tomu okresný súd poukázal na vykonané dôkazy, keď na jednej strane aj samotné obžalované priznali, že k vzájomnému napadnutiu došlo medzi poškodenou V. B. a P. A. kvôli problémom v spolužití ich príbuzných a ostatné ich rozbraňovali. S ohľadom na intenzitu tohto útoku, keď v dôsledku tohto konfliktu nedošlo ani k prerušeniu zábavy, ani k zákroku SBS služby, ktorá sa na miesto dostavila a žiaden incident už nevidela, mal okresný súd za to, že toto konanie by mohlo byť posúdené iba ako priestupok proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom znení, ale keďže iný orgán, ktorý by bol príslušný na prejednanie veci ako priestupok tak môže učiniť podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch v lehote do dvoch rokov od spáchania priestupku, k skutku malo dôjsť 08.07.2006 čiže lehota na prejedanie veci ako priestupku uplynula 07. 06. 2008. Preto súd rozhodol tak, že obžalované M. T., J. M., P. A. a F. V., podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom a neprichádza postúpiť vec na prejednanie inému orgánu. Poškodení J. A., V. B. a N. M. v rámci svojich posledných výpovedí zo dňa 30.01.2017 resp. 05.02.2017 uviedli, že sa k trestnému konaniu i nárokom na náhradu škody nepripájajú, preto okresný súd o prípadných nárokoch týchto poškodených na náhradu škody nerozhodoval. V reakcii na odvolacie námietky prokurátora sa žiada zo strany krajského súdu primárne zdôrazniť, že zo zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. por. vyplýva, že prípadný záver o vine obžalovaných zo spáchania stíhaného zločinu lúpeže a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom, by musel byť založený na bezpečne zistených faktoch a nie iba na predpokladoch a domnienkach, hoci sa môžu javiť pravdepodobnými. Z hľadiska hodnotenia dôkazov je potrebné primárne zdôrazniť to, že jednotliví poškodení už v prípravnom konaní nielenže odmietli konfrontácie s obžalovanými, ale odmietli sa aj zúčastňovať akýchkoľvek úkonov trestného konania a nepodarilo sa vykonať ani ich osobný výsluch v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prokurátor v podstatných častiach svojho odvolania poukázal najmä na ich výpovede ako usvedčujúce dôkazy v neprospech všetkých obžalovaných. Súhrn nepriamych dôkazov, na preukázanie viny obžalovaných v posudzovanom prípade by musel tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti oboch žalovaných skutkov v zmysle usvedčenia obžalovaných z ich spáchania, ale čo je dôležité, aj nadovšetko vylučovali pochybnosť prijatia iného záveru o nevine obžalovaných. Súd prvého stupňa sa hodnotením dôkaznej situácie podrobne zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku, jeho argumentácia je uvedená vyššie v tomto rozhodnutí, s týmito dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje (strany 8 až 10 napadnutého rozsudku). Stručne sa žiada dodať, že pokiaľ odvolateľ zvýrazňoval význam jednotlivých dôkazov v dôvodoch svojho odvolania, súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s týmito dôkazmi náležite vyrovnal. Ani krajský súd nenadobudol pochybnosti o tom, že v inkriminovanom čase došlo v C. pri pohostinstve zv. Terasa k verbálnemu a fyzickému konfliktu medzi obžalovanými a poškodenými J. A., V. B. a N. M., no ani nepriamymi dôkazmi nebolo preukázané to, že by obžalované konali spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby prokurátora. Za takejto dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver spočívajúci v tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná M. T. stíhaná a naviac skutok, ktorým mali obžalované M. T., J. M., P. A. a F. V. spáchať prečin výtržníctva, nie je trestným činom. V súdenom prípade boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci, a to nielen v prospech, ale aj v neprospech obžalovaných, nie je objektívne možné už nič ďalej dokazovať, resp. iným dôkazom, majúc na mysli taký, ktorý by spochybnil obhajobu obžalovaných, usvedčiť ich zo spáchania stíhaných skutkov v rozsahu uvedenom v obžalobe prokurátora. Naviac v jeho dôvodoch odvolania absentuje akýkoľvek ďalší návrh na vykonanie ďalších prípadných dôkazov. Pokiaľ vo veci zostalo čiastočné podozrenie, že obžalované v ustálenom čase dňa 08.07.2006 konali v nočných hodinách v C., časti K., v areáli mestského kúpaliska pri pohostinstve Terasa spôsobom ustáleným v skutkovej vete obžaloby prokurátora, krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady prezumpcie neviny pre orgány činné v trestnom konaní vyplýva, a to pokiaľ ide o vyvodzovanie skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania to, že v prípade pochybností o skutku, ako bol ustálený obžalobou, ktoré preukázateľne nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je povinnosťou týchto orgánov a súdu obzvlášť prikloniť sa k možnosti pre obžalovaných priaznivejšej. Iba konštatované podozrenie samé o sebe nepostačuje a ani nemôže postačovať na vyslovenie nepochybného záveru o ich vine. Záverom však krajský súd iba upozorňuje na nasledovné skutočnosti: Trestné oznámenie v posudzovanej trestnej veci bolo V. B. podané 08.07.2006. Dňa 09.07.2006 bolo všetkým obžalovaným vznesené obvinenie, uznesením vyšetrovateľa PZ z 13.04.2007 bolo trestné stíhanie v tom čase všetkých obvinených prerušené, pričom až dňa 17.07.2013 bolo ďalším uznesením rozhodnuté o pokračovaní v trestnom stíhaní. Prokurátorom Okresnej prokuratúry Revúca bola na Okresnom súde Revúca podaná obžaloba dňa 03.04.2017, teda takmer po jedenástich rokoch od údajného spáchania stíhaných skutkov obžalovanými. Okresný súd v posudzovanej trestnej veci rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 09.01.2019, krajskému súdu bola vec predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa 06.05.2019. Z konštatovaného je tak nepochybne zistiteľné, že k výrazným prieťahom vo vybavovaní posudzovanej trestnej veci došlo predovšetkým v štádiu prípravného konania, ktoré prebiehalo extrémne dlho a nebolo tak skončené v primeranej lehote, ako to predpokladá čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Naviac pritom krajský súd poukazuje na znenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa obsahu ktorého má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Je teda aktuálnou otázka, či by bolo vôbec možné konať zákonným spôsobom v tejto trestnej veci, vzhľadom na výrazné porušenie práva obžalovaných na spravodlivý proces (porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote) a teda prípadne čo i len čiastočný výrok o vine obžalovaných, prípadne i treste by bol výrokom akademickým. Na základe uvedeného rozhodol krajský súd o odvolaní prokurátora, považujúc ho za nedôvodné, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.